Svätý ...I V O -Y V E S ...H É L O R Y -advokát chudobných -sviatok 19.máj

Svätý Ivo Helóry bol bretónsky právnik a kňaz. Katolíckou cirkvou je uctievaný ako svätý. Jeho sviatok pripadá na 19. mája. Je patrónom právnikov, sirôt a chudobných. Býva nazývaný „advokátom chudobných“.

Dátum a miesto narodenia: 17. októbra 1253, Minihy-Tréguier, Francúzsko

Dátum úmrtia: 19. mája 1303, Louannec, Francúzsko

Miesto posledného odpočinku: Tréguier Cathedral, Tréguier, Francúzsko

Rodičia: Helori, Azo du Kenquis

Patronem: Bretagne, právníkov a chudobných

Svátek: 19. máj

Svätý Ivo Helóry (* 17. október 1253, Le Minihy-Tréguier, Bretónsko – †19. máj 1303, Kermartin, Bretónsko) bol bretónsky právnik a kňaz. Katolíckou cirkvou je uctievaný ako svätý. Jeho sviatok pripadá na 19. mája. Je patrónom právnikov (zvlášť advokátov, no aj sudcov a notárov), sirôt a chudobných. Býva nazývaný „advokátom chudobných“

Mená

slov.Ivo Helóry z Kermartinu;Ivo Helóry

Ivo z Bretónska

franc.Yves Hélory de Kermartin alebo Yves Hélory

lat.Ivo alebo Yvo

Život

Narodil sa do šľachtickej rodiny na zámku Le Minihy pri Tréguier, ako syn Helóryho, pána z Kermartinu a Azy. Vychovávaný bol svojou matkou a Jánom z Kerhozu. Ako štrnásťročný odišiel študovať teológiu a filozofiu do Paríža, možno na školu svätého Bonaventúru. V roku 1277 začal navštevovať hodiny civilného práva na Orleánskej univerzite, kde bol jeho vyučujúcim Peter de la Chapelle [1]. Mal vynikať vážnosťou, zbožnosťou a dobročinnosťou.[3] Hovoril po latinsky, grécky a bretónsky.[4] Po štúdiách začal vykonávať právnu prax na cirkevnom súde, pričom bol veľkým zástancom chudobných a utláčaných.

Z podnetu tréguierského biskupa sa stal v roku 1284 kňazom a pôsobil v menších bretónskych farnostiach. V tomto období bol tiež cirkevným sudcom.

Ku koncu života žil na rodinnom zámku, kde opäť poskytoval právne rady chudobným.

Ikonografia

Matthias Bernhard Braun, Súsošie svätého Iva, 1711, Karlov most, Praha

V umení býva zobrazovaný v talári a právnickom barete. V rukách zvykne držať listiny alebo knihu. Pri nohách mu často stoja jeho chudobní klienti: deti a ženy alebo alegória Spravodlivosti. Niekedy býva zobrazovaný aj ako kňaz s kalichom či v rámci súsošia boháča a chudobného.

Jeho súsošie sa nachádza na Karlovom moste v Prahe. Pôvodné súsošie vytvoril v roku 1711 rakúsky sochár Matyáš Bernard Braun, no dnes je vystavená replika z roku 1908, ktorú vytvoril František Hergesel. Svätca sprevádza socha starca, vdovy, dieťaťa a socha Spravodlivosti, ktorá má zaviazané oči.

Ivova socha sa nachádza na žezle historickej Právnickej fakulty historickej Trnavskej univerzity v Trnave, ktoré je dnes súčasťou zbierok Maďarskom národnom múzeu v Budapešti.

Kult

Lebka svätého Iva v relikviári, Tréguier, Bretónsko, Francúzsko

Katolíckou cirkvou je uctievaný ako svätý. Kanonizovaný bol 19. mája v roku 1347 pápežom Klementom VI. na návrh bretónskych biskupov a francúzskeho kráľa. Jeho kult je rozšírený najmä vo Francúzsku. V jeho rodisku sa konávajú v deň výročia jeho úmrtia každý rok púte. Najmä vo Francúzsku ale aj inde vo svete (Taliansko, Brazília) po ňom bývajú pomenované právnické bratstvá, ktoré poskytujú právnu pomoc chudobným.

Je patrónom právnikov (advokátov, sudcov, notárov), sirôt, chudobných, sústružníkov, farárov, súdnych procesov Bretónska a viacerých právnických fakúlt (napríklad Právnickej fakulty Karlovej univerzity).

