N A J S V A T E J Š I A....T R O J I C A -sviatok 26.máj
Jedno z najväčších a najhlbších tajomstiev našej viery...Zoslaním Ducha Svätého sa nám z hlbočín neba a vesmíru dáva spoznávať celý Boh -v Troch Osobách...
Pohyblivý sviatok-7 dní /nedeľa/ po Zoslaní Ducha svätého
Slávnosť Najsvätejšej Trojice – 26. máj
26. mája 2024
Výraz „Trojica“ (po grécky trias) prvýkrát použil Teofil z Antiochie okolo r. 180. Od 3. storočia náuka o Svätej Trojici – jeden Boh v troch Božských osobách – tvorí jeden z hlavných článkov kresťanskej viery. Cirkevní Otcovia 3.a 4. storočia zložili mnohé hymnické piesne a modlitby na oslavu Trojjediného Boha, napísali učené traktáty (napr. sv. Augustín De Trinitate) a Prvý nicejský ekumenický koncil v r. 325 zhrnul základné zjavené pravdy o tomto tajomstve do Nicejsko-carihradského vyznania viery.
Votívne sväté omše (omše za zvláštny úmysel) na úctu Najsvätejšej Trojice sú známe z 8. a 9. storočia. V tomto čase bol už všeobecne rozšírený zvyk ukončiť odriekanie alebo spievanie žalmov chválospevom k Najsvätejšej Trojici: „Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému …“. V Anglicku sa sviatok Najsvätejšej Trojice slávil v prvú nedeľu po Zoslaní Ducha Svätého už v 12. storočí ako osobitné privilégium, ktoré vymohol od Svätej stolice biskup – mučeník sv. Tomáš Becket (1118-1170).
V r. 1198 bol založený rád trinitárov (Ordo Sanctissimae Trinitatis), ktorý spolu s rádom cisterciánov v 13. storočí horlivo šíril úctu k Svätej Trojici a presadzoval oficiálne zaradenie tohto sviatku do cirkevného kalendára. Úsilie bolo zavŕšené úspechom a v r. 1334 pápež Ján XXII. (1316-1334) dal súhlas, aby sa sviatok Najsvätejšej Trojice slávil v celej Cirkvi v prvú nedeľu po Turíciach.
Viera všetkých kresťanov má základ v Najsvätejšej Trojici a kresťania sú krstení „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“. Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je ústredným tajomstvom kresťanskej viery a kresťanského života. Iba Boh nám ho môže dať poznať tak, že sa nám zjavuje ako Otec, Syn a Duch Svätý. Zjavená pravda o Najsvätejšej Trojici bola hneď od začiatku v základoch živej viery Cirkvi najmä prostredníctvom krstu. Trojica je jedna, nevyznávame troch bohov, ale jedného Boha v troch osobách: „Trojicu jednej podstaty.“
Najsvätejšia Trojica-Boh v 3 osobách Otec,Syn a Duch svätý
Najsvätejšia Trojica-Boh v 3 osobách Otec,Syn a Duch svätý
Je ústredné ,najväčšie,najtajomnejšie nepochopiteľné,úžasné Tajomstvo celého kresťanstva...
V Biblii sa výrazy ako Najsvätejšia trojica, Svätá trojica alebo Trojjediný sú uvedené nepriamo...Duch boží sa vznášal nad vodami-Genezis... Na niektorých miestach sa však spomínajú tri Božské osoby spolu, hlavne v Matúšovom evanjeliu (Mt 28,19[11]): „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ a na niektorých ďalších miestach, napr. na začiatku Prvého Petrovho listu (1 Pt 1, 2Najsvätejšia Trojica – Wikipédia ): „[…] ktorých Boh Otec vopred poznal a Duchom posvätil, aby boli poslušní a pokropení krvou Ježiša Krista: Milosť vám a pokoj v hojnosti.“ alebo nepriamo na konci Druhého listu Korinťanom (2 Kor 13, 13): „Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými.“
Svätý Patrik a Trojlístok ďatelinky-učenie o Najsvätejšej Trojici
Svätý Patrik uprostred 5 storočia učil pohanských Írov viere v Boha a pri vysvetľovaní učenia o Najsvätejšej Trojici-Boh v troch osobách -Otec,Syn a Duch svätý použil názorný príklad
Trojlístok ďatelinky
a pohanskí,keltskí Íri to tak pochopili a prijali...a tak malý ďatelinový trojlístok dal novo obrátenému národu Írov aj najväčší a najdrahší poklad-a to vieru v Boha v troch osobách a pohanský národ sklonil svoje hlavy pod mocou a láskou nového Boha...v 3 osobách...a svoju vieru si hrdinský zachoval 1500 rokov i čase útlaku a prenasledovaniach...a rozniesol svojimi misionármi do iných častí sveta...a tak malinky,nepatrný trojlístok ďatelinky triumfoval nad mocou tohto sveta....
