V E Ľ K Á ...N O C
Veľká noc je pre kresťanov oslavou zmŕtvychvstania (vzkriesenia) Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Udalosti Veľkej noci a ich interpretácia úzko súvisia s významným židovským sviatkom Pesach, ktorý sa slávi zhruba v rovnakej dobe. V prostredí Gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa pre tento sviatok používa takmer výlučne názov Pascha.
Kresťanské oslavy Veľkej noci sa v Novom zákone nespomínajú, najstarším svedectvom o Veľkej noci je homília O Pasche Melitona Sardského z 2. storočia. Oslavy Veľkej noci sa teda v cirkvi objavili veľmi skoro.
Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročených ľudí. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista, ktorého krv nás všetkých zachránila od večného zatratenia. Ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: pésach – prechod. Iní slovo pésach vysvetľujú ako obídenie, vyhnutie sa, a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou. Obídenie aj prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré urobil počas jednej noci pre svoj ľud, a preto každoročnú spomienku na tento deň Izraeliti nazvali Veľkou nocou.
Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním.
Veľkonočné oslavy sa podľa regiónov líšia. Pretože sa časovo zhruba prekrývajú s pohanskými oslavami príchodu jari, ľudové tradície prevzali z predkresťanských dôb mnoho zvykov a obyčajov.
Kresťanské oslavy Veľkej noci sa v Novom zákone nespomínajú, najstarším svedectvom o Veľkej noci je homília O Pasche Melitona Sardského z 2. storočia. Oslavy Veľkej noci sa teda v cirkvi objavili veľmi skoro.
Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročených ľudí. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom obetovania Ježiša Krista. Ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: pésach - prechod. Iní slovo pésach vysvetľujú ako obídenie, vyhnutie sa, a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou. Obídenie aj prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré urobil počas jednej noci pre svoj ľud, a preto každoročnú spomienku na tento deň Izraeliti nazvali Veľkou nocou.
Židia Veľkú noc slávili na pamiatku úteku z Egypta pod vedením Mojžiša...za panovania faraona Merenptaha...Merenptah alebo Merneptah alebo Menepthah bol 4. faraón 19. dynastie Novej ríše, trinásty syn faraóna Ramesseho II. Merenptah vykonal počas svojej vlády niekoľko vojenských výprav. Je známy hlavne vďaka svojim vojnám s Líbyjcami a konfliktom s tzv. morskými národmi. Nechal popísať známu víťaznú stélu, v ktorej sa medzi menami rozličných cudzích národov spomína aj národ staroeg. ysrir, ktorý mal byť podľa stély vyhubený. Toto miesto je všeobecne považované za prvú zmienku o Izraelitoch. Panoval od konca júla alebo začiatku augusta 1213 do 2. mája 1203 pred Kr. Merenptah bol štvrté dieťa kráľovnej Isetnofret, druhej ženy Rammeseho II. Neskôr sa oženil s kráľovnou Isetnofret, ktorá bola pravdepodobne jeho sestra, nesúca meno svojej matky.
Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním.
Veľkonočné oslavy sa podľa regiónov líšia. Pretože sa časovo zhruba prekrývajú s pohanskými oslavami príchodu jari, ľudové tradície prevzali z predkresťanských dôb mnoho zvykov a obyčajov.
Predpokladaný dátum Ježišovej smrti a vzkriesenia
Presný dátum Ježišovej smrti nie je známy, avšak možností, medzi ktorými je možné vyberať, nie je veľa. Isaac Newton svojimi výpočtami z roku 1733 prišiel k záveru, že k Ježišovej smrti mohlo dôjsť v piatok 7. apríla 30, 4. apríla 33 alebo 23. apríla 34; poslednej z možností sám dával prednosť. Gerhard Kroll vo svojej knihe Po Ježišových stopách usudzuje, že najpravdepodobnejším dátumom je 7. apríl 30. Podľa C. Humphreysa a W. D. Waddingtona (1990) v podvečer 3. apríla 33 v Jeruzaleme vyšiel Mesiac v splne sčasti v zatmení; toto zatmenie skončilo 51 minút po východe Mesiaca. Tento údaj sa zhoduje s evanjeliami (Mt 27,34; Mk 15,33; Lk 22,44), takže tento dátum (3. apríl 33) je pravdepodobne dňom Kristovej smrti na kríži. Ježišovo vzkriesenie by potom pripadalo na nedeľu 5. apríl 33.
Samozrejme treba brať do úvahy, že akékoľvek výpočty, ktoré sú v rozpore s údajmi uvedenými v Biblii, sú nepravdepodobné. Podľa Mt 12,40, kde sa píše: "Lebo ako bol Jonáš v bruchu veľryby tri dni a tri noci, tak bude i Syn človeka v srdci zeme tri dni a tri noci", musel byť Kristus v zemi 3 dni a tri noci. A keďže vstal z mŕtvych v nedeľu skoro ráno (Mk 16,9: "A keď vstal z mŕtvych v nedeľu skoro ráno...) a musel byť v zemi tri dni a tri noci, a teda nemohol v žiadnom prípade zomrieť v piatok, ale v podvečer vo štvrtok. V židovskom zmýšľaní prvého storočia sa ale časť dňa chápala ako celý deň. Vzhľadom na to, že Ježiš bol v hrobe časť z piatku, celú sobotu a časť z nedele – môže sa chápať, že bol v hrobe tri dni. Iný argument, týkajúci sa piatku je, že podľa Mt 16,21 a Lk 9,22 Ježiš vstane na tretí deň alebo doslova tretieho dňa, a preto nemusel byť v hrobe plné tri dni a noci.
Veľká noc v rímskokatolíckej cirkvi
Veľká noc podľa rímskokatolíckej tradície sa začína Veľkonočnou vigíliou (ktorá je stredom a vyvrcholením Veľkonočného trojdnia) a trvá päťdesiat dní až do Turíc, slávnosti Zoslania Ducha Svätého. Prvý týždeň Veľkej noci sa nazýva Veľkonočná oktáva. 40. deň Veľkej noci je slávnosť Nanebovstúpenia Pána, ktorá pripomína Ježišov výstup zo zeme do neba a jeho oslávenie u Otca.