Česká advokátska komora udeľuje v rámci súťaže „Právník roku“ každoročne Cenu svätého Yva, ktorú prezentuje sklenená plastika s podobizňou svätého Iva. Udeľovaná býva za zásluhy v rôznych oblastiach právnického pôsobenia.

sv. Ivo Hélory
Ivo, kňaz.

19. mája, pripomienka

Postavenie:

kňaz, advokát

Úmrtie:

1303

Patrón:

sudcov, advokátov, notárov, farárov, sústružníkov, chudobných, najmä sirôt a opustených detí; Bretónsko

Atribúty:

sudca v talári so zvitkom, povraz, chudobní

ŽIVOTOPIS
Pôvodom bol z Bretónska av Paríži vyštudoval teológiu a práva. Stal sa advokátom chudobných a utláčaných. Najprísnejším sudcom bol sám k sebe, žil asketicky as túžbou po svätosti, ako ho v detstve naučila mamička. Pomohol nespočetným a potrebným ľuďom.

ŽIVOTOPIS PRE MEDITÁCIU

ŽI TAK, ABY SES STAL SVÄTÝM!
Narodil sa 17. 10. 1253 v Minihy-Tréguieri vo Francúzsku z urodzeného rodu. Bola to zvlášť matka, ktorá ho viedla k cnostnému životu a jej slová: "Buď živý tak, aby si sa stal svätým! cirkevné právo. Stranil sa nevhodné spoločnosti, horlivo sa modlil a cvičil sa v skutkoch kresťanskej lásky. V štúdiách občianskeho práva pokračoval v Orleans a uchovával si tam nevinnosť a zbožnosť častým prijímaním sv.
Po všetkých štúdiách bol vysvätený na kňaza. Zároveň sa rozhodol k asketickému spôsobu života a bol tiež ustanovený správcom či oficiénom diecézneho súdu. až nakoniec, zároveň bol vždy nestranný a ponúkané dary a úplatky zásadne odmietal nevinne prenasledovaných a opustených, ktorým bohatí a mocní ubližovali. mal na mysli budúci Boží súd.
Ak sa ho dotklo pokušenia pýchy, snažil si rozjímavou modlitbou pripomínať, že jeho vedomosti a vlastnosti sú nezaslúženým Božím darom.

Svoje imanie veľa užíval v prospech chudobných a na potreby chrámov. Štedrosťou bojoval proti lakomu a čistotou proti náklonnostiam tela. Neskôr zastával aj úrad správcu duchovného súdu v trecérskej diecéze a 8 rokov bol farárom v Trezdreku a potom v Losaneku. Vytrvalo sa modlil za svojich zverencov a stránil sa zbytočných a neužitočných schôdzok. Jeho zbožnosť obzvlášť dojemne vynikala pri bohoslužbe a slovo Božie hlásal s neodolateľnou výrečnosťou. Poznal všetkých svojich osadníkov, navštevoval ich a svojim konaním dokázal každého získať. Vyučoval deti, tíšil nesváry v rodinách, napomínal a za zablúdených slúžil sväté omše. Stále si odopieral pohodlie a šetril na chudobných. Vyhľadával najpotrebnejšie, kŕmil ich, šatil, mnohým preväzoval aj rany a ošetroval ich. V obci vystaval špitálny dom, ktorý vraj sám aj spravoval. Chodil pešo a po žatve si nenechal viac ako sám nutne potreboval. Raz v čase hladu nariadil rozdeliť posledný bochník chleba, ale kaplán to odmietol. Rozkrojil ho teda sám, polovicu dal kaplánovi a druhú poslal žobrákom, sám si nenechal nič. Z prílišného postu v roku 1303 ochorel, ale ani potom nechcel žiadne výhody a úľavy. Po príprave na svätú smrť skonal v Kermartine vo veku 50 rokov a bol pochovaný v Tréguieri. Za svätého ho vyhlásil Klement VI. roku 1347.

Jeho sochu nájdeme na Karlovom moste v Prahe vďaka právnickej fakulte Univerzity Karlovej, ktorá ho má za patróna. Na svoje náklady nechala súsošie s ním zhotoviť v roku 1711 od Mateja Bernarda Brauna, (kópiu v roku 1908 urobil František Hergesel). Svätý Ivo je spodobený ako duchovný sudca s knihou v pravici, sústrastne skláňajúci hlavu k sociálne slabým, aby sa ich ujal proti nespravodlivosti zo strany mocných. Za postavou svätého Iva stoja po ľavej ruke postavy starca a vdovy s dieťaťom az druhej strany potom postava Spravodlivosti so zaviazanými očami.