Aj keď nejde o vyčerpávajúci zoznam, tu je pár ďalších biblických citátov, ktoré ukazujú, že Boh je jeden, avšak v troch osobách:
„Počuj, Izrael, Hospodin je náš Boh, Hospodin jediný.“2
„Ja som Hospodin, iného niet. Okrem mňa niet Boha.“3
„Vieme,… že okrem jedného Boha niet iného.“4
„Po krste Ježiš hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorili nebesia a videl Božieho Ducha, ktorý sťa holubica zostupoval naňho. A z neba zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom som našiel zaľúbenie.“5
„Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha…“6
Ježiš veľakrát zdôrazňoval svoju totožnosť s Bohom. Nebol len veľký učiteľ či prorok, alebo len Boží syn, ale sám bol Bohom:„Ja a Otec sme jedno.“7„Kto videl mňa, videl aj Otca.“8„A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal.“9
„Ak niekto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho.“10
„Keď o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: Jozef, syn Dávida, neboj sa prijať Máriu, svoju ženu. Veď to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.“11
„Anjel jej odpovedal: Duch Svätý zostúpi na teba a zatôni ťa moc Najvyššieho, a preto aj dieťa bude sväté a bude sa volať Božím Synom.“12
Ježiš pred svojím odchodom učeníkom predpovedal príchod Ducha Svätého:„A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky – Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď zostáva pri vás a bude vo vás… Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať. A prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok.“13
Svätý Patrik vyliečil obrovské množstvo ľudí, dokonca vzkriesil 33 mŕtvych, niektorých pochovaných už niekoľko rokov. Tento veľký oživovateľ z mŕtvych. V mene Najsvätejšej Trojice uzdravoval slepých, chromých, hluchých, ochrnutých, pomätených, malomocných, posadnutých, a všetkých, ktorí boli chorí. Tieto dobré skutky vykonával každý deň. Založil viac než 300 kostolov a osobne pokrstil 120 000 ľudí. SVATY PATRIK MYSTIK DIVOTVORCA
Svätý Patrik.
Modlitba - Pancier sv. Patrika
Stojím v úžase pred veľkou mocou vzývania Svätej Trojice:
verím v Svätú Trojicu, Trojjediného Boha, Stvoriteľa všetkého.
Uchvacuje ma moc Kristovho vtelenia a krstu,
moc jeho ukrižovania a smrti,
moc jeho zmŕtvychvstania a nanebovstúpenia,
moc jeho príchodu v deň posledný.
Božia sila nech ma riadi.
Boh nech mi pomáha, Božia ruka nech ma bráni,
Boží štít nech ma chráni, Božie vojsko nech ma zachráni
od diabolských pascí, od nerestných zvodov,
od všetkých, ktorí mi pripravujú zlo,
či zďaleka či zblízka.
Zvolávam dnes všetky tieto moci medzi mňa a tieto zlá,
proti každej krutej a nemilosrdnej sile,
ktorá chce zničiť moje telo i moju dušu,
proti zaklínaniu falošných prorokov,
proti temným zákonom pohanstva,
proti kúzleniu čarodejníc,
proti každej znalosti kaziacej ľudské telo i dušu.
Kriste, ochraňuj ma, nech som nadmieru odmenený.
Kristus so mnou, Kristus predo mnou, Kristus za mnou,
Kristus vo mne, Kristus u mňa, Kristus nado mnou,
Kristus keď líham, Kristus keď si sadám,
Kristus keď vstávam,
Kristus v srdci každého, kto na mňa myslí,
Kristus v ústach každého, kto o mne hovorí,
Kristus v očiach každého, kto na mňa hľadí,
Kristus v ušiach každého, kto ma počúva. Amen.
