Svätý ...H U B E R T -biskup,patrón poľovníkov -sviatok 3.november
nar. r.656 Toulouse -južné Francúzsko -umiera 30.mája 727 pri Bruseli-Belgicko
Pochádzal z kniežacieho rodu Akvitánských vojvodov...jeho otec Bertrand bol vojvodom...
Ktorý poľovník,či milovník prírody a hôr nepoznal sv. Huberta...
Dostal sa na kráľovský dvor franzského kráľa Teodericha III...Hubert vynikal telesnou krásou,vzdelaním a osobným šarmom...tak dostal už ako mladý vysokú funkciu -správca kráľovských majetkov...Zamiloval sa do krásnej cnostnej,zbožnej princezny Floribany,dcéry vojvodu Dagoberta a r.682 ako 26 ročný sa s ňou oženil.Ich šťastné manželstvo trvalo len rok...pri pôrode synčeka mladučká,krásna Floribana umiera...Nešťastnému,plačúcemu Hubertovi ostáva malé dieťatko-syn Floribert,ktorého dá vychovať, až raz po jeho smrti r.727 preberie jeho syn Floribert funkciu biskupa...Huberta smrť jeho krásnej,drahej milovanej Floribany úplne zlomila a svoje nešťastie a bolesť utišoval v horách a v poľovačkách...Hubert dovtedy žil kresťansky ľahostajným životom,zvyková viera a pôžitky,ktoré si ako vysoký na bohatý mladý úradník mohol dovoliť...Prišli Veľkonočné sviatky...a smutný Veľký Piatok,v ktorom každý zbožný kresťan prežíva muky a smrť Krista na kríži...Ale Hubert uniká znova na koni do hôr a loví...Poľovačka a hory boli jeho posledným útočišťom pred bolesťou zo straty milovanej manželky...Tu v horách nastáva úžasný úkaz...ktorý sa nepočetne veľakrát maľuje a mení dovtedajší ľahostajný život mladého,nešťastného vdovca...Z húštin sa pred ohromeného poľovníka Huberta postaví veľký jeleň ,ktorému medzi parohami žiari veľký,ohnivý kríž...A prekvapený a vyľakaný Hubert počuje hlas...
Naprav svoj život a zasväť ho Mne...Bol to hlas Krista z kríža,ktorý práve na tento Velký Piatok na kríži umieral...Choď za biskupom Lambertom a on ti už povie o tvojom živote...ktorý zasvätíš Mne...Ohromený Hubert padá pred ohnivým,žiariacim krížom medzi parohami statného jeleňa a sľubuje,že zmení svoj život...Ohromujúce duchovné zjavenie sa strácalo a jeleň sa stratil v húštinach hôr...Dojatý a zlomený Hubert sa vydáva za biskupom Lambertom,aby ho viedol v jeho zvyšnom živote,ktorý už naplno zasvätí službe Bohu a Cirkvi...Z ľahostajného,marnomyseľného a radovankami sveta ovládaného Huberta sa stáva zodpovedný,zbožný a Bohu oddaný mladý kňaz...a vydáva sa na cestu za božím volaním...Po mučeníckej smrti sv.Lamberta sa stáva jeho nástupcom -biskupom r.707
SV. HUBERT
biskup
(zomr. r. 727)
Tí, čo poznajú svätcov z legendových životopisov, si o sv. Hubertovi azda najlepšie zapamätali, že bol náruživý poľovník. Keď raz poľoval práve na Veľký piatok, podľa legendy uzrel veľkého jeleňa, ktorému sa týčil medzi parohami kríž. Zároveň ho nadprirodzený hlas vyzýval, aby sa zriekol svetských záľub. O dva roky neskôr ovdovel. Utiahol sa do lesa, kde predtým videl jeleňa s krížom, a tam robil pokánie.
Táto legenda spôsobila, že poľovníci si zvolili sv. Huberta za svojho patróna a v niektorých krajoch západnej Európy usporadujú na jeho sviatok slávnostnú poľovačku na jelene (vtedy je obdobie jelenej ruje) s veľkolepým ceremoniálom.
Historici sú však pri hodnotení spomenutej legendy veľmi zdržanliví. Hovoria, že vo svätopiseckej literatúre sa objavuje až niekedy po r. 1400. Ako spoľahlivé uvádzajú o sv. Hubertovi nasledovné údaje:
Sv. Hubert pochádzal z významného rodu v severnej Galii (ter. Holandsko-Belgicko). Dátum jeho narodenia nepoznáme. Niekedy v r. 703-705 sa stal biskupom v diecéze Tongres-Maastricht Bol nástupcom sv. Lamberta, ktorý zomrel ako mučeník.
Princezná Floribana-manželka sv.Huberta,s ktorou sa r.682 oženil a ktorú veľmi miloval...zomrela mladá pri pôrode synčeka Floriberta r.683...ktorého jeho otec vychoval...a stal sa jeho nástupcom ako biskup /Hubert sa stal kňazom a biskupom až ako mladý vdovec s malým synom/.Hubert po smrti svojej milovanej manželky veľmi žialil a zamýšľal sa nad krehkým ľudským šťastím,ktoré sa rýchlo pominie...a to pripelo k jeho obráteniu sa k Bohu a zasvätenie života...
Popri vedení diecézy Hubert pôsobil ako misionár v južnom Brabantsku a v Ardennských horách (juhovýchodné Belgicko), kde bolo obyvateľstvo ešte z veľkej časti pohanské. Koncom r. 717 alebo 718 viedol slávnostné prenesenie telesných ostatkov svojho predchodcu sv. Lamberta z Maastrichtu (kde bol pochovaný pri svojom otcovi) do Liége, kde kedysi podstúpil mučenícku smrť a kde ho pochovali v novom jemu zasvätenom kostole.
Biskup Hubert mal však predsa čosi z poľovačkovej záľuby: občas šiel chytať ryby. To sa mu napokon stalo osudným. Keď sa raz chystal na rybačku, jeho pomocník tak neobratne narábal s udicou, že vážne poranil biskupa na ruke. Rana sa zapálila a spôsobovala Hubertovi stále väčšie bolesti. Uvedomil si, že mu hrozí smrť. Napriek tomu sa usiloval vykonávať biskupské povinnosti. Zároveň si dal pripraviť hrob v kostole sv. Petra a Pavla v Liége.
V druhej polovici mája 727 sa vybral posvätiť nový kostol v Héverlé (Louvain). Avšak na ceste cítil, že ho opúšťajú sily. Zastavil sa v mestečku Tervueren (na juhovýchod od Brusselu), kde po šiestich dňoch zomrel 30. mája 727. Podľa jeho želania ho previezli do Liége a tam ho pochovali v pripravenom hrobe.
O šestnásť rokov neskôr otvorili jeho hrob a jeho telo našli neporušené. Zvesť o tom sa dostala až na kráľovský dvor. Vplyvný majordóm Karolman prišiel osobne s veľkým sprievodom do Liége a dal preniesť biskupovo telo do nového hrobu pred hlavným oltárom kostola. Bolo to 3. novembra 743. Tak sa tretí november stal sviatkom sv. Huberta.
V ďalšom storočí, 30. septembra 825, preniesli svätcove ostatky do benediktínskeho kláštora v mestečku Andage (v ter. juhových. Belgicku), ktoré z úcty ku svätcovi čoskoro premenovali na Saint Hubert (čít. sent-übér). Ľudová úcta sv. Huberta sa prejavovala početnými púťami, ktoré si veriaci konali do tohto odľahlého miesta v Ardennských horách. Svätcove ostatky boli zničené v tzv. "žobráckej revolúcii" v októbri 1568, keď vzbúrenci vyplienili a zapálili kláštor v St. Hubert. Zachránila sa iba časť ostatkov v kostole sv. Jakuba v Louvaine.
Úcta sv. Huberta sa v 10. storočí rozšírila do viacerých západoeurópskych krajín. Najsilnejšia bola a z veľkej časti aj dodnes je v Belgicku, Holandsku, Luxembursku, v lesnatých krajoch severného a východného Francúzska, ako aj v západonemeckých diecézach Trevír a Kolín nad Rýnom.
v kvasech i vojenských hrách, a zvláště byl náruživým milovníkem honby. Inak mal srdce prirodzene dobre a povaha šlechetnou, bol lidumil a nepriateľ lsti, nespravedlnosti i násilie, a preto znechutil si časom ošemetného majordomu Ebroina, opustil kráľovský dvor a vstúpil do služieb vladaře Pipina Heristalského v Austrásii-východná časť Franzskej ríše, kde sa oženil s ctnostnou pannou Floribanou, kteráž porodila mu syna Floriberta.
Hubert stýkal sa v úrade svém často tiež s mužmi bohabojnými, a kresťanské ctnosti ich dojímaly ho. Žil sice po svetsku nestaraje sa o spasení svoje, ale bol prístupný všetkým dobrému, a keď milosť Boží ho volala, neodporoval jí. Veľmi zachvátila jeho smrť výborná manželky Floribany. Začal vážne uvažovať o doterajšom živote svojho, premietol o vernosti a Božiemu súdu, zbavil sa zábavy i rozkoše svetské a zatúžil po veciach vznešenejších. Posléze umínil si, že dá svetu výhost a slúžiť bude výlučne Bohu. I složil úřad svůj a opustil dvůr chtěje vstoupiti do stavu duchovního.
Toho času sa vrátil maastrichtský biskup sv. Lambert ze sedmiletého vyhnanství do sídla svého. U tohoto slovutného biskupa hľadal Hubert útočiště ho, aby mu bol učitelom a vodcom na ceste dokonalosti. Milerád prijal svetec spásychtivého Huberta a učil ho pokore, odriekavosti i nábožnosti, a vzdával jej v potrebných vedách udelil mu kněžské svěcení a učinil ho pomocníkem svým v úřadě biskupském.
Po mučednické smrti sv. Lamberta (17. septembra roku 709) stal sa nástupcom jeho na biskupskom stolci v Maastrichte Hubert. Postaven takto na vysoký svícen svieti v církvi jasnom svetle, kráčeje vo šlépějích věhlasného předchůdce a učitele svého. Bojoval mečom slova Božieho proti neplechám vtedajšej doby, nedbaje odporu a prekážka ľudí zlých a bezbožných. Obrátil množstvo hříšníkov, utvrdil vo viere av ctnostech ľudí spravodlivé, a bol útechou nešťastníkom. Z blízka iz daleka spěchali na jeho kázanie, ktorá sa stretla s veľkým úspechom, ponevadž sám verňe činil, čomu učil, jsa príkladom živé víry, nábožnosti, odříkavosti a lásky k bližnému.
V najzažších končinách Brabantských, v horách Ardenských udržovali sa tehdáž ešte zbytkové staré modloslužby. Jako dobrý pastýř docházel horlivý Hubert i do týchto nehostinných lesov, aby pohany Krista Pána získal a modloslužbu vykořenil. Nešťíťe se žádné námahy ani nebezpečenství bylo ochoten na těchto apoštolských cestách s vůli Boží podstoupiti třeba i mučednickou smrťou, ba modlíval sa, aby došel koruny mučednické a takto stal sa dokonalým následovníkom svätým predchodcom svojho. Ale nebolo mu dáno proliti krev pro Krista Ježiše, za to žehnal Bůh úsilovné práci jeho. Pohané vidouce jeho neúhonný život, jeho obetavosť, pokoru a veľkú lásku, naslouchali kázaniu jeho, a divy, jež moc Boží konal, prispely valne k tomu, že víra kresťanská medzi nimi utešene sa šírila.
K ľuďom ubohým bol Hubert zmíry laskavý a štedrý. Šatil a krmil chuďasy práce neschopné, pečoval opuštěné sirotky a vdovy, vykupoval z väzenia dlžníka, podporoval chudobnú rodinu, a vôbec rozdával všetko, čo mal, pokladá biskupské důchody za majetok chudobných. Čas zostávajúci po práci spojený s povinnosťou úradných, trávil najradšej o samote na modlitbách av rozjímaní, postíval sa prísne, odpočíval len málo a vzdychal po vlasti nebeské nariekaje, že je mu dáno príliš dlho prebývať na tejto zemi ako u vyhnanstva. Byloť obcování jeho v nebesích (Filip. 3,20), preto rmoutil sa, že nemôže ešte do tejto vlasti odísť, aby tvár v tvár mohla patriť na Boha.
