Rozhovory N. Diata s kardinálom R. Sarahom o viere: Je podľa Vás stále aktuálny boj proti „kultúre smrti“ ktorý inicioval Ján Pavol II.? Rozhovory N. Diata s kardinálom R. Sarahom o viere: Je podľa …Viac
Rozhovory N. Diata s kardinálom R. Sarahom o viere: Je podľa Vás stále aktuálny boj proti „kultúre smrti“ ktorý inicioval Ján Pavol II.?
Rozhovory N. Diata s kardinálom R. Sarahom o viere: Je podľa Vás stále aktuálny boj proti „kultúre smrti“ ktorý inicioval Ján Pavol II.?
Keď pápež Ján Pavol II. začiatkom deväťdesiatych rokov videl, že národy východnej Európy sa pomaly dostávajú pod nadvládu materializmu a morálneho relativizmu, ktorý svojou perfídnosťou prekoná aj bývalú sovietsku hegemóniu, pustil sa do veľkého zápasu.
Presne pochopil, že najnovšie útoky proti životu nadobúdajú podobu opravdivého sociálneho systému, ktorý pomaly a nebadateľne zotročuje ľudstvo. Myslím si, že maltuziánska populačná teória má stále svojich vyznávačov. Stále živé neomaltuziánske ideové jadro a naň nadväzujúce akčné programy si kladú za cieľ rozvíjať najmä v rozvojových krajinách politiky zamerané proti pôrodnosti.
Najnovšie svetové štatistiky týkajúce sa počtu každoročne vykonaných potratov sú skutočne alarmujúce. V roku 2014 bolo každé štvrté tehotenstvo dobrovoľne ukončené, čo predstavuje približne štyridsať miliónov potratov za rok. Toto číslo je však o to hrozivejšie, že právo na umelé ukončenie tehotenstva je vlastne legalizované usmrtenie nenarodeného nevinného dieťaťa. Našťastie, v troch štvrtinách krajín je veľmi obmedzené.
Na mimoriadnej Biskupskej synode o rodine, ktorá sa konala v roku 2014, Mons. Paul Buin Van Doc, arcibiskup v Hočiminovom Meste, informoval auditórium, že z hľadiska dosahu uplatňovania politiky zameranej proti pôrodnosti sa situácia vyvíja najdramatickejšie vo Vietname, kde sa ročne vykonáva milión šesťstotisíc potratov, z toho tristotisíc vo vekovej kategórii od pätnásť do devätnásť rokov. Toto číslo jasne predznamenáva katastrofu pre vývoj vietnamskej spoločnosti.
Vo Francúzsku sa vykoná ročne okolo dvestodvadsaťtisíc potratov, čo je pomer jeden ku trom narodeným deťom.
Svet je vlastne vo vojnovom stave, pretože za gigantické peniaze vedie vojnu proti samému životu. Ako máme prijať čisto rozumovo fakt, že toľko bezbranných detí je zbavovaných života ešte v lone ich matiek pod zámienkou obrany práva žien rozhodovať o vlastnom tele? Dôstojnosť ženy je vznešená a veľkolepá myšlienka, za ktorú treba bojovať, ale nie za cenu vraždenia nenarodených detí. Ján Pavol II. pochopil, že za rečami o ušľachtilých zámeroch sa v skutočnosti skrýva program boja proti životu.
Keď vidíme tie rozprávkové sumy, ktoré Afrike sľubuje Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov, s cieľom podporiť exponenciálny nárast voľne dostupnej antikoncepcie pre slobodné aj vydaté ženy a zároveň odstraňovať prekážky na ceste k umelým potratom, musím povedať rozhodné nie k takýmto smrtonosným zámerom.
Aké skutočné dôvody stoja za týmito rozsiahlymi kampaňami, ktoré prinesú smrť desiatkam tisíc nenarodených detí? Nemáme tu náhodou do činenia so starostlivo premysleným plánom likvidácie chudobných ľudí v celej Afrike i iných končinách sveta? Boh a história nám jedného dňa dajú odpoveď na túto otázku.