Pán Ježiš povedal: Ešte vám mám toho veľa povedať, ale teraz to nemôžete zniesť. Keď však príde on, Duch pravdy, uvedie vás do celej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo bude počuť. (Jn 16, 12 – 13)
Veríme, že Boh stvoril svet. Boh povedal Slovo a stalo sa.
Boh stvoril svet prostredníctvom Ježiša Krista mocou Ducha Svätého.
Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. (Jn 1,1)
To Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme videli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. (Jn 1, 14)
Všimnime si prosím množné číslo. Boh sa tiež nazýva ELOHIM, čím sa vyjadruje plurál.
Správne učenie je toto: Boh je jeden v troch osobách.
Neveríme v troch Bohov, ale v jedného Boha. V Boha Abraháma, Izáka a Jakuba, ktorý sa predstavil ako JAHVE = SOM, KTORÝ SOM.
Boh je jeden a zároveň akoby troma osobami, ktoré sa nám vo Sv. Písme zjavujú. Majú vôľu, emócie, vnemy (zmysly). Sú nezávislé a slobodné vo svojom konaní a súčasne vzájomne prepojené a zjednotené v harmónii, úcte a láske.
Trojica nie je Triáda, čo má pohanský pôvod.
Ježiš povedal: Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. (Mt 28, 19)
Milosť Pána Ježiša Krista a Božia láska i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými. (2.Kor 13,13)
Vie ľudský rozum dokonale pochopiť, alebo predstaviť si Boha? Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný. (1. Kor 13,12)
Svätý Patrik, misionár Írska, aby vedel priblížiť ľuďom Svätú Trojicu, resp. Trojjedinosť Boha, zohol sa k zemi, odtrhol trojlístok ďateliny a ukázal: jedno steblo, tri lístky.
Keď Ježiš prišiel do končín Cézarey Filipovej, opýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Odpovedali: „Jedni za Jána Krstiteľa, druhí za Eliáša, iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ Opýtal sa ich: „A vy ma za koho pokladáte?“ Šimon Peter odpovedal: „Ty si Kristus, Syn živého Boha.“ Ježiš mu odpovedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonáša, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach. (Mt 16,13 -17)
Je Ježiš Kristus/Mesiáš? Áno.
Je Ježiš Syn Boží? Áno.
Je Ježiš Boh? Áno.
Toto však potrebujeme preskúmať a spoznať podobne, ako to spoznali jeho apoštoli, ktorí boli s ním, ktorí skúmali starozákonné knihy, prorokov a zapisovali Ježišove slová a skutky.
Nasledujúce príklady obsahujú verše z Biblie, ktoré jasne a výlučne z Písma dokazujú Božstvo Ježiša Krista, nášho Pána.
Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Ním vzniklo všetko a bez neho nevzniklo nič z toho, čo jestvuje. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A to svetlo v tme svieti, ale tma ho nepohltila. Od Boha bol poslaný človek; volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby všetci prostredníctvom neho uverili. On nebol svetlom, ale prišiel vydať svedectvo o tom svetle. Bolo tu pravé svetlo, čo osvecuje každého človeka, to prichádzalo do sveta. Bol vo svete a svet ním vznikol, ale svet ho nespoznal. Do svojho vlastného prišiel, ale jeho vlastní ho neprijali. Tým však, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi; tí, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha. To Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme videli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Ján vydal o ňom svedectvo a volal: „To je ten, o ktorom som povedal: ‚Ten, čo prichádza po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.‘“ Z jeho plnosti sme my všetci prijali, a to milosť za milosťou. Zákon bol totiž daný skrze Mojžiša, no milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boží, ktorý je v lone Otca, nám ho zjavil.
Výklad:Na počiatku všetkého bolo Slovo. Slovo bolo u Boha – v ňom a s ním zjednotené. A to Slovo bolo Boh.
Ním – tým Slovom - vzniklo všetko a bez neho nevzniklo nič z toho, čo jestvuje.
V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. Kto dáva život okrem Boha?
Ktosi povedal: Ja som cesta, pravda i život. (Jn 14,6)
A tiež povedal: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života. (Jn 8,12)
Ján Krstiteľ nebol tým svetlom, prišiel svedčiť o Svetle, pravom Svetle, ktoré práve prišlo do sveta.