Hubert maje snežnú lásku a úctu ku svojmu predchodcovi a učitelia videli ho často vo snách a bol jej napomenutý, aby preniesol ostatky jeho do Lutichu, a poznávaje v tom vôli Božieho bal je roku 721 vyzdvihnúť a uložiťi vo svatyni, ktoráž na mučedništi tohoto sveta zbudována. bola. Zároveň preložil biskupské sídlo svoje z Maastrichtu k tomuto chrámu do Lutichu, udelil túto nepatrnú osadu mestského práva, a takto položil základ k budúcej veľkosti mesta Lutichu.
Predvídaje blizkou smrť určil si Huberta vo stoličnom chráme Lutišskom miesto odpočinku a pripravoval sa po celý rok na odchod do neba. Navštevoval pilňe chrámy, uctil ostatky svätých a vzýval i zvláště světce Lamberta Albina, aby mu vyprosili od Boha šťastné posledné hodiny. Posléze vydal se na niekoľko velmožů do Furu v Brabantsku, aby posvětil tamní nový chrám. Tu rozlúčil sa na kázanie s veriacim ľuďom a doložil: "ak žijeme, sme nám verní milosrdenstva Božieho otvorene, po smrti našej smrti sa však otvára, brána pekelná, aby pohrdli a priestupky zákona Božieho ku potrestání prijala. Uvaž tedy každý, číms byl, co jsi a čím za krátko budeš! Čím pohřešil si se proti přikázání Božím, z toho vydej dobré ovoce pokání a smiř se s Bohem!" Vraceje sa do Lutychu cestou rozstonal se zimnicí a bol donesen do biskupského dvorce. Tu rozloučil se s průvodčími i se synem Floribertem, položíš modlitbu jejich a dne 30.května roku 727 zesnul v Pánu. Po želaní svém byl pohřben ve stoličném chrámu Lutišském v kapli sv. Petra, ktorú sám zbudoval. Učastenství lidu při tomto pohřbu bylo převeliké, a všetci prítomní boli presvedčení, že ten, ktorého telesná schránka klade sa do hrobu, je svetec. I jali se veriaci navštevovati hrob ten a vzývať zesnulého biskupa za prímluvu u Boha, a bôh vyslýchal mimoriadnym spôsobom prosby ich potvrdzuje takto svätosť jeho. Sto let potom, roku 827 boli ostatky sv. Huberta přeneseny do chrámu při benediktinském klášteře Andainském v Ardennách, a klášter ten přezván jest klášterem Svatohubertským. Tu uložené sú podnes ostatky tohoto sveta, a množstvo poutníků přichází zbožně je uctívat. Pamätná sv. Huberta slávi se dňa 3. novembra.
(převzato z knihy "Zivotopisy svatých" vydané v Praze 30. března 1899 nakladatelstvím Dědictví Svatojánské)
Povolanie, ba i celá krajina, zvolili si svoje ochránce. Svatí ochraňovali pred niektorými chorobami a iným nebezpečným. Anglii byl patronem svatý Jiří, Španělsku svatý Jakub, Čechám svatý Václav, žiakom a studentům svatý Řehoř, malířům svatý Lukáš, tesařům svatý Josef, proti moru vzýváni boli svatí Rochus a Šebestián, proti očným nemocom svatá Otýlie, Klára a Lucie, proti ohni ochraňoval svätý Florián. Také stav lovecký či myslivecký obdržel svého patrona. Ako je známe, pôvodne jím byl svatý Eustach, lovec a niekdajší rímsky vojevůdce Placidus, prokazovaný v druhom storočí našeho letopočtu za cisára Trajána a Hadriána. Neskôr nahradil svätého Huberta, ktorý žil v 7. storočí prvého tisíciletí po Kristovi, neskorší biskup Lutyšský, ktorého životopis je najlepšie opísaný v diele „Vita Sancti Hugberti“ z roku 744.
Již za stoletím desátého cti myslivci v Ardennách sv. Huberta ako vyvoleného patróna svojho a slávili výročnú pamiatku jeho po ukončení jesenných slávností dňa 3. novembra.
Řád svatého Huberta se sídlem na Kuksu
544 43 Kuks
okres Trutnov
Česká republika
Adresy k doručování
Grandmaster of the Order of Saint Hubertus:
Jan František VOTAVA z Horní Krupé - EOSH
Horní Krupá č. 118
580 01 Havlíčkův Brod
Cancellor of the Order of Saint Hubertus:
Ing. Josef Stanislav VLÁŠEK z Jaroměře - EOSH
Libřice č.p. 3
503 44 LIBŘICE
( T ext je prevzatý s minimálnou jazykovou úpravou z publikácie "Životopisy svatých"; vydané v Praze v roce 1899. Text je přepsán včetně dobového pravopisu, nejde tedy o negramotnost administrátora.)
Kaplnka sv. Huberta v horách Beskýd-Medvedia skala
Legenda o svätom Huberte
Hubert sa narodil medzi rokmi 656 a 658 vo francúzskom Toulouse a zomrel roku 727 blízko Bruselu v Belgicku. Prvý biskup Liége a „Apoštol Arden“, ako sa prezýva, pochádzal zo šľachtickej rodiny. Ako mladík bol poslaný ku kráľovskému dvoru do Paríža. Rovnako ako ostatní šľachtici bol vášnivým lovcom a zúčastnil sa všetkých honov organizovaných na dvore. Oženil sa s Floribanou, ktorá však pri pôrode zomrela. Hubert sa potom uchýlil do hlbokých ardenských lesov, kde sa oddával lovu.
Legenda hovorí, že pri love na Veľký piatok uvidel uprostred lesov majestátneho jeleňa, ktorý mal medzi parožím žiariaci kríž. V tej chvíli k nemu prehovoril hlas, ktorý sa ho pýtal: „Huberte, prečo stále lovíš a naháňaš zver. Je na čase, aby si začal hľadať ma, ktorý sa za teba obetoval.“
Hubert sa po tomto zážitku obrátil na vieru. Vzdal sa všetkých svetských radovánok, majetok rozdal chudobným a čoskoro sa stal popredným duchovným v diecéze a neskôr aj biskupom.
Ako ochranca lovcov ho začali najskôr uctievať v Belgicku, potom v Holandsku av Nemecku. U nás sa jeho kult rozvinul na konci 17. storočia. Veľkú zásluhu na tom má František Antonín gróf Sporck, ktorého meno je spojené s vybudovaním Kuksu.
Patrónovi poľovníctva sú zasvätené kostoly a kaplnky po celej Českej republike, napríklad vo Veľkých Karloviciach na Vsetínsku, Karlovom Studánke na Bruntálsku alebo v Benecku v Krkonošiach. Najznámejšia je ale zrejme kaplnka svätého Huberta, ktorá je jednou zo stavieb Lednicko-valtického areálu. Novogotická trojboká kaplnka je najmladšou stavbou presláveného krajinného celku pri hranici s Rakúskom, ktorý je zapísaný na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Dátum a miesto narodenia: Toulouse, Francúzsko
Dátum úmrtia: 30. mája 727 po Kr., Tervuren, Belgicko
Miesto posledného odpočinku: Saint-Hubert, Belgicko
Rodičia: Bertrand, vojvoda z Akvitánie
Atribúty : biskup, jeleň, kríž, kniha, lovec, roh, šípy
Sviatok : 3. november
Hubert z Liège ( po latinsky Hubertus ) ( asi 656 – 30. máj 727 n. l. ) bol kresťanský svätec , ktorý sa v roku 708 n. l . stal prvým biskupom v Liège .Je patrónom lovcov, matematikov, optikov a kovotepcov. Známy ako „apoštol Arden Ardennes - Wikipedia bol až do začiatku 20. storočia povolaný liečiť besnotu pomocou tradičného kľúča svätého Huberta .
Hubert bol v stredoveku široko uctievaný . Ikonografia jeho legendy je prepletená s legendou o mučeníkovi svätom Eustaciovi . Bollandisti publikovali sedem raných životov Huberta ( Acta Sanctorum , 3. novembra 759 – 930 n. l. Bollandist - Wikipedia ; prvý z nich bol dielom súčasníka, hoci ponúka málo detailov.
Hubert zomrel 30. mája 727 nl na mieste zvanom (po latinsky) Fura alebo blízko neho . V neskoršom stredoveku sa tvrdilo, že toto miesto bolo identifikované ako Tervuren neďaleko Bruselu ; nedávne výskumy však považujú Voeren (Fourons), miesto oveľa bližšie k Liège ako Brusel, za pravdepodobnejšie miesto odpočinku svätca. Jeho sviatok je 3. novembra.
Etymológia "Hubert"
Hubert z Liège bol Frank ; Frankovia boli pôvodne germánskym národom . Hubert je germánske mužské krstné meno, z objatia „myseľ“ a beraht „jasný“.
„Hubertus“ je latinizovaná forma „Hubert“. Iné formy mena zahŕňajú Hugubert, Hughbert, Hugo , Hubrecht, Hugubrecht, Hudson a Hugh .
Raný život
Hubert sa narodil okolo roku 656 ako najstarší syn franského vojvodu. Vo veku 10 rokov takmer zomrel na horúčku. V mladosti bol Hubert poslaný na neustrijský dvor Theuderika III. ( r. 673–691 ) v Paríži, kde jeho šarm a príjemné vystupovanie ho urobili „grófa z paláca“ . Ako mnohí šľachtici tej doby, aj Hubert bol nadšencom lovu.
Približne v tom čase (682) sa Hubert oženil s Floribanne, dcérou Dagoberta, grófa z Leuvenu . (Ich syn Floribert z Liège sa neskôr stal nástupcom svojho otca ako biskup z Liège – v úrade: 727 až cca 737 ; biskupstvá boli okrem toho považované za léna, ktoré patrili do veľkých rodín merovejských kráľovstiev .) Hubert sa presťahoval na východofranzský kráľovský dvor, kde ho srdečne privítal starosta paláca Pepin z Heristalu , ktorý ho takmer okamžite vymenoval za správcu majetku.
Duchovné obrátenie
Hubertova manželka zomrela pri pôrode ich syna Floriberta a jeho smútok ho prinútil ustúpiť od dvora. Stiahol sa do ardénskych lesov a úplne sa oddal lovu.
245
Príbeh o jeleňovi sa prvýkrát objavuje v jednej z neskorších legendárnych hagiografií ( Bibliotheca hagiographic Latina , č. 3994–4002) a bol prevzatý z legendy o svätom Eustaceovi alias Placidovi (Placidus bolo Eustaceovo meno predtým, ako bol pokrstený). Jelení príbeh bol svätému Hubertovi pripísaný až v 15. storočí.
Náboženská kariéra
Hubert sa okamžite vydal do Maastrichtu , aby sa stretol s Lambertom, biskupom, ktorý ho láskavo prijal a stal sa jeho duchovným vodcom. Hubert sa zriekol všetkých svojich významných vyznamenaní a svoje prvorodenecké právo na Akvitániu odovzdal svojmu mladšiemu bratovi Odovi , ktorého urobil opatrovníkom svojho malého syna Floriberta. Po rozdelení všetkého svojho osobného bohatstva medzi chudobných ho Lambert poslal do Arden, aby žil medzi ľuďmi a lesnými tvormi. Hubert študoval za kňaza, bol vysvätený a čoskoro nato sa stal jedným z Lambertových hlavných spolupracovníkov v správe jeho diecézy. Na žiadosť Lamberta vykonal Hubert v roku 708 púť do Ríma v Lambertovom mene, ale počas jeho neprítomnosti bol Lambert v Liège zavraždený prívržencami Pepina. Podľa hagiografií Huberta bol tento akt súčasne odhalený pápežovi vo videní spolu s príkazom vymenovať Huberta za biskupa v Maastrichte .
Hubert aktívne evanjelizoval medzi pohanmi v rozsiahlych ardénskych lesoch a v Toxandrii , oblasti siahajúcej od Tongerenu po sútok riek Waal a Rýn . Dôveru (a vieru) ľudí si získal vďaka zručnostiam v prírode, ktoré nadobudol počas svojho loveckého života. Stal sa vyhľadávanou autoritou vždy, keď sa objavili záležitosti týkajúce sa lesa.