V súčasnosti si postmoderný západný svet našiel nové bojové pole; nazýva sa eutanázia.
Keď sa zdá, že niekto už dokonáva svoj beh na tejto zemi, isté organizácie tvrdia- pod kepienkom snahy ušetriť takúto osobu od fyzického trápenia-, že jej treba dopriať asistovanú smrť. Belgickí zákonodarcovia ako prví na svete pred nejakým časom rozšírili toto právo dokonca aj na neplnoleté osoby, pričom zabúdajú, že okrem tohto práva sú tu aj iné. Všetko sa deje pod zámienkou pomoci trpiacim deťom. Zástancovia eutanázie zámerne obchádzajú fakt, že dnes existujú široké možnosti poskytovania primeranej paliatívnej starostlivosti osobám, ktoré už nemajú nádej vyliečiť sa. Eutanázia je najhoršia vizitka subhumánnej spoločnosti, ktorá žije ďaleko od Boha a stratila nádej.
Som šokovaný, do akej miery dokážu šíritelia tejto falošnej kultúry zaodievať svoje zlé skutky do šatu dobrých úmyslov, a pritom si nasadzovať masku hrdinov novej ľudskosti. Záhadnou súhrou okolností došlo k zámene rolí: z obrancov života sa stali monštrá, ktoré treba všemožne poraziť, barbari z inej doby, ktorí sa stavajú proti pokroku. S výdatnou podporou médií sa aj vlci môžu tváriť ako krotké baránky, ktoré sa túlia k najzraniteľnejším tohto sveta. Iba že plány stratégov kultúry smrti – zástancov potratov, eutanázie a všetkých iných foriem organizovaných útokov proti dôstojnosti človeka – sú o to nebezpečnejšie.
Ak sa ľudstvo nezbaví tejto zhubnej ideológie, bude sa rútiť do záhuby.
Na začiatku tretieho tisícročia sa ničenie života nepovažuje za barbarstvo, ale za civilizačný pokrok. Pod zámienkou zákonného práva na ochranu osobnej slobody človek legitimizuje zabitie svojho blížneho. Ak sa tejto ideológii nepostaví hrádza, svet za zmení na peklo. Toto už nie je totiž len dekadentnosť, ale priam diktatúra hrôzy, plánovanej genocídy, za ktorú sú zodpovedné mocenské štruktúry západného sveta.
Tento urputný boj proti životu predstavuje najnovšiu, rozhodujúcu etapu vzbury proti Bohu.
Napriek týmto negatívnym trendom som sa počas mojich zahraničných ciest presvedčil, že nastáva čas obrody svedomia. Mladý ľudia v Severnej Amerike sa postupne stavajú do prvej línie hnutia proti kultúre smrti. Boh nespí, ale stojí pri tých, ktorí chránia život.
Pripravil A. Čulen
Zdroj: Rozhovory Nicolasa Diata s kardinálom o viere
Kardinál Robert Sarah: Boh alebo nič (Lúč 2016)
alianciazanedelu.sk/archiv/7176
Rozhovory N. Diata s kardinálom R. Sarahom o viere: Je podľa Vás stále aktuálny boj proti „kultúre smrti“ ktorý inicioval Ján Pavol II.?
Keď pápež Ján Pavol II. začiatkom deväťdesiatych rokov videl, že národy východnej Európy sa pomaly dostávajú pod nadvládu materializmu a morálneho relativizmu, ktorý svojou perfídnosťou prekoná aj bývalú sovietsku hegemóniu, pustil sa do veľkého zápasu.
Presne pochopil, že najnovšie útoky proti životu nadobúdajú podobu opravdivého sociálneho systému, ktorý pomaly a nebadateľne zotročuje ľudstvo. Myslím si, že maltuziánska populačná teória má stále svojich vyznávačov. Stále živé neomaltuziánske ideové jadro a naň nadväzujúce akčné programy si kladú za cieľ rozvíjať najmä v rozvojových krajinách politiky zamerané proti pôrodnosti.