Bol vo svete a svet ním vznikol, ale svet ho nespoznal. Do svojho vlastného prišiel, ale jeho vlastní ho neprijali. Tým však, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi;
Znova: svet ním vznikol – Slovom vznikol – prišiel do svojho vyvoleného národa, ale jeho vlastní ho neprijali. No tým, čo ho prijali a veria v neho, nasledujú ho, dal právo a moc stať sa Božími deťmi. O kom to hovorí, či nie o Ježišovi Kristovi?
Svet ním vznikol? Je teda Ježiš stvoriteľ? Ak je Stvoriteľ, tak Ježiš je identický s Bohom a je samotný Boh ako súčasť trojjedinného Boha.
To Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme videli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy
Boh má Syna – jedného Syna. To pomenovanie, že Boh má Syna je určené pre nás ľudí, aby sme pochopili blízkosť vzťahu a to, že nehovorí sám, čo chce, ale to, čo počul od Otca. Hovoril slová Otca, konal skutky Otca, vyplnil vôľu Otca. Boh sám ho predstavuje svetu keď hovorí: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ (Mt 3,17) – pri krste v Jordáne a druhýkrát na vrchu Tábor: "Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho." (Mt 17,5)
A vieme, že prišiel Boží Syn a dal nám schopnosť poznať toho Pravého. A my sme v tom Pravom, v jeho Synovi Ježišovi Kristovi. On je ten Pravý, Boh a večný život. (1.Jn 5,20)
Iný príklad:
...aby si všetci ctili Syna, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal. (Jn 5, 22)
Rovnako ctiť a uctievať Ježiša ako Boha Otca.
Nato mu povedali: „Kde je tvoj Otec?!“ Ježiš odpovedal: „Nepoznáte ani mňa, ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca.“ (Jn.8:19)
Iný príklad:
Povedal som vám predsa, že zomriete vo svojich hriechoch. Lebo ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch. (Lk 8, 24)
Keď vyzdvihnete Syna človeka, vtedy poznáte, že Ja Som a že nič nerobím sám od seba, ale že hovorím tak, ako ma naučil Otec. (Lk 8,28)
Ježiš im odpovedal: „Amen, amen, hovorím vám: Skôr ako bol Abrahám, Ja som!“(Jn 8,58)
Hovorím vám to už teraz, skôr ako sa to stane, aby ste uverili potom, keď sa to stane, že Ja som. (Jn. 13:19)
Mojžiš sa však Boha opýtal: Keď prídem k Izraelitom a poviem im: Boh vašich otcov ma posiela k vám a oni sa ma spýtajú: Aké je jeho meno? Čo im poviem? Boh povedal Mojžišovi: Ja som, ktorý som; a dodal: Izraelitom povieš: „Ja som“ ma poslal k vám. Boh ešte povedal Mojžišovi: Izraelitom povedz toto: Poslal ma k vám Hospodin=Jahwe, Boh vašich otcov — Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba. Toto je moje meno naveky, ktorým si ma budú pripomínať a vzývať z pokolenia na pokolenie. (Ex.3: 13-15)
V Jeruzaleme boli vtedy sviatky posvätenia chrámu. Bola zima. Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovej stĺpovej sieni. Obstúpili ho Židia a povedali mu: Dokedy nás chceš ešte držať v napätí? Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene! Ježiš im odpovedal: Povedal som vám, a neveríte. Skutky, ktoré ja konám v mene svojho Otca, svedčia o mne. Ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú. Ja im dávam večný život a nezahynú naveky, nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší než všetci, a nikto ich nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky. Ja a Otec sme jedno. (Jn.10: 22-30)
Židia znova zdvihli kamene, aby ho kameňovali. Ježiš im povedal: Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca, pre ktorý z nich ma kameňujete? Židia mu odpovedali: Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie a preto, že sa robíš Bohom, hoci si len človek.
Čo urobíš ty? Aj ty zdvihneš kameň?
Farizeji nedokázali prijať, žeby tento Ježiš Nazaretský, syn tesára, mohol byť Mesiášom a rovným Bohu. Preto povedali: Rúhaš sa!