Pascha v gréckokatolíckej cirkvi
V gréckokatolíckej cirkvi sa Veľká noc tradične nazýva Pascha a je najväčším sviatkom cirkevného roka. Pasche predchádza Veľký týždeň (od Veľkého pondelka do Veľkej soboty). Najdôležitejšou bohoslužbou Paschy je utiereň vzkriesenia, ktorá sa slúži v nedeľu ešte pred východom slnka (na Slovensku a u východných Slovanov) alebo o polnoci zo soboty na nedeľu (na Balkáne). Pred ňou sa niekde zvykne slúžiť polnočnica, počas ktorej sa prenesie pláštenica zo stredu chrámu z katafalku (symbolického hrobu) na prestol (oltár), čo symbolizuje Kristovo vzkriesenie. Typickým obradom Nedele Paschy je aj posvätenie paschálnych (veľkonočných) pokrmov, ktoré sa väčšinou koná vonku pred chrámom. Posviacajú sa pokrmy, ktoré sa budú jesť pri slávnostných raňajkách i neskôr cez deň (a prípadne i ďalšie dni), hlavne mäso, nafarbené vajíčka a hrudka (istý druh syra s vajíčkami) - teda jedlá, ktoré sa podľa pôvodných pôstnych predpisov vo Veľkom pôste nekonzumovali. Okrem toho sa posviaca aj sladký koláč nazývaný Pascha alebo Paska, ktorý nahrádza chlieb a pečivo, keďže bežný chlieb sa v tento deň neje. Na liturgii svätého Jána Zlatoústeho sa číta začiatok Evanjelia podľa sv. Jána ("Na počiatku bolo Slovo...") v rozličných jazykoch. To symbolizuje, že radostná zvesť je určená všetkým národom. Na večierni Paschy, ktorá sa koná podľa osobitného poriadku, sa číta aj evanjelium o vzkriesení.
Najtypickejším a najčastejším spevom sviatku je tropár Paschy (spieva sa na 5. hlas): Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval. Tento tropár sa veľa razy opakuje na všetkých bohoslužbách Paschy.
Biskup Meliton Sardský o Kristovi, Veľkonočnom Baránkovi
Viedli ho ako baránka, zabili ho ako ovcu, vykúpil nás zo služby svetu akoby z Egypta a vyslobodil nás z diablovho otroctva akoby z faraónovej ruky; našu dušu označil svojím Duchom a údy nášho tela vlastnou krvou.
On hanbou pokryl smrť a diabla rozplakal ako Mojžiš faraóna. On udrel neprávosť a nespravodlivosť odsúdil na neplodnosť ako Mojžiš Egypt.
On nás vyviedol z otroctva na slobodu, z tmy na svetlo, zo smrti do života, spod krutovlády do večného kráľovstva a urobil z nás nové kňazstvo a vyvolený ľud naveky. On je veľkonočný baránok našej spásy.
On v mnohých mnoho vytrpel: v Ábelovi ho zabili, v Izákovi mu zviazali nohy, v Jakubovi utekal do cudziny, v Jozefovi ho predali, v Mojžišovi vyložili na vodu, v baránkovi bol prebodnutý, v Dávidovi prenasledovaný a v prorokoch pohanený.
On si vzal telo z Panny, zavesili ho na drevo, pochovali do zeme, vstal z mŕtvych a vystúpil do nebeských výšin.
On je baránok, ktorý nevydal hlas; on je zabitý baránok; on sa narodil z Márie, krásnej ovečky; jeho vzali zo stáda a viedli na zabitie; večer sa obetoval a v noci ho pochovali. Na dreve ho nepolámali a pod zemou nepodľahol rozkladu. On vstal z mŕtvych a vzkriesil človeka z hlbokého hrobu.
(Nn. 65-71: SCh 123, 95-101)
Z myšlienok cirkevných otcovMeliton Sardský, Apológia cisárovi Antoninovi, zlomok
Životopis
O živote Melitona je toho známe iba veľmi málo. Pravdepodobne sa narodil v prvej tretine 2. storočia a celý život (okrem cesty do Palestíny) pôsobil v meste Sardy. Prvá zmienka o smrti je približne z roku 190, takže zomrel niekedy predtým.
Správy o Melitonovi podáva Eusebios z Kaisareie, ktorý o ňom píše ako o biskupovi a uvádza aj zoznam jeho diel.
Už v staroveku boli jeho spisy známe svoju vysokou rečníckou úrovňou (priraďujú sa k druhej sofistike) a ako o vynikajúcom retórovi o ňom píše napr. Tertullianus. Štýlovo ide o aziatský štýl.
Dielo
Podľa správ Eusébia z Kaisareie bol Meliton autorom viac ako 20 diel.
Zoznam diel:
Apológia kresťanstva
τα περί του Πάσχα δύο (dosl. O Pasche)
O spôsobe života a o prorokoch
O cirkvi
O dni pána
O viere ľudí
O stvorení
O podriadenosti zmyslov viere
O duši a tele
O krste
O pravde, viere a Christovom utrpení
O proroctvách o ňom
O pohostinnosti
Kľúč (úvod do Svätého písma)
O diablovi
O apokalypse Jána
O vtelení Boha
Výpisky (Eklogon)
Nie je však isté či všetky diela, ktoré obsahuje Eusebiov zoznam, sú pravé.
Z jeho diela však dlho boli známe iba zlomky, citované v Eusebiovi. Šlo o diela: O Pasche, Apológia, Výpisky. Až v roku 1940 objavili papyrusový zvitok s textom diela známeho ako Peri Pascha (dosl. O Pasche) z ktorého predtým boli známe tiež iba zlomky.
Okrem toho mu bola v prostredí orientálnych cirkví pripisovaná apológia (zachovala sa v sýrčine), ktorá bola adresovaná pravdepodobne cisárovi Caracallovi. Vznikla v okolí mesta Hierapolis. Podobne mu (staršie) na kresťanskom Západe pripisovali spis, ktorý pochádzal zo 4. storočia a zaoberal sa zosnutím a nanebovzatím Panny Márie.