Najnovšie svetové štatistiky týkajúce sa počtu každoročne vykonaných potratov sú skutočne alarmujúce. V roku 2014 bolo každé štvrté tehotenstvo dobrovoľne ukončené, čo predstavuje približne štyridsať miliónov potratov za rok. Toto číslo je však o to hrozivejšie, že právo na umelé ukončenie tehotenstva je vlastne legalizované usmrtenie nenarodeného nevinného dieťaťa. Našťastie, v troch štvrtinách krajín je veľmi obmedzené.
Na mimoriadnej Biskupskej synode o rodine, ktorá sa konala v roku 2014, Mons. Paul Buin Van Doc, arcibiskup v Hočiminovom Meste, informoval auditórium, že z hľadiska dosahu uplatňovania politiky zameranej proti pôrodnosti sa situácia vyvíja najdramatickejšie vo Vietname, kde sa ročne vykonáva milión šesťstotisíc potratov, z toho tristotisíc vo vekovej kategórii od pätnásť do devätnásť rokov. Toto číslo jasne predznamenáva katastrofu pre vývoj vietnamskej spoločnosti.
Vo Francúzsku sa vykoná ročne okolo dvestodvadsaťtisíc potratov, čo je pomer jeden ku trom narodeným deťom.
Svet je vlastne vo vojnovom stave, pretože za gigantické peniaze vedie vojnu proti samému životu. Ako máme prijať čisto rozumovo fakt, že toľko bezbranných detí je zbavovaných života ešte v lone ich matiek pod zámienkou obrany práva žien rozhodovať o vlastnom tele? Dôstojnosť ženy je vznešená a veľkolepá myšlienka, za ktorú treba bojovať, ale nie za cenu vraždenia nenarodených detí. Ján Pavol II. pochopil, že za rečami o ušľachtilých zámeroch sa v skutočnosti skrýva program boja proti životu.
Keď vidíme tie rozprávkové sumy, ktoré Afrike sľubuje Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov, s cieľom podporiť exponenciálny nárast voľne dostupnej antikoncepcie pre slobodné aj vydaté ženy a zároveň odstraňovať prekážky na ceste k umelým potratom, musím povedať rozhodné nie k takýmto smrtonosným zámerom.
Aké skutočné dôvody stoja za týmito rozsiahlymi kampaňami, ktoré prinesú smrť desiatkam tisíc nenarodených detí? Nemáme tu náhodou do činenia so starostlivo premysleným plánom likvidácie chudobných ľudí v celej Afrike i iných končinách sveta? Boh a história nám jedného dňa dajú odpoveď na túto otázku.
V súčasnosti si postmoderný západný svet našiel nové bojové pole; nazýva sa eutanázia.
Keď sa zdá, že niekto už dokonáva svoj beh na tejto zemi, isté organizácie tvrdia- pod kepienkom snahy ušetriť takúto osobu od fyzického trápenia-, že jej treba dopriať asistovanú smrť. Belgickí zákonodarcovia ako prví na svete pred nejakým časom rozšírili toto právo dokonca aj na neplnoleté osoby, pričom zabúdajú, že okrem tohto práva sú tu aj iné. Všetko sa deje pod zámienkou pomoci trpiacim deťom. Zástancovia eutanázie zámerne obchádzajú fakt, že dnes existujú široké možnosti poskytovania primeranej paliatívnej starostlivosti osobám, ktoré už nemajú nádej vyliečiť sa. Eutanázia je najhoršia vizitka subhumánnej spoločnosti, ktorá žije ďaleko od Boha a stratila nádej.
Som šokovaný, do akej miery dokážu šíritelia tejto falošnej kultúry zaodievať svoje zlé skutky do šatu dobrých úmyslov, a pritom si nasadzovať masku hrdinov novej ľudskosti. Záhadnou súhrou okolností došlo k zámene rolí: z obrancov života sa stali monštrá, ktoré treba všemožne poraziť, barbari z inej doby, ktorí sa stavajú proti pokroku. S výdatnou podporou médií sa aj vlci môžu tváriť ako krotké baránky, ktoré sa túlia k najzraniteľnejším tohto sveta. Iba že plány stratégov kultúry smrti – zástancov potratov, eutanázie a všetkých iných foriem organizovaných útokov proti dôstojnosti človeka – sú o to nebezpečnejšie.
