Svätý...M A U R I C E - M O R I C -rímsky generál,veliteľ 22 Thebajskej légie a 6 600 vojakov mučeníkov,patrón mesta Sankt Moritz -Švajčiarsko,hlavný patrón Švajčiarskej gardy-ochránky pápeža a je tiež aj patrón nádherného ostrova v Indickom oceáne -Maurícia...Maurícijskej republiky -sviatok 22.september
Niet v celých dejinách sveta taká ukážka krutosti a surovosti...ako práve v prípade slávnej 22 rímskej -Thébajskej légie z 22.septembra r.287...kedy rímsky cisár Maximian rozkázal légii mučiť miestnych kresťanov v mestečku Agaunum-dnes Sankt Moritz vo Švajčiarsku...Vojaci légie-6 600 mužov a ich veliteľ -generál Maurice pochádzali z Horného Egypta,kraja Thébajda,boli kresťania,ktorých naverbovali do rímskeho vojska a poslali bojovať proti vzbure barbarov v rímskej provincii Rhétia-dnešné Švajčiarsko...Cisár Maximian rozkázal légii,aby mučili a povraždili miestných kresťanov.Veliteľ légie -generál Maurícius odmietol vraždiť nevinných kresťanov,tak rozzúrený cisár povolal iných vojakov a rozkázal nastúpiť celú légiu 6 600 vojakov a každého 10 vojaka -popraviť-mečom odťať hlavu...-známa decimácia´-vraždenie vojska...vojaci odmietli i naďalej plniť rozkaz cisára,lebo boli samí kresťanmi...tak cisár nariadil druhú decimáciu- znova každému 10 vojakovi sťať hlavu...ale ani to nepomohlo...tak cisár nariadil povraždiť celú légiu 6 600 udatných vojakov a nakoniec aj hrdinského veliteľa sv.Mauriceho dal sťať...Neslýchaný,krutý čin cisára pobúril aj iné légie,že hrozila vzbura vojakov...ale nebo dostalo nových 6 600 svätých mučeníkov na čele so sv. hrdinským veliteľom Mauriceom-Moricom...stará legenda uvádza,že na miesto popravy v Agaune prišli zbožné kresťanské ženy z mesta Miláno- vtedajšie Mediolanum a chodili po veľkej rovine,celej krvavej-červenej od krvi a zbierali telá a odťaté hlavy mučeníkov a pochovávali do hrobov...Zbožné ženy viedla sv.Verena,panna a sestra sv.Morica z Egypta...Slávna pamiatka ohromného hrdinstva mučeníkov pretrvala veky vyše 1700 rokov...Na mieste popravy -ich mučeníckej smrti vyrástlo slávne a svetoznáme mestečko -Svätý Moric-centrum zimných športov a nádherne rekreačné stredisko...Po svätom Moricovi je aj pomenovaný prekrásny ostrov v Indickom oceáne-Maurícius....
Svätý Móric (alebo Maurícius) bol legendárny veliteľ rímskej tébskej légie, ktorá sa odmietla podriadiť rozkazu cisára Maximiana týrať miestnych kresťanov a preto bola celá popravená 22.septembra roku 287 n. l. v dnešnom Švajčiarsku.
Stal sa mučeníkom a je uctievaný ako patrón vojakov, obchodníkov a iných profesií, ale aj ako patrón ľudí tmavej pleti v Európe.
Sv. Móric, mučeník. Po smrti cisára Numeriana roku 284 stal sa Dioklecián, syn pisára otroka z Dioklei v Dalmácii, vladárom nad rozsiahlim štátom rímskym. Čo mladík vyznačil sa bol smelosťou v bitkách a postupoval rýchlo v hodnostiach, až ho v 39. roku jeho veku vojsko cisárom vykričalo.
Rímsky cisár Maximian verboval nových vojakov v Hornom Egypte-provincii Thebajda do veľkej a udatnej slávnej thébajskej légie...Do légie sa dostali aj bratia sv.Vereny,zbožní mladíci -Maurícius a Viktor...tí boli veľmi šikovní a udatní,že ich sám rímsky cisár Maximian povýšil na generála a plukovníka...Maurícius sa stal veliteľom-generálom celej légie a légiu poslali na boj proti divým Germánom až sa dostali do horských oblastí Alp vo Švajčiarsku-do mestečka Agaunum...Verena nasledovala svojich bratov s légiou sa dostala až do Milána,kde sa krátko zdržala...Cisár Maximian porazil vzburu Germánov vďaka udatnosti a vernosti Thébajskej légie a dal konať slávnostne obety rímskym bohom za víťazstvo...Cisár si veľmi vážil a obľúbil si generála Maurícia a jehoi brata Viktora...a vyzdvihoval ich ako vzor udatnosti...Ale tamojší kresťania sa odmietli obetovať rímskym bohom a tak rozhnevaný cisár rozkázal Thébajskej légie,aby povraždila miestnych kresťanov,že sa odmietli klaňať rímskym bohom...Smutný generál Maurícius oznámil cisárovi,že jeho vojaci i on sú kresťania,verní slúžia cisárovi ,bojujú udatne za Rím...ale ich Pán a Boh je na nebesiach a slúžia Ježišovi...cisár bol z toho šokovaný,a sklamaný,lebo si Maurícia a jeho zástupcu -brata Viktora veľmi ctil a vážil...
Tak sa rozhodol potrestať hrdinskú Thébajsku légiu...nariadil nastúpiť vojsko a každý 10 vojak vystúpil z radu a všetkým dal cisár sťať hlavu...ale ostatní hrdinskí kresťania a vojaci sa nezľakli...tak cisár nariadil znova každého 10 vojaka popraviť -decimácia...ale vojaci ostali aj s Mauríciom verní Bohu...Tak sa cisár Maximian odhodlal k desivému,hroznému činu...povolal inú légiu a dal všetkých vojakov slávnej Thébajskej légie povraždiť -sťať hlavy...zabíjanie trvalo 3 dní,lebo kati už nevládali sekať hlavy...Légia mala vtedy 6 600 mužov-vojakov z Egypta...