Apológia kresťanstva
O Melitonovej Apológii kresťanstva píše Eusebius a cituje z nej väčší fragment, v celosti sa dielo nezachovalo. Apológia bola určená rímskemu cisárovi Marcovi Aurelióvi a vznikla asi okolo roku 166 či 172 Po prvýkrát sa objavuje myšlienka o harmónii medzi štátom a cirkvou, ktorá má byť výhodná pre obe strany. Noel King to zhrnul „Už u Melitona Sardského (…) môžeme rozpoznať teóriu, že kresťanstvo a Rímska ríša sú partneri, že dobrí cisári môžu kresťanom ublížiť iba vtedy, keď sú oklamaní, že cirkev sa rovnako ako cisárstvo objavilo za Augusta a že prítomnosť kresťanov Rimanom prospieva.“
O Pasche (Peri Pascha)
Peri Pascha (gr. Περι Πασχα; dosl. O Pasche resp. Kázeň na Veľký piatok) je homília, ktorá pochádza z rokov 160-170. Bola publikovaná v roku 1940. Predtým boli z nej známe iba zlomky v gréčtine, latinčine, sýrčine, koptčine a gruzínčine. Okrem Druhého listu Klimentovho ide o jednu z najstarších zachovaných kázní.
Má 4 časti a 105 paragrafov. Je koncipovaná ako výklad 12. kapitoly knihy Exodus.
Prvá časť (prológ, § 1-10) odkazuje na starozákonné čítanie z knihy Exodus a oslavuje starú a novú Paschu. Druhá časť (§ 11-45) prerozpráva príbeh starozákonnej Paschy a vysvetľuje jej typologický zmysel. Tretia časť (§ 46-65) objasňuje, prečo sa Kristus obetoval, zmysel Adamovho pádu a rozšírenie nadvlády hriechu medzi všetkých ľudí. Štvrtá, najrozsiahlejšia, (§ 66-105) vysvetľuje Kristovu novú Paschu a jeho triumf vzkriesenia. V poslednej časti sa objavuje antijudaistická polemika.
Z textu vyplýva, že Melitonova kresťanská obec pri stanovovaní dátumu Veľkej noci nasledovala prax, ktorá pochádzala od apoštola Jána. Veľkú noc slávili naraz ako židia sviatok Pesach, teda počas noci zo 14. na 15. dňa mesiaca nisan. Objavenie tohoto diela si vynútilo väčšiu citlivosť vedcov na vzťah medzi apologetikou a hlásaním viery.
O Pasche (Peri Pascha)
Peri Pascha (gr. Περι Πασχα; dosl. O Pasche resp. Kázeň na Veľký piatok) je homília, ktorá pochádza z rokov 160-170. Bola publikovaná v roku 1940. Predtým boli z nej známe iba zlomky v gréčtine, latinčine, sýrčine, koptčine a gruzínčine. Okrem Druhého listu Klimentovho ide o jednu z najstarších zachovaných kázní.
Má 4 časti a 105 paragrafov. Je koncipovaná ako výklad 12. kapitoly knihy Exodus.
Prvá časť (prológ, § 1-10) odkazuje na starozákonné čítanie z knihy Exodus a oslavuje starú a novú Paschu. Druhá časť (§ 11-45) prerozpráva príbeh starozákonnej Paschy a vysvetľuje jej typologický zmysel. Tretia časť (§ 46-65) objasňuje, prečo sa Kristus obetoval, zmysel Adamovho pádu a rozšírenie nadvlády hriechu medzi všetkých ľudí. Štvrtá, najrozsiahlejšia, (§ 66-105) vysvetľuje Kristovu novú Paschu a jeho triumf vzkriesenia. V poslednej časti sa objavuje antijudaistická polemika.
Z textu vyplýva, že Melitonova kresťanská obec pri stanovovaní dátumu Veľkej noci nasledovala prax, ktorá pochádzala od apoštola Jána. Veľkú noc slávili naraz ako židia sviatok Pesach, teda počas noci zo 14. na 15. dňa mesiaca nisan. Objavenie tohoto diela si vynútilo väčšiu citlivosť vedcov na vzťah medzi apologetikou a hlásaním viery.
Obdobie Paschy
Obdobie Paschy (posviatok alebo poprazdenstvo Paschy) trvá od Nedele vzkriesenia do stredy pred Nanebovstúpením Pána, teda 40 dní. V tomto období sa veriaci zdravia osobitným pozdravom Christós voskrése! – Voístinu voskrése! (po slovensky: Kristus vstal zmŕtvych! – Skutočne vstal zmŕtvych!) Cirkevné predpisy stanovujú, že v období Paschy sa v chráme vôbec nemá kľačať, ale len stáť alebo sedieť - státie je totiž výrazom radosti zo vzkriesenia, zatiaľ čo kľačanie je výrazom pokánia a skrúšenosti.[1] (V prostredí slovenských gréckokatolíkov sa toto pravidlo zväčša nezachováva.)
Osobitne slávnostným je prvý týždeň tohto obdobia, ktorý sa nazýva Svetlý týždeň a vyznačuje sa mnohými špecifikami. (Pozri osobitný článok Svetlý týždeň.) Tento týždeň platí v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku voľnica (nepostí sa a môže sa jesť všetko), v niektorých východných cirkvách je voľnica dokonca až do stredy pred Nanebovstúpením Pána.
Veľkonočné symboly
baránok — symbol baránka sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. V židovskej tradícii sa používal ako obetné zviera za hriechy. Zároveň židia na sviatok Paschy jedia baránka ako pripomienku svojho vyslobodenia z Egypta. V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo obrazne podľa kresťanskej viery on je baránok obetovaný za spásu sveta.
kríž — kríž je dnes najdôležitejším z kresťanských symbolov, pretože Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním. Tento trest patril k trestom veľmi krutým a ponižujúcim.
oheň — veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky.
sviečka — sviečka je v mnohých kultúrach chápaná ako znamenie života. Veľkonočná sviečka symbolizuje vzkrieseného Krista -- tento symbol pochádza zo starovekých osláv Veľkej noci, pri ktorých sa zapaľuje sviečka (nazývaná tiež paškál) od ohňa. Takto zapálená sviečka sa v priebehu veľkonočnej bohoslužby ponára do vody na krst, je ozdobená znamením kríža a symbolmi a , t. j. začiatku a konca vekov, ktorými je Kristus. Táto sviečka sa potom zapaľuje počas celého veľkonočného obdobia až do Turíc a pri každom krste -- aby sa naznačilo, že krst patrí k Veľkej noci. Táto sviečka sa tiež zapaľuje pri kresťanskom pohrebe na znamenie toho, že zosnulý rovnako ako Kristus, prešiel bránou smrti; a cirkev sa za neho modlí, aby vstal k novému životu s Bohom.