Ak sa ľudstvo nezbaví tejto zhubnej ideológie, bude sa rútiť do záhuby.
Na začiatku tretieho tisícročia sa ničenie života nepovažuje za barbarstvo, ale za civilizačný pokrok. Pod zámienkou zákonného práva na ochranu osobnej slobody človek legitimizuje zabitie svojho blížneho. Ak sa tejto ideológii nepostaví hrádza, svet za zmení na peklo. Toto už nie je totiž len dekadentnosť, ale priam diktatúra hrôzy, plánovanej genocídy, za ktorú sú zodpovedné mocenské štruktúry západného sveta.
Tento urputný boj proti životu predstavuje najnovšiu, rozhodujúcu etapu vzbury proti Bohu.
Napriek týmto negatívnym trendom som sa počas mojich zahraničných ciest presvedčil, že nastáva čas obrody svedomia. Mladý ľudia v Severnej Amerike sa postupne stavajú do prvej línie hnutia proti kultúre smrti. Boh nespí, ale stojí pri tých, ktorí chránia život.
Pripravil A. Čulen
Zdroj: Rozhovory Nicolasa Diata s kardinálom o viere
Kardinál Robert Sarah: Boh alebo nič (Lúč 2016)
alianciazanedelu.sk/archiv/7176
Modlime sa za to,aby Duch svätý osvietil poslancov NR SR pri rozprave a hlasovaní o potratovom zákone.
Cigániková je žena,matka.Tvrdí však,že plod v maternici ona odmieta nazývať dieťaťom.
Vážený lekár však hovorí o dieťati v maternici a starostlivosti o zdravie dieťaťa ešte v maternici.
vedanadosah.cvtisr.sk/…-maternici-zije-svojim-zivotom
Dieťa v maternici žije svojím životom
27. sep. 2015 • …Viac
Modlime sa za to,aby Duch svätý osvietil poslancov NR SR pri rozprave a hlasovaní o potratovom zákone.
Cigániková je žena,matka.Tvrdí však,že plod v maternici ona odmieta nazývať dieťaťom.
Vážený lekár však hovorí o dieťati v maternici a starostlivosti o zdravie dieťaťa ešte v maternici.
vedanadosah.cvtisr.sk/…-maternici-zije-svojim-zivotom
Dieťa v maternici žije svojím životom
27. sep. 2015 • Lekárske vedy
slovenská veda medicína dieťa plod pôrod
Slovenská veda v oblasti starostlivosti o ešte nenarodený plod dokázala svoj svetový úspech. Vďaka slovenskej vede pokročila nielen Európa, ale celý svet výrazne vpred. Za týmto krokom, ktorý znamenal prelom v materno-fetálnej medicíne, stojí slovenská lekárska kapacita.
Prof. MUDr. Ján Štencl, CSc. už v 80. rokoch ako prvý v Európe a druhý na svete vykonal úspešnú operáciu plodu
priamo v maternici matky. Dieťatku bolo nutné operovať močový mechúr. Dnes k tejto unikátnej operácii verejne dodáva, že myšlienka na operáciu vzišla spontánne a v podstate na základe sedliackeho rozumu. Hovorí: „Nikde som nič podobné nevidel, len som si povedal, že to sa predsa musí dať spraviť. Pre jednu malú chybu uzáveru močovej rúry je plod ohrozený na živote, pretože keď moč nemôže odtekať, tak sa mechúr zväčšuje a utláča ostatné orgány v rozvoji. Po dlhom váhaní a premýšľaní sa mi zdalo, že najjednoduchšie bude otvoriť maternicu a potom močový mechúr plodu, aby cez umelo urobený otvor mohol moč plynule odchádzať do plodovej vody.“
Hnacím motorom vedeckej práce MUDr. Štencla bola myšlienka na záchranu ešte nenarodeného ľudského života. Nenarodené deti nemusia byť v rovnakom vývojovom štádiu ako my, no predsa existuje veľa vecí, ktoré aj tak dokážu robiť! Srdce im bije už v 21. deň gravidity, mozgové vlny sa dajú zistiť približne už na štyridsiaty druhý deň; môžu si už aj sať palce a zívať. Majú dokonca chuťové poháriky a vlastné odtlačky prstov!
