Považujem sa za dosť dobre oblečeného na to, aby som nepotreboval odev, ktorý mi chce dať Pán?
Považujem sa za dostatočne dokonalého, dostatočne spravodlivého, aby som nepotreboval dokonalosť, do ktorej ma Pán chce obliecť?
Ale moje vlastné úsilie bude vždy nedostatočné. Moje svedomie ma vždy nakoniec odsúdi. Jediný spôsob, ako sa stať dokonalým, je nechať Krista žiť vo mne!
Jediný odev, ktorý mi umožňuje zúčastniť sa na svadobnej hostine, je sám Ježiš Kristus, ktorého si musím obliecť.
Sme neustále v pokušení myslieť si, že sa musíme najprv urobiť krásnymi a potom sa pokúsiť predstúpiť pred Boha.
Avšak skutočnú krásu, krásu „Srdca Jeho Syna“, máme.
Na toto sa pozerá Otec, keď nás vidí prichádzať s našimi handrami na chrbte.
Ak si oblečiem Krista, ak sa Mu odovzdám, potom Otec už nevidí handry mojej biedy, vidí len svojho Syna Ježiša vo mne a nemôže ma neprijať k sebe!

Dialóg s Kristom:
Pane Ježišu, vidíš, ako ďaleko som od Teba! Niekedy ľahostajný, niekedy podozrievavý, niekedy plný seba, zanedbávam svoju povinnosť odovzdať sa Ti.
Zanedbávam vieru v tohto nového muža, ktorý vo mne žije odo dňa môjho krstu, a držím sa starého muža, ktorý zostáva na povrchu. Prosím, odpusť mi, že nežijem božské synovstvo, odpusť mi, že nie som tým malým dieťaťom, ktorým som pred naším Nebeským Otcom! Odpusť mi, že neverím v Tvoju nekonečnú lásku ku mne!
Strieborný svit