vajíčko — pretože vajíčko obsahuje zárodok života, bolo v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia. V súvislosti s ľudovou tradíciou vznikol zvyk maľovať tieto vajíčka; dôvodom jedenia vajec na Veľkú noc bola zrejme aj skutočnosť, že vajcia sa nesmeli jesť v pôstnom období. V kresťanstve sa vajce vykladá ako symbol zatvoreného hrobu, z ktorého vstal Kristus, ako symbol nesmrteľnosti.
zajačik — aj keď mnoho nenáboženských tradícií má svoje korene v kresťanskej symbolike, niektoré veľkonočné symboly môžeme vystopovať až do predkresťanskej doby. Napríklad zajačik má pravdepodobne pôvod v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari.
korbáč — Tento v niektorých regiónoch Slovenska dôverne známy symbol Veľkej noci má tiež pôvod v starých pohanských zvykoch.
Nenáboženské veľkonočné tradície
Podobne ako mnoho iných kresťanských sviatkov, aj Veľká noc sa preniesla aj mimo cirkvi. Už od jej vzniku je to čas osláv a veselia. Dnes je aj komerčne dôležitá, pretože sa na ňu viaže veľa zvykov, ktorých uskutočnenie si vyžaduje nejaké úsilie prípadne nákup. Predávajú sa napríklad veľkonočné pohľadnice, ozdoby alebo sladkosti v podobe veľkonočných vajíčok, barančekov alebo zajačikov.
Na Veľkonočný pondelok je prastarou tradíciou hodovanie, polievanie a šibačka (korbáč). Od rána muži a chlapci chodia po domácnostiach svojich známych a polievajú alebo šibú ženy a dievčatá ručne vyrobeným korbáčom z vŕbového prútia. Korbáč je spletený z ôsmich, dvanástich alebo až dvadsiatich štyroch prútov a je zvyčajne od pol do dvoch metrov dlhý a ozdobený pletenou rukoväťou a farebnými stužkami. Podľa tradície muži pri hodovaní prednesú koledy. Či sa najprv šibe alebo polieva a potom spievajú či recitujú koledy záleží na situácii. Aj keď šibanie môže byť bolestivé a polievanie nepríjemné, nie je ich cieľom spôsobiť krivdu. Skôr je korbáč symbolom záujmu mužov o ženy. Nenavštívené dievčatá sa môžu dokonca cítiť urazené. Vykorbáčovaná či poliata žena dáva mužovi farebné vajíčko ako symbol jej vďaky a odpustenia. Treba spomenúť, že zvyčajne sa v minulosti používala iba jedna metóda. Na strednom a západnom Slovensku väčšinou korbáčovanie a na východe polievanie.
V USA sú Veľkonočné sviatky už prakticky nenáboženským sviatkom, takže mnoho amerických rodín sa zúčastní iba veľkonočného veselia okolo zdobenia veľkonočných vajíčok v sobotu večer a ich „lovu“ v nedeľu ráno. Podľa detských rozprávok boli vajíčka počas noci prinesené veľkonočným zajačikom a poschovávané po dome a záhrade, aby počkali na deti, až sa zobudia. Dôvod, prečo by to mal zajačik robiť, sa vysvetľuje iba zriedkavo.
V Nórsku je, okrem lyžovania v horách a maľovania vajíčok, tradíciou riešenie vrážd. Všetky veľké televízne stanice vysielajú kriminálne a detektívne príbehy, ako je napríklad Poirot Agathy Christie. Aj noviny publikujú články, z ktorých môžu čitatelia skúsiť odvodiť, kto je páchateľom. Samozrejme tiež vychádza množstvo kníh. Dokonca aj krabice od mlieka bývajú potlačené príbehmi s vraždami.
Slovo „Veľká noc“ v iných jazykoch
Názvy odvodené od germánskej bohyne Eostre alebo zo starogermánskeho názvu mesiaca apríl Eostremonat.
angličtina Easter
nemčina Ostern
Názvy odvodené od hebrejského slova Pesach
arabčina عيد الفصح
bulharčina Пасха (Pascha)
dánčina Påske
dolná nemčina Paisken
esperanto Pasko
friulčina páskir
fínčina Pääsiäinen
francúzština Pâques
furlančina Pasche
gréčtina Πάσχα (Pascha)
holandčina Pasen
indonézština Paskah
írčina Cáisc
latinčina Pascha (alebo Festa Paschalia)
nórčina Påske
portugalčina Páscoa
rumunčina Paşti
ruština Пасха (Pascha)
škótska galčina Càisg
španielčina Pascua
švédčina Påsk
taliančina Pasqua
waleština Pasg
Názvy v ďalších jazykoch
bieloruštinaВялікдзень(Vialikdzień; doslova: Veľký Deň)
bulharčinaВеликден(Velikden; doslova: Veľký Deň)
češtinaVelikonoce(doslova: Veľkonočné obdobie)
čínština復活節 (Fu-huo-jie; doslova: Oslava Vzkriesenia)
japončina復活祭 (Fukkatsu-sai; doslova: Oslava Vzkriesenia)
maďarčinaHúsvét(hús+vét = možnosť prijať, teda jesť mäso /po 40-dňovom pôste/)
poľštinaWielkanoc(doslova: Veľká Noc)
rómčinaPatradži
slovenčinaVeľká nocaleboPascha
srbčinaUskrsaleboVaskrs(doslova: Vzkriesenie)
ukrajinčinaВеликдень(Velykdeň; doslova: Veľký Deň)
Pri vysvetlení, prečo majú najdôležitejšie a najstaršie sviatky kresťanov – VEĽKÁ NOC – v názve slovo veľká, sa spomína i anjel smrti a prechod cez Červené more.