Tak bola povraždená celá slávna Thébajská légia...kopy mrtvol bez hlavy nechali ležať na smrtnom poli...Tak nebo získalo naraz 6,6 tis. mučeníkov...to sa udialo v lete r.287 za vlády pomocného cisára Maximiána,ktorý bol spolucisárom Diokleciána...Verena sa dozvedela túto správu ešte v Miláne a s mnohými kresťanskými ženami sa urýchlene vydali cez hory do Švajčiarska -mestečka Agaunuma,ktoré neskôr zmenilo názov na Sankt Moritz...z Milána to nebolo tak vzdialené a viedla svoje družky cez hory Alpy až prišli na smrtnú pláň,kde už napoly zahnívali telá mučeníkov...ženy a Verena kopali hroby a zbožne pochovávali telá a hlavy mučeníkov...Najbolestnejšie bolo pre zbožnú Verenu,keď našla hlavu a telá svójich bratov Maurícea a Viktora a modlila sa a pochovala ich do samostatného hrobu...Tak zbožné ženy po viacerých dňoch pochovali telá hrdinských mučeníkov Thébajskej légie...Svoj život potom zasvätila len Bohu a službe ľuďom...Smutná Verena zhrozená z pohanstva odišla do pustých divokých Jurských hôr Alp,kde žila ako pustovníčka...Neskôr ju vyhľadali ľudia,ktorých vyučovala vo viere a uzdravovala...veľa zázračných uzdravení vykonala.Neskôr ju chceli niektoré panny nasledovať v jej živote a chceli si vystaviť malý kláštor,ale v tom okolí bolo mnoho jedovatých hadov,ktoré útočili a štípali...Svätá Verena pohliadla k nebu,roztiahla ruky a prosila o božiu pomoc a hady zmizli...Neskôr žila v mestečku Bad Zurzach v strednom Švajčiarsku,kde založila menší ženský kláštor,ktorý bol prvý v Európe...Krátko pred smrťou sa jej zjavila Panna Mária a oznámila jej...že ju čaká nebo otvorené a vstúpi do nebeskej slávy a zakrátko Verena pripravená na smrť vo vysokom veku 84 rokov /udáva sa aj takmer sto rokov/ umiera r.344 v mestečku Bad Zurzach v Švajčiarsku...Jej úcta je veľmi starobylá a rozšírená...rímske mestečko Agaunum,kde boli povraždení kresť. vojaci nesie meno po jej veliteľovi -Svätom Mauriciovi -Sankt Moritz a je svetoznáme svojimi zimnými športami...
Nezadlho za tým zabil druhého syna cisára Karusa, menom Karina, v bitke, i panoval potom čo neobmedzený samovladár. Ale už roku 286 vymenoval ku svojmu boku surového a nemravného roľníckeho syna zo Sirmiumu (Sriemu) v Pannonii menom Maximiana, ktorého poveril vladárstvom nad západnou časťou štátu.
V Gallii povstali niektoré kmeny, menovite Bagandovia proti Diokleciánovi pre zavraždenie Karina, ktorého milovali. I poslal cisár svojho spoluvladára Maximiana Herkulia, aby povstalcov potrestal. Na ceste do Gallie pripojila sa ku jeho vojsku 22. légia (sbor), Thebajskou zvaná, pod svojím hlavným vodcom Móricom (Mauriciusom). Všetci bojovníci tohoto sboru pochádzali z krajiny Thebaidy v Egypte a boli horlivými kresťanmi.
Najvyšším vodcom sboru bol Móric (Mauricius) a podvodcami boli Exuperius a Kandidus, veľmi cnostní a horliví to kresťania. Keď Maximian so svojím vojskom prekročil Alpy, naložil vojakom, aby kresťanov prenasledovali. On bol zarytým pohanom a chcel preto všetkých kresťanov zničiť. Pohanskí vojaci plnili jeho ukrutné rozkazy; keď niekoho badali, že je kresťanom, hneď ho zajali, bičovali, mučili a zabili.
Kresťanskí bojovnící zo 22. sboru odkázali cisárovi po svojom vodcovi Móricovi: «Radšej zahyneme mečom, nežby sme proti svojim bratom a Ježišovi Kristovi svoj meč pozdvihli!»
Kresťanskí bojovníci odkázali pohanskému cisárovi: «My sme kresťania, a preto nemôžeme nepravým bohom obetovať, i radšej smrť podstúpime, než by sme svoju vieru zapreli. Keď to počul Maximian, rozkázal svojim pohanským vojakom, aby zo 22. Iegie každého desiateho muža zajali a neďaleko pred očima neposlušnej legie zoťali, žeby tak sa naľakala, a poslušne bohom obetovala.
V tom teda nemožno nám tebe byť po vôli, aby sme Boha, svojho Stvoriteľa zapreli. Keď žiadaš od nás, čo neprotiví sa nášmu náboženstvu, poslúchame ťa vo všetkom a posavádné naše držanie je ti toho dokonalým dôkazom; keď zamýšľaš iné, nuž poslúchneme Boha viac, než smrteľného človeka.
My sme hotoví bojovať s každým nepriateľom; nikdy ale nezakalíme svoje ruky krvou nevinných ľudí, ani nebudeme vraždiť spravodlivých ľudí a kresťanov; lebo svätá povinnosť poriadneho vojaka je, aby hájil vždy spravodlivosť, nevinnosť a nábožnosť. My sme najprv Bohu a len potom cisárovi vernosť prisahali; i keď by sme prvú prísahu nezachovávali, ako by si mohol druhej prísahe dôverovať?
Ty žiadaš, aby sme vyhľadávali kresťanov pre ich vieru, aby sme ich prenasledovali a mučili. Keď túžiš po krvi a živote, nevyhľadávaj iných; lebo sme my všetci kresťanmi. My vyznávame a veríme v Boha Otca, Stvoriteľa neba i zeme, a Ježiša Krista, Syna Jeho, ktorý zomrel za hriešnikov na kríži, my veríme v Ducha svätého, ktorý posilňuje dobrých v cnosti a dáva im vytrvalosť v trápení a v zármutku.
Tento Duch svätý posilňoval nás, keď sme videli, ako pred nami vraždení boli naši spolubojovníci a bratia viery a postriekaní sme boli ich krvou, i neoplakávali sme ich smrť, než sme ich zvelebovali a za šťastlivých držali, že boli za hodných uznaní za učenie Ježišovo zomierať. Ostatne máš vedieť, že nás tvoje hrozné vyhrážky a veľké nebezpečenstvo života, v ktorom sa nachádzame, ani k zúfalstvu, ani ku zbure nepovzbudia.
