Viedenský kardinál Schönborn sa ospravedlnil za svoj výrok počas covidu. Kto sa bude snažiť zachrániť ako ďalší?
Séria odhalení ohľadom veľkého covidového cvičenia a vakcinácie, obvinenia a priznania rôznych verejných činiteľov (napr. nemecký minister zdravotníctva Leuterbach), opatrenia lokálnej rakúskej vlády prikazujúce vyplácať odškodné obetiam nanútenej vakcinácie a lockdownov, (viď: Lokálna rakúska vláda už odškodňuje následky očkovania a obmedzení počas Covidu-19. A čo Slovensko? A čo Cirkev? - Christianitas) ako aj množstvo žalôb, ktoré bude zrejme narastať, inšpirovali viedenského kardinála Christopha Schönborna k prekvapivému kroku. Viedenský kardinál Christoph Schönborn zdroj: flickr.com
On, ktorý bol jedným z najväčších zástancov štátnych covidových opatrení a vo viedenských kostoloch inicioval zriadenie vakcinačných centier, sa včera ospravedlnil za svoj výrok, ktorý povedal pred rokom na Kvetnú nedeľu.
Vtedy, ešte plný sebavedomia a dešpektu voči odporcom opatrení a povinnej vakcinácie, ktorá bola v Rakúsku uzákonená, sa vyjadril v televízii ORF na adresu odporcov týchto pochybných praktík nasledovne:
„Bože, daj aby im napršalo na mozog.“
Tým dal najavo, že považuje týchto ľudí za minimálne popletených, avšak skôr za hlúpych, skrátka za dezolátov, ktorí nepočúvajú vedeckých odborníkov a ani cirkevných pastierov, ktorí sú natoľko skúsení a múdri, že vedeckých odborníkov počúvajú.
Dnes je už všetko inak a hrozby žalôb, ako aj vyprázdnené kostoly spôsobili, že sa (ako raz povedal jeden liberálny poslanec na Slovensku) „zmenila nálada“. A kardinál Schönborn, ako citlivý seizmograf ducha doby, sa rozhodol otočiť kormidlo dejín a zachrániť, čo sa dá.
Presne rok po inkriminovanom výroku, ktorý pohoršil veriacich, sa v rovnakej televízii ORF ospravedlnil za svoj výrok, pretože „nahneval, rozrušil, sklamal a mnohých aj zranil“. Podľa neho to mnohí pochopili tak, ako keby sa on považoval za takého, ktorý je „na strane tých, ktorí majú mozgy a kritikov vníma ako tých, ktorí mozgy nemajú.“
Lenže tak to v skutočnosti bolo. Ľuďom sa to nezdalo, ako by kardinál možno rád dnes zahmlieval – on skutočne označil všetkých, ktorí sa opovážili pochybovať o oficiálnom naratíve za hlupákov. Teraz však odrazu, po dvoch rokoch vyhrážania, strašenia, ostrakizácie a zosmiešňovania nastal čas pre návrat ničnehovoriacich vyjadrení, v ktorých sú mnohí dnešní pastieri majstrami. Dnes uzatvára kardinál kauzu zmierlivým tvrdením, že „potrebujeme dosť mozgov a sŕdc, aby sme sa s touto krízou vyrovnali“.
Nuž, laici sa už nejako s touto „krízou“ vyrovnajú, ale zdá sa, že klerici budú mať trochu problémy, ako sa dá usudzovať z náhlej zmeny v myslení kardinála Schönborna. Nejde len o žaloby, ktoré visia vo vzduchu, ale aj o vyprázdňovanie kostolov. Kardinál priznal, že „veľa ľudí sa počas lockdownov vzdalo zvyku chodiť v nedeľu do kostola“. Tento fenomén možno podľa neho pozorovať naprieč Európou.
Otočka však ešte nie je dovŕšená, pretože tak rýchlo by to zase nešlo. Kardinál po ospravedlnení dodal, že „stále stojí za konaním Cirkvi v Rakúsku počas covidu“. Podľa neho sa „netreba tváriť, že v kritickej situácii sa nebolo potrebné rozhodnúť“. Zrejme zabúda, že potrebu rozhodnutia veriaci nespochybňujú, im prekáža to, ako sa rozhodol a čo pri tom hovoril.
Riešenie, ktoré kardinál teraz navrhuje: „aby sa už nevyčítalo, čo sa dalo urobiť inak“, čiže presne v duchu Orwellovho románu 1984 – zabudnúť, akoby sa nič nestalo; ergo vlastne sa ani nič nestalo, je pre neho, jeho kolegov a pre vedeckých odborníkov určite výhodné.
Takto však náš život nefunguje. Za chyby sa platí. Skôr či neskôr. Ak možno aj nie jednotlivo, tak kolektívne. Jedno ospravedlnenie zrejme stačiť nebude. A nielen za covid. Lahôdky typu: vystúpenie transsexuála Conchity Wurst v Dóme sv. Štefana, alebo inštalácia „umenia“ sochára Hrdlicku v katedrále sa zhromažďujú, aby sa raz zosypali na hlavy pastierov. A nielen tých rakúskych…