Smrť
Hubert zomrel pokojne na mieste zvanom Fura , ktoré sa nachádza 30 míľ od Liège, 30. mája 727 alebo 728. Spočiatku bol pochovaný v kolegiálnom kostole svätého Petra v Liège , ale jeho kosti boli v roku 825 prevezené do benediktínskeho opátstva Amdain v Ardenách. Opátstvo sa stalo miestom pútí, až kým Hubertova rakva nezmizla reformácia . Jeho sviatok je 3. november, čo je pravdepodobne dátum prekladu jeho relikvií do Amdainu.
Uctievanie
Hubert bol v stredoveku široko uctievaný a čiastočne pre jeho šľachtický pôvod bolo po ňom pomenovaných niekoľko vojenských rádov: bavorský , český medzinárodný rád svätého Huberta a rád kolínskeho arcibiskupa -kurfirsta .
Hubert bol spolu s Quirinom z Neussu , Corneliom a Antonom uctievaný ako jeden zo štyroch svätých maršálov ( Vier Marschälle Gottes ) v Porýní . Rytiersky rád sv . Huberta ( Rád svätého Huberta ) založil v roku 1444 Gerhard V. z Jülichu a Bergu .
Záštitu
Svätý Hubert z Liège je patrónom lukostrelcov; psy; lesní robotníci; lapače; lovci a poľovníci; optici; matematici; obrábači kovov; huty a mesto Liège.
Svätý Hubert je označovaný za patróna poľovníkov a športovci si ho uctievajú ako pôvodcu etického poľovníckeho správania. Po vízii stretnutia s jeleňom sa však vzdal lovu, pretože sa verilo, že Boh videl jeho lovecký život ako nesvätý , svätokrádežný život, ktorý ho privedie do pekla . Keď sa Hubert stal kňazom, duchovným bolo následne zakázané loviť a ak áno, museli by konať pokánie .
Hubert je medzi športovými poľovníkmi uznávaný ako pôvodca etického poľovníckeho správania. V niektorých verziách príbehu sa hovorí, že jeleň učil Huberta, aby si zvieratá viac vážil a mal s nimi súcit ako s Božími stvoreniami, ktoré majú svoju vlastnú hodnotu. Napríklad, lovec by mal strieľať len vtedy, keď je zaručené čisté, rýchle a teda humánne zabitie. Mal by strieľať len staré jelene, ktoré majú za sebou najlepšie roky rozmnožovania a vzdať sa dlho očakávaného výstrelu na trofej, aby namiesto toho usmrtil choré alebo zranené zviera, ktoré by sa mohlo objaviť na scéne. Okrem toho by sa nikdy nemalo strieľať na samicu s mláďatami, aby sa zabezpečilo, že mladé jelene budú mať matku, ktorá ich počas zimy dovedie k potrave. Toto je odkaz Huberta, ktorý sa vyučuje dodnes a ktorý je vysoko cenený v rozsiahlych, prísnych nemeckých a rakúskych poľovníckych kurzoch.
Na jeho odkaz nadväzujú aj francúzski chasse à courre (poľovačka so psami), majstri, poľovníci a prívrženci, ktorí lovia jelene, diviaky a srnce na koňoch a sú poslednými priamymi dedičmi Huberta v Európe. Chasse à courre momentálne zažíva vo Francúzsku oživenie. Títo lovci uplatňujú špecifický súbor etiky, rituálov, pravidiel a taktiky, ktoré pochádzajú z raného stredoveku. Huberta si každoročne uctievajú poľovačky vo formálnych obradoch.
V Belgicku sa sviatok svätého Huberta ( vo francúzštine Fête de la Saint-Hubert ) nesie v znamení požehnania koní, psov a iných zvierat , ktoré nemusia byť nevyhnutne spojené s poľovačkami.
Klub svätého Huberta Veľkej Británie sa venuje zodpovednému manažmentu jelenej zveri.
The St. Hubertus Club Chicago je nemecká kultúrna organizácia, ktorá propaguje nemecké dedičstvo a poľovníctvo v nemeckej tradícii.
Ďalšie inštitúcie pomenované po svätom Hubertovi zahŕňajú katolícku školu sv. Huberta ( Chanhassen, Minnesota ), katolícku školu sv. Huberta ( Hoffman Estates, Illinois ), katolícku strednú školu pre dievčatá St. Huberta ( Philadelphia ), školu sv. Huberta ( Calgary, Alberta, Kanada ), Saint-Hubert Flying College ( Saint-Hubert, Quebec ), Collège St-Hubert ( Auderghem , Belgicko ), Our Lady & St. Hubert's Catholic Primary School ( Dudley , Anglicko ).
Katolícka starostlivosť o zvieratá každoročne udeľuje ocenenia na počesť výnimočných jednotlivcov, ktorí mimoriadne prispeli k zlepšeniu dobrých životných podmienok zvierat a ich postavenia v ľudskej spoločnosti. Najmä ich „Cena svätého Huberta“ oceňuje osoby, ktoré sa vzdali aktivít využívajúcich zvieratá, aby sa stali príkladmi súcitného života.
Galéria
Sv. Hubert, biskup a vyznavač. -nar.r.656 -umrel 30.mája 727
Sv. Hubert, ktorého meno značí toľko, jako «skvelý skrze rozvahu», narodil sa r. 656, i bol synom vojvodcu Bertranda z Akvitanie. Jako mládenec dostal sa na dvor kráľa Theodoricha III. z Neustrie v terajšom Francúzsku, ktorý ho neskôr za pohraničného grófa či veľkovojvodcu vymenoval. Hlbokou učenosťou, vznešenými mravy a statočnosťou vydobyl si u kráľa a podriadených poddaných všeobecnú dôveru a lásku.
Neskôr dostal sa do mesta Metz kde vojvoda Pipin z Heristalu povýšil ho ešte na vyšší úrad. Hoci pri skvelom dvore panovníckom nedopúšťal sa ťažkých previnení proti Bohu, nuž predsa klonilo sa srdce jeho k pozemským pôžitkom a márnosťam, i tešilo ho všeobecné lichotenie a nadvážnosť, jaké v spoločenskom postavení svojom požíval.
Toho času stalo sa, že Hubert, ktorý bol náruživým poľovníkom, vyšiel sviatočného dňa s mnohými dvoranmi a sluhami na poľovačku do vrchov Ardenských.
Veľkolepé videnie,ktoré zmenilo Hubertovi celý život...
Hubert sa s koňom v pustých,divokých horách Ardenskych stratil...zišiel do končín,kde nebolo nič ...len husté lesy a mohutné smreky...Ale začali sa diať divné veci...mračné zahalili slnko a bolo prítmie a ozvalo sa temné dunenie...Hubert zastavil koňa na lesnej čistine a pozoroval čo sa to deje...tu z lesa vyšiel pred neho mohutný krásny jeleň a s veľkými porohami,medzi ktorými svietil ostrou žiarou kríž...Jeleň stále nepohnute pred udiveným Hubertom...a potom sa ozval mohutný hlas:
«Ked sa neobrátiš, upadneš skoro do priepasti pekelnej! Zanechaj kráľovský dvor, iď k Lambertovi do Mastrichu; tam dozvieš sa ostatné.»
Hubert bol ohromený a zoskočil z koňa a padol pred jeleňom s krížom na kolená a sľúbil...že splní vôľu božiu...a keď znova pohliadol... podivný jeleň sa stratil...A to bol prvý deň jeho obrátenia a začiatku nového života zasväteného Bohu...
Srdce jeho bolo preniknuté týmto zjavením, i skočil s koňa, hodil sa na kolená pred znamením sv. kríža, a prisľúbil slávnostne, že život svoj polepší. I opustil skvelý dvor, utiahol sa z hluku sveta do samoty, kde rozjímal o márnosti sveta, o budúcom prísnom súde Božom a o utrpení Spasiteľa, ktoré podstúpil za hriechy naše. Srdcom jeho zatriasla myšlienka: «I hriechy moje pribili Spasiteľa na drevo kríža, i pre previnenia moje krvácal a zomrel Spasiteľ, nevinný Syn Boží!»
I vyhľadal sv. Lamberta, biskupa v Mastrichu, ktorý preslávil sa učenosťou, svätosťou života a láskavosťou oproti bližným svojim. Vyspovedal sa z hriechov celého života svojho a prosil ho, aby mu bol vodcom na ceste k dokonalosti kresťanskej. I zapieral seba samého, cvičil sa v pokore, trávil celé noci na modlitbách a v svätom rozjímaní; i čítaval usilovne sv. Písmo a iné náboženské spisy.
Po blahoslavenej smrti jej utiahol sa Hugobert do vrchov Ardenských a tam, kde mal podivné zjavenie, pripravoval sa na modlitbách a v sv. rozjímaní ku vstúpeniu do stavu duchovného. Potom navrátil sa do mesta Mastrichu (v terajšom Holandsku) ku svätému Lambertovi, ktorý ho za kňaza vysvätil.
I prijal vysokú dôstojnosť biskupskú, hoci v tých časoch veľmi obťažnú a nebezpečnú, preto, že voľbu za povolanie Božie považoval a že mohol na novej postati mnoho dobrého činiť. I začal hned s neunavnou horlivosťou pravú vieru rozširovať, a neveru, poveru a bezbožnosť vykoreňovať.
S najväčšou starostlivosťou konal povinnosti úradu svojho biskupského a najmä vynasnažoval sa, aby učených, zbožných kňazov vychoval, ktorí by v biskupstve náboženského ducha a mravnosť upevňovať mu pomáhali. Precestoval biskupstvo svoje, aby poznal duchovný život podriadených svojich a v prácach nasledovať mohol sv. Lamberta, predchodcu svojho. I prišiel do mestečka Vivochu. Bolo to druhú nedeľu pôstnu.
Svätý muž videl biedu jej a vieru, i zvolal: «Iď a chráň sa, aby si budúcne deň Pána podobnou zlosťou nepoškvrnila! Po opravdivom polepšení navráti tebe Boh predošlé zdravie.» Biedna žena prisľúbila, že sa polepší; i navrátil jej milostivý Boh predošlé zdravie. Toho času bolo veľké sucho v krajine. Márne žalostili ľudia nad tým dopustením Božím.
Sv. Hubert vyšiel z Mastrichu s kňažstvom a veriacim ľudom svojím v slávnostnom sprievode na pole, pred zástupom nesené bolo znamenie svätého kríža, sám niesol ostatky svätých, ktoré v sídelnom chráme prechovávané boly. I prosil skrúšenými modlitbami Boha o tichý a užitočný dážď.
Potom držal reč k zástupu a riekol: «Ked mňa slyšať budete, ako hlásateľa súdu Božieho, s úprimným a oddaným srdcom, a to činiť budete, čo vám v mene Božom poviem, nuž niet pochyby, že so mnou dedictvo večnej vlasti dosiahnete.» A keď takto so svätým pomazaním kázal, spôsobil nepriateľ ľudského pokolenia.Bol tam aj jeden človek posadnutý zlým duchom,reval,jačal a robil taký hluk a nepokoj, že nebolo možno počuť slová biskupove.
Sv. muž zbadal hneď nástrahy diablove, i poznamenal znamením sv. kríža toho človeka, ktorého satan bol posadol; v okamihu klesol človek k zemi, utíšil sa, diabol bol zahanbený a sv. biskup pokračoval nemýlený v horlivej kázni svojej. A požehnanie Božie poprialo tichý, trvanlivý, užitočný dážď. Väčšina veriacich ctila si vysoko a milovala s detinskou láskou sv. biskupa svojho; ale našli sa i mnohí kresťania dľa mena, ktorým neboli po chuti a po vôli napomínania a karhania jeho.
S osviežujúcou silou ohlasoval slovo Božie. Hlas jeho prenikal jako dvojostrý meč do všetkých sŕdc, keď opisoval časnú a večnú záhubu, ktorú neprávosť si priťahuje. I obrátil mnohých zatvrdelých hriešnikov. A nie len z biskupstva jeho, ale i z oddialenejších krajov hrnuli sa zástupy ku kázňam jeho. Zrejme požehnával milostivý Boh namáhanie sluhu svojho, ktoré podnikal ku rozširovaniu pravej viery.
A toto požehnanie Božie usiloval sa rozmnožovať skrze modlitbu, zapieranie seba, pôst a nočné bdenie. Celé noci trávieval na modlitbách a oplakával previnenie svoje pred obrazom Ukrižovaného, a celé dni nepožíval mimo kúska chleba a trochu vody ničoho, keď medzitým posilňujúce jedlá nosieval nemocným a hladným blížnym svojim. Nevšednú úctu prechovával sv. Hubert oproti sv. Lambertovi-mučeníkovi, ktorý ho na cestu cnosti a spásy uviedol a pokoj srdca mu vydobyl.