Čo teda dieťa vie robiť v maternici?
Neuveriteľné veci, ktoré môžu nenarodené deti robiť vnútri maternice, nás môžu prekvapiť, určite je to však znakom ľudskosti týchto nenarodených životov.
Učia sa!
Vedci potvrdili, že „maternica je zmyslovým ihriskom pre vaše dieťa“. To, že deti reagujú už v maternici, je znamením, že dieťa sa pripravuje na život po pôrode. Deti majú v maternici schopnosť učiť sa a počúvať. Nový výskum naznačuje, že deti začínajú absorbovať jazyk už vtedy, keď sú v maternici – a to počas posledných 10 týždňov tehotenstva. To je skôr, než sa doteraz myslelo. Novorodenci skutočne vedia rozoznať rozdiel medzi materinským a cudzím jazykom už niekoľko hodín po narodení. Tieto neuveriteľné skutočnosti dokazujú, že aj keď dieťa ešte nevidno, on – alebo ona – je veľmi ľudské.
Reagujú gestami!
Deti dokážu v maternici počúvať reč i hudbu, pričom na hudbu dieťa dokáže i reagovať. Deti môžu reagovať v maternici na hudbu „žmurkaním alebo rytmickým pohybom“. Deti v maternici dokážu tiež reagovať inými spôsobmi. Napríklad dávajú hore palce alebo dávajú rukami iné signály.
Pamätajú si!
Výskum tiež hovorí o tom, ako sa deti učia v maternici a ako si nenarodené deti dokážu pamätať. Výskum naozaj dokazuje, že deti môžu skutočne rozoznať jazyk a hlas svojej matky medzi inými. Ako uvádza The Daily Mail, deti si dokážu pamätať pesničky, ktoré počujú v maternici, až štyri mesiace. Výskumníci hovoria, že vystavovanie hudbe v maternici môže tiež ovplyvniť „kritické obdobie vývoja mozgu“. Je úžasné, že deti sa v maternici nielen učia, ale si aj pamätajú.
Snívajú!
Uvádza sa, že v 32. týždni deti prespia 90 – 95 % dňa. Niektoré z týchto hodín trávia v rôznych fázach spánku – vrátane REM spánku, hlbokého spánku či neurčitého stavu. Počas REM spánku sa oči (detí) pohybujú sem a tam rovnako ako oči dospelého. Niektorí vedci sa dokonca domnievajú, že zatiaľ čo plody spia, snívajú! Rovnako ako deti po narodení pravdepodobne snívajú o tom, čo poznajú – o pocitoch, ktoré cítia v maternici. Vedci, ktorí sledovali deti v maternici, poznamenali, že sú v stave pokojnej bdelosti. To naznačuje, že dieťa sa dokáže na niečo zamerať – napríklad na počúvanie matkinho hlasu.
Existujú ako ľudské bytosti!
Ešte predtým, než nenarodené deti dokážu robiť tieto veci, predsa stále existujú. V okamihu, keď spermia oplodní vajíčko, začína existovať nová ľudská bytosť. Individuálne dieťa nie je nikdy ničím iným než človekom. Nikdy predtým neexistovalo a ani znova už nemôže. Nenarodené deti nás udivujú od okamihu počatia.
