Michael Pluk
483

Prorok Elizeus a armáda anjelov

V knihe Kráľov (2. Kráľov 6) Biblia opisuje, ako Boh poskytuje armádu anjelov vedie kone a ohnivé vozy, aby chránil proroka Elizea a jeho sluhu a otváral oči sluhu, aby mohol vidieť anjelské vojsko, ktoré ich obklopovalo.

Pozemská armáda sa ich snaží zachytiť

Staroveký Aram (dnes Sýria) bol vo vojne s Izraelom a aramejského kráľa znepokojilo, že prorok Elizeus dokázal predpovedať, kam sa Aramova armáda chystá ísť, varoval izraelského kráľa, aby mohol vymyslieť stratégiu izraelskej armády. Aramov kráľ sa rozhodol poslať veľkú skupinu vojakov do mesta Dothan, aby zajali Elizea, aby nemohol pomôcť Izraelu vyhrať vojnu.

Verše 14 až 15 opisujú, čo sa stane potom: ‚Potom tam poslal kone a vozy a veľkú silu. Išli v noci a obkľúčili mesto. Keď služobník Božieho muža na druhý deň skoro ráno vstal a vyšiel, vojsko s koňmi a vozmi obkľúčilo mesto. 'Ó nie, môj pane! Čo by sme mali robiť?' spýtal sa sluha.“

Obkľúčenie veľkej armády bez úniku vydesilo sluhu, ktorý v tomto bode videl iba pozemskú armádu, aby zajal Elizea.

Na ochranu sa objavuje nebeská armáda

Príbeh pokračuje vo veršoch 16 a 17: „Neboj sa,“ odpovedal prorok. 'Tých, ktorí sú s nami, je viac ako tých, ktorí sú s nimi.' A Elizeus modlil sa 'Otvor mu oči, Pane, aby videl.' Potom Pán otvoril služobníkovi oči, pozrel sa a uvidel vrchy plné koní a ohnivých vozov okolo Elizea.'

Znalci Biblie veria, že anjeli mali na starosti kone a ohnivé vozy na okolitých kopcoch, pripravení chrániť Elizea a jeho služobníka. Prostredníctvom Elizeovej modlitby získal jeho sluha schopnosť vidieť nielen fyzický rozmer, ale aj duchovný rozmer, vrátane anjelskej armády.

Verše 18 a 19 potom zaznamenávajú: ‚Keď k nemu nepriateľ zostupoval, Elizeus sa modlil k pánovi: ‚Udri na toto vojsko slepotou‘. Tak ich udrel slepotou, ako Elizeus žiadal. Elizeus im povedal: ‚Toto nie je cesta a toto nie je mesto. Nasleduj ma a ja ťa zavediem k mužovi, ktorého hľadáš.“ A viedol ich do Samárie.

Elizeus prejavuje milosrdenstvo nepriateľovi

Verš 20 opisuje Elizea, ako sa modlil za to, aby sa vojakom vrátil zrak, keď vstúpia do mesta, a Boh odpovedal na túto modlitbu, takže konečne mohli vidieť Elizea – a tiež izraelského kráľa, ktorý bol s ním. Verše 21 až 23 opisujú, ako Elizeus a kráľ prejavili milosrdenstvo armáde a usporiadali hostinu pre vojakov, aby vybudovali priateľstvo medzi Izraelom a Aramom. Verš 23 končí slovami: 'Tupy z Aramu prestali útočiť na izraelské územie.'

V tomto úryvku Boh odpovedá na modlitbu tým otvárať ľuďom oči duchovne aj fyzicky akýmkoľvek spôsobom, ktorý je pre ich rast najužitočnejší.