I vyzdvihol ostatky svätého učiteľa svojho z hrobu v Mastrichu, vystaval nádherný chrám na tom mieste, kde sv. Lambert krv svoju vylial, i preniesol ich ta a vystavil v ňom k verejnej úcte veriacich. Do tohoto chrámu preniesol i ostatky sv. Madelberty. Ku ostatkom sv. Lamberta, ktorého svätý život a mučenícka smrť v čerstvej pamäti boli u okolitých zbožných veriacich, hrnuli sa často zástupy nešťastníkov z okolitých krajov, aby ho o mocnú prímluvu v biedach svojich dôverne žiadali.
Tak stalo sa, že neveľká dedinka Luttich (Lúttich) vzrástla pomaly vo veľké mesto. Roku 721 preniesol sv. Hubert biskupskú stolicu svoju do Luttichu a chrám, k úcte sv. Lamberta vystavený, povzniesol na sídelný chrám svoj.
Sv. Hubert opúšťal častoráz s času na čas vďačné, vo viere posilnené stádo svoje, putoval do obdialnejších pustých a divých krajov, najmä do vrchov Ardenských, aby tam vlažným a poverčivým kresťanom, i pozostalým ešte pohanom slovo Božie hlásal, ku potvrdeniu hlásanej pravdy Božej divy konal.
Dnes, 3.11, oslavuje sviatok Sv. Hubert, patrón všetkých poľovníkov ale aj napr. loveckých psov.
Tu je malý príbeh o tom, kto vlastne Sv. Hubert bol.
Narodil sa v roku 656, bol náruživým poľovníkom, žil bohémsky život a nič si poriadne nevážil.
Takýmto životom si nectil poklady a dary prírody, napr. v podobe voľne žijúcej zveri. Všetko sa však zmenilo, keď sa mu Boh prihovoril, a zjavil v podobe svätého kríža medzi parohmi jeleňa, ktorého chcel práve v tento sviatočný deň pred niekoľkými stovkami rokov uloviť. Jeho prístup k životu sa vtedy okamžite zmenil. Začal viesť pokorný život, neskôr sa naučil vážiť si zvieratá a prírodu, prijal kresťanstvo, stal sa biskupom a venoval sa misijnej činnosti.
Možno práve preto je sv. Hubert patrón poľovníkov, aby každý v sebe našiel lásku a porozumenie nielen k prírode, ale aj k ostatným ľuďom a taktiež mieru vo využívaní odmien, ktoré nám príroda poskytuje.
V krátkom čase priviedol mnohých hriešnikov na cestu pokánia, obrátil s pomocou opáta svätého Veregisa mnohých pohanov, sboril oltáry pohanské a vykorenil takým spôsobom všetky pozostatky pohanstva. Milostivý Boh zkúšal verného sluhu svojho rozmanitými utrpeniami. V slobodnom čase chytával svätý Hugobert rád ryby, aby sa zotavil a vyrazil po namáhavej práci svojej. Preto navštevoval niekedy hospodárstvo, menom Niuvella, na ktorom nachádzaly sa i veľké rybníky.
Jedného dňa prišiel na breh rybníku, ktorý bol krovinou veľmi porastený. Pracovníci vbíjali na brehu koly do zeme. Sv. Hubert oprel sa o jeden kôl aby si po namáhavej prechádzke oddýchol. Sluha, ktorý kôl do zeme vbíjal, zbadal sv. biskupa iba vtedy, ked pozdvížené kladivo na kôl dopádalo, i nemohol prekaziť úder jeho; kladivo dopadlo na ruku sv. Huberta a rozmliaždilo mu celú ruku. Svätý odišiel poranený domov; ale druhého dňa naložil, aby sa pokračovalo v práci.
Rana zapríčiňovala mu veľké boľasti; ale sv. muž znášal ich trpezlive, ačkoľvek celé noci za tri mesiace oka nezatvoril. I neprestajne modlieval sa: «Smiluj sa nado mnou, ó Bože, dľa veľkého milosrdenstva Svojho!» jedného dňa napadla veľká búrka loď, na ktorej pracovníci jeho sa nachádzali, a loď hnaná bola do nebezpečného víru, v ktorom hrozilo jej isté zahynutie.
Keď to sv. Hubert počul, padol na kolená a modlil sa: «Ó Pane Ježišu Kriste! Ty si kráčal po mori jako po suchej zemi a prikázal si vetru a moru, aby zatíchly. Príď i sluhom Svojim ku pomoci, a vysloboď ich mocou Svojou!» Na túto skrúšenú prosbu zatíchla búrka a všetci sluhovia jeho boli zachránení. Ešte i mnohé iné divy stály sa na prosbu jeho.
Rokom pred blahoslavenou smrťou sv. biskupa bolo oznámené mu, že konec putovania jeho pozemského sa blíži. Keď jednu noc na modlitbách trávil a obľúbenú modlitbu svoju «Smiluj sa nado mnou, ó Bože («Miserere mei»)» odriekal, zdalo sa mu, ako by pristojaci posol nebeský mu hovoril: «Vzýval si Ma v trápení svojom a Ja vyslyšal som ťa a vyslobodiI.»
I ukázal mu rozsiahlu nádhernú palotu (sieň) a riekol: «V dome Otca Môjho sú mnohé príbytky, a v tomto je i pre teba prichystané prebývanie, ktoré máš požívať jako večné dedictvo. Po dokončení tohoto roku rozviažem sväzok biedy tvojej, vyslobodím ťa, i budeš Mňa zvelebovať.» Po tomto videní znal sv. Hubert s istotou hodinku smrti svojej.
A preto usporiadal všetky záležitosti úradu svojho veľpastierskeho, i pripravoval sa starostlivo a usilovne k tomu vážnemu okamihu, v ktorom bude počet skladať zo všetkých činov, slov a myšlienok svojich. A od tohto času venoval každú hodinu, ktorá voľná mu ostávala od úradných povinností, skrúšenej modlitbe a celé noci zdržoval sa pri hrobe sv. Lamberta a pred oltárom sv. Albína, ktorých jako zvláštnych patrónov ctil a ktorých orodovaniu u milostivého Boha sa vrúcne odporúčal.
Ešte raz precestoval biskupstvo svoje, napomínal dojímavými rečami veriacich ku opravdivej nábožnosti a ku kajúcnemu životu, kňažstvo svoje k horlivému plneniu povinností svojich a k príkladnému obcovaniu. Všade lúčil sa so slzami v očiach. Po návrate svojom do Luttichu /Liege-dnes/ napadla ho nebezpečná zimnica, ktorá požierala všetky sily jeho životné. Pokojne a s odovzdanosťou do vôle Božej znášal sv. muž bolesti nemoce svojej.
Zaopatrený sv. sviatosťami zomierajúcich, ktoré s dojímavou pokorou a zbožnosťou prijímal, usnul sv. Hubert po šiestom dni vážnej nemoce svojej v prítomnosti duchovenstva počas obľúbenej modlitby svojej «Zmiluj sa nado mnou, ó Bože.» A duša jeho ponáhľala sa k Bohu. To stalo sa dňa 30. mája roku 727. Duchovenstvo oplakalo sv. biskupa svojho jako útleho, starostlivého otca a príkladného veľpastiera svojho.
Nástupcom jeho na biskupskej stolici v Luttichu stal sa syn jeho sv. Floribert. Hrob sv. Huberta oslávený bol mnohými divami. Uzdravení boli najmä mnohí nešťastníci, ktorých pohrýzli besní psi. Ctený býva jako patrón poľovníkov a tých, ktorých besní psi pohrýzli. V Nemecku bolo zbožnou obyčajou, že rany, od pohryzenia psov zapríčinené, bývalý vypaľované žeravým kľúčom svätého Huberta.
Nezadlho vyhlásený bol za svätého a deň pamiatky jeho ustanovený je sv. cirkvou na 3. novembra, v ktorý deň ostatky jeho boly vyzdvihnuté a prenesené. V Bavorsku bol založený k pocte jeho zvláštny rád, nazvaný rádom svätého Huberta. Sv. Hubert vyobrazuje sa jako patrón poľovníkov v rúchu veľmožského poľovníka, a pri boku jeho jeleň so skvejúcim sa krížom medzi parohami.
Poučenie.
O sv. Hubertovi platia slová blahoslaveného Tomáša Kempenského: «Svätý smýšľa sväté, mluví pravdivé, koná spravodlivé, opovrhuje prítomnosťou a rozjíma o večnosti».
Od toho okamihu, jako milostivý Boh podivným jeleňom napomenul náruživého strelca, že by sviatočný deň nepoškvrňoval, vstúpil pyšný dvoran a vojvodca do seba, opovrhol skvelým životom, márnosťami sveta, odložil dôstojnosť svetskú, aby jako pokorný sluha Pána nastúpil cestu dokonalosti, i stal sa príkladom, jako treba príkazy Božie a cirkevné zachovávať.
Kresťane, jak často nasleduješ i ty rozmarného dvorana, keď k vôli pôžitku a zábave, ináč dovolenej, deň sviatočný nesvätievaš. Nedeľný deň ustanovili svätiť sv. apoštolovia, preto, že Kristus Pán v deň nedeľný z mrtvých vstal a toho dňa i mnohé iné veľké dobrodenia milostivý Boh pokoleniu ľudskému preukazoval. Už v Starom Zákone nekonali Židia žiadné a to ani tie najmenšie práce, oheň nerozkladali, pokrmy nevarievali, ba na ten deň ani mannu nebeskú nesbierali.
To dosvedčuje sv. Matúš (12.), kde čítať môžeme, že Farizei nechceli trpeť, aby Kristus Pán v deň sobotný uzdravoval nemocných. A Machabejskí bojovníci (I. Mach. 2.) radšej chceli zomreť, než v ten deň s nepriateľmi bojovať. A Židia tých, ktorí deň sviatočný nesvätili, smrťou trestali. Dopadli raz na púšti človeka (IV. kn. Mojž. 15.), ktorý v deň sobotný drevo zbieral, i zajali ho a ukameňovali.
Keď už Židia v Starom Zákone v takej úctivosti mali deň sobotný, tým viac má kresťan deň nedeľný a sviatočný vo vážnosti mať, v ňom všetkého znesvätenia sa zdržovať a výlučne Bohu slúžiť. Pán Boh častoráz už na tejto zemi tresce ľudí, ktorí Mu v deň sviatočný verne neslúžia. Baronius (Ann. 993) rozpráva, že istý roľník v deň sviatočný zapriahal voly do pluhu, aby na poli oral. Keď sa poberal do poľa, udrel hrom s neba, zabil voly i jeho a všetko strávil.
A Kantipart (I. 2.) rozpráva, že istý zeman v nedeľu a vo sviatok vždy poľovával, ačkoľvek nábožná manželka nad tým sa horšila a rozpustilého manžela napomínala, aby Boha neobrážal. Keď jedného posvätného dňa zeman zase poľoval, porodila manželka ohavnú potvoru, ktorá mala hlavu jako chrt s dlhými ušima. Nešťastná rodička na radu priateľky rozkázala prv, než sa manžel s poľovačky navrátil, aby verný sluha nestvoru tajne do zeme zakopal.
Keď zeman domov prišiel a tú nešťastnú novinu počul, dal ohyzdný plod vykopať. I náramne sa preľakol, keď ho uzrel. Poznal v tom dopustení trestajúci prst Boží a od toho času dal sa na pokánie, polepšil život svoj, i slúžil sviatočného času Bohu. Kresťane, nasleduj sv. Huberta, cti príkazy Božie a cirkevné a slúž verne Pánu Bohu, opovrhuj svetom, pamätuj na poslednú hodinku života svojho!
Modlitba.
O Bože, ktorý si duši svätého vyznavača Svojho a biskupa Huberta večnú slávu udeliť ráčil, popraj, prosíme Teba, i nám, aby sme na prímluvu jeho u Teba tak chránení boli, že by sme večný život obsiahnuť mohli. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen.