Cisáru, hľa my máme v ruke smrteľnú zbraň a neprotivíme sa; lebo radšej chceme nevinne umrieť, než hriešne žiť. Rob, čo chceš; my sme kresťania a hotoví sme podstúpiť muky; oheň a meč nás nezastrašia!» Keď ukrutný tyran tento list prečítal, bol presvedčený, že statočnosť týchto Božích služobníkov nezlomí, i rozkázal celému pohanskému vojsku, aby na Thebajskú légiu uderilo a ju rozsekalo.
Toto stalo sa roku 287. Kosti sv. Mórica a jeho spoločníkov nájdené boli na mieste ich mučeníckej smrti. Sv. Theodor, biskup Sittenský, v kraji (kantóne) Vallisskom, podelil ostatky sv. mučeníkov sboru Thebajského mnohým kostolom. A sv. Eucherius rozpráva, že sa pri tých ostatkoch stalo mnoho zázrakov. Na mieste, kde sv. Móric so svojou légiou vykrvácal za sv. vieru, stojí teraz mesto Sv. Móric (Mauric) zvané.
Poučenie.
Sv. Móric (Mauric)
bol generálom vojenského sboru, ktorý 6600 udatných bojovníkov počitoval a predsa plnil horlivo povinnosti svoje čo opravdivý kresťan. On poznal Pána Boha, i vedel, že Jeho má viac poslúchať, než pohanského cisára a zomrel mučeníckou smrťou so všetkým svojím zbožným mužstvom, ako stádo nevinných baránkov.
Sv. Móric a jeho posvätný zástup bohatierskych bojovníkov, ktorí svoj život pre kresťanskú vieru položili, podáva nám príklad podivuhodnej kresťanskej trpezlivosti.
Keby bola Thebajská légia prešla k nepriateľom ukrutného a ohavného cisára, boli by snáď zvíťazili nad ním. Ale oni zomreli radšej ako nevinní baránkovia, než by sa boli stali zradcami svojho pozemského pána. Kresťane, tu máš príklad nasledovania hodný! Keď sa od teba žiada, čo sa protiví Bohu, riekni: «Musím Boha viac poslúchať, než ľudí!» A radšej znášaj krivdu, nebuď násilníckym a modli sa za tých, ktorí ťa sužujú. Tak zomieral i Ježiš Kristus, tvoj Učiteľ a Spasiteľ.
Modlitba.
Popraj nám, ó Pane, srdečnú radosť v pamätný deň slávneho víťazstva Tvojich sv. mučeníkov, sv. Mórica a jeho spoločníkov, a milosť, žeby sme účastnými boli na zásluhách a sláve ich mučeníckej smrti. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen.
Thébska vojenská rímska légia pod vedením generála svätého Mauricea-Mórica -mučeníka
Maurícius (tiež Moritz , Morris , Maurits alebo Maurícius ; koptsky : Ⲁⲃⲃⲁ Ⲙⲱⲣⲓⲥ ) bol egyptský vojenský vodca, ktorý v 3. storočí viedol legendárnu tébsku légiu v Ríme a je jedným z obľúbených a najuznávanejších svätcov tejto skupiny umučeníkov . Je patrónom viacerých povolaní, miest a kráľovstiev.
Životopis
Raný život
Podľa hagiografického materiálu bol Maurícius Egypťan, narodený v roku 250 n. l. v Tébach , starobylom meste v Hornom Egypte , ktoré bolo hlavným mestom Novej egyptskej ríše (1575 – 1069 pred n. l.). Bol vychovaný v oblasti Téb ( Luxor ).
Kariéra
Maurícius sa stal vojakom v rímskej armáde . Postupne sa vypracoval na veliteľa tébskej légie, ktorá viedla približne tisíc mužov. Bol uznávaným kresťanom v čase, keď bolo rané kresťanstvo považované za hrozbu pre Rímsku ríšu .
Légia, celá zložená z kresťanov, bola povolaná z egyptských Téb do Galie , aby pomohla cisárovi Maximianovi potlačiť povstanie Bagaudov Bagaudae - Wikipedia [ Tébska légia bola vyslaná s rozkazom vyčistiť Veľký priesmyk svätého Bernarda cez Alpy . Pred vstupom do boja dostali pokyn priniesť obety pohanským bohom a vzdať hold cisárovi. Maurícius prisahal svojich mužov vojenskú vernosť Rímu Rome - Wikipedia Vyhlásil, že služba Bohu je nadradená všetkému ostatnému. Povedal, že účasť na bezohľadnom zabíjaní je pre kresťanských vojakov nepredstaviteľná. On a jeho muži odmietli uctievať rímske božstvá .
Mučeníctvo
Keď im Maximianus nariadil povraždiť miestnych kresťanov, odmietli. Maximianus nariadil potrestanie jednotky a dal zabiť každého desiateho vojaka, čo bol vojenský trest známy ako decimácia . Nasledovali ďalšie rozkazy, muži odmietli poslúchnuť, ako ich povzbudzoval Maurícius, a bola nariadená druhá decimácia. V reakcii na to, že tébski kresťania odmietli zaútočiť na svojich spolukresťanov, Maximianus nariadil popravu všetkých zostávajúcich členov légie. Miesto vo Švajčiarsku , kde sa to stalo, známe ako Agaunum , je dnes Saint-Maurice vo Švajčiarsku , kde sa nachádza opátstvo sv. Maurícia .
Takto znie najstarší záznam o ich mučeníctve , ktorý sa nachádza vo verejnom liste, ktorý biskup Eucherius z Lyonu (cca 434 – 450) adresoval svojmu kolegovi biskupovi Salviovi. Alternatívne verzie hovoria, že légia odmietla Maximianove rozkazy až po tom, čo zistila, že v meste, ktoré práve zničili, žili nevinní kresťania, alebo že ich cisár dal popraviť, keď odmietli obetovať rímskym bohom.
