Raz v zime šiel František z mesta Perugie do Assisi spolu s menovaným bratom i oslovil ho: „Brat Leo, chcem ťa poučiť o dokonalej radosti. Predstav si, že by nám teraz nejaký posol oznámil, že všetci Majstri z parížskej univerzity vstúpili do nášho rádu. Zapíš si dobre do srdca a zapamätaj si, že toto nie je dokonalá radosť. A taktiež keby nám oznámil, že do nášho rádu vstúpili všetci za Alpami žijúci preláti, arcibiskupi i biskupi a nielen oni, ale dokonca i francúzsky a anglický kráľ, zapamätaj si, že ani to nie je dokonalá radosť. Podobne, keby nám niekto oznámil ešte aj takú správu, že naši bratia šli medzi neveriacich a všetkých ich obrátili na vieru alebo, že ja som dostal od Boha takú milosť, že uzdravujem nemocných a robím mnoho zázrakov, uvedom si, že ani v tomto nie je dokonalá radosť.“ „A čo je potom dokonalá radosť?“ pýtal sa zadivený Leo. A tak František pokračoval: „Opäť si predstav: Vraciame sa teraz z Perugie a o polnoci dorazíme k nášmu kláštoru. Pritom, ako vidíš, padá mrznúci dážď a je taký drsný, že sa nám na okraji habitu robia ľadové cencúle, ktoré nám neustále odierajú nohy, takže sú plné krvavých rán. A my v tom blate, zime a mraze dôjdeme k bráne nášho kláštora, dlho klopeme a voláme, až konečne príde brat a spýta sa: 'Kto ste?' My odpovieme: 'Vaši bratia, František a Leo.' A on povie: 'Choďte preč! V túto hodinu sa neprichádza, nevpustím vás!“ My sa však nedáme odbiť a prosíme ďalej. No on odpovie: 'Choďte preč! Vy ste nejakí hlupáci a nevychovanci, akí sem nikdy nemajú prístup. A my sme tu predsa významní ľudia! Nepotrebujeme vás, neotravujte!' No my stále stojíme pred bránou a voláme: 'Pre lásku Božiu, pustite nás dovnútra len na túto noc.' A on odpovie: 'To teda neurobím. Choďte do iného kláštora a proste tam.' Nuž, brat Leo: ak budeme trpezliví a nerozčúlime sa a pomyslíme na Kristovo utrpenie, ktoré on vytrpel z lásky ku nám a ktoré chceme z lásky k nemu znášať aj my – hovorím ti, že v tom je dokonalá radosť.' Zapamätaj si, brat Leo, že spomedzi všetkých darov a milostí, ktoré Boh udeľuje svojím priateľom, najväčší dar je vedieť zvíťaziť nad sebou a z lásky k Ježišovi Kristovi vytrpieť bolesť, nadávky, hanbu a nespravodlivosti.“ Toľko podobenstvo. Ozaj dokonalá radosť vzniká tam, kde človek dokáže s vierou prijať a vnútorne premeniť i tvrdé stránky života.