Pôvod názvu treba hľadať v starovekom Egypte, a to v časoch, keď faraón Ramzes držal izraelský národ vo svojej krajine ako otrokov. Biblický Mojžiš niekoľkokrát žiadal faraóna, aby prepustil z otroctva Izraelitov, ktorí veľmi trpeli v tejto krajine. Ramzes mu to sľúbil, no nikdy svoj sľub nesplnil. Preto Boh potrestal krajinu desiatimi ranami. Tou poslednou bola smrť všetkých prvorodených. Podľa knihy Exodus Boh riekol Mojžišovi: „O polnoci prejdem Egyptom. Vtedy zomrie každý prvorodený v egyptskej krajine, od prvorodeného faraónovho, ktorý má sedieť na jeho tróne, až po prvorodeného otrokyne, čo je pri žarnove, aj všetko prvorodené z dobytka.“
Keď si Mojžiš vypočul Božie slová, zašiel za Židmi a radil im: „Dnes večer zabite v každej rodine baránka. Jeho krvou potrite veraje domových dverí. V noci pôjde Egyptom anjel smrti a zahynie všetko prvorodené. Ušetrení budú tí, ktorí budú mať na zárubni baránkovu krv. Tam nevstúpi.“ Židia poslúchli a anjel smrti ich príbytky obišiel. Inak to bolo s Egypťanmi. O polnoci zobudil faraóna hlasný, zúfalý nárek. Ozýval sa z každého egyptského domu. Nebolo rodiny, v ktorej by v tú noc nezomrel prvorodený. Dokonca i hroby prvorodených spustošili divé psy. Smrť neobišla ani Ramzesovu rodinu, aj jemu vzal anjel smrti najstaršie dieťa, následníka trónu.
Pred touto tragédiou sa ho utrpenie ľudu nedotýkalo. Keď vstúpila smrť do jeho domu, rozhodol sa konať. Ešte v noci si dal zavolať Mojžiša a prikázal mu, aby on i Židia odišli z krajiny a išli slúžiť svojmu Bohu. Asi 600-tisíc ich opustilo Egypt a cez púšť a Červené more sa vydali do zasľúbenej krajiny. Hneď po ich odchode sa Ramzes pustil za Izraelitmi aj so svojimi vojakmi. Pri Červenom mori sa vzdialenosť medzi nimi rapídne zmenšovala. Mojžiš však rozdelil more a uprostred neho sa objavila súš.
Židia po nej bezpečne prešli na druhú stranu, no ich prenasledovatelia, egyptskí bojovníci, sa utopili, keď sa more uzavrelo. V súvislosti s touto udalosťou sa prvýkrát objavuje slovo pesach, čo znamená prechod alebo rozdelenie, a práve z neho odvodili historici židovský názov pre Veľkú noc. Iní odborníci vysvetľujú pesach ako obídenie, vyhnutie sa a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obišiel domy potreté baránkovou krvou. Obídenie aj prechod sú veľké skutky, ktoré Boh urobil pre svoj ľud počas jednej noci, preto nazvali Izraeliti túto noc Veľkou nocou.
Článok pokračuje na ďalšej strane.
Utrpenie a smrť
Veľká noc je pre kresťanov najvýznamnejší sviatok, dokonca dôležitejší než Vianoce, pretože vystihuje podstatu kresťanstva. Kresťania oslavujú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista po jeho umučení a smrti na kríži. Jej termín nie je stály, pripadá na marec až apríl. Podľa historikov práve v tomto období zažíval Ježiš potupné mučenie a smrť. Udalosti Veľkej noci úzko súvisia s tradičným židovským sviatkom Pesach, ktorý sa oslavuje približne v rovnakom čase. Židia si vtedy pripomínajú oslobodenie izraelského národa z egyptského otroctva. V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa významné veľkonočné dni nazývajú Pascha a sú rovnako najväčším sviatkom cirkevného roka. Oslavy Veľkej noci sa u kresťanov prvýkrát spomínajú v 2. storočí v homílii O Pasche od Melitona Sardského.
Veľkonočné sviatky pripadajú vždy na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca po 21. marci. Podľa svedectiev apoštolov práve v nedeľu, prvý deň po sobote, vstal Ježiš z mŕtvych. V rímskokatolíckej cirkvi trvá veľkonočný týždeň od Kvetnej nedele, nazývanej aj Nedeľou utrpenia Pána, až po Bielu sobotu. Počas celého týždňa si kresťania veľmi intenzívne pripomínajú Ježišovo utrpenie a smrť, čo zdôrazňuje aj čierna farba kňazovho rúcha. Na Kvetnú nedeľu vstúpil Ježiš do Jeruzalema, aby v tomto meste oslávil veľkonočné sviatky. V tom čase sa mohli sláviť len tam. Vítali ho zástupy ľudí a pod nohy mu hádzali palmové listy. Preto tento deň nesie i meno Palmarium.
V našich zemepisných šírkach palmy nerástli a vzácnym návštevám sa na znak úcty darovali kvety, takže zrejme odtiaľ je odvodená Kvetná nedeľa. V tento deň, ale aj na Zelený štvrtok, Veľký piatok, Bielu sobou a Veľkonočnú nedeľu znejú v kostoloch pašie. Zelený štvrtok dostal svoje pomenovanie podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kam sa Ježiš uchýlil, aby sa modlil. Tam poňho prišli vojaci cisára Tibéria. Za 30 strieborných ho zradil Judáš Iškariotský. V Getsemanskej záhrade označil Ježiša Krista bozkom. Keď si uvedomil, čo spáchal, obesil sa. Dopoludnia slúžia biskupi omše so všetkými kňazmi svojich diecéz. Večerná omša sa celebruje na znak spoluúčasti veriacich s utrpením Krista a v kostoloch prestávajú zvoniť zvony.
Počas Veľkého piatka si kresťania pripomínajú ukrižovanie Božieho syna na vrchu Golgota. V kostoloch je oltár bez chrámového rúcha, nie sú na ňom ani svietniky a kríže. Kňazi čítajú alebo spievajú pašie a veriaci dodržiavajú prísny pôst bez mäsa. Do sýtosti sa môžu najesť len jedenkrát za deň. Biela sobota je dňom, keď bol Ježiš Kristus uložený do hrobu. Nekonajú sa bohoslužby a nezvonia zvony. Tie sa rozozvučia až večer na znak radosti z Ježišovho vzkriesenia. Náboženské obrady sa začínajú až po západe slnka.