Dedičstvo
Úcta
Móric sa stal patrónom nemeckých rímskokatolíckych cisárov . V roku 926 Henrich Vtáčnik (919 – 936) dokonca postúpil opátstvu súčasný švajčiarsky kantón Aargau výmenou za Móricovu kopiju, meč a ostrohy. Móricov meč a ostrohy boli súčasťou korunovačných odevov rakúsko -uhorských cisárov až do roku 1916 a patrili medzi najdôležitejšie insígnie cisárskeho trónu (hoci samotný meč pochádza z 12. storočia). Okrem toho boli niektorí cisári pomazaní pred oltárom svätého Mórica v Bazilike svätého Petra . V roku 929 usporiadal Henrich Vtáčnik v Magdeburgu zhromaždenie kráľovského dvora ( Reichsversammlung ) . V rovnakom čase bol na počesť Mórica založený kláštor Mórica. V roku 961 Oto I., cisár Svätej rímskokatolíckej ríše , staval a zušľachťoval magdeburskú katedrálu , ktorú si zamýšľal ako vlastnú hrobku. Za týmto účelom,
V roku 961 po Vtelení a v 25. roku jeho vlády, za prítomnosti celej šľachty, na vigíliu Vianoc , mu bolo telo svätého Mórica doručené do Regensburgu spolu s telami niektorých svätých spoločníkov a časťami iných svätých. Po odoslaní do Magdeburgu boli tieto relikvie s veľkou úctou prijaté zhromaždením celého obyvateľstva mesta a ich krajanov. Dodnes sú tam uctievané pre spásu vlasti. [ 4 ]
Móric je tradične zobrazovaný v plnej zbroji, v Taliansku ozdobený červeným krížom. V ľudovej kultúre sa spája s legendou o Svätej kopiji , ktorú údajne nosil do boja; jeho meno je vyryté na Viedenskej svätej kopiji , jednej z niekoľkých relikvií, o ktorej sa tvrdí, že je kopijou, ktorá prebodla Ježišov bok na kríži. Móric dal svoje meno mestu St. Moritz, ako aj mnohým miestam nazývaným Saint-Maurice vo frankofónnych krajinách. Ostrovný štát Maurícius v Indickom oceáne bol pomenovaný po Móricovi, princovi Oranžskom , a nie priamo po samotnom Móricovi.
Vo Francúzsku a ďalších európskych krajinách sa nachádza viac ako 650 náboženských základov zasvätených svätému Móricu. Len vo Švajčiarsku sa nachádza sedem kostolov alebo oltárov v Aargau , šesť v kantóne Luzern , štyri v kantóne Solothurn a jeden v Appenzell Innerrhoden (v skutočnosti je jeho sviatok v Appenzell Innerrhoden kantonálnym sviatkom ). Obzvlášť pozoruhodné medzi nimi sú kostol a opátstvo Saint-Maurice-en-Valais, kostol svätého Mórica v Engadine a kláštorná kaplnka opátstva Einsiedeln , kde je jeho meno dodnes veľmi uctievané. Na jeho počesť bolo založených aj niekoľko rytierskych rádov , vrátane Rádu zlatého rúna , Rádu svätého Mórica a Rádu svätých Mórica a Lazára . Okrem toho bolo na jeho počesť pomenovaných päťdesiatdva miest a dedín vo Francúzsku.
Maurice bol tiež patrónom katolíckej farnosti a kostola v 9. obvode New Orleans a vrátane časti mesta Arabi vo farnosti St. Bernard . Kostol bol postavený v roku 1856, ale 29. augusta 2005 ho zdevastoval vietor a záplavová voda spôsobená hurikánom Katrina ; medená veža bola z budovy strhnutá. Kostol bol následne v roku 2008 odsvätený a miestna diecéza ho v roku 2011 dala na predaj. Do roku 2014 miestny právnik kúpil pozemok pre miestnu umeleckú organizáciu, po čom budova slúžila ako umelecké miesto aj ako priestor na bohoslužby baptistického kostola, ktorý bol po hurikáne vysťahovaný.
19. júla 1941 pápež Pius XII . vyhlásil Mórica za patróna Alpinov (horských pechotných zborov) talianskej armády. Alpini odvtedy oslavujú Móricov sviatok každý rok.
Je po ňom pomenovaných niekoľko koptských pravoslávnych kostolov.
Zjavenie
Zjavenia Panny Márie z Lausu zahŕňali aj zjavenie svätého Mórica. Zjavil sa v starožitnom biskupskom rúchu a povedal Benoîte Rencurelovi , že je to on, komu je zasvätená neďaleká kaplnka, že jej prinesie vodu (predtým, ako naberie vodu zo studne, ktorú nevidela), že by mala ísť do istého údolia, aby unikla miestnej stráži a videla Pannu Máriu, Ježišovu matku , a že Mária je v nebi a môže sa zjaviť na Zemi .
Koptská ikona sv. Maurícia a Tébskej légie
Umierajúci svätý Móric, detail vitráže od Józefa Mehoffera , 1898–1899, katedrála vo Fribourgu
Patronát
Maurícius je patrónom Savojského vojvodstva (Francúzsko) a Valais (Švajčiarsko), ako aj vojakov, šermiarov, armád a pešiakov. V roku 1591 Karol Emanuel I., vojvoda Savojský, zariadil triumfálny návrat časti relikvií svätého Maurícia z kláštora Agaune vo Valais.
Je tiež patrónom tkáčov a farbiarov. Manresa (Španielsko), Piemont (Taliansko), Montalbano Jonico (Taliansko), Schiavi di Abruzzo (Taliansko), Stadtsulza (Nemecko) a Coburg (Nemecko) si tiež zvolili Mórica za svojho patróna. Móric je tiež patrónom Bratstva čiernych hláv , historickej vojenskej spoločnosti slobodných obchodníkov v dnešnom Estónsku a Lotyšsku . V septembri 2008 boli niektoré Móriove relikvie prenesené do nového relikviára a znovuvysvätené v Schiavi di Abruzzo (Taliansko).
Je tiež patrónom mesta Coburg v Bavorsku v Nemecku . Je tam zobrazený ako muž inej farby pleti, najmä na poklopoch šácht , ako aj na mestskom erbe. Tam ho nazývajú „Coburger Mohr“ (anglicky: „Coburg Moor“ ).
