Apológia o Cirkvi - Základ Cirkvi, jej podstata
1. Vykúpenie a Cirkev.
1. Druhá osoba Božstva sa stala človekom, a za 33 rokov svojím príkladom, za 3 roky ale slovom vyučovala. Konečne na potupnom dreve, na kríži zakončil svoje Božské nádenníctvo. Prečo sa stal človekom? Prečo zomrel na dreve kríža? Preto, aby napravil to, čo hriech pokazil, aby človečenstvo zodvihol z bahna hriechu, aby ho naspäť postavil do stavu milosti, a aby mu možným učinil večné blahoslavenstvo. Dľa reči Kristovej: „Syn človeka prišiel spasiť a hľadať to, čo bolo stratené!” (Mat. 18, 11.)
2. Tí, ktorí sa s vierou obrátili k Pánu Ježišovi a pokánie držali, zachránili svoju dušu. Lenže počet týchto nebol veľký.” Veď Pán celkom len tri roky pracoval verejne, a miesto jeho účinkovania bola len malá Palestína. Keď sa navrátil k svojmu otcovi nebeskému, dohromady len stodvadsiati sa pridali k nemu. Trebárs okrem týchto mal aj iných veriacich, ktorí ho milovali a za svojho Vykupiteľa vyznávali, predsa počet jeho veriacich bol nepomerne maličký voči veľkej hromade ľudstva. Či teda vykúpenie bolo takto dôstojné Boha, ktorého ovocie v najlepšom páde by bolo bývalo obrátenie a spasenie niekoľko tisíc ľudí? Či takto našiel Pán to, čo bolo stratené?
Zdravý rozum chcejúc-nechcejúc musí uznať: že keby sa práca P. Ježiša s jeho odchodom do neba bola skončila, vtedy by celé jeho podujatie nebolo bývalo Boha dôstojné.
3. Vec sa ale nemá tak: s nanebovstúpením Pána sa neskončilo jeho dielo! Tridsaťročný pozemský život Pána a jeho smrť je len počiatkom, základom. Pozemský život Pána a jeho smrť bol jarom a sejbou spásy, ale miesto vývinu semena je celý okrsok zemský a čas vývinu semena je čas pozemského života celého pokolenia ľudského. Pán Ježiš je vykupiteľom všetkých národov a všetkých časov. Toto je podujatie Boha dôstojné.
4. Pán Ježiš aj po svojom nanebovstúpení pracuje cestou svojej Cirkvi. V cirkvi zložil svoje učenie a prostriedky svojej milosti, cestou Cirkvi príde učenie a milosť Kristova ku všetkým národom a dobám. Cirkev je orgánom, nástrojom vykupiteľskej činnosti Pána. Len cestou Cirkvi sa stal Pán Ježiš opravdivým Vykupiteľom a Spasiteľom človečenstva. Cirkev je teda nie náhodilou prílohou vykupiteľskej práce Pánovej, ale nutným následkom vykúpenia potrebným prostriedkom Kristovho učenia a milosti.
Pán Ježiš vlastne nezaložil kresťanstvo. Toto slovo: kresťanstvo je výplodom nášho umu ako sú aj tieto slová: drevo, zviera, človek. Je strom jabloňový, hruškový, svrčinový atď., ale stromu v skutočnosti niet, poneváč je toto „pochop”. Je pes, mačka, lev, ale zvieraťa v skutočnosti niet. Podobne sú ľudia slovenskí, francúzski, nemeckí, ale „človek” je abstraktný pochop. Pán Ježiš založil Cirkev. Táto Cirkev je kresťanstvo; ona je živé a skutočné, a nielen v pochopu kresťanstvo.