Ľudský rozmer plodu vo svojej vedeckej práci potvrdil aj prof. Štencl. Uvádza: „Aj pri operácii plodu som si
uvedomoval, že plod je živý tvor. A my s ním nemôžeme robiť, čo chceme. Napríklad drogovo závislé matky rodia drogovo závislé deti. Nemá to dieťa nejaké práva už pred narodením? Môže matka vedome poškodzovať plod? Veď keby mu dala heroín po narodení, zavrú ju. Plod je absolútne bezbranný a od sveta ho pritom oddeľuje len brušná stena. Je skvelé, že problematiku vývoja plodu, jeho liečby a práv si uvedomuje čoraz viac ľudí aj na zodpovedných miestach.“
Tento úspešný slovenský vedec – kapacita a lekár bol ocenený aj svetovo. Na zasadnutí predsedníctva Európskej akadémie vied a umení, ktoré sa konalo 5. marca 2011 v Salzburgu, bol prijatý za člena Akadémie. Európska akadémia vied a umení bola založená na podnet významného rakúskeho kardiochirurga profesora Felixa Ungera, Nikolausa Lobkowitza a už zosnulého kardinála Königa. Jej cieľom je vytvárať kontakty a prispievať k pokroku vo vede a v umení. Rozširuje tiež idey tolerancie, humanizmu a európskej integrácie. Jej čestnými členmi sú aj nositelia Nobelovej ceny. Akadémia združuje významné osobnosti vedy, umenia, cirkvi a spoločenského života z 53 krajín sveta. Azda najznámejším členom Akadémie je pápež Benedikt XVI., ktorý sa jej členom stal v roku 1991 ešte ako kardinál. Akadémia má dnes viac ako 1 300 členov.
Na margo svojho celoživotného lekárskeho a vedeckého poslania profesor uvádza:
„Na fakulte som vlastne zistil, že medicína je nádherná a rozporuplná disciplína a čo ma najviac doteraz uchvacuje, je zrod života."
Kto je prof. MUDr. Ján Štencl, CSc.
1963 – absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského (LF UK),
postupom rokov získal atestácie v odboroch: gynekológia a pôrodníctvo, sociálne lekárstvo, organizácia zdravotníctva, reprodukčná medicína a materno-fetálna medicína a gynekologická urológia
1974 – titul kandidáta vied
1980 – obhajoba habilitačnej práce
1999 – vymenovaný za profesora
od 1981 – prednosta Gynekologicko-pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou
1996 až 2002 – riaditeľ Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny
od 2002 – rektor Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU)
Vedecko-výskumnej práci sa venuje od roku 1964, medzi prvými rozvíjal invazívne a diagnostické liečebné postupy plodu, je zakladateľom odboru fetálna medicína v SR, zrealizoval viac ako 400 prednášok na popredných európskych a svetových kongresoch a sympóziách.
Členstvo v odborných spoločnostiach:
Pôsobil ako hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR, zakladajúci člen Európskej spoločnosti gynekologickej endoskopie, spoluzakladateľ Európskej postgraduálnej gynekologickej akadémie. Od roku 1992 do roku 2006 bol prezidentom a od roku 2006 je doživotným čestným prezidentom Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti SLS. Je členom profesorského zboru Jaglellonian Univerzity Krakow, predsedom vedeckej rady SZU, členom vedeckej rady LF UK a Trnavskej univerzity. Je taktiež členom redakčných rád viacerých domácich a zahraničných odborných časopisov.
Ocenenia a vyznamenania:
Kríž prezidenta SR I. stupňa, Guothova cena za najlepšiu publikáciu, Zlatá medaila Jesseniovej lekárskej fakulty, Zlatá medaila UK, Zlatá medaila SAV, Zlatá medaila SLS, Award of Excellence In Laparoscopls Surgery, Čestná plaketa Jána Jessenia za zásluhy v lekárskych vedách.
Príroda a medicína sú jeho celoživotnými vášňami. Obom sa venuje – možno nie rovnakým dielom, ale sústavne.
Autorka: Jasmína Stauder
Cigániková je žena,matka.Tvrdí však,že plod v maternici ona odmieta nazývať dieťaťom.
Vážený lekár však hovorí o dieťati v maternici a starostlivosti o zdravie dieťaťa ešte v maternici.
vedanadosah.cvtisr.sk/…-maternici-zije-svojim-zivotom
Dieťa v maternici žije svojím životom
27. sep. 2015 • Lekárske vedy
slovenská veda medicína dieťa plod pôrod
Slovenská veda v oblasti starostlivosti o ešte nenarodený plod dokázala svoj svetový úspech. Vďaka slovenskej vede pokročila nielen Európa, ale celý svet výrazne vpred. Za týmto krokom, ktorý znamenal prelom v materno-fetálnej medicíne, stojí slovenská lekárska kapacita.