Zobrazovanie a moderné debaty o rase
V modernej dobe sa vedú diskusie o rase a fyzických zobrazeniach svätého Mórica. Najstaršie dochované dielo zobrazujúce Mórica ako tmavého Afričana pochádza z 13. storočia. Pred 13. storočím bol zvyčajne zobrazovaný s európskymi črtami. Najstarší dochovaný obraz, ktorý zobrazuje svätého Mórica ako tmavého muža v rytierskom brnení , bol vytesaný v polovici 13. storočia pre Magdeburskú katedrálu; tam je vystavený vedľa hrobu Otta I., cisára Svätej rímskej ríše. Jean Devisse, autor knihy Obraz čierneho v západnom umení , uviedol dokumentárne zdroje popularity svätca a zdokumentoval ju ilustratívnymi príkladmi. Magdeburská katedrála mala v 13. storočí pravdepodobne aj iné zobrazenia Mórica, ktoré ho viditeľne nezobrazovali ako Afričana, hoci s výnimkou sochy z obdobia okolo roku 1220 sa žiadny nezachoval.
Počas 11. storočia, predtým, ako ho umenie začalo zobrazovať ako viditeľne tmavého muža, bol vnímaný ako „symbol germánskej ofenzívy proti Slovanom“. Devisse tvrdí, že Fridrich II. pravdepodobne inicioval trop „čierneho svätého Mórica“ okolo rokov 1240 – 1250. Ako vojenský svätec zohral Móric dôležitú úlohu pre Svätú rímsku ríšu počas križiackych výprav , z ktorých väčšina v tom čase zlyhávala. Fridrich chcel zrejme symbolicky vyjadriť, že hoci kresťania nemôžu dobyť Afriku späť, kresťanstvo v Afrike kedysi triumfovalo pred príchodom islamu . Vzhľadom na to, že Móric bol kresťan, jeho cudzokrajnosť nemohla byť zobrazená ikonografickou slovnou zásobou, ako sú zakrivené meče, insígnie na štítoch alebo pokrývky hlavy. Móric bol preto „premenený“ na „čierneho“ alebo tmavšieho muža, aby sa špecifikoval jeho geografický pôvod s rasovými charakteristikami farby pleti a fyziognómie. Paul Kaplan, súhlasiac s Devissovou tézou, navyše tvrdí, že Fridrich II. chcel tiež propagandisticky zdôrazniť, ako „všetky rasy sú si pred Bohom rovné a... kresťanské poslanie je univerzálne“, a tiež, že jedným z jeho cieľov bolo „presadiť svoje nároky na globálnu vládu propagáciou viditeľnosti svojich najvýraznejšie „odlišných“ poddaných“.
Gude Suckale-Redlefsen ponúka iný pohľad na túto tému a tvrdí, že to nebol Fridrich, kto premenil Mórica na „čierneho muža“, ale skôr arcibiskup Alfréd I. z Käfernburgu po roku 1220 alebo jeho nevlastný brat Wilbrand neskôr. Suckale-Redlefsen argumentuje tým, že Alfréd čítal Kaiserchronik , ktorý opisoval Mórica ako „vodcu [čiernych] Maurov“. Podľa nej si Alfréd uvedomil túto novú predstavu o svätcovi ako tmavovlasom Maurovi a po požiari, ktorý v roku 1207 zničil starú katedrálu, objednal „čierneho svätého Mórica“ v kontexte nového stavebného programu. Devisse tiež nastolil túto myšlienku, pretože „by to bola negatívna psychologická reakcia obyvateľstva na náhly príchod [čierneho] svätca, ktorý nahradí starého Mórica v nevhodnej chvíli, a tiež kvôli s tým spojeným finančným nákladom“.
Zobrazenia svätca vymizli v polovici 16. storočia. Suckale-Redlefsen naznačuje, že to bolo spôsobené rozvíjajúcim sa obchodom s otrokmi v Atlantiku . „Opäť, rovnako ako v ranom stredoveku, sa čierna farba stala spájanou s duchovnou temnotou a kultúrnou ‚inakosťou ‘ .“ V Metropolitnom múzeu umenia v New Yorku sa nachádza olejomaľba Maurícia od Lucasa Cranacha staršieho (1472 – 1553) .
Erb mesta Coburg vzdáva hold patrónovi mesta, svätému Móricu, odkedy bol udelený v roku 1493. V roku 1934 nacistická vláda zakázala akékoľvek oslavovanie „čiernej“ rasy a erb nahradila erbom zobrazujúcim vertikálny meč s nacistickým hákovým krížom na hlavici. Pôvodný erb bol obnovený v roku 1945 na konci druhej svetovej vojny . Dnes možno siluetu svätého Mórica nájsť najmä na poklopoch šácht, ako aj na mestskom erbe.
História
Hlavný článok: Tébska légia
Medzi výskumníkmi panujú rozdielne názory na to, či je príbeh Tébskej légie založený na historických faktoch, a ak áno, do akej miery. Správu Eucheria z Lyonu zaraďuje bollandista Hippolyte Delehaye medzi historické romantické príbehy. Donald F. O'Reilly v knihe Znovuobjavená stratená légia tvrdí, že dôkazy z mincí , papyrusu a zoznamov rímskej armády podporujú príbeh Tébskej légie.
Denis Van Berchem z Ženevskej univerzity predpokladal, že Eucheriusovo podanie legendy o tébskej légii bolo literárnym dielom, ktoré nebolo založené na miestnej tradícii. Samotné kláštorné záznamy výslovne neuvádzajú, že všetci vojaci boli kolektívne popravení; biskup Otto z Freisingu z 12. storočia vo svojej knihe Chronica de duabus civitatibus napísal , že mnohí legionári utiekli a iba niektorí boli popravení v Agaune, hoci ostatní boli neskôr zatknutí a popravení v Galliae Bonna a Colonia Aggripina .
V roku 1907 Henri Leclercq poznamenal, že správa o Eucheriovi „má mnoho vynikajúcich kvalít, historických aj literárnych“. L. Dupaz vyvrátil tvrdenie Denisa Van Berchema prehľadaním príbehov, starostlivým ich porovnaním s archeologickými objavmi v Agaune, a dospel tak k záveru, že mučeníctvo je historické a že pozostatky mučeníkov boli do Agauna privezené medzi rokmi 286 a 392 prostredníctvom úradu biskupa Theodora. Thierry Ruinart , Paul Allard a redaktori „Analecta Bollandiana“ zastávali názor, že „mučeníctvo légie, dokázané starodávnymi a spoľahlivými dôkazmi, nemôže spochybniť žiadna čestná myseľ“.