PREDSAVZATIE, MODLITBA
Nezáleží na spôsobe života, ale na tom, či smerujem pri ňom k svätosti. Mojím konečným povolaním je byť svätý, opačný prípad by znamenal peklo. Budem si radšej teraz sám prísnym sudcom, aby som raz nemusel byť odsúdený. Začnem denným spytovaním svedomia, skutkami pokánia a dobrými predsavzatiami.
Bože, Tys naplnil svätého Ivo Héloru duchom pravdy, lásky a citom pre spravodlivosť, aby bol dobrým sudcom i pastierom Tvojho ľudu; veď nás, aby sme aj my podľa jeho príkladu rástli vo viere, láske a spravodlivosti a na jeho príhovor nás sprevádzaj svojou pomocou. Prosíme o to skrze Tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov.

Ivo Hélory z Kermartinu, advokát

Svätý

Sviatok: 19. máj

* 17. október 1253 Kermartin, Britské vojvodstvo
† 19. máj 1303 Louannec, Britské vojvodstvo

Význam mena: prichádzajúci z neba (z lat.)

Sv. Ivo (franc. Yves) Hélory je už po stáročia populárny svätý v Bretónsku, na západnom francúzskom pobreží. Pochádzal zo stredne zámožnej šľachtickej rodiny. Narodil sa 17. októbra 1235 v kaštieli Le Minihy pri mestečku Tréguier, ktoré bolo vtedy aj sídlom biskupa. Od matky získal dobrú náboženskú výchovu. Keď mal 14 rokov, šiel aj so svojím učiteľom do Paríža, kde študoval 10 rokov filozofiu a teológiu. Odtiaľ prešiel do Orleánu, kde študoval právo. Na obidvoch miestach vynikal bezúhonnosťou života, usilovnosťou v učení a láskavosťou voči iným. Ako 27-ročný sa stal oficiálom (azda notárom a sudcom) archidiakona v meste Rennes. Keď sa o tom dozvedel jeho biskup, zavolal ho, zveril mu taký istý úrad a vysvätil ho za kňaza. Ivo prijal vysviacku iba na biskupov nátlak, lebo sa necítil byť hodný za kňaza. Ako rozhodca v právnych veciach sa stal útočiskom chudobných a nešťastných. Jeho rezidencia (Kermartin) sa premenila na útulok žobrákov a opustených z celého kraja. Chudobným daroval aj pekný úradnícky oblek a kňazský talár. Sám chodil oblečený veľmi jednoducho a chudobne. Okrem vykonávania spravodlivosti sa Ivo staral aj o duševné dobro ľudí. Často kázal; v jeden Veľký piatok kázal až sedem ráz do úplného vyčerpania. Biskup ho poveril, aby sa staral o dve farnosti. Najmä druhá, Louannec, bola veľmi zanedbaná. Ivo tam dosiahol prenikavý obrat k lepšiemu. Okrem toho kázaval aj v iných farnostiach. Celá batožina, ktorú si bral na takéto cesty, pozostávala z Biblie a veľkého breviára.V r. 1298 cítil, že už nemá dosť síl na vykonávanie svojich povinností. Utiahol sa do svojho sídla v Kermartine, kde zomrel vo veľkej hmotnej biede 19. mája 1303. Povesť o jeho svätosti bola taká veľká, že každý chcel po ňom hneď získať nejakú relikviu. Najúspešnejší bol cisterciátsky opát, ktorému sa podarilo ukoristiť jeho cilícium (kajúci pás). Ostatní sa museli uspokojiť malými kúskami jeho chudobného odevu. Na žiadosť bretónskych biskupov, opátov, vojvodov a priamo francúzskeho kráľa proces Ivovho svätorečenia prebehol pomerne rýchlo. Za svätého ho vyhlásil pápež Klement VI. v máji 1347. Sv. Ivo Hélory sa uctieva ako patrón advokátov. V Bretónsku sa o ňom zachoval takýto latinský verš: „Sanctus Yvo erat Brito Advocatus et non latro Res miranda populo“. Po slovensky by sme to mohli vyjadriť takto: „Svätý Ivo bol Bretónec,advokát (obhajca) a nie zlodej. Ľudia sa tomu veľmi čudovali.“ Netreba zdôrazňovať, že niektorým advokátom sa tento verš nepáčil. Avšak iných priviedol k tomu, že sa úprimne zamysleli nad tým, ako vykonávajú svoje povolanie.

Svätý Ivo Helóry z Kermartinu

Sviatok

19. máj

Rodisko

Bretónsko, Kermartin

V skratke

Svätý Ivo (okolo 1253 – 1303), patrón právnikov a sudcov, bol bretónsky kňaz a sudca známy svojou spravodlivosťou a láskou k chudobným, ktorý sa staral o svojich farníkov a zakladal nemocnice, a po svojich službách bol kanonizovaný v roku 1347.