5. Bez Cirkvi niet kresťanstva: ako ani bez rodičov niet dietok. V rozhovore nočnom s Nikodemom povedal Pán: „Iste, iste pravím ti: kto sa nenarodí znovu z vody a z Ducha sv., nevojde do kráľovstva nebeského!” (Ján 3, 5.) Ako telesný život dáva Boh človekovi cestou rodičov, podobne aj nadprirodzený duševný život dáva cestou svojej Cirkvi pri krste, a keď niekto ťažkým hriechom vyhasil v sebe tento nadprirodzený život, zase len cestou svojej Cirkvi mu ho navráti vo Sviatosti pokánia. Pokrm nadprirodzeného života sv. telo Pána dostáva veriaci tiež od Cirkvi. Zjavné je, že bez Cirkvi niet znovunarodenia, ale ani výchovy kresťanského života. Dľa sv. Pavla: musíme vyzliecť starého hriešneho človeka a musíme sa obliecť do Krista, ktorý je vzorom každého kresťana. Nesmieme dotiaľ odpočívať „donec formetur Christus in nobis”, – dokiaľ sa v nás nevytvorí Kristus”‘(Gal, 4. 19.), dokiaľ nebudeme môcť povedať so sv. Pavlom: „Vive ego, jam non ego, vivit vero in me Christus – Žijem ja, nie už ja, ale žije vo mne Kristus”. (Gal. 2, 20.) K takémuto umeniu: K vytváraniu Krista je dobrý učiteľ potrebný. A tento učiteľ je Cirkev Kristova. Ako sú rodičia Bohom daní vychovávatelia dieťaťa, tak aj Cirkev je Bohom daným vychovávateľom ľudstva!
Krásne meno majú Maďari pre Cirkev, anyaszentegyház — svätá, spoločná, domáca matka. Alebo spoločný svätý dom matky. Tedy o dome je tu reč, ktorý je samojediný, opravdivý, rodičovský dom, poneváč je Cirkev matkou duše našej, ktorá nielen rodí, ale kŕmi a vychováva dušu našu, takže Cirkev sa stáva domom, zhromaždením svätých: slovom Cirkev je dom duše
našej.
Cieľom vykúpenia je: znovuzrodenie duševné, vnútorné posvätenie. Tento istý cieľ má aj Cirkev. Tak teda povolaním Cirkvi je: uskutočnenie vykúpenia v dušiach tým, že aj im privlastňuje zásluhy Kristove.
zdroj: tradicnaomsa.slovakforum.net/t51-apologia-o-…
1. Druhá osoba Božstva sa stala človekom, a za 33 rokov svojím príkladom, za 3 roky ale slovom vyučovala. Konečne na potupnom dreve, na kríži zakončil svoje Božské nádenníctvo. Prečo sa stal človekom? Prečo zomrel na dreve kríža? Preto, aby napravil to, čo hriech pokazil, aby človečenstvo zodvihol z bahna hriechu, aby ho naspäť postavil do stavu milosti, a aby mu možným učinil večné blahoslavenstvo. Dľa reči Kristovej: „Syn človeka prišiel spasiť a hľadať to, čo bolo stratené!” (Mat. 18, 11.)
2. Tí, ktorí sa s vierou obrátili k Pánu Ježišovi a pokánie držali, zachránili svoju dušu. Lenže počet týchto nebol veľký.” Veď Pán celkom len tri roky pracoval verejne, a miesto jeho účinkovania bola len malá Palestína. Keď sa navrátil k svojmu otcovi nebeskému, dohromady len stodvadsiati sa pridali k nemu. Trebárs okrem týchto mal aj iných veriacich, ktorí ho milovali a za svojho Vykupiteľa vyznávali, predsa počet jeho veriacich bol nepomerne maličký voči veľkej hromade ľudstva. Či teda vykúpenie bolo takto dôstojné Boha, ktorého ovocie v najlepšom páde by bolo bývalo obrátenie a spasenie niekoľko tisíc ľudí? Či takto našiel Pán to, čo bolo stratené?
Zdravý rozum chcejúc-nechcejúc musí uznať: že keby sa práca P. Ježiša s jeho odchodom do neba bola skončila, vtedy by celé jeho podujatie nebolo bývalo Boha dôstojné.
3. Vec sa ale nemá tak: s nanebovstúpením Pána sa neskončilo jeho dielo! Tridsaťročný pozemský život Pána a jeho smrť je len počiatkom, základom. Pozemský život Pána a jeho smrť bol jarom a sejbou spásy, ale miesto vývinu semena je celý okrsok zemský a čas vývinu semena je čas pozemského života celého pokolenia ľudského. Pán Ježiš je vykupiteľom všetkých národov a všetkých časov. Toto je podujatie Boha dôstojné.