Ich mučenícka smrť sa stala jednou z najuctievanejších v kresťanskej hagiografii. Svätý Móric sa stal symbolom neochvejnej vernosti viere, aj za cenu života. Bol jedným z mála ranokresťanských svätcov s africkým pôvodom, čím sa stal významným aj z kultúrneho a etnického hľadiska.
Od belochov k pravdivosti: vyobrazenia Svätého Mórica v dejinách umenia
Kostol sv.Morica -Olomouc
V stredovekej a renesančnej Európe bol svätý Móric dlhodobo zobrazovaný ako beloch, často ako rytier v brnení, čím sa prispôsoboval dobovým normám zobrazovania svätcov. Je možné že z nevedomosti maliarov, alebo tomu bolo aj z opatrnosti pred reakciou ľudí, ktorí netušili, ako vyzerá človek s inou pleťou a ako túto odlišnosť v tej dobe minimálneho cestovania chápať.
Zaujímavá je jeho socha v magdeburskom dóme (Nemecko) z 13. storočia (uvádzaný býva rok 1240), kde bol paradoxne prvýkrát zobrazený ako černoch s africkými črtami – ide o jeden z najstarších realistických portrétov černošskej osoby v európskom sochárstve.
Neskôr, najmä od 15. storočia, sa začalo objavovať pravdivejšie zobrazenie Mórica ako muža tmavej pleti, čo lepšie korešpondovalo s jeho egyptským pôvodom. Takto bol zobrazený napríklad na obraze od Matthiasa Grünewalda v oltári v Isenheime (Alsasko, Francúzsko), ako aj v dielach Hans Holbein mladší či v ilumináciách saských rukopisov.
Jeho légia bola vyslaná cisárom Maximianom (286 – 305 n. l.) do západnej Gálie (Teraz Švajčiarsko/Nemecko), aby potlačila výpravu bagaudov. Keď im bola nariadená obeta pohanským bohom a prenasledovanie kresťanov, Móric a jeho muži odmietli, čo viedlo najprv k decimácii („vraždeniu každého desiateho muža“) a nakoniec k popravám všetkých zvyšných. Už vrátane Mórica. Stalo sa tak údajne okolo roku 286–287 n. l. v Acaunume (dnes Saint‑Maurice, Valais, Švajčiarsko). Výraz „Agaunum“ (latinsky Acaunum) označoval rímsku pevnosť/obydlie.
Svätý Móric sa stal patrónom mnohých profesií a miest. V stredoveku bol považovaný za patróna rímsko-nemeckej ríše, vojakov, rytierov, zbrojárov a štátnikov. Cisári Svätej rímskej ríše nosili niektoré jeho relikvie ako súčasť korunovačných klenotov (napr. meč svätého Mórica).
Okrem toho sa jeho meno prenieslo do známeho švajčiarskeho zimného strediska Sankt Moritz, hoci pôvod názvu je sekundárny a pravdepodobne pochádza práve z kultu svätca. Sankt Moritz sa stal synonymom pre luxus a zimné športy, čím paradoxne prepája afrického svätca s európskou rekreačnou elitou.
Svätý Maurícius (zomrel okolo roku 286 v Agaune neďaleko Ženevy; sviatok 22. septembra) bol kresťanský vojak, ktorého údajná mučenícka smrť spolu s jeho spolubojovníkmi inšpirovala kult, ktorý sa praktizuje dodnes. Medzi tými, ktorí s ním zomreli umučení , boli svätí Vitalis, Candidus a Exuperius. Je patrónom Vatikánu.Švajčiarska garda .
Štúdium legendy podnietili vykopávky (1944 – 1949) v Saint-Maurice-en-Valais. V roku 1956 sa objavila analýza Passia od D. van Berchema, špecialistu na dejiny rímskej armády, ktorý tvrdil, že hlavným zdrojom pre autora Passia bolo ústne rozprávanie orientálneho biskupa zo 4. storočia, Theodora z Octodurum, ktorý priniesol z Východu legendu o svätom Móricovi, ktorý utrpel mučenícku smrť so 70 vojakmi pod svojím velením. Van Berchem tvrdil, že títo vojaci neboli ani Tébanci, ani celá légia.
Kult svätého Mórica a Tébanskej légie sa nachádza vo Švajčiarsku , pozdĺž Rýna a v severnom Taliansku. Okolo Teodorovej baziliky, ktorú údajne postavil Teodor z Oktoduru, bolo založené opátstvo svätého Mórica, pravdepodobne okolo roku 524. Knieža svätý Žigmund Burgundský nariadil, aby sa tam praktizoval laus perennis , čiže neprerušený spev. Móriove relikvie sú uchovávané v opátstve svätého Mórica v Brzegu v Poľsku a v Turíne v Taliansku.
.Svätý Moric ( latinsky Maurícius , , nemecky Moritz , francúzsky Maurícia ; 3. storočie Egypt – 287 Agaunum ) bol staroveký svätec a mučeník . Narodil sa v 3. storočí v Egypte a bol veliteľom rímskej tzv. Thébskej légie . Je po ňom pomenované švajčiarske letovisko Svätý Moríc .
História a legenda
Táto légia bola oddielom kresťanov naverbovaných v okolí egyptských Théb za rímskeho cisára Diokleciána jeho spoluvládcom cisárom Maximiánom . Jeho jednotky sa mali zúčastniť ťaženia v Galii v rokoch 286–287. a tu sa podieľať na potlačovaní vzbury proti cisárovi. Neďaleko Ženevského jazera dostali kresťania rozkaz obetovať pohanským bohom, ako bolo pred bitkou v rímskom vojsku zvykom, avšak Thébska légia tento rituál odmietla vykonať a stiahla sa do Agauna (dnešnej St. Maurice vo Wallise vo Švajčiarsku ), napriek tomu však zostali zostať. Maximián dal za trest légiu zdecimovať . Legionári, povzbudení Moricom, však ďalej odmietali zúčastňovať sa na pohanskom rituáli, a tak decimovanie pokračovalo, až bola celá Thébska légia, vrátane Morice, pobitá do posledného muža.