V minulosti trvala bohoslužba od soboty večera do nedele rána, dnes sú pobožnosti skrátené. Biela sobota dostala svoje pomenovanie podľa bieleho rúcha mladých katechumenov. Týmto dňom sa končí aj pôst. Veľkonočná nedeľa je dňom Ježišovho zmŕtvychvstania, oslavuje sa jeho víťazstvo nad smrťou. Zomrel, smrť však prekonal a vrátil sa nazad do života. Videli ho stovky ľudí, dotýkali sa, hovorili s ním, jedli, pili. Veľkonočná nedeľa je vyvrcholením veľkonočných sviatkov. Veľkonočný pondelok je spojený so zvykmi, ktoré nemajú kresťanský, ale pohanský pôvod.
Koniec pôstu
Mnohé z predveľkonočných tradícií mali zabezpečiť prosperitu hospodárstva. Gazdovia napríklad triasli stromy, aby sa urodilo čo najviac ovocia. Vyšli aj na polia a cepmi búchali o zem, aby zahnali škodce. Chlapci dávali na prahy izieb mravce, nech príde do domu hojnosť. Ale na Veľkonočný pondelok je u nás v popredí najmä šibanie a oblievanie. Muži i mládenci chodili od rána po rodinách svojich priateľov a polievali alebo šibali ženy a dievčatá korbáčom z vŕbového prútia. Korbáč bol spletený z ôsmich, dvanástich alebo dvadsiatich štyroch prútov a zvyčajne meral od pol metra do dvoch. Ozdobený bol pletenou rukoväťou a farebnými stužkami.
Aj keď môže táto tradícia pôsobiť najmä na cudzincov ako barbarský zvyk, neuvedomujú si, že aj Krista bičovali. Ženy a dievčatá sa nehnevali, naopak, každá čakala šibačov, lebo vedela, že studená voda a korbáč prinášajú zdravie, krásu a očistia ich od všetkého zlého a starého. Muži a chlapci si za šibanie vyslúžili maľované vajíčka, peniaze a pohostenie. Vyšibané peniaze zvyčajne večer minuli na tancovačke.
Veľkonočná cesta s krížom na kalvárii v Ružomberku.
Veľkonočným sviatkom sa prispôsobovala i strava. Na Zelený štvrtok bol zaužívaný zvyk zjesť „zelené“ jedlo. Napríklad špenát, žihľavu, štiav alebo rôzne bylinky, aby bol človek zdravý. V tento deň sa piekli aj judáše, zapletané koláče z kysnutého cesta. Mali pripomínať povraz, na ktorom sa obesil Judáš. Aby lepšie chutili, ľudia si ich potierali medom. Veľký piatok bol známy aj keltýšom, posúchom z pomletého jačmeňa zahusteného múkou. Po upečení do zlatohneda prišiel navrch med a chutil vynikajúco. Tradičné jedlá Veľkej noci u nás v minulosti i dnes závisia od jednotlivých regiónov. Spoločným pre všetky sú vajíčka uvarené natvrdo, zemiakový šalát a údené mäso.
V mnohých rodinách pečú vianočku, sladkého barančeka, koláč pascha alebo robia z vajec a mlieka hrudku, nazývanú aj syrek či syrec. Nechýbajú ani slané rolády či iné syrové pochúťky. V niektorých častiach našej krajiny pripravujú studenú polievku z kyslého mlieka a chrenu, pečú jahňacie mäso alebo zajaca. Pohostenie dopĺňajú obložené misy. Na Veľkonočnú nedeľu, v deň zmŕtvychvstania Ježiša Krista, je zaužívané svätenie jedál. Domáci z každého druhu vložili do košíka, priniesli do kostola a kňaz ho požehnal.
Biblia - Sväté písmo
4Moj 9, 1-23
1 A Hospodin hovoril Mojžišovi na púšti Sinai, druhého roku po ich vyjdení z Egyptskej zeme, prvého mesiaca a riekol: 2 Synovia Izraelovi budú sláviť Veľkú noc na jej ustanovený čas. 3 Štrnásteho dňa toho mesiaca pred večerom ju budete sláviť, na jej ustanovený čas; podľa všetkých jej ustanovení a podľa všetkých jej obradov ju budete sláviť. 4 Vtedy hovoril Mojžiš synom Izraelovým, aby slávili Veľkú noc. 5 A slávili Veľkú noc prvého mesiaca štrnásteho dňa toho mesiaca pred večerom na púšti Sinai; podľa všetkého toho, čo prikázal Hospodin Mojžišovi, tak učinili synovia Izraelovi. 6 Ale boli niektorí mužovia, ktorí boli nečistí pre mŕtvych a preto nemohli sláviť Veľkú noc v ten deň. A mužovia predstúpili pred Mojžiša a pred Árona toho dňa 7 a tí mužovia mu riekli: My sme nečistí pre mŕtveho, prečo by nám malo byť zabránené obetovať Hospodinovi obetný dar v jeho ustanovený čas medzi synmi Izraelovými? 8 A Mojžiš im povedal: Stojte, nech počujem, čo vám rozkáže Hospodin. 9 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 10 Hovor synom Izraelovým a povedz: Keby niekto z vás alebo ktokoľvek z vašich pozdejších pokolení bol nečistý pre mŕtveho alebo keby bol na ďalekej ceste, preto bude sláviť Veľkú noc Hospodinovi; 11 druhého mesiaca štrnásteho dňa pred večerom ju bude sláviť; s nekvasenými chleby a s horkými bylinami budú jesť baránka. 12 Neponechajú z neho ničoho do rána, a kosti nezlomia na ňom; podľa všetkých ustanovení o slávnosti baránka ju budú sláviť. 13 A zase človek, ktorý by bol čistý a nebol by na ceste a zúmyselne by neslávil Veľkej noci, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu, lebo neobetoval obetného daru Hospodinovho na jeho ustanovený čas. Ten človek ponesie svoj hriech. 14 A keby u vás pohostínil pohostín a slávil by Veľkú noc Hospodinovi, bude sláviť podľa ustanovenia Veľkej noci a podľa jej obradu. Jedno a to isté ustanovenie vám bude, ako pohostínovi, tak i zrodenému v zemi. 15 A toho dňa, ktorého postavili príbytok, pokryl oblak príbytok, príbytok stánu svedoctva, a večer bolo vždy nad príbytkom čosi na pohľad ako oheň až do rána. 16 Tak bolo vždy; oblak ho prikrýval vodne a čosi na pohľad ako oheň vnoci. 17 A na rozkaz toho, že sa dvihnul oblak zponad stánu, hneď za tým sa rušali synovia Izraelovi, a zase na mieste, na ktorom dlel oblak, tam táborili synovia Izraelovi. 18 Na rozkaz Hospodinov sa rušali synovia Izraelovi, a na rozkaz Hospodinov sa kládli táborom; po všetky dni, dokiaľ dlel oblak nad príbytkom, táborili. 19 A keď aj predlieval oblak nad príbytkom za mnoho dní, jednako strážili synovia Izraelovi stráž Hospodinovu a nerušali sa; 20 ale stávalo sa, že bol oblak nad príbytkom iba niekoľko dní; na rozkaz Hospodinov táborili a na rozkaz Hospodinov rušali sa. 21 A bolo i tak, že bol oblak na mieste iba od večera do rána a keď sa ráno dvihnul oblak, rušali sa, alebo či už bolo vodne a či vnoci, keď sa dvihnul oblak, rušali sa. 22 A tedy či už bolo dva dni či mesiac či rok, keď predlieval oblak nad príbytkom zostávajúc nad ním, táborili synovia Izraelovi a nerušali sa, ale keď sa dvihol, rušali sa. 23 Na rozkaz Hospodinov táborili a na rozkaz Hospodinov rušali sa, strážili stráž Hospodinovu, na rozkaz Hospodinov, daný skrze Mojžiša.