4. Pán Ježiš aj po svojom nanebovstúpení pracuje cestou svojej Cirkvi. V cirkvi zložil svoje učenie a prostriedky svojej milosti, cestou Cirkvi príde učenie a milosť Kristova ku všetkým národom a dobám. Cirkev je orgánom, nástrojom vykupiteľskej činnosti Pána. Len cestou Cirkvi sa stal Pán Ježiš opravdivým Vykupiteľom a Spasiteľom človečenstva. Cirkev je teda nie náhodilou prílohou vykupiteľskej práce Pánovej, ale nutným následkom vykúpenia potrebným prostriedkom Kristovho učenia a milosti.
Pán Ježiš vlastne nezaložil kresťanstvo. Toto slovo: kresťanstvo je výplodom nášho umu ako sú aj tieto slová: drevo, zviera, človek. Je strom jabloňový, hruškový, svrčinový atď., ale stromu v skutočnosti niet, poneváč je toto „pochop”. Je pes, mačka, lev, ale zvieraťa v skutočnosti niet. Podobne sú ľudia slovenskí, francúzski, nemeckí, ale „človek” je abstraktný pochop. Pán Ježiš založil Cirkev. Táto Cirkev je kresťanstvo; ona je živé a skutočné, a nielen v pochopu kresťanstvo.
5. Bez Cirkvi niet kresťanstva: ako ani bez rodičov niet dietok. V rozhovore nočnom s Nikodemom povedal Pán: „Iste, iste pravím ti: kto sa nenarodí znovu z vody a z Ducha sv., nevojde do kráľovstva nebeského!” (Ján 3, 5.) Ako telesný život dáva Boh človekovi cestou rodičov, podobne aj nadprirodzený duševný život dáva cestou svojej Cirkvi pri krste, a keď niekto ťažkým hriechom vyhasil v sebe tento nadprirodzený život, zase len cestou svojej Cirkvi mu ho navráti vo Sviatosti pokánia. Pokrm nadprirodzeného života sv. telo Pána dostáva veriaci tiež od Cirkvi. Zjavné je, že bez Cirkvi niet znovunarodenia, ale ani výchovy kresťanského života. Dľa sv. Pavla: musíme vyzliecť starého hriešneho človeka a musíme sa obliecť do Krista, ktorý je vzorom každého kresťana. Nesmieme dotiaľ odpočívať „donec formetur Christus in nobis”, – dokiaľ sa v nás nevytvorí Kristus”‘(Gal, 4. 19.), dokiaľ nebudeme môcť povedať so sv. Pavlom: „Vive ego, jam non ego, vivit vero in me Christus – Žijem ja, nie už ja, ale žije vo mne Kristus”. (Gal. 2, 20.) K takémuto umeniu: K vytváraniu Krista je dobrý učiteľ potrebný. A tento učiteľ je Cirkev Kristova. Ako sú rodičia Bohom daní vychovávatelia dieťaťa, tak aj Cirkev je Bohom daným vychovávateľom ľudstva!
Krásne meno majú Maďari pre Cirkev, anyaszentegyház — svätá, spoločná, domáca matka. Alebo spoločný svätý dom matky. Tedy o dome je tu reč, ktorý je samojediný, opravdivý, rodičovský dom, poneváč je Cirkev matkou duše našej, ktorá nielen rodí, ale kŕmi a vychováva dušu našu, takže Cirkev sa stáva domom, zhromaždením svätých: slovom Cirkev je dom duše
našej.
Cieľom vykúpenia je: znovuzrodenie duševné, vnútorné posvätenie. Tento istý cieľ má aj Cirkev. Tak teda povolaním Cirkvi je: uskutočnenie vykúpenia v dušiach tým, že aj im privlastňuje zásluhy Kristove.
zdroj: tradicnaomsa.slovakforum.net/t51-apologia-o-…