Písomne túto históriu a legendu zaznamenal roku 445 sv. Eucherius z Lyonu . Existencia tejto udalosti so sv. Moricom je niektorými historikmi spochybňovaná – najmä na základe toho, že v danej dobe sa už decimácia neprevádzkovala a že neexistujú dôkazy, že by sa Maximiánus nejako výraznejšie podieľal na prenasledovaní kresťanov , ktorých v tom čase zúrilo vo východnej časti ríše.
V rokoch 1944-1949 prebehli vo Svätom Morici vykopávky, ktoré potvrdili reálny podklad legendy, počet tu umučených kresťanov sa dnes odhaduje až na šesť tisíc. [ zdroj? ]
Na mieste umučenia bol v 6. storočí postavený kláštor benediktínov, ktorý roku 1128 prijal augustiniánsku rehoľu a pretrval tu dodnes. Kláštor nie je podriadený žiadnemu biskupstvu a jeho opáti majú od roku 1840 titulárnu hodnosť biskupa betlehemského.
Ostatky sv. Morice sú uložené v opátstve St. Maurice vo Valais , časť tiež v Trevíre , Turíne a Brehu .
Ikonografia
Vyobrazenie
Svätý Moríc patrí medzi často uctievaných svätých prvomučeníkov z obdobia rímskej ríše . Býva zobrazovaný ako jazdec alebo peší vojak, múrenín , černoch , ale aj beloch (napr. na oltárnom obraze v kostole sv. Morice v Kroměříži ) v rímskej zbroji, s mečom, štítom a na ňom červeným krížom v bielom poli – alebo má toto znamenie . Tieto atribúty môže ale nemusí mať súčasne. Ak je jazdcom, ide na bielom koni. Málokedy ho sprevádza thébska légia, pretože pre ňu bol vytvorený samostatný sviatok Desaťtisíc thébskych mučeníkov.
Úcta k sv. Moricu
Saint-Maurice vo švajčiarskom kantóne Valais ; pôvodne benediktínske opátstvo, ktoré založil burgundský kráľ svätý Žigmund ; pripomína sa prvýkrát v roku 515 ; jeho kláštorná dedina bola premenovaná roku 1003 z rímskeho názvu Agaunum z obdobia Moričovej smrti. Ostatky pod tunajšiu skalu uložil údajne už roku 380 svätý Theodor, biskup z Martigny. Teraz sú v oltári kostola.
Dóm sv. Morice v Magdeburgu , relikvie získal cisár Ota I. roku 951 , ktorý tu založil aj kláštor benediktínov sv. Morica
Benediktínske opátstvo Niederaltaich v Bavorsku (731 – 741)
Patrocinium
Je typické pre severné Taliansko , Francúzsko , Porýnie , Sasko , Durínsko a Bavorsko . Vyskytuje sa nielen na obrazoch či sochách v jemu zasvätených kostoloch, ale tiež v znaku niektorých sídiel, okrem iného mesta Coburg a lyžiarskeho strediska St. Moritz .
Relikviu (pažu) a meč sv. Morice priviezol kráľ Vladislav II. roku 1159 do Prahy s ulúpenými predmetmi z kláštora San Maurizio v Miláne a daroval ich Svätovítskemu chrámu . V inventári Svätovítskeho pokladu z roku 1354 je paža zapísaná v striebornom relikviári v tvare paže. Odtiaľ boli relikvie rozdelené do ďalších kostolov.
neskoro románsky chrám z rokov 1220-1230, na vrchu Mouřenec nad šumavským Annínom (relikvie z blízkeho Niederaltaichu?).
Rane gotický chrám sv. Morice v Olomouci , založený roku 1257 .
Rane gotický chrám sv. Morice v Kroměříži , založený medzi 1265 -- 1290 .
Kaplnka Sv. pozostatkov na hrade Karlštejne , relikvia zadlabaná v ráme dosky s vyobrazením Morice ako černocha ( Majster Theodorik , 60. roky 14. storočia); s korunovačnými klenotmi rímskych cisárov tam bol uložený aj románsky meč sv. Morice, ukazovaný v Prahe na Karlovom námestí počas sviatku Sv. relikvií a používaný cisárom ako ceremoniálne pri pasovaní nových rytierov.
Kostol Nanebovzatia P. Márie a sv. Morice v Řevniciach .
Sviatok
Rímskokatolícka cirkev si pamiatku svätého Morice a jeho druhov pripomína 22. septembra.
Patronát
Svätý Morič je patrónom vojakov , obchodníkov , umývačov, farbiarov, tkáčov , klobúčnikov, maliarov skla, zbrojarov , nožírov, súkenníkov , koní a vínnych kríkov. Pomocník proti dne, chorobám uší a posadnutosti diablom.
ŽIVOTOPISY SVATÝCH
Maurícius
22. septembra, pripomienka
Postavenie:
mučeníci
Úmrtie:
ale 287
Patrón:
vojakov, zbrojarov i remeselníkov, ktorí pracujú s farbami; Piemontu, Savojska, Sardinia, Burgundy
Atribúty:
koruhva, rytier, vojak
ŽIVOTOPIS
Moríc velil légii zloženej z horlivých kresťanov. Svojim vojakom bol príkladom ako v udatnosti, tak aj vo viere a láske ku Kristovi. Pretože boli kresťania, bola ich légia decimovaná a nakoniec jeden za druhým položili pre Krista svoje životy. Stalo sa to na území mesta St. Mauric v kantóne Wallis vo Švajčiarsku.
LEGIE HODNÁ CTI
Ide o časť armády, ktorá bola vytvorená z mužov pochádzajúcich z Horného Egypta, prevažne z Théb (dnes Karnak) a okolia. Výnimočná bola tým, že bola zostavená z kresťanov, ktorí dokázali byť verní svojej viere a nikto a nič ich od Krista nemohol odlúčiť.
Cisári odkázali, že sa mu zaviazali k službe telom a krvou, ale srdcom i dušou že patrí Bohu. A svedomito ho budú počúvať, pokiaľ nepôjde o rozkazy priečiace sa vôli Božej.