Ak nekonám skutky svojho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, aj keď neveríte mne, verte tým skutkom, aby ste spoznali a vedeli, že Otec je vo mne a ja v Otcovi. (Jn 10, 37 – 38)
Iný príklad:
On, hoci mal Božiu podobu, svoju rovnosť s Bohom nepokladal za ulúpenú vec, ale zriekol sa jej, keď vzal na seba podobu služobníka a stal sa jedným z ľudí, ponížil sa a stal sa poslušným až na smrť, a to smrť na kríži. (Fil.2:6 - 8)
Robil sa Ježiš podvodne rovný Bohu? Biblia učí, že Ježiš svoju rovnosť s Bohom nepokladal za ulúpenú vec. To znamená, že bol rovný Bohu.
A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného, pravého Boha i toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. Ja som ťa oslávil na zemi tým, že som dokonal dielo, ktoré si mi dal vykonať. A teraz ty, Otče, osláv ma u seba slávou, ktorú som mal pri tebe, skôr ako povstal svet! (Jn 17,3 – 5)
Iný príklad:
On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený všetkého tvorstva. Veď v ňom bolo stvorené všetko na nebi i na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny i panstvá, kniežatstvá a mocnosti, všetko je stvorené skrze neho a pre neho. (Kol 1,15 – 16)
Dajte pozor, aby vás niekto nepriviedol do otroctva prázdnym a klamným filozofovaním, založeným na ľudských podaniach, na živloch sveta, a nie na Kristovi. Predsa v ňom telesne prebýva celá plnosť božstva. (Kol 2, 8 - 9)
Plnosť Božstva je plnosť Božstva doslovne.
Iný príklad:
Povedal jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.
(Jn. 11:25)
Kto môže o sebe povedať Ja som život? Kto je pôvodca života a Tvorca každej živej bytosti ak nie Jahwe = Boh?
Ježiš povedal: Ja som cesta, pravda i život.(Jn.14:6)
Iný príklad:
Ježiš nastúpil na loďku, preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta. Tu k nemu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Ježiš, vidiac ich vieru, povedal ochrnutému: Dúfaj, syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy. Vtom si však niektorí zákonníci povedali: Tento človek sa rúha! Ježiš poznal ich myšlienky a povedal: Prečo zle zmýšľate vo svojich srdciach? Čo je ľahšie? Povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy, alebo povedať: Vstaň a choď!? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, povedal ochrnutému: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov! A on vstal a odišiel domov. (Mt. 9:1-7)
Kto odpúšťa hriechy ak nie Boh?
Iný príklad:
Po ôsmich dňoch boli učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Hoci dvere boli zatvorené, Ježiš prišiel, postavil sa do stredu a povedal: Pokoj vám! Potom povedal Tomášovi: Daj si sem prst a pozri si moje ruky! Daj sem ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci! Tomáš mu odpovedal: Pán môj a Boh môj! (Jn. 20:26-28)
Iný príklad:
Lebo dieťa sa nám narodilo, syn je nám daný a kniežatstvo bude na jeho pleci a nazvú jeho meno: Predivný, Radca, Silný Boh, Udatný Hrdina, Otec Večnosti, Knieža Pokoja.
(Iz.9:6)
Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel! (Iz 7, 14)
"Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel," čo v preklade znamená: Boh s nami. (Mt 1, 23)
Iný príklad:
Preto aj Boh ho povýšil nad všetko a dal mu z ľúbosti meno, ktoré je nad každé meno, aby sa na meno Ježiš sklonilo každé koleno na nebi, na zemi i v podzemí a aby každý jazyk vyznal: Ježiš je Pán na slávu Boha Otca. (Fil. 2:9-11)
Pán = Hospodin = Jahwe = Pán najvyšší
Pre veľkú úctu a bázeň k menu Jahwe, boli pôvodné texty, kde sa spomínalo toto meno s vynechanými medzerami, alebo bolo nahradzované slovami Pán, Hospodin.
Jahwe = forma slovesa byť = Boh je Bytie samo v sebe = Existujúci.
Iný príklad:
Výrok Hospodina môjmu Pánovi: „Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.“ (Ž 110)
Keď Ježiš učil v chráme, povedal: "Ako môžu zákonníci hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? Veď sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu: “Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy.” Sám Dávid ho nazýva Pánom; ako potom môže byť jeho synom?" (Mr 12, 35 – 37) (Lk 20, 42 – 43)
Pán (Jahwe) povedal môjmu Pánovi (Jahwe Jehošua = Ježiš), seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy.
