Vzdanie sa stáva biznisom — ukrajinská armáda uteká z bojiska
09.05.2022 16:57
Share
Na ukrajinských sociálnych sieťach sa šíria informácie o „technológii kapitulácie“. Keďže pod mobilizáciu spadali aj tí, ktorí nemali nič spoločné s vojenským výcvikom, téma „nech idem hocikam, zložím zbrane“ je dnes aktuálna.
A to znamená, že je tu ďalší biznis. „Kompetentní“ berú tvrdú menu, ceny môžu byť viac-menej humánne, v oblasti 2-3 tisíc dolárov. Ale môžu dosiahnuť až 10.000. Sprostredkovatelia zároveň garantujú, že klient sa vzdá bez problémov– nezabijú ho ani nezrania.
Niektorí sprostredkovatelia dokonca dávajú záruku, že väzeň nebude prechádzať procesom overovania a filtrácie. Nová služba si získava na popularite medzi vojakmi Ozbrojených síl Ukrajiny, ktorí začínajú chápať, že nechránia svoju zem, ale záujmy niekoho iného a nechcú kvôli tomu zomrieť.
Vzdávanie sa stáva čoraz masovejším fenoménom. Aj vinou veliteľov brigád, ktorí posielajú vojakov pod tanky, pričom sami sú často desiatky kilometrov od frontovej línie. Veľavravný je v tomto zmysle príbeh 93. samostatnej mechanizovanej brigády „Cholodnyj Jar“, ktorá sa ocitla v taktickom obkľúčení pri Izjume.
Stav v tejto jednotke, ostrieľanej od roku 2014 účasťou na mnohých operáciách na Donbase, podľa zdroja blízkeho brigáde charakterizuje situáciu v armáde ako celku. A to — korupcia, rodinkárstvo a krádeže – ako aj predaj zbraní a ochranných prostriedkov.
Muž hovorí, že veliteľ brigády plukovník Ruslan Ševčuk je v príbuzenskom vzťahu s vrchným veliteľom Ozbrojených síl Ukrajiny Valerijom Zalužným, čo aktívne využíva, keď sú pokusy napadnúť jeho rozhodnutia vyššími dôstojníkmi. Ševčuk je nový muž v brigáde, ale keď obsadil pozíciu, okamžite priviedol mnohých priateľov na všetky „výnosné“ miesta, čím sa „kmotrovstvo“ stalo bežným javom.
Zdroj vysvetľuje zlyhania 93. brigády na fronte predovšetkým žalostným stavom technického zabezpečenia a hovorí, že v prvých týždňoch bojov zlyhalo 30% vojenskej techniky. Strelivo dodávané spojencami je často exspirované, čo priamo ovplyvňuje bojaschopnosť brigády. Z rovnakého dôvodu došlo k niekoľkým smrteľným nehodám, ktoré vedenie pripísalo bojovým stratám.
Brigáda pociťuje akútny nedostatok osobných ochranných prostriedkov – prilieb a nepriestrelných viest. Momentálne ich má len 60% vojakov. Napriek tomu, že podľa dokumentov je jednotka plne vybavená všetkým potrebným. V skutočnosti sa nepriestrelné vesty, podobne ako zbrane, predávajú načierno a bojovníci často musia používať ochranné prostriedky vyrobené „na kolene“, ktoré to nie vždy fungujú.