Prof. MUDr. Ján Štencl, CSc. už v 80. rokoch ako prvý v Európe a druhý na svete vykonal úspešnú operáciu plodu
priamo v maternici matky. Dieťatku bolo nutné operovať močový mechúr. Dnes k tejto unikátnej operácii verejne dodáva, že myšlienka na operáciu vzišla spontánne a v podstate na základe sedliackeho rozumu. Hovorí: „Nikde som nič podobné nevidel, len som si povedal, že to sa predsa musí dať spraviť. Pre jednu malú chybu uzáveru močovej rúry je plod ohrozený na živote, pretože keď moč nemôže odtekať, tak sa mechúr zväčšuje a utláča ostatné orgány v rozvoji. Po dlhom váhaní a premýšľaní sa mi zdalo, že najjednoduchšie bude otvoriť maternicu a potom močový mechúr plodu, aby cez umelo urobený otvor mohol moč plynule odchádzať do plodovej vody.“
Hnacím motorom vedeckej práce MUDr. Štencla bola myšlienka na záchranu ešte nenarodeného ľudského života. Nenarodené deti nemusia byť v rovnakom vývojovom štádiu ako my, no predsa existuje veľa vecí, ktoré aj tak dokážu robiť! Srdce im bije už v 21. deň gravidity, mozgové vlny sa dajú zistiť približne už na štyridsiaty druhý deň; môžu si už aj sať palce a zívať. Majú dokonca chuťové poháriky a vlastné odtlačky prstov!
Čo teda dieťa vie robiť v maternici?
Neuveriteľné veci, ktoré môžu nenarodené deti robiť vnútri maternice, nás môžu prekvapiť, určite je to však znakom ľudskosti týchto nenarodených životov.
Učia sa!
Vedci potvrdili, že „maternica je zmyslovým ihriskom pre vaše dieťa“. To, že deti reagujú už v maternici, je znamením, že dieťa sa pripravuje na život po pôrode. Deti majú v maternici schopnosť učiť sa a počúvať. Nový výskum naznačuje, že deti začínajú absorbovať jazyk už vtedy, keď sú v maternici – a to počas posledných 10 týždňov tehotenstva. To je skôr, než sa doteraz myslelo. Novorodenci skutočne vedia rozoznať rozdiel medzi materinským a cudzím jazykom už niekoľko hodín po narodení. Tieto neuveriteľné skutočnosti dokazujú, že aj keď dieťa ešte nevidno, on – alebo ona – je veľmi ľudské.
Reagujú gestami!
Deti dokážu v maternici počúvať reč i hudbu, pričom na hudbu dieťa dokáže i reagovať. Deti môžu reagovať v maternici na hudbu „žmurkaním alebo rytmickým pohybom“. Deti v maternici dokážu tiež reagovať inými spôsobmi. Napríklad dávajú hore palce alebo dávajú rukami iné signály.
Pamätajú si!
Výskum tiež hovorí o tom, ako sa deti učia v maternici a ako si nenarodené deti dokážu pamätať. Výskum naozaj dokazuje, že deti môžu skutočne rozoznať jazyk a hlas svojej matky medzi inými. Ako uvádza The Daily Mail, deti si dokážu pamätať pesničky, ktoré počujú v maternici, až štyri mesiace. Výskumníci hovoria, že vystavovanie hudbe v maternici môže tiež ovplyvniť „kritické obdobie vývoja mozgu“. Je úžasné, že deti sa v maternici nielen učia, ale si aj pamätajú.
Snívajú!
Uvádza sa, že v 32. týždni deti prespia 90 – 95 % dňa. Niektoré z týchto hodín trávia v rôznych fázach spánku – vrátane REM spánku, hlbokého spánku či neurčitého stavu. Počas REM spánku sa oči (detí) pohybujú sem a tam rovnako ako oči dospelého. Niektorí vedci sa dokonca domnievajú, že zatiaľ čo plody spia, snívajú! Rovnako ako deti po narodení pravdepodobne snívajú o tom, čo poznajú – o pocitoch, ktoré cítia v maternici. Vedci, ktorí sledovali deti v maternici, poznamenali, že sú v stave pokojnej bdelosti. To naznačuje, že dieťa sa dokáže na niečo zamerať – napríklad na počúvanie matkinho hlasu.