Životopis

Svätý Ivo, narodený ako Ivo Helory z Kermartinu okolo roku 1253 v Bretónsku, bol mužom veľkého srdca a nesmiernej spravodlivosti. Jeho životný príbeh začína v malom panstve Kermartin, kde sa narodil ako syn lorda Heloriho a Azo du Kenquis. V roku 1267 bol poslaný na štúdium práva na Parížsku univerzitu, kde vynikal medzi študentmi svojou zbožnosťou a túžbou pomáhať druhým. Namiesto toho, aby sa zapojil do zhýralého života spolužiakov, venoval sa štúdiu, modlitbe a návštevám chorých.

Po desiatich rokoch štúdia kánonického práva a teológie v Paríži a následnom štúdiu občianskeho práva v Orléans pod vedením Petra de la Chapelle, sa v roku 1277 vrátil do Bretónska. Tu bol vymenovaný za sudcu cirkevných súdov v Rennes a neskôr v Tréguier. Jeho súdne rozhodnutia boli známe svojou úplnou nestrannosťou, starostlivosťou o chudobných žalobcov a absolútnou neúplatnosťou. Často sa mu darilo presvedčiť sporiace strany, aby sa dohodli mimo súdu, čím šetril ich čas a peniaze.

V roku 1284 bol vysvätený za kňaza a stal sa farárom v Tredrez, kde sa naplno venoval svojim farníkom. Neskôr, v roku 1292, sa presunul do Lovannec, kde postavil nemocnicu a osobne sa staral o chorých. Bez váhania dával žobrákom svoje oblečenie a nechával ich spať vo svojej posteli. Aj keď už nebol oficiálnym sudcom, často pôsobil ako neformálny rozhodca, riešiac spory medzi ľuďmi.

Jeho kázne, ktoré prednášal nielen vo svojom okolí, ale aj v širšom regióne, boli vyhľadávané pre jeho plynulosť v latinčine, francúzštine a bretónčine. Zomrel po dlhej chorobe, ktorá trvala od začiatku Pôstu až do Nanebovstúpenia. Po jeho smrti v roku 1303 sa jeho kult šíril a v roku 1347 bol kanonizovaný. Jeho pamiatka je stále živá v Bretónsku, kde sa každoročne koná slávnostný sprievod na jeho počesť.

Modlitba ku svätému Ivovi

Svätý Ivo, patrón právnikov a sudcov, ty, ktorý si v živote preukazoval spravodlivosť a lásku k chudobným, oroduj za nás, aby sme sa aj my vedeli správať s nestrannosťou a láskou ku každému človeku. Pomôž nám byť spravodlivými v našich rozhodnutiach a milosrdnými v našich skutkoch. Prosíme ťa, aby si nám vyprosil Božiu milosť a múdrosť, aby sme mohli nasledovať tvoje príkladné kroky a tak prinášať Božiu lásku do sveta.

Význam pre Slovensko
Hoci svätý Ivo Helóry z Kermartinu nepatrí medzi najznámejších svätcov v širšom povedomí slovenských katolíkov, jeho význam je nezanedbateľný, predovšetkým pre špecifickú skupinu veriacich. Je uctievaný najmä v právnických kruhoch – medzi právnikmi, sudcami, notármi či advokátmi, ktorí ho uznávajú ako svojho nebeského patróna. Práve v tomto kontexte je jeho meno na Slovensku najviac známe. Hoci na Slovensku nenachádzame významné kostoly, pútnické miesta či rozsiahlejšie ľudové tradície spojené priamo s jeho osobou, jeho sviatok (19. mája) je riadne zapísaný v liturgickom kalendári Cirkvi.

Hlavný prínos a odkaz svätého Iva pre slovenských veriacich dnes spočíva v jeho príklade integrity, lásky k spravodlivosti a neúnavnej služby chudobným a utláčaným. Jeho život, v ktorom dokázal harmonicky spojiť hlbokú vieru s náročným povolaním sudcu a obhajcu, je mocnou inšpiráciou. V čase, keď sú otázky etiky, pravdy a spravodlivého výkonu povolania mimoriadne aktuálne, svätý Ivo Helóry ponúka nadčasový vzor čestnosti, profesionálnej zodpovednosti a kresťanskej angažovanosti pre všetkých, nielen pre právnikov, ktorí sa usilujú žiť svoju vieru autenticky vo svojom každodennom živote a práci.