4Moj 9, 1-23
Výpočet dátumu Veľkej noci sa v jednotlivých cirkvách odlišuje. Veľká noc sa podľa kresťanských cirkví slávi prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Táto nedeľa bola ustanovená na nicejskom koncile (prvom všeobecnom) v roku 325.
Ak spln pripadá na nedeľu, Veľká noc bude až nasledujúcu nedeľu. Dátum Veľkej noci sa teda môže odlišovať medzi jednotlivými rokmi až o viac ako jeden mesiac (od 22. marca do 25. apríla). Jarná rovnodennosť je „úradne“ stanovená na 21. marec podľa gregoriánskeho kalendára bez ohľadu na astronomickú skutočnosť (ktorá sa môže líšiť až o dva dni). V niektorých protestantských krajinách (napríklad v Nemecku, Švédsku a Dánsku) sa ale Veľká noc slávila počas niekoľkých desaťročí 18. a 19. storočia podľa astronomickej skutočnosti.
Pravoslávne cirkvi (s výnimkou pravoslávnych cirkví vo Fínsku a v Estónsku) používajú pre výpočet dátumu paschy juliánsky kalendár. Navyše zachovávajú kánon nicejského koncilu, že Veľká noc nesmie kolidovať so židovským sviatkom pesach. V praxi sa tak dátum Veľkej Noci vo východných cirkvách a na Západe môže odlišovať o 0 až 5 týždňov.
Algoritmus pre výpočet
Nasledujúci algoritmus sa používa pre výpočet dátumu Veľkej noci v cirkvách používajúcich gregoriánsky kalendár. Je odvodený z pravidelných týždenných, mesačných a ročných cyklov (lebo Veľká noc je v nedeľu a závisí na prvom splne po 21. marci):
kde mod je zvyšok po delení. Okrem toho pre 20. a 21. storočie platia konštanty:
Potom
Pre marec platí:
Veľkonočná nedeľa
Pre apríl platí:
Veľkonočná nedeľa
Výpočty sa urobia oba, pre marec i apríl, a vyberie sa ten, ktorý vyhovuje. Ak je dátum Veľkej noci neskôr ako 25. apríla, tak sa posúva o týždeň skôr. Pre 20. a 21. storočie to platí pre roky 1981 a 2076.
Dátum Veľkej noci v najbližších rokoch
Rok
Gregoriánsky kalendár
Juliánsky kalendár
2025
20. apríl
2026
5. apríl
12. apríl
2027
28. marec
2. máj
2028
16. apríl
2029
1. apríl
8. apríl
2030
21. apríl
28. apríl
2031
13. apríl
2032
28. marec
2. máj
2033
17. apríl
24. apríl
2034
9. apríl
2035
25. marec
29. apríl
2036
13. apríl
20. apríl
2037
5. apríl
2038
25. apríl
2039
10. apríl
?
2040
1. apríl
?
2041
21. apríl
?
Veľkonočné zvyky a tradície. Poznáte aj tieto menej známe?
Veľká noc je najväčším kresťanským sviatkom – oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Niektoré tradície či zvyky dnes neodmysliteľne patriace k týmto sviatkom poznáme už viac ako 2 000 rokov. Prežili ešte z čias pohanov, ktorí v tomto období oslavovali znovuzrodenie prírody. Aké tradičné jedlá pripravovali domácnosti počas Veľkej noci? Prečo sa maľoval cesnakový kríž na stajne? A čo symbolizuje tradícia veľkonočného šibania?
Aká bola príprava na Veľkú noc
Pred príchodom samotných veľkonočných sviatkov dodržiavali katolícke domácnosti, rodiny či dedinky dlhý, až 40-dňový pôst. Nejedlo sa žiadne mäso, nekonali sa zábavy a dokonca ani svadby. Ženy počas pôstu chodili oblečené v tmavom, nechýbala ani tmavá pokrývka hlavy.
Tradičným zvykom bolo dve nedele pred Veľkou nocou, počas tzv. smrtnej nedele pálenie Moreny. Dievčatá zostrojili panáka zo slamy – Morenu, obliekli ju do ženských šiat a sprievod ju išiel odprevadiť k dolnému koncu dediny. Tu Morenu vyzliekli, zapálili a hodili do potoka. Lúčili sa tak s dlhou zimou, chorobami i smrťou.
Pôst sa prirodzene netýkal práce, práve v tomto období sa začínali gazdiné pripravovať na prichádzajúce jarné povinnosti: plátali vrecia, plachty, preberali obilie, vykonávali práce spojené so sadením zemiakov. Muži zas opravovali nástroje, vozy či vozili z maštalí hnoj tam, kde sa počas zimy nedostali.
Častejšie boli tiež bohoslužby, počas ktorých sa svätili vŕbové prúty s jarnými pukmi. Vysvätené prúty mali chrániť rodinu, domácnosť i zvieratá – preto ich gazdiné dávali na kríž či na trám pri vstupe, niekedy dokonca aj do obilia či k zemiakom na sadenie.