* Jehošua = Ježiš - začiatok Ježišovho mena je skrátená forma Božieho mena (Jeho...) a koniec znamená zachraňovať, spasiť. Celé meno teda znamená Boh je spása.
Iný príklad:
Takto hovorí Hospodin, kráľ Izraela, jeho osloboditeľ, Hospodin zástupov: Ja som prvý a posledný, okrem mňa niet Boha. (Iz 44:6)
Porovnaj so zjavením:
Hľa, prichádza v oblakoch a uvidí ho každé oko, aj tí, čo ho prebodli. Nariekať budú nad ním všetky kmene zeme. Ja som Alfa i Omega, hovorí Pán, Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci. (Zj. 1:7-8)
Keď som ho uvidel, padol som mu k nohám ako mŕtvy. On položil na mňa pravicu a povedal: Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a Živý. Bol som mŕtvy a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia. (Zj. 1:17-18)
______________________________________________________
Ježiš sa pýta: A za koho ma pokladáš ty?
Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života. (Jn 5, 23)
Svätá Trojica
„Ó, hlbokosť bohatstva, múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné sú Jeho súdy a nepochopiteľné cesty Jeho. Veď kto poznal myseľ Pánovu, alebo kto u bol radcom? Alebo kto prv dal Jemu, aby mu bolo treba odplatiť? Lebo z Neho, skrze Neho a pre Neho je všetko. Jemu sláva naveky. Amen. (Rímskym 11,33-36)“
Mimo cirkvi i v cirkvi Trojjediný Boh zostáva nepochopený a neprijatý. Azda je to aj tým, že v Božom slove Boh nie je priamo pomenovaný Trojjediným. A predsa veríme v Trojjediného Boha. Prečo? Na základe čoho? Pomocníkom v tomto nám môže byť aj apoštol Pavol, keď nám zvestuje: „z Neho, skrze Neho a pre Neho je všetko“.
Z Neho – v týchto Pavlových slovách môžeme vidieť Boha Otca. Poznáme prvé správy Biblie o stvorení sveta. Už malé deti sa o tom učia na besiedke. No my dospelí si to musíme pripomínať stále znovu: „ale my máme jediného Boha – Otca, z ktorého je všetko...(1.Kor 8, 6). Z Neho, z Jeho vôle, na Jeho slovo bol stvorený tento svet a nám bol darovaný život. Z Neho, z Jeho tvorivosti sme jedinečný a originálny. A ako píše ten istý Pavol: „z Neho aj vy ste v Kristovi Ježišovi...(1.Kor 1,30). Jedine z Neho, Jeho vôle nám bol darovaný Ježiš Kristus ako cesta, pravda i život. Bez Otcovej lásky k nám by naše namáhanie bolo márne.
Skrze Neho – Skrze Božieho Syna, Ježiša Krista sa nám dostalo spasenia. Skrze Neho sa naplnilo slovo Písma „odplatou za hriech je smrť“ (Rim 6,23). Zaplatil svojim životom za naše hriechy. Za moje, i tvoje. Ale skrze toho istého Ježiša Krista máme pokoj s Bohom a dostali sme prístup k milosti ( Rímskym 5, 1-2). Príklad márnotratného syna je nám obrazom nášho života. Zaoberáme sa pomyjami tohto sveta, ale napriek tomu skrze Ježiša Krista, ktorý prišiel naplniť zákon, je nám otvorená náruč nebeského Otca, plná lásky, milosti, odpustenia. Jedine skrze Neho, ktorý je dverami môžeme vojsť do Božieho kráľovstva. Niet inej cesty, inej možnosti.
Pre Neho – keď sme si toho všetkého vedomí potom skutočne má platiť : „Jemu patrí sláva a vláda na veky vekov“ (1 Pt 4, 11). Z vďačnosti za všetko čo sme od Pána Boha dostali máme žiť pre Neho. Ale darí sa nám to? Veľmi často si povzdychneme nad tým, akí sme hriešni a ako nevieme nič so svojim životom urobiť. Svoju hriešnosť dokonca často používame ako ospravedlnenie svojej nečinnosti. Ale Boh nás nenechal úplne bez pomoci. Dal nám Ducha Svätého. Toho, ktorý Saulovi zmenil srdce, a vie ho zmeniť aj nám (1. Sam 10,1-9 ). Toho Ducha, ktorého ovocím v ľudskom srdci je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť (Gal 5,22). Keď toto videli medzi prvými kresťanmi, mnohí zatúžili žiť pre Boha, skrze Ježiša Krista v moci Ducha Svätého.