Existujú ako ľudské bytosti!
Ešte predtým, než nenarodené deti dokážu robiť tieto veci, predsa stále existujú. V okamihu, keď spermia oplodní vajíčko, začína existovať nová ľudská bytosť. Individuálne dieťa nie je nikdy ničím iným než človekom. Nikdy predtým neexistovalo a ani znova už nemôže. Nenarodené deti nás udivujú od okamihu počatia.
Ľudský rozmer plodu vo svojej vedeckej práci potvrdil aj prof. Štencl. Uvádza: „Aj pri operácii plodu som si
uvedomoval, že plod je živý tvor. A my s ním nemôžeme robiť, čo chceme. Napríklad drogovo závislé matky rodia drogovo závislé deti. Nemá to dieťa nejaké práva už pred narodením? Môže matka vedome poškodzovať plod? Veď keby mu dala heroín po narodení, zavrú ju. Plod je absolútne bezbranný a od sveta ho pritom oddeľuje len brušná stena. Je skvelé, že problematiku vývoja plodu, jeho liečby a práv si uvedomuje čoraz viac ľudí aj na zodpovedných miestach.“
Tento úspešný slovenský vedec – kapacita a lekár bol ocenený aj svetovo. Na zasadnutí predsedníctva Európskej akadémie vied a umení, ktoré sa konalo 5. marca 2011 v Salzburgu, bol prijatý za člena Akadémie. Európska akadémia vied a umení bola založená na podnet významného rakúskeho kardiochirurga profesora Felixa Ungera, Nikolausa Lobkowitza a už zosnulého kardinála Königa. Jej cieľom je vytvárať kontakty a prispievať k pokroku vo vede a v umení. Rozširuje tiež idey tolerancie, humanizmu a európskej integrácie. Jej čestnými členmi sú aj nositelia Nobelovej ceny. Akadémia združuje významné osobnosti vedy, umenia, cirkvi a spoločenského života z 53 krajín sveta. Azda najznámejším členom Akadémie je pápež Benedikt XVI., ktorý sa jej členom stal v roku 1991 ešte ako kardinál. Akadémia má dnes viac ako 1 300 členov.
Na margo svojho celoživotného lekárskeho a vedeckého poslania profesor uvádza:
„Na fakulte som vlastne zistil, že medicína je nádherná a rozporuplná disciplína a čo ma najviac doteraz uchvacuje, je zrod života."
Kto je prof. MUDr. Ján Štencl, CSc.
1963 – absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského (LF UK),
postupom rokov získal atestácie v odboroch: gynekológia a pôrodníctvo, sociálne lekárstvo, organizácia zdravotníctva, reprodukčná medicína a materno-fetálna medicína a gynekologická urológia
1974 – titul kandidáta vied
1980 – obhajoba habilitačnej práce
1999 – vymenovaný za profesora
od 1981 – prednosta Gynekologicko-pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou
1996 až 2002 – riaditeľ Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny
od 2002 – rektor Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU)
Vedecko-výskumnej práci sa venuje od roku 1964, medzi prvými rozvíjal invazívne a diagnostické liečebné postupy plodu, je zakladateľom odboru fetálna medicína v SR, zrealizoval viac ako 400 prednášok na popredných európskych a svetových kongresoch a sympóziách.
Členstvo v odborných spoločnostiach:
Pôsobil ako hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR, zakladajúci člen Európskej spoločnosti gynekologickej endoskopie, spoluzakladateľ Európskej postgraduálnej gynekologickej akadémie. Od roku 1992 do roku 2006 bol prezidentom a od roku 2006 je doživotným čestným prezidentom Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti SLS. Je členom profesorského zboru Jaglellonian Univerzity Krakow, predsedom vedeckej rady SZU, členom vedeckej rady LF UK