Kde sa vzali veľkonočné tradície?
Musím sa priznať – príspevky o tradíciách patria medzi moje najobľúbenejšie. Poskytujú odstup. To, čo považujeme za rýdzo naše je často pestrým kokteilom zvykov rôznych, často už neexistujúcich, kultúr a národov. Skvelým príkladom je šibanie.
Ku mne sa najprv dostalo, že šibanie má pripomínať bičovanie Ježiša. Teda buď to, alebo trestanie žien po tom, čo informovali o zmiznutí jeho tela. V skutočnosti zvyk šibania pochádza z pohanských čias – šibalo sa čerstvým vŕbovým prútím plným miazgy – malo to na ženy preniesť vitalitu, [1].
Kým šibačka prišla zo západu, oblievačka zas z východu – oblievalo sa napríklad aj na Ukrajine, [2]. Podľa Kollárových Národných spievaniek, [3]: „Oblievačka zdá sa byť tiež pohanskoslovanský pozostatok, ktorého cieľ a význam nevieme.“ Ináč, v tom istom zdroji som našiel aj toto: „Niekde, najmä na dedinách dievku celú aj do studne, potoka alebo jazera hodia.“
Zo zahraničia poznáte možno aj ďalšie veľkonočné zvyklosti. Pečú sa buchty s krížom (Hot cross buns), túto tradíciu odštartoval mních v 12. Storočí, [4], aj keď presný začiatok ťažko identifikovať, keďže kríž na chleba dávali už v antickom Grécku.
Aspoň vo filmoch ste videli tzv. Easter Egg Hunt – Veľkonočný zajac schová vajíčka z čokolády a deti ich hľadajú. Tu sa miešajú dve tradície. Zajac je symbolom germánskej bohyne Ēostre. Veľká noc po anglicky je Easter, po nemecky Ostern. Práve v tomto období sa na jej počesť hodovalo.
Darovanie (zdobených) vajíčok pochádza z rôznych starých kultúr ako symbol lásky a plodnosti. Teraz sa to dáva deťom, v minulosti hlavne mládencom. V mnohých legendách sa z vajíčka vyliahol celý svet, [6,6b]. Vajíčka na počesť Ishtar – bohyne lásky, plodnosti, sexu či vojny – poznali už v Babylone. V starovekom Egypte si niektorí mysleli, že Slnko je vajce znášané „nebeskou husou“, hinduisti vidia paralelu medzi štruktúrou vajíčka a štruktúrou sveta. Zoroastrizmus [6c], jedno z najstarších stále praktizovaných náboženstiev, opisuje svet ako vajce znesené nebom (dobrom). Podľa fínskej legendy pochádza Slnko zo žĺtka a Mesiac z bielka vajíčka orla, ktorý ich zniesol na kolenách Luonnotar. (Dal tým nový význam pojmu „spraviť niečo na kolene“.)
Z tohto je už pomerne jasné, že zvyklosti, ktoré sa viažu s Veľkou nocou, pochádzajú hlavne z pohanského slávenie príchodu jari. Preto toľko symbolov vitality, života a plodnosti. Dalo by sa povedať, že sa oslavuje „znovuzrodenie“ prírody po zime.
Neplatí to však úplne na všetko. Napríklad Veľkonočný baránok pochádza zo židovskej tradície, predstavuje obetného baránka. Židia toto (Veľkonočné/jarno-oslavné) obdobie nazývajú Pascha (rovnako však aj grékokatolíci), čo sa prekladá do angličtiny Passover. Preklad „pass over“ je „prejsť na“ a podľa niektorých sa vzťahuje na Ježiša (napríklad východní ortodoxní katolíci to symbolizujú pokrmom zvaným Paskha, [7]), no v skutočnosti ide o pripomenutie si úteku Mojžišovho ľudu z Egypta.
Podľa kresťanského učenia bol Ježiš ukrižovaný v piatok počas tohoto sviatku – preto sa teda tieto sviatky časovo prekrývajú. Prečo sa to ale prekrýva aj s pohanským sviatkom jari? Dôvody sú asi dva. Po prvé, v Tóre sa píše „Guard the month of spring, and make [then] the Passover offering,“ [8]. Čiže, Pesach je rovno zadefinovaná ako jarný sviatok. Zároveň, komunita bola v tej dobe rozdelená medzi veľa náboženstiev. Mnohé z nich boli, aspoň minimálne, ovplyvnené starými pohanskými náboženstvami. Niektoré na ne dokonca priamo nenadväzovali a tak dôležité sviatky často zdieľali a prenášali. Akurát sa menila ich interpretácia – podľa toho, ktoré vierovyznanie práve dominovalo. To sa deje dodnes.
Podobne to platí to aj o symboloch. Napríklad starovekí Sumeri mali legendu o bohyni Inanna (Ishtar, [9]), ktorá bola obesená a vstala z mŕtvych. Podobné sa prihodilo egyptskému Horusovi (ktorého narodenie sa slávilo v deň ako Vianoce, [10]). Na Vianoce sa slávilo aj narodenie Mithrasa, ktorého ľudia slávili pri jarnej rovnodennosti, [11]. Podľa legiend vstal z mŕtvych (bol oživený svojou starou mamou) aj rímsky boh Dionysus (boh vína), [12]. Cybele (Diova matka) mala milenca Attisa, ktorý sa narodil z panny, umieral a vstal z mŕtvych každý rok – oslava prebiehala na jar, začínala Čiernym piatkom a trvala tri dni – kedy vyvrcholila oslavou zmŕtvychvstania, [13]. Dokonca aj rané kresťansto malo symboliku vtáka Fénixa, ktorý raz za 500 rokov zomrie a zrodí sa zo svojho popola, jeho zobrazenia nájdeme v starom umení aj literatúre, [14].
Kresťanstvo vznikalo popri mnohých náboženstvách a kultoch, postupne ich však úplne vytlačilo. Keď jedno náboženstvo vytláčalo iné, často preberalo časť zvykov – aby bol prechod pre ľudí jednoduchší, [15].
Ako vidíte – Veľká noc je dokonalá zmes rôznych symbolov a zvyklostí. Slávi sa už tisíce rokov, forma sa stále vyvíja a mixuje medzi rôznymi národmi a kultúrami. Dá sa ale nájsť jeden spoločný menovateľ – oslava jari a návratu života.