Keď otvárame Písmo sväté a toto všetko k nám znie ako veľké svedectvo nemôžeme inak ako vyznávať: aká veľká je láska Boha Otca k nám, keď neváhal svojho milovaného Syna dať ako obeť zmierenia za nás. Aká veľká je láska, ale i poslušnosť Ježiša Krista, keď znášal výsmech, opľuvanie a smrť za tých, čo sa aj do dnes smejú. A nakoniec aká veľká je moc Ducha Svätého, keď dokáže meniť srdcia tých, čo sú pre tento svet odpísaní.
Vďaka Pánu Bohu, že tak rôznymi spôsobmi sa nám prihovára a dokazuje svoju lásku k nám. Preto skutočne aj počas tejto Trojičnej nedele oslavujme, ďakujme a chváľme Boha ako Otca, Syna a Ducha Svätého.
Vznešený Otče, celá tvoja ríša
vyznáva, že ty, tvoj Syn a Duch Svätý
si vo vesmíre, krásne utvorenom,
jediným Pánom.
Nik nezná divné hĺbky tvojho bytia,
Trojica Božia, lež ty oblažuješ
nebeské zbory, čo ťa vyznávali
piesňami chvály.
Spievajú, že ty, Otče, svet si stvoril,
že večným Svetlom riadiš vesmír celý,
že srdcia verných ohňom Lásky pravej
prenikáš stále.
V_duchu sme aj my s_chórmi anjelskými,
k_ich spevom svoje hymny pripájame,
by sme raz s_nimi, verní tvojej vôli,
blažení boli. Amen.
Najsvätejšia Trojica alebo skrátene Trojica alebo Svätá Trojica alebo Presvätá Trojica je v kresťanstve spoločné pomenovanie pre tri Božské osoby – Otca, Syna a Svätého Ducha. Podľa kresťanov existuje len jeden, jediný Boh, ktorý je však v troch osobách. Je to tajomstvo viery, ktoré sa ľudským rozumom nedá pochopiť.
Kresťanstvo
V súčasnosti doktrínu o Najsvätejšej Trojici prijíma väčšina kresťanov na celom svete.
Doktrínu svätej Trojice a jej spochybnenie alexandrijským diakonom Áriusom riešil v roku 325 ekumenický Nicejský koncil (zhromaždenie) kresťanských biskupov Rímskej ríše, ktorý zvolal cisár Konštantín I. Veľký do mesta Nikaia (teraz İznik, Turecko). Nezúčastnil sa ho pápež, iba jeho zástupcovia. Hlasmi asi 300 biskupov schválili na základe vyznania niektorej z východných cirkví, pravdepodobne z Cézarejskej Palestíny, tzv. Nicejské vyznanie viery o jednote troch osôb jediného Boha: Boha Otca, Boha Syna a Boha Ducha svätého.
V Biblii sa výrazy ako Najsvätejšia trojica, Svätá trojica alebo Trojjediný nevyskytujú. Na niektorých miestach sa však spomínajú tri Božské osoby spolu, hlavne v Matúšovom evanjeliu (Mt 28,19): „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ a na niektorých ďalších miestach, napr. na začiatku Prvého Petrovho listu (1 Pt 1, 2): „[…] ktorých Boh Otec vopred poznal a Duchom posvätil, aby boli poslušní a pokropení krvou Ježiša Krista: Milosť vám a pokoj v hojnosti.“ alebo nepriamo na konci Druhého listu Korinťanom (2 Kor 13, 13): „Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými.“
Iné náboženstvá
V iných náboženstvách uctievali trojicu bohov starí Babylončania (Nimrod – Semiramis – Tammuz), Egypťania (Osiris – Isis – Horus) antický Rím (Jupiter – Juno – Minerva) a uctievajú ju hinduisti (Brahma – Višnu – Šiva). Rozdiel oproti kresťanstvu je však ten, že kresťanstvo neuctieva troch bohov, ale len jedného Boha v troch osobách.