Kajúcnik sa sťažoval Pátrovi Piovi, že je príliš rozrušený hriechmi, ktoré spáchal. Otec mu odpovedal: „To, čo cítiš, je pýcha; je to démon, ktorý ťa inšpiruje týmto sentimentom, nie je to skutočný smútok." Kajúcnik odpovedal: „Otče, ako môžeš potom rozlíšiť, čo pochádza zo srdca a je inšpirované Pánom, a čo je naopak inšpirované diablom?” “Rozlíšite to“ — odpovedal Páter Pio — „vždy podľa tohto, že Duch Boží je duchom pokoja a aj v prípade ťažkého hriechu nám dáva pociťovať pokojný smútok, pokoru, dôveru, a to je potrebné presne na Jeho milosrdenstvo. Duch démona, naopak, vzrušuje, rozčuľuje a spôsobuje, že v našom smútku cítime niečo ako proti nám samým, a preto, ak vás vyrušujú určité myšlienky, toto vyrušenie nikdy nepochádza od Boha, ktorý vám dáva pokoj, keďže je Duchom pokoja. Takéto vyrušenie pochádza od diabla.“
