Ján Slovák
4535

PETICIA: Nedeľa patrí Bohu a rodine

Nedeľa patrí Bohu a rodine

Slovensko je kultúrne kresťanskou krajinou, sme historicky kresťanským národom. Svedčia o tom nielen výsledky ostatného sčítania obyvateľstva (67.6 % obyvateľstva sa hlási ku kresťanstvu), ale aj kostol takmer v každej dedine a meste, božie muky na križovatkách ciest a kríže na vrcholoch hôr, národné sviatky, mariánska úcta… Dokladuje to aj slovenská povaha, v ktorej aj navzdory mediálnej polarizácii prevláda miernosť, pokojamilovnosť, ochota obetovať sa, vernosť…

Pre kresťanov, a zvlášť pre katolíkov, existuje povinnosť svätiť nedeľu. Nedeľa je totiž dňom Kristovho zmŕtvychvstania. Ale táto povinnosť nie je iba cirkevná, je v dôležitom zmysle širšia a týka sa celej spoločnosti. Jej základom je úcta a vďaka voči Stvoriteľovi, ktorú podporuje aj prirodzený rozum a na ktorej kresťanská viera stavia. V tomto zmysle o každom človeku platí, že je homo religiosus. A keďže ľudský život prebieha nie individualisticky ako izolovaný atóm, ale v spoločenstve, táto povinnosť sa týka celej spoločnosti.

V Pastierskom liste slovenských katolíckych biskupov z roku 2002 môžeme čítať tento argument prirodzeného rozumu za voľnú nedeľu:

„V nedeľu, v deň Boha Stvoriteľa, má sa zastaviť každý človek i celé ľudstvo, oddýchnuť si od každodennej práce, obdivovať krásu stvorenia, ďakovať Bohu za celý vesmír. Osobitne máme ďakovať za každodenný chlieb a za všetky dobrá nebeskému Otcovi, ktorý sa stará o nebeských vtákov, šatí poľné ľalie, avšak viacej sa stará o človeka, o každého jedného z nás. To znamená nedeľný odpočinok.

O tento zážitok oberá človeka nedeľný zhon za prácou, ziskom a hľadaním vlastných záujmov, čo aj prístupných, ako je šport, rekreácie, turizmus. Aj štátne zákony rešpektujú deň pokoja pre veriacich. Avšak supermarkety, podnikatelia, ale aj iné inštitúcie nezachovávajú tento zákon. Týmto trpí naša spoločnosť, naše rodiny i jednotlivci.“


Biskupi vyzývajú veriacich a verejnosť, aby sa postavili proti trendu, ktorý robí z ľudí „len nástroje a otrokov svojich finančných záujmov... Súčasná rodina sa dostala do krízy a jednou z príčin je znesvätenie nedele, rozbitie rodinného spoločenstva. Rodinné spoločenstvo je viac ako sú záujmy jednotlivcov, či už je to šport, turistika, rekreácia. Šťastná rodina je akoby pozostatkom raja.“

Človek nežije preto, aby pracoval. Pracuje preto, aby žil. Pracujúci majú právo voči štátu byť uvoľnení od práce v nedele a posvätné dni, aby sa mohli venovať duchovným aktivitám a plniť si povinnosti voči Bohu. „Keď sa odpočinok spojí s náboženstvom, povznesie človeka od práce a od každodenných záležitostí všedného života k myšlienke na nebeské dobrá a k vzdávaniu úcty Božej velebe.“ Veď človek nežije pre tento svet, ale pre večný život. (encyklika pápeža Leva XIII. Rerum novarum)

Voľná nedeľa má ale okrem náboženského a duchovného významu aj komunitný rozmer. Nedeľné zvyklosti ako rodinný obed, návšteva známych, nedeľný futbal či víkendová rekreácia sa stali súčasťou našej kultúry. Tieto zvyklosti, ak sa správne uchopia, sú dôležitými komunitnými a sociálnymi dobrami, ktoré si však vyžadujú koordináciu širšej spoločnosti. Voľná nedeľa, deň oslobodenia od práce a ekonomickej aktivity, sa preto týka všetkých ľudí bez ohľadu na ich náboženské presvedčenie.

Samozrejme, voľná nedeľa sa osobitne týka kresťanov. A v tomto zmysle voľnú nedeľu podporuje aj právo na náboženskú slobodu, ku ktorému sa Slovenská republika zaviazala. Ak by sa totiž veriaci kvôli svojim pracovným povinnostiam nemohli zúčastniť v nedeľu bohoslužby, tak toto právo by bolo iba čistou formou bez obsahu. Skutočné rešpektovanie práva na náboženskú slobodu rovnako ako skutočný rešpekt a úcta zo strany sekulárnych ľudí a nekresťanov voči kresťanstvu alebo ich absencia sa ukazuje práve na ochote či neochote rešpektovať nedeľu ako voľný deň. Ak je zmyslom moderného štátu chrániť práva a slobody ľudí, potom je jeho povinnosťou v zmysle ochrany náboženskej slobody ustanoviť nedeľu ako voľný deň.