Legenda o sv.Hubertovi
Hubert žil rozmarným životom na kráľovskom dvore. Práve na Veľký piatok, v čase zákazu lovu, sa organizovala štvanica, na ktorej sa zúčastnil aj Hubert s družinou priateľov a služobníkov. Zrazu zbadali kapitálneho jeleňa, ktorého prenasledovali až do hlbokého lesa. Všetci už stíhanie vzdali, ale Hubert, rozvášnený lovom, sa vydal sám do najtemnejších húštin. Zrazu sa mu jeleň stratil a unavený Hubert zostúpil z koňa. Zasadol na skalu, aby si odpočinul. Náhle za sebou začul šramot. Keď pozdvihol zrak, zbadal na skale jeleňa, za ktorým sa tak neúprosne hnal. Jeleň stál pokojne a medzi parohmi niečo tak silno žiarilo, že kôň sa vopchal a psy sa triasli strachom. Huberta sa zmocnila bázeň, ale keďže sa jeleň stále nehýbal, pristúpil k nemu bližšie. Tu uvidel, ako jeleňovi medzi parohmi septembra prekrásny kríž. A tu počul tajomné slová: „Huberte, prečo neustále hľadáš a lovíš zver? Je už na čase, aby si začal hľadať ma, lebo ja som Pán a Boh, ktorý bol za teba a všetok ľud ukrižovaný.“ Hubert zašepkal: „Pane Bože, už viackrát som o Tebe počul, ale dodnes som v Teba neveril a nechcel Ťa ako pravého Boha. Bože, čo chceš, aby som urobil, ukáž mi cestu Pravdy a Tvojej vôle!“ A tajomný hlas pokračoval: „Huberte, musíš premôcť sám seba, vezmi svoj kríž a nasleduj ma. Choď k biskupovi Lambertovi do Maastrichtu. Bude ťa učiť a povie ti, čo musíš urobiť, aby si si zaslúžil večný život.“ Hubert padol na kolená a uveril v Ježiša Krista. Zbavil sa všetkého majetku a uchýlil sa k biskupovi Lambertovi do Maastrichtu, ktorý ho neskôr vysvätil na kňaza.
Jeleň predstavuje odnepamäti dokonalý typ lovnej zveri a pre Európu je tiež najtypickejší. Pôsobí majestátne a ušľachtilo. Posvätným zvieraťom bol už v praveku a naši predkovia mu prisudzovali kúzelné vlastnosti. Prvotnou kresťanskou cirkvou bol jeleň prijatý ako symbol svetla, ktorý priviedol pohanov ku kresťanstvu. Kresťanské legendy o posvätných jeleňoch sú rozšírené takmer po celej Európe. V niektorých prvých kresťanských knihách sa Kristus zjavuje ako jeleň, ktorý má strieborné alebo zlaté parožie, ktoré mu samo svieti alebo svetielkuje alebo má medzi parohmi žiariaci kríž. Zobrazovaný bol ako desatorák, nesúci desatoro božích prikázaní. Zjavenie takého jeleňa je prvýkrát popísané v legende o sv. Eustachovi z 2.storočia nl
Život
Svätý Hubert pochádzal z veľmi bohatej šľachtickej rodiny v Akvitánii . Mal veľkú zásluhu na pokresťanštení Arden . Pred svojím povolaním bol výborným lovcom a milovníkom hýrivých zábav, mal vraj patriť k družine franského kráľa Theudericha III. Bol považovaný za zástancu spravodlivosti.
Pri ceste z Furu do Lutychu, kde bol posvätiť nový chrám, ochorel zimnicou na ktorej čoskoro zomrel. Podľa inej povesti zomrel po nehode na loďke. V roku 827 boli Hubertove pozostatky prenesené do chrámu pri kláštore v Andin v Ardenách, ktorý bol podľa neho premenovaný.
Posolstvo
„Ak žijeme, sú nám dvere milosrdenstva otvorené. Tí, ktorí si ich nezvolia, budú musieť prejsť bránou zavrhnutia. Uváž teda čím si bol, čo si a čím za krátko budeš! Svoje previnenia napráv pokáním a zmier sa s Bohom!“
Výtvarné umenie
Typické zobrazenie sv. Huberta je scéna stretnutia s jeleňom. Svetec kľačí a vzhliada k bielemu jeleňovi, ktorý má medzi parožím kresťanský kríž. Toto usporiadanie ale súčasne zodpovedá aj zobrazeniu svätého Eustacha a je odlišné od zobrazenia trinitára sv. Felixa z Valois , ktorý sa však tiež zobrazuje s jeleňom s krížom medzi parožím.
Svätý Hubert
biskup
Narodenie
655 ?
Akvitánia (dnešné Francúzsko )
Úmrtie
727
Tervuren
Sviatok
3. november
Miesto pochovania
St Hubert's Basilica
Vyznanie
katolícka cirkev
Úrady
biskup v Lutychu
Uctievaný cirkvami
rímskokatolícka cirkev a cirkvi v jej spoločenstve, ruská pravoslávna cirkev v Belgicku (ako svätec miestneho významu)
Atribúty
biskup, jeleň, kríž, kniha, lovec, roh, šípy
Patrónom
Arden,
Svätý Hubert († 727 ) bol franský biskup , zakladateľ mesta Lutychu a kresťanský svätec. Podľa legendy sa náboženskému životu zasvätil po stretnutí s jeleňom na hone a je preto patrónom lovcov a poľovníkov .
Život
Svätý Hubert pochádzal z veľmi bohatej šľachtickej rodiny v Akvitánii . Mal veľkú zásluhu na pokresťanštení Arden . Pred svojím povolaním bol výborným lovcom a milovníkom hýrivých zábav, mal vraj patriť k družine franského kráľa Theudericha III. Bol považovaný za zástancu spravodlivosti.
Pri ceste z Furu do Lutychu, kde bol posvätiť nový chrám, ochorel zimnicou na ktorej čoskoro zomrel. Podľa inej povesti zomrel po nehode na loďke. V roku 827 boli Hubertove pozostatky prenesené do chrámu pri kláštore v Andin v Ardenách, ktorý bol podľa neho premenovaný.
Posolstvo
„Ak žijeme, sú nám dvere milosrdenstva otvorené. Tí, ktorí si ich nezvolia, budú musieť prejsť bránou zavrhnutia. Uváž teda čím si bol, čo si a čím za krátko budeš! Svoje previnenia napráv pokáním a zmier sa s Bohom!“
Výtvarné umenie
Typické zobrazenie sv. Huberta je scéna stretnutia s jeleňom. Svetec kľačí a vzhliada k bielemu jeleňovi, ktorý má medzi parožím kresťanský kríž. Toto usporiadanie ale súčasne zodpovedá aj zobrazeniu svätého Eustacha a je odlišné od zobrazenia trinitára sv. Felixa z Valois , ktorý sa však tiež zobrazuje s jeleňom s krížom medzi parožím.
Praha, Malá Strana , dom U Zlatého jeleňa , Ferdinand Maximilián Brokoff : Hubert s jeleňom
Praha, Staré Mesto, Dom U Troch tekvíc , Ignác František Platzer sv. Hubert podľa Brokoffovho vzoru
Hlavenec , Pomník Karola VI. , Matyáš Bernard Braun , vrchná časť baldachýnu
Museo del Prado (Španielsko), Ján Brueghel starší a Peter Paul Rubens : obraz Videnie svätého Huberta
Hubert z Lüttichu, biskup
Svätý
Sviatok: 3.november....-na pamaitku uloženia ostatkov do katedrály a 30. máj r.727 -deň smrti
* okolo 655 Toulouse, Francúzsko
† 727 Tervuren pri Bruseli, Belgicko
Sv. Hubert bol žiakom sv. Lamberta. Pochádzal zo vznešenej rodiny. Oženil sa a pohyboval sa na dvore Pipina z Heristalu vo Francúzsku. Legenda rozpráva, že keď raz na Zelený štvrtok poľoval na jeleňa, zrazu uvidel medzi jeho parohami kríž. Malo to na neho taký mocný vplyv, že neskôr, keď ovdovel, odišiel do kláštora v Stavelote v Belgicku. Sv. Lambert ho v Maastrichte vysvätil za kňaza. V roku 705 sa po Lambertovi Hubert stal biskupom. Ako biskup prežil veľmi plodný život. Veľa ľudí sa obrátilo vďaka nemu a stali sa aj viaceré zázraky. V Liège vystaval svätyňu, do ktorej umiestnil Lambertove relikvie. Neúnavne pracoval. V roku 727 šiel posvätiť nový kostol do okolia mesta Lovanio, aj napriek tomu, že cítil blízku smrť. Toto bola jeho posledná činnosť, potom fyzicky veľmi zoslabol a o šesť dní neskôr zomrel v Tervurene blízko Bruselu. Jeho synom bol sv. Floribert, ktorý bol zároveň aj jeho nástupcom na biskupskom stolci.
S
vätý Hubert je patrónom poľovníkov...
Svätý Hubert
Hubert, podľa legendy akvitánsky princ (656-727) poľoval, holdoval a užíval si život, nectil si poklady a dary prírody v podobe voľne žijúcej zveri.
Zdroj: BAO / imageBROKER / Profimedia
Historici sú však pri hodnotení spomenutej legendy veľmi zdržanliví. Hovoria, že vo svätopiseckej literatúre sa objavuje až niekedy po r. 1400. Ako spoľahlivé uvádzajú o sv. Hubertovi nasledovné údaje: Sv. Hubert pochádzal z významného rodu v severnej Gálii (ter. Holandsko-Belgicko). Dátum jeho narodenia nepoznáme. Niekedy v r. 703-705 sa stal biskupom v diecéze Tongres-Maastricht. Bol nástupcom sv. Lamberta, ktorý zomrel ako mučeník.
Zdroj: Historical image collection by Bildagentur-online / Alamy / Alamy / Profimedia
V druhej polovici mája 727 sa vybral posvätiť nový kostol v Héverlé (Louvain). Avšak na ceste cítil, že ho opúšťajú sily. Zastavil sa v mestečku Tervueren (na juhovýchod od Brusselu), kde po šiestich dňoch zomrel 30. mája 727. Podľa jeho želania ho previezli do Liége a tam ho pochovali v pripravenom hrobe. O šestnásť rokov neskôr otvorili jeho hrob a jeho telo našli neporušené. Zvesť o tom sa dostala až na kráľovský dvor. Vplyvný majordóm Karolman prišiel osobne s veľkým sprievodom do Liége a dal preniesť biskupove telo do nového hrobu pred hlavným oltárom kostola. Bolo to 3. novembra 743. Tak sa tretí november stal sviatkom sv. Huberta.
Možno práve preto je sv. Hubert patrón poľovníkov, aby každý v sebe našiel lásku a porozumenie nielen k prírode, ale aj k ostatným ľuďom a taktiež mieru vo využívaní odmien, ktoré nám príroda poskytuje.
Hubertus
30. mája, pripomienka
Postavenie:
biskup
Úmrtí:
727
Patrón:
myslivcov a střelců, řezníků, kožešníků, soustružníků, optikov, kovodělníků, slévačů, matematiků, výrobcov matematických prístrojov; vzýván pri pokousaní psem, uštknutí a strachu pred vodou
Atributy:
biskup, jelen, kniha, kríž, lovec, roh, šípy
ŽIVOTOPIS
Pocházel z Akvitánie. Byl šlechticem a lovcem. Oženil sa a záhy ovdovel. Rozhodla som sa pre službu Bohu. Asi roku 705 sa stal biskupom v Maastrichtu a po preložení sídla prvým biskupom v Lutychu. Má zásluhu na pokresťančení obyvateľov Ardena, je nazývaný ich apoštolom. Jeho památka byla dříve slavena ve spojení s podzimními hony 3. 11.
ŽIVOTOPIS PRO MEDITACI
"UVAŽ, ČÍM JSI BYL, CO JSI A ČÍM BUDEŠ!"
Narodil se kolem roku 655 v Akvitánii ve Francii. Podle legendy byl ze šlechtického rodu a stal se náruživým lovcem a milovníkem hýřivých zábav. Patřil prý ke dvoru franského krále Theodoricha III., ale srdce malo dobrú a povahu ušlechtilou. Označován byl za lidumila a zastánce spravedlnosti. Kvôli opačnému považovaniu majordoma Ebroina odišla z kráľovského dvora do služieb vladaře Pipina Heristalského v Austrálii. Tam sa oženil s Floribanou, ktorá však pri pôrode syna Floriberta zomrela.