Kráľ Vladislav I. v roku 1158 priniesol z Milána pre hlavný pražský chrám kosť a meč sv. Maurícia a neskôr svätovítsky chrám dostal ešte ďalšie časti z pozostatkov jeho légie.
Pamiatka týchto mučeníkov je mi výzvou na statočnosť i podnetom na spytovanie svedomia môjho vzťahu k ostatným kresťanom. Bol by som ochotný za nich priniesť obeť svojho života ako vojaci z tejto légie? - Ako Kristus? Ako by sa moja ochota, ku ktorej sa mám priblížiť, mala začať prejavovať? - Sú to otázky pre vlastné predsavzatie.
Všemohúci, večný Bože, Tys dával svätým mučeníkom Thébskej légie silu, aby statočne znášali utrpenie pre Krista a vieru v neho potvrdili mučeníckou smrťou; daj aj nám slabým svoju božskú pomoc, aby sme ťa statočne vyznávali svojím životom. Prosíme o to skrze Tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov.
Podľa kresťanskej tradície táto légia úplne tvorená kresťanmi bola povolaná z egyptských Téb na územie dnešného Švajčiarska na pomoc cisárovi Maximianovi. Légia bojovala udatne, ale odmietla splniť Maximianov rozkaz, ktorým prikázal týrať miestnych kresťanov. Maximianus prikázal za trest popraviť každého desiateho člena légie. Keď aj po tomto treste vojaci povzbudzovaní Mauríciom odmietli jeho rozkaz, prikázal druhýkrát popraviť každého desiateho. Keďže ani tento trest neprinútil légiu k poslušnosti, prikázal Maximianus popraviť všetkých jej zostávajúcich 6 600 členov. Táto udalosť sa odohrala v dnešnom Švajčiarsku, na mieste nazývanom Agaunum, teraz Saint Maurice-en-Valais.
Uctievanie
Rímske martyrológium z roku 2004 uvádza jeho spomienku na 22. september. Podľa svätého Maurícia boli napríklad pomenované mesto St. Moritz vo Švajčiarsku alebo ostrov Maurícius v Indickom oceáne.
Svätý Maurícius na stene za jednou zo sôch hrobu kráľa Fridricha II. v katedrále v Roskilde.Socha svätého Mórica z 13. storočia z magdeburskej katedrály , ktorá nesie jeho meno.
Baroková socha svätého Mórica z 18. storočia na stĺpe Najsvätejšej Trojice v Olomouci v Českej republike .
Umučenie svätého Mórica od El Greca , 1580-82
Gotický reliéf (asi 1320) svätého Mauricea na koni na Église Saint-Maurice v Soultz-Haut-Rhin , Francúzsko .
„Umučenie svätého Mórica“ od Romula Cincinata . 1583. Olej na plátne, 540 x 288 cm, Monasterio de San Lorenzo, El Escorial, Španielsko. Cincinato kládol väčší dôraz na scénu popravy, ktorá bola presunutá do popredia.
Jean Hey . „Portrét Františka de Chateaubrianda darovaný svätým Móricom. okolo roku 1500“. Tempera na dreve. Glasgowské múzeá a umelecké galérie, Glasgow , Spojené kráľovstvo.
Svätý Móric, ako je zobrazený na erbe mesta Coburg .
Erb mesta Coburg v Nemecku
Svätý Móric, vitráž od Józefa Mehoffera , 1898–1899, v katedrále vo Fribourgu
Svätý
Maurícius
Svätý Móric (v strede) od Matthiasa Grünewalda , okolo 16. storočia
Mučeník
Narodený
cca 3. storočie
Téby , Egypt
Zomrel
c. 287
Agaunum , Alpes Graiae et Vallis Poeninae
Uctievaný v
Katolícka cirkev
Východná pravoslávna cirkev
Koptská pravoslávna cirkev
Kanonizovaný
Pred zhromaždením
Hlavná svätyňa
Opátstvo sv. Mórica, Agaunum (do roku 961), Magdeburská katedrála (961 – súčasnosť)
Hostina
22. septembra
Atribúty
zástava; vojak; vojak popravený s ďalšími vojakmi, rytier; subsaharský Afričan v plnej zbroji, nesúci štandardu a palmu; rytier v zbroji s červeným krížom na hrudi, ktorý je odznakom Rádu svätých Mórica a Lazara
Patronát
alpské vojská; Appenzell Innerrhoden ; [ 1 ] armády; zbrojári; Burgunďania ; Karolínska dynastia ; [ 1 ] Rakúsko ; výrobcovia súken; [ 2 ] kŕče; farbiari; dna; Savojský rod ; [ 1 ] pešiaci; Longobardi ; Merovejská dynastia ; [ 1 ] Piemont , Taliansko; Pápežská švajčiarska garda ; Saint-Maurice, Švajčiarsko ; St. Moritz ; [ 1 ] Sardínia ; vojaci; Stadtsulza, Nemecko ; mečiari; tkáči; cisári Svätej rímskej ríše
Erb Bratstva čiernych hláv s vyobrazením svätého Mórica.
Marcus Aurelius Valerius Maximianus , známy tiež ako Maximianus Herculius (okolo 250 ? u Sirmia , Panónia [ 4 ] - júl 310 Massilia , Galie ), bol rímsky cisár v rokoch 286-305, 307-308 spoluvládca zakladateľa systému tetrarchie Diocletiana . V rokoch 285-286 zastával funkciu Diocletianova caesara .
Svätému Moricovi je zasvätené i mesto v Švajčiarsku -Sainkt Moritz...
Svätému Moricovi je zasvätený aj ostrov v Indickom oceáne -Maurícius
Maurícius, dlhý tvar Maurícijská republika (bývalý slov. názov: Maurítius), je ostrovný štát ležiaci v juhozápadnej časti Indického oceánu, v súostroví Maskarény. Rozprestiera sa približne 900 km východne od ostrova Madagaskar a jeho rozloha je 2 040 km² (vrátane priľahlých ostrovčekov). Tento hornatý, pôvodom vulkanický ostrov je 58 km dlhý a 47 km široký. Podnebie je tropické. Na Mauríciu žije viac ako jeden milión obyvateľov, čo z neho robí najhustejšie obývanú krajinu Afriky.
Hlavné mesto Maurícia -Por