Akokoľvek sa to dominatná ideológia snaží zakryť rétorikou o individuálnej slobode, právo na náboženskú slobodu a voľnú nedeľu je dnes najviac porušované voči ženám. Práve ony sú totiž najčastejšou obeťou práce v nedeľu. Je skutočným škandálom, že v dobe, ktorá sa toľko dovoláva nediskriminácie a emancipácie žien, sú práve ony obeťou ekonomického vykorisťovania zo strany zamestnávateľov a trhu, keď sa ne kladie akoby dvojaká povinnosť: starosť o rodinu aj o živobytie. Úplné či čiastočné obmedzenie nedeľného predaja sú bežnou realitou v mnohých krajinách, napríklad v Poľsku, Rakúsku, Dánsku, Nórsku, Nemecku, Spojenom Kráľovstve, Grécku, Španielsku, Francúzsku.

Už svätý pápež Ján Pavol II. upozornil na to, že štát by mal nastaviť pracovný systém tak, aby bol v súlade s ľudskou prirodzenosťou, osobitne žien. V tejto súvislosti poukazuje na to, aby ich pracovný život bol zlučiteľný s ich osobitným poslaním v rodine, ktoré sa týka materstva (Laborem exercens, 19). Keďže sú to najmä ženy, ktoré pracujú v maloobchode aj v nedeľu, sú to najmä ony, ktoré sú subjektom nespravodlivej diskriminácie zo strany zamestnávateľov a štátu. Ak štát takúto nespravodlivosť toleruje, namiesto toho, aby jej zamedzil – čo je jeho povinnosť, stáva sa sám nespravodlivým a akoby komplicom nespravodlivosti.

Ako občania SR preto vyzývame poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby podporili návrh zákona ustanovujúci voľnú nedeľu. Jednak preto, aby mal štát náboženstvo v úcte, jednak preto, aby náboženská sloboda bola skutočná a nie iba takpovediac na papieri. A tiež preto, aby poslanci podporili rodinný život, občianske priateľstvo a zmiernili ekonomickú diskrimináciu žien zamestnaných v maloobchode, ktoré sú nezriedka nútené pracovať v nedeľu. Štát nemá podliehať ekonomickým záujmom, naopak, má chrániť oprávnené ľudské záujmy pred ekonomickými. Pestovanie duchovných záujmov (vzťah k Bohu, rodinné a priateľské vzťahy, poznávanie, rozvíjanie umeleckých i športových záujmov a pod.) robí ľuďmi skutočne slobodnými a podporuje duševné aj telesné zdravie i občiansky život. Dokonca nie je preháňaním povedať, že úroveň demokracie závisí od rešpektovania voľnej nedele.

Preto si ako občania SR dovoľujeme požiadať poslancov, aby podporili zákon, ktorý umožní pracovníkom obchodu svätiť nedeľu a nepracovať.

[fotografia: Mária Švecová, Človek a Viera]
---

Viac informácií:
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda VAŠEČKU, Martina ČEPČEKA, Kataríny HATRÁKOVEJ a Jozefa LUKÁČA na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisOb

---
Splnomocnenie pre zástupcu verejnosti: Podporou petície súčasne udeľujem splnomocnenie zástupcovi verejnosti na zastupovanie verejnosti, ktorým je: Spoločenstvo Ladislava Hanusa, Pavlovova 20, 821 08 Bratislava
Anton Čulen
Prečo KDH-ácke Spoločenstvo Ladislava Hanusa nepodporilo petíciu AZN a KOZ SR ktorú podpisali viac ako 83 000 občanov SR? alianciazanedelu.sk/archiv/5603
Anton Čulen
Archív- Falošné KDH-ácke fóra. Začína v NRSR zápas za prijatie zákona na ochranu nedele? Postavia sa do čela tí, čo odmietali podporiť petíciu AZN ktorú podpisali viac ako 83 000 občanov SR?alianciazanedelu.sk/archiv/5603
2 ďalších komentárov od Anton Čulen
Anton Čulen
Táto banda farizejov mala dosť času aj poslancov, aby zákon na ochranu nedele prijala.
13. máj – Slovenský deň za voľnú nedeľu: Ak to strana OĽANO so zákonom na ochranu voľnej nedele myslí naozaj vážne, tak má jedinečnú šancu a zodpovednosť pred občanmi Slovenskej republiky, ale aj pred Bohom to dokázať alianciazanedelu.sk/archiv/6035
Anton Čulen
Súčasná NR SR sa už týmto návrhom zákona do volieb zaoberať nebude. alianciazanedelu.sk/archiv/14035