Legenda vyprávi, že hľadala útechu v láske a na Veľký piatok sa stretla s jelenom, ktorému medzi parohy svietil kríž. Uslyšel vraj otázku: "Proč stále len hľadáš a lovíš zver? Je na čase, abys začal hľadať Boha!" Pod vplyvom tohto zážitku sa Hubert rozhodol venovať svoj život službe Bohu.
V tej dobe sa z vyhnanstva vrátil do Maastrichtu biskup Lambert a Hubert ho požadoval o prípravu k duchovnímu stavu. Náš v ňom učiteľ pre cestu k dokonalosti. Vysvätený na to pôsobil ako jeho pomocník. Asi roku 705 bol biskup Lambert v obci Lutychu zavražděn. Hubert sa stal jeho nástupcom na biskupskom stolci av Lutychu, na mieste mučednického predchodcu smrti, postavil katedrálu. Do Lutychu tiež preložil biskupské sídlo a prispel k tomu, že sa z obce stalo rozrastajúce sa mesto.
S veľkou horlivosťou sa pustil do evanjelizácie a pokresťanšťovania obyvateľstva v Ardenách. Jeho činnosť mala nedocenitelný význam. V brabantských končinách sa jeho diecéze vyskytovala modloslužba, ktorú vykořeňoval a bol pripravený i na mučednickú smrť.
To, čo pripomenul veriacim a sobě, připomíná i nám: "Ak žijeme, sú nám dvere milosrdenstva otvorené. Ti, kto si nezvolí, budú musieť prejsť branou zavržení. - Uvaž teda čím si bol, čo si a čím za krátko budeš! Svá provinění naprav pokáním a smiř se s Bohem!"
Z Furu, kde bol posvätiť nový chrám, cestou späť do Lutychu onemocněl zimnicí, sa všetkými rozloučil a záhy zomrel. Existuje také pověst o nehodě na loďce.
V roce 827 byly Hubertovy ostatky přeneseny do chrámu u kláštera v Andin v Ardenách, který byl po něm přejmenován.
PŘEDSEVZETÍ, MODLITBA
Budu pamätať na smrť a na to, že mám evanjelizovať svojim príkladom.
Bože, Tys naplnil svätého Huberta svojou láskou, dal si mu víru, ktorá premáha zlobu sveta, a pridružil si ho k zástupu svätých biskupov; na jeho príhovor dej i nám vytrvalosť vo viere a láske, aby sme mali spolu s ním účasť na Tvé sláve. Skrze Tvého Syna Ježiše Krista, našeho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha svatého žije a kraluje po všetky veky. Amen
Sv. Hubert je zaujímavá historická postava. Patrón matematikov, optikov, zlievačov, kožušníkov a poľovníkov sa narodil asi v roku 656 n.l. v Toulouse vo veľmi bohatej šľachtickej rodine v stredovekom Akvitánskom vojvodstve (dnes súčasť Francúzska), zomrel v r. 727. Počas života vykonal mnoho významných zázračnných skutkov a preto vzniklo okolo jeho osoby mnoho legiend.
Podľa viacerých legiend, ako bolo hodné jeho pôvodu, mladý pán Hubert sa stal pážaťom pri dvore. Takže už v mladosti si užíval život – poľoval, hodoval so všetkým, čo k dvoru patrí. Jeho úcta k pokladom a darom prírody či už v podobe života samotného, jedla alebo zveri bola minimálna. Bol výborným lovcom a milovníkom hýrivých zábav, patril k družine franského kráľa Teodoricha III. Mladý Hubert bol však súčasne známy ako ľudomil s dobrým srdcom a legendy ho považujú za zástancu spravodlivosti.
Bazilika sv.Huberta Liege -Belgicko
Toto stretnutie ním údajne otriaslo a jeho postoj k vlastnému životu sa zmenil.
Hubertov prerod
Po zjavení v lese začal viesť pokorný život, naučil sa vážiť si ho a tiež prírodu. Rozhodol sa prijať z hĺbky duše kresťanstvo a stať sa kňazom. Na jeho poslanie ho začal pripravovať svätý Lambert. Ten si však okolo roku 705 dovolil kritizovať cudzoložstvo kráľa Pipina a nedlho na to bol zavraždený. Po smrti sv. Lamberta sa stal Hubert jeho nástupcom.
Ďalšia legenda pripomína, ako sa v lese v Ardénach snažil Hubert obrátiť miestny ľud k Bohu a prosil Boha o požehnanie úrody. Pripomínal veriacim aj sebe (a pripomína i nám): „Ako žijeme, sú nám dvere milosrdenstva otvorené. Tí, ktorí si ich nezvolia, budú musieť prejsť bránou zavrhnutia. Zváž, teda, čím si bol, čo si a čím zakrátko budeš! Svoje previnenia naprav pokáním a zmier sa s Bohom!“
Historici bývajú pri postoji k legendám vždy zdržanliví. Aj v Hubertovom prípade majú prečo.
Spisy totiž ukazujú, že legenda o jeleňovi sa vo svätopiseckej literatúre objavuje až niekedy po r. 1400. Historicky doložiteľné údaje o sv. Hubertovi sú pomerne skromné.
Hubert pochádzal z významného rodu v severnej Gálii (terajšie Holandsko-Belgicko). Dátum jeho narodenia nie je presne známy. Pôsobil ako belgický kňaz. Okolo r. 703-705 sa stal biskupom v diecéze Tongres-Maastricht ako nástupca sv. Lamberta. Hubert viedol diecézu a súčasne pôsobil ako misionár v južnom Brabantsku a v Ardenských horách (juhovýchodné Belgicko). Obyvateľstvo bolo v tomto regióne vtedy ešte stále z veľkej časti pohanské.
Podľa análov z loveckej záľuby Hubertovi však predsa čosi ostalo – občas chodil chytať ryby. Možno tam chodil len kvôli bezprostrednému kontaktu s prírodou, ktorá mu v úrade mohla chýbať. Nevieme s istotou. Vieme, že práve chytanie rýb sa stalo jeho osudom.
Keď sa raz chystal na rybačku, jeho pomocník ho pri neobratnom narábaní udicou vážne poranil na ruke. Rana sa zapálila a spôsobovala mu bolesti. Podľa všetkého si uvedomoval, že mu hrozí smrť, pretože si dal pripraviť hrob v kostole sv. Petra a Pavla v Liége. Napriek všetkému sa usiloval vykonávať biskupské povinnosti akoby mu nič nebolo.
Keď sa v druhej polovici mája 727 vybral posvätiť nový kostol v Héverlé (Louvain), pocítil na ceste, že ho opúšťajú sily. Zastavil sa v mestečku Tervueren, kde sa so všetkými rozlúčil a po šiestich dňoch, 30. mája 727 zomrel. Podľa jeho želania ho previezli do Liége a pochovali v pripravenom hrobe.
Sviatok sv. Huberta
Keď o šestnásť rokov neskôr otvorili jeho hrob a jeho telo našli neporušené, zvesť sa dostala na kráľovský dvor. Vplyvný majordóm Karolman prišiel osobne s veľkým sprievodom do Liége a dal 3. novembra 743 preniesť biskupove telo do nového hrobu pred hlavný oltár kostola. Preto je 3. november sviatok sv. Huberta.
Legendy o živote sv. Huberta od mladosti až po jeho premenu pripomínajú ľudí dnešnej doby. Paralela spočíva v neúcte mladých i starších k prírode, k životu. Môže sa to však v jedinom momente zmeniť ako sa to stalo sv. Hubertovi. Práve preto je sv. Hubert aj patrón poľovníkov. Aby každý poľovník našiel vo svojom vnútri lásku a porozumenie k prírode aj k ostatným ľuďom. Aby si v každej chvíli života uvedomoval, že zbrane, ktorými poľuje, môžu spôsobiť smrť druhým i jemu. A aby triezvo vážil mieru pri využívaní darov, ktoré ľuďom príroda poskytuje.
Penzión u Huberta sme pomenovali po ňom najmä kvôli jeho inšpiratívnemu životu. Ukázal mnohým svojím príkladom, že aj človek, ktorý vyrástol na poľovačkách, sa môže zmeniť a hľadať iný zmysel života…
ŽIVOTOPISY SVATÝCH
Hubert
3.november -sviatok
Postavení:
biskup
Úmrtí:
727
Patron:
poľovníkov a strelcov, mäsiarov, kožušníkov, sústružníkov, optikov, kovorobníkov, zlievačov, matematikov, výrobcov matematických prístrojov; vzývaný proti pohryzeniu psom, uštipnutie a strachu pred vodou
Atribúty:
biskup, jelen,kniha, kříž, lovec, roh, šípy
ŽIVOTOPIS
Pochádzal z Akvitánie. Bol šľachticom a lovcom. Oženil sa a čoskoro ovdovel. Rozhodol sa potom pre službu Bohu. Asi roku 705 sa stal biskupom v Maastrichte a po preložení sídla prvým biskupom v Lutychu. Má zásluhu na pokresťanštení obyvateľov Arden, je nazývaný ich apoštolom. Jeho pamiatka bola predtým oslavovaná v spojení s jesennými hony 3. 11.
ŽIVOTOPIS PRE MEDITÁCIU
"UVAŽ ČÍM si bol, čo si a čím budeš!"
Narodil sa okolo roku 655 v Akvitánii vo Francúzsku. Podľa legendy bol zo šľachtického rodu a stal sa náruživým lovcom a milovníkom hýrivých zábav. Patril vraj k dvoru Franckého kráľa Theodoricha III., ale srdce mal dobré a povahu ušľachtilú. Označovaný bol za ľudumila a zástancu spravodlivosti. Kvôli opačnej povahe majordoma Ebroina odišiel od kráľovho dvora do služieb vladára Pipina Heristalského v Austrazii. Tam sa oženil s Floribanou, ktorá však pri pôrode syna Floriberta zomrela.
Legenda rozpráva, že hľadal útechu v love a na Veľký piatok sa stretol s jeleňom, ktorému medzi parohmi svietil kríž. Počul vraj otázku: "Prečo stále len hľadáš a lovíš zver? Je na čase, aby si začal hľadať Boha!" Pod vplyvom tohto zážitku sa Hubert rozhodol venovať svoj život službe Bohu.
V tom čase sa z vyhnanstva vrátil do Maastrichtu biskup Lambert a Hubert ho požiadal o prípravu na duchovný stav. Našiel v ňom učiteľa pre cestu k dokonalosti. Vysvätený na kňaza pôsobil ako jeho pomocník. Asi v roku 705 bol biskup Lambert v obci Lutychu zavraždený. Hubert sa stal jeho nástupcom na biskupskom stolci av Lutychu, na mieste mučeníckej smrti predchodcu, postavil katedrálu. Do Lutychu tiež preložil biskupské sídlo a prispel k tomu, že sa z obce stalo rozrastajúce sa mesto.
S veľkou horlivosťou sa pustil do evanjelizácie a pokresťanšťovania obyvateľstva v Ardenách. Jeho činnosť mala nedoceniteľný význam. V Barbantských končinách jeho diecézy sa vyskytovala modloslužba, ktorú vykoreňoval a bol pripravený aj na mučenícku smrť.
To, čo pripomínal veriacim a sebe, pripomína aj nám: „Ak žijeme, sú nám dvere milosrdenstva otvorené. Tí, ktorí si ich nezvolia, budú musieť prejsť bránou zavrhnutia. - Uváž teda čím si bol, čo si a čím za krátko budeš! Svoje previnenia napráv pokáním a zmier sa s Bohom!"
Z Furu, kde bol posvätiť nový chrám, pri ceste späť do Lutychu ochorel zimnicou, so všetkými sa rozlúčil a čoskoro zomrel. Existuje aj povesť o nehode na loďke.
V roku 827 boli Hubertove ostatky prenesené do chrámu pri kláštore v Andin v Ardenách, ktorý bol po ňom premenovaný.
PREDSAVZATIE, MODLITBA
Budem pamätať na smrť a na to, že mám evanjelizovať svojím príkladom.
Bože, Ty si naplnil svätého Huberta svojou láskou, dal si mu vieru, ktorá premáha zlobu sveta, a pridružil si ho k zástupu svätých biskupov; na jeho príhovor daj aj nám vytrvalosť vo viere a láske, aby sme mali spolu s ním účasť na Tvojej sláve. Skrze Tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov.
Kto bol svätý Hubert a prečo je patrónom poľovníkov
Podľa legendy o živote samotného sv. Huberta, patróna poľovníkov, od rannej mladosti až po jeho premenu v mnohom jeho život pripomína niektorých ľudí dnešnej doby. Predovšetkým v tom, že človek sa správa k prírode devastačne a samotná príroda všetko len mlčky znáša a čaká, kedy mnohé prečiny voči nej, raz jedným úderom rázne zmení tak, ako sa stalo aj u sv. Huberta.
Hubert, podľa legendy akvitánsky princ (656-727) poľoval, holdoval a užíval si život, nectil si poklady a dary prírody v podobe voľne žijúcej zveri. Až raz, keď sa mu Boh prihovoril, a zjavil v podobe kríža medzi parohmi jeleňa, ktorého chcel uloviť. Okamžite po tejto skúsenosti sa jeho postoj k životu zmenil. Začal viesť pokorný život, neskôr sa naučil vážiť si zvieratá a prírodu, prijal kresťanstvo, stal sa biskupom a venoval sa misijnej činnosti v oblasti Ardén.
Popri vedení diecézy Hubert pôsobil ako misionár v južnom Brabantsku a v Ardennských horách (juhovýchodné Belgicko), kde bolo obyvateľstvo ešte z veľkej časti pohanské. Koncom r. 717 alebo 718 viedol slávnostné prenesenie telesných ostatkov svojho predchodcu sv. Lamberta z Maastrichtu (kde bol pochovaný pri svojom otcovi) do Liége, kde kedysi podstúpil mučenícku smrť a kde ho pochovali v novom, jemu zasvätenom kostole. Biskup Hubert mal však predsa čosi z loveckej záľuby: občas šiel chytať ryby. To sa mu napokon stalo osudným. Keď sa raz chystal na rybačku, jeho pomocník tak neobratne narábal s udicou, že vážne poranil biskupa na ruke. Rana sa zapálila a spôsobovala Hubertovi stále väčšie bolesti. Uvedomil si, že mu hrozí smrť. Napriek tomu sa usiloval vykonávať biskupské povinnosti. Zároveň si dal pripraviť hrob v kostole sv. Petra a Pavla v Liége.
V druhej polovici mája 727 sa vybral posvätiť nový kostol v Héverlé (Louvain). Avšak na ceste cítil, že ho opúšťajú sily. Zastavil sa v mestečku Tervueren (na juhovýchod od Brusselu), kde po šiestich dňoch zomrel 30. mája 727. Podľa jeho želania ho previezli do Liége a tam ho pochovali v pripravenom hrobe. O šestnásť rokov neskôr otvorili jeho hrob a jeho telo našli neporušené. Zvesť o tom sa dostala až na kráľovský dvor. Vplyvný majordóm Karolman prišiel osobne s veľkým sprievodom do Liége a dal preniesť biskupove telo do nového hrobu pred hlavným oltárom kostola. Bolo to 3. novembra 743. Tak sa tretí november stal sviatkom sv. Huberta.
Možno práve preto je sv. Hubert patrón poľovníkov, aby každý v sebe našiel lásku a porozumenie nielen k prírode, ale aj k ostatným ľuďom a taktiež mieru vo využívaní odmien, ktoré nám príroda poskytuje.
Svätý Hubert
biskup
Narodenie
655 ?
Akvitánia (dnešné Francúzsko )
Úmrtie
727
Tervuren
Sviatok
3. november
Miesto pochovania
kláštor v Andin v Ardenách
Vyznanie
katolícka cirkev
Úrady
biskup v Lutychu
Uctievaný cirkvami
rímskokatolícka cirkev a cirkvi v jej spoločenstve, ruská pravoslávna cirkev v Belgicku (ako svätec miestneho významu)
Atribúty
biskup, jeleň, kríž, kniha, lovec, roh, šípy
Patrónom
Arden, Lutychu, lovcov, strelcov, mäsiarov, sústružníkov, kožušníkov, optikov, zlievačov, matematikov, výrobcov matematických prístrojov, výrobcov rolničiek, loveckých psov, proti: psiemu uhryznutiu, besnote, hadiemu uštipnutiu, strachu pred vodou.
Rád svätého Huberta ( nemecky Orden des Heiligen Hubertus alebo Hubertusorden ), tiež sa používa Rád lovecké rúrky ( Orden vom Horn ), bol falcký a bavorský poriadok. Vznikol 3. novembra 1444 ako svetský rytiersky poriadok . Založil ho vojvoda Gerhard Jülišsko-Bergský na pamiatku svojho víťazstva v bitke pri Linnichu , ktorá sa odohrala na deň svätého Huberta . Jeho syn Viliam dal rádu štatúta. Roku 1609 vymrel Jánom Viliamom Jülišsko-Klievsko-Bergským celý rod a rád upadol do zabudnutia. Bol obnovený 29. septembra 1708 falckým kurfirstom Jánom Viliamom Falckým . Potvrdením a rozšírením štatút kurfirstom Karlom Theodorom Falckým sa stal k roku 1744 rádom bavorským. Doteraz sa udeľuje ako rodinný poriadok dynastie Wittelsbachov . Udeľuje sa v jedinej triede vždy obmedzenému počtu ľudí. [ 1 ] Súčasným veľmajstrom je František, vojvoda bavorský .
Na území českých zemí bolo lovecké bratstvo s rovnakým menom zriadené grófom Šporkom roku 1695 a pôsobí v Česku aj dnes.
Vzhľad rádu
Odznakom je zlatý maltézsky kríž vyvedený v bielom smalte a zakončený guličkami. Medzi jeho jednotlivými ramenami sú umiestnené tri zlaté lúče. Plocha kríža je pokrytá zlatými plamienkami a kríž je prevýšený korunkou. V stredovom medailóne kríža je vyobrazená scéna stretnutia svätého Huberta s jeleňom na zelenom poli, okolo sa vinie staronemecké heslo In Trav vast ( Vo vernosti pevný ). Na zadnej strane (revers) odznaku sa nachádza ríšske jablko v červenom poli, obklopené latinským nápisom In memoriam recuperatae dignitatis avitae 1708 ( Na pamäť znovuzískanej starej hodnosti 1708 ).
Hviezda rádu je strieborná a osemcípa. V jej strede je situovaný zlatý nesmaltovaný rádový kríž av jeho červenom strede sa potom nachádza zlatý nápis In Trav vast . Stuha červená so zeleným lemom.
Delenie a spôsoby nosenia
Rád bol udeľovaný v jednej triede a nosil sa na veľkotuhe a na reťazi.
Galéria
LEGENDA O SVÄTOM HUBERTOVI
WALTER HILDEBRAND
S postavou svätého Huberta sa u nás nerozlučne spája obraz jeleňa, ktorému sa medzi parohami zjavil kríž, a s tým aj súvisiaca premena samopašného akvitánskeho princa Huberta na pokorného veriaceho. Hubert bol v rokoch 709 - 728 biskupom v Lüttichu. Avšak menej známe je to, že rovnaký jav obrátenia sa traduje aj o druhom svätcovi a mučeníkovi, svätom Eustachovi. Ten zomrel mučeníckou smrťou v roku 120 za vlády rímskeho cisára Hadriána.
OBSAH:
Legenda o svätom mučeníkovi Eustachovi
K histórii legendy
Obrátenie Pavla a legenda o Eustachovi
Legenda o Hubertovi. Prvá verzia
Legenda o Hubertovi. Druhá verzia
Vyobrazenia jeleňa pri iných svätcoch
Jeleň ako Boží posol
Kritické posúdenie legendy o Hubertovi
Svätý Hubert ako patrón poľovníkov
Hubertov kľúč
Štóla sv. Huberta
Hubertov remienok
Psy Hubertových mníchov
Rád sv. Huberta
Medzinárodný Rád sv. Huberta
Pravidlá
Pod menom sv. Huberta
Hlbší obsah legendy o Hubertovi
Stála aktuálnosť Hubertových ideálov
Historické pramene uvádzajú, že sv. Hubert sa narodil v roku 670 nášho letopočtu ako syn akvitánskeho vojvodu Bertranda. Už v mladom veku si vášnivo obľúbil lov, ktorý sa mu neskoršie stal náruživou zábavou. Popri love sa oddával aj márnotratným radovánkam a viedol dosť roztopašný život. Na jednej poľovačke na Veľký piatok uháňal za jeleňom, ktorý sa mu však stratil z dohľadu. Pri stopovaní mu jeleň náhle vybehol z húštiny a medzi parohami mal zlatý kríž, ktorý tak žiaril, že zatienil aj slnko. Hubert s úžasom klesol na kolená. Z kríža k nemu prehovoril Ukrižovaný a vyčítal mu jeho hriešny život a potom sa jeleň stratil v húštine. Hubert sa cestou domov pod dojmom zážitku odobral k biskupovi Lambrechtovi, dal sa na pokánie a po smrti manželky vstúpil do rehole. Neskoršie sa stal biskupom v Lutychu(Belgicko). Zomrel v roku 728 a je pochovaný v Arsine. Pre svoj zbožný život ho v 8. storočí vyhlásili za svätého a od roku 1 170 je patrónom poľovníkov. Jeho pamiatku si kresťanský svet pripomína 3. novembra.
Svätý Hubert († 727 ) bol franský biskup , zakladateľ mesta Lutychu a kresťanský svätec. Podľa legendy sa náboženskému životu zasvätil po stretnutí s jeleňom na hone a je preto patrónom lovcov a poľovníkov .
Život
Svätý Hubert pochádzal z veľmi bohatej šľachtickej rodiny v Akvitánii . Mal veľkú zásluhu na pokresťanštení Arden . Pred svojím povolaním bol výborným lovcom a milovníkom hýrivých zábav, mal vraj patriť k družine franského kráľa Theudericha III. Bol považovaný za zástancu spravodlivosti.
V Austrazii sa oženil s Floribanou, ktorá však pri pôrode zomrela. Podľa povesti sa po ťažkom životnom osude pri love nečakane stretol s jeleňom, ktorý mal medzi parožím žiariaci kríž, počas čoho k nemu mal prehovoriť nadprirodzený hlas, ktorý mu povedal: „Huberte, prečo stále lovíš a naháňaš zver? Je na čase, aby si začal hľadať ma, ktorý sa za teba obetoval.“ [ 1 ] Po tomto zážitku sa stal kňazom , k čomu ho pripravoval svätý Lambert . Okolo roku 705 kritizoval sv. Lambert cudzoložstvo kráľa Pipina II. , čoskoro bol zavraždený. Po jeho smrti sa Hubert stal jeho nástupcom. Svoje sídlo z Maastrichtu preniesol do Lutychu , kde nechal na mieste uloženia pozostatkov svätého Lamberta postaviť katedrálu. V 8. storočí sa v Ardenskom lese snažil obrátiť ľud k Bohu a prosil Boha o požehnanie úrody.
Pri ceste z Furu do Lutychu, kde bol posvätiť nový chrám, ochorel zimnicou na ktorej vzápätí zomrel. Podľa inej povesti zomrel po nehode na loďke. .
Posolstvo
„Ak žijeme, sú nám dvere milosrdenstva otvorené. Tí, ktorí si ich nezvolia, budú musieť prejsť bránou zavrhnutia. Uváž teda čím si bol, čo si a čím za krátko budeš! Svoje previnenia napráv pokáním a zmier sa s Bohom!“
Výtvarné umenie
Typické zobrazenie sv. Huberta je scéna stretnutia s jeleňom. Svetec kľačí a vzhliada k bielemu jeleňovi, ktorý má medzi parožím kresťanský kríž. Toto usporiadanie ale súčasne zodpovedá aj zobrazeniu svätého Eustacha a je odlišné od zobrazenia trinitára sv. Felixa z Valois , ktorý sa však tiež zobrazuje s jeleňom s krížom medzi parožím.
Známe zobrazenie:
Praha, Malá Strana , dom U Zlatého jeleňa , Ferdinand Maximilián Brokoff : Hubert s jeleňom
Praha, Staré Mesto, Dom U Troch tekvíc , Ignác František Platzer sv. Hubert podľa Brokoffovho vzoru
Hlavenec , Pomník Karola VI. , Matyáš Bernard Braun , vrchná časť baldachýnu
Museo del Prado (Španielsko), Ján Brueghel starší a Peter Paul Rubens : obraz Videnie svätého Huberta
Svätý Hubert pochádzal pôvodne z bohatej šľachtickej rodiny v Akvitánii, kam sa narodil roku 655. V mladosti venoval väčšinu času lovu a bujarým oslavám. Jedného dňa pri love narazil na podivuhodného jeleňa. Medzi parožím mu žiaril zlatý kríž. Skrze tohto jeleňa k nemu prehovoril Boh. Hubert sa po tomto zážitku stal kňazom, neskôr dokonca francúzskym biskupom a veľmi sa zaslúžil o šírení kresťanstva. Po svojej smrti bol roku 744 svätorečený a stal sa patrónom poľovníkov a strelcov, jeho sviatok sa každoročne oslavuje 3. novembra. O rozšírení kultu sv. Huberta sa na našom území zaslúžil veľkou mierou František Antonín, gróf Sporck, ktorý v roku 1695 založil Rád sv. Huberta. Okrem každoročných svätohubertských jázd a slávností môžete tiež navštíviť často nenápadné miesta v lesnom tichu, ktoré sv. Huberta pripomínajú.
Hubert , podľa legendy akvitánsky princ , si užíval svetské radovánky a život šľachtica plnými dúškami. Oženil sa, ale jeho milovaná žena Floribana ale zomrela pri pôrode. Hubert si svoj žiaľ a bolesť vybíjal na divokých zvieratách, ktoré neúprosne štval a zabíja l. Raz však zažil nečakané stretnutie s bielym jeleňom , ktorý mal medzi parožím žiariaci zlatý kríž. Skrze jeleňa k nemu vtedy prehovoril boh, ktorý sa pýtal: „Huberte, prečo stále lovíš a naháňaš zver? Je na čase, aby si začal hľadať ma, ktorý sa za teba obetoval.“ Hubertov prístup k životu sa po tomto zážitku zmenil skutočne od základu: začal viesť pokorný život , zanechal honov a naučil sa vážiť si dary prírody i voľne žijúcich zvierat . Okrem toho sa stal kňazom, neskôr dokonca francúzskym biskupom , založil katedrálu v belgickom Lutychu a zaslúžil sa o šírení kresťanstva. Po smrti bol roku 744 svätorečený a stal sa nielen patrónom poľovníkov, lovcov a strelcov , ale aj mäsiarov, kožušníkov, sústružníkov, optikov, kovodělníkov, zlievačov, matematikov, výrobcov matematických prístrojov a je vzývaný proti pohryznutiu psom , uštipnutie . Ako u všetkých svätých aj sviatok sv. Huberta pripadá na deň, keď svätec zomrel, pretože tento deň sa považuje za „deň narodenia pre večnosť“. V prípade Huberta je to 3. november , kedy sa na rôznych miestach konajú svätohubertské jazdy , vlastne symbolický hon na líšku , kedy jazdec predstavujúci líšku má na ramene pripevnený líščí chvost a ostatní jazdci ho „prenasledujú“. Táto jazda zároveň znamená ukončenie jazdeckej sezóny . Inde sa zase konajú svätohubertské slávnosti , v rámci ktorých sa predstavia napríklad aj poľovné psy, sokoliari a pripravujú sa zverinové špeciality. Aj poľovníci pri tejto príležitosti tradične organizujú Hubertské zábavy , teda poľovnícky ples – „Hubertskú“ alebo sa konajú Svätohubertské omše.
Poriadok svätého Huberta existuje dodnes
Lovecký poriadok svätého Huberta ( poľovnícke bratstvo ) založil František Antonín gróf Špork dňa 3. novembra 1695 v Lysej nad Labem . V niektorých literárnych prameňoch sa mylne uvádza, že tento poriadok bol založený až 3. novembra 1723, ale tento dátum je spojený so slávnosťou, na ktorej prijal odznaky Rádu cisár Karol VI. Členmi vtedajšieho rádu boli významné šľachtické rody a panovníci Európy (napr. princ z Modeny, saský princ, Emanuel II. z Bruganzy – infant portugalský etc.) Členmi rádu boli ale aj ženy. Rádovou insígniou bol pozlátený, drahokamy lemovaný, oválny medailón so scénou videnia svätého Huberta, zavesený retiazkou na krúžku. Pod medailónom bol pozlátený lovecký roh zavesený dvoma retiazkami na tom istom krúžku. Súčasný Rád svätého Huberta v Kukse bol ilegálne obnovený vo večerných hodinách dňa 3. novembra 1978 (na svätého Huberta) pred vstupom do hrobky zakladateľa Rádu Františka Antonína grófa Šporka.
Rád svätého Huberta pokračuje vo svojej činnosti dodnes – v Česku dokonca existujú dva spolky : Rád svätého Huberta a Rytiersky Rád Svätého Huberta . Obaja sú združením ľudí, ktorí ctia poľovnícke a kresťanské tradície, zvyklosti a poľovnícku etiketu a venujú sa poľovníctvu a ušľachtilej honbe. Rád svätého Huberta je priamym pokračovateľom Rádu svätého Huberta založeného Františkom Antonínom Šporkom.
Pranostiky na svätého Huberta a november
Svätý Hubert lovca chráni, keď zver na lov v lese zháňa.
Neskoré ruje, dlhá zima, krátka ruje zimu pije.
Ak má hustý kožuch zajac, bude mráz so snehom navyše.
Na svätého Huberta ide teplo do čerta.
Keď sa blížia vrany zas, na siatie je najvyšší čas.
Ak sneh padá, to biele psy pelášia, ktorí všetky zveri útrapy prinášajú.
Novembrová hmla zhasína slnko.
November na strakaté kobyle jazdí.
Keď krtko v novembri ryje, budú na Vianoce lietať komáre.
Ak sneh novembrový dlho zostane, viac ako hnoj poliam prospeje.
Výlety so svätým Hubertom
Ako inak osláviť svätého Huberta než vychádzkou do jeseňou voňajúceho lesa! Na severnej strane Čiernohorského rašeliniská v Krkonošiach vás drevený chodník dovedie k upravenému vyhliadkovému miestu nazvaného podľa Sv. Huberta Hubertova vyhliadka . A výhľad odtiaľ je naozaj dych vyrážajúci. Viete, kde hľadať Kaštieľ svätého Huberta ? Nachádza sa v lesoch medzi Jesenicou a Čistou na Rakovnicku. Síce nie je bežne prístupný, ale pre turistov je tu pripravené odpočinkové miesto. Kto má rád krajinu lemovanú skalami, nech navštívi Brnisko v Máchovom kraji , kde sa nachádza atraktívny chodník plný skalných reliéfov , vrátane slávneho svätohubertského jeleňa.
Hubertovo meno nesie aj množstvo studničiek, prameňov a kaplniek – v lone prírody objavíte Prameň sv. Huberta uprostred Jiráskových skál neďaleko Teplíc nad Metují . Medzi hlbokými lesmi sa nachádza aj Kaplnka Svätého Huberta v Lednicko-valtickom areáli . Natrafíte na ňu pri ceste po červenej turistickej značke z Lednice do Valtíc (alebo naopak). Do naozaj odľahlých končín sa dostanete na Šumave , kde sa na svahu hory Boubín nachádza drevená kaplnka sv. Huberta. V Jeseníkoch je krásna kaplnka sv. Huberta v Karlovej Studánke - obraz sv. Huberta, ktorý je zavesený nad hlavným oltárom, namaľoval roku 1758 Ján Krištof Handke. Z doby postavenia kaplnky pochádza aj maľba na strope.
Pamiatky
Kaplnka sv. Huberta na Benecku
Kaplnka bola postavená v roku 2005 a poslednú júlovú nedeľu sa tu konajú púte. Zvonička zvoní pravidelne – ráno, na obed a večer.
Pamiatky
Kaplnka sv. Huberta a Galéria drevených sôch vo Veľkých Karloviciach
Kaplnka sv. Huberta z roku 2014 je zasvätená patrónu poľovníkov. Dominantou kaplnka je drevený vyrezávaný oltár s výjavmi zo života svätého Huberta.
Pamiatky
Kaplnka sv. Huberta pri Vyklanticiach
Moderná kaplnka bola vysvätená v auguste 2018. Kaplnka svätého Huberta stojí v krásnom prostredí petrovských lesov pri Vyklanticiach na Vysočine.
Príroda
Hubertova vyhliadka v Peci pod Sněžkou
Na severnej strane Čiernohorského rašeliniská vás drevený chodník dovedie k upravenému vyhliadkovému miestu nazvaného podľa Sv. Huberta.
Príroda
Lesnícky náučný chodník Zákupy
Náučný chodník vás zavedie do okolitých lesov. Chodník je udržiavaný a označený rázcestníkmi. Po ceste sú rozmiestnené informačné tabule, ktoré predstavujú tunajšiu faunu a flóru, históriu vyššej lesníckej školy v Zákupoch a osobnosti tunajšieho kraja.
Príroda
Studánka sv. Huberta pri Lelekoviciach
Studánka je venovaná sv. Hubertovi patrónovi lovcov. Na drobnej plastike v priečelí studničky je sv. Hubert vyobrazený.
Pamiatky
Lovecký zámoček Dřevíč
Bývalý lovecký kaštieľ Dřevíč bol vybudovaný v hlbokých lesoch nad údolím potoka Vůznice severne od Nižboru v obci Sýkorice. Zámok je verejnosti neprístupný.
Príroda
Studánka sv. Huberta pri Jetřichoviciach v Českom Švajčiarsku
Hubertovu studničku s prameňom sv. Huberta nájdete na žltej značke vedúcej pozdĺž Jetřichovickej Belej z Jetřichovíc k Ferdinandovej tiesňave a Dolskému mlynu.
Príroda
Socha sv. Huberta v Hradeckých lesoch
Drevená socha svätého Huberta, patróna poľovníkov a strelcov, ktorému sa v miestnych lesoch podarilo uvidieť jeleňa so zlatým krížom medzi parožím, sa nachádza uprostred Mestských lesov Hradca Králové, na červenej značke vedúcej z Plachty do Albrechtic nad Orlicí.
Príroda
Chodník skalných reliéfov pri obci Brniště na Českolipsku
Chodník medzi skalami pri areáli Lesné zátišie pri obci Brniště, kadiaľ naši predkovia jazdievali s povozmi na pole, sa v súčasnosti stala akúsi umeleckou galériou v prírode, ktorú dopĺňajú najrôznejšie prírodné inštalácie.
Príroda
Lesopark Martinská stena
Lesopark nesúci názov Martinská stena bol zbudovaný zrejme už za prvej republiky, kedy sa o toto miesto staral vtedajší nemecký okrašľovací spolok Hubertus. Aj napriek dlhému obdobiu úpadku sa podarilo lesopark obnoviť a dnes patrí k najobľúbenejším častiam Dobřan. Obľúbená je tu aj 25metrová skulzavka.
Pamiatky
Kaplnka Svätého Huberta v Lednicko-valtickom areáli
Pri ceste po červenej turistickej značke z Lednice do Valtíc (alebo naopak) natrafíte na gotickú kaplnku svätého Huberta. Prívlastok „gotická“ vlastne nie je úplne na mieste. Svätý Hubert je najmladšou stavbou Lednicko-valtického areálu, ktorá na svojom mieste stojí iba od roku 1855.
Príroda
Prameň sv. Huberta v Jiráskových skalách uv Teplíc nad Metují
Prameň sv. Huberta nájdete na okraji Teplického skalného mesta, v Jiráskových skalách. Výver pitnej vody sa nachádza neďaleko stromu s obrázkom svätého Huberta.
Pamiatky
Hájenka v Pavlove – poľovníčka líšky Bystrúšky
Hájenka v Pavlovej (Střítěži) na Šumpersku je miestom zrodu bájky, ktorá inšpirovala skladateľa Leoša Janáčka na vytvorenie svetovo preslávenej opery. Do zoznamu kultúrnych pamiatok patrí aj neďaleká krížová cesta s kaplnkou.
Príroda
Studánka svätého Huberta na Prosečskom hrebeni
Studánka sa nachádza neďaleko červeno značenej cesty z Proseče nad Nisou na východnej rázcestí Prosečského hrebeňa. Voda zo studničky je pitná av horúcich dňoch príjemne osvieži.
Zdroj: Za svatým Hubertem do lesů a hor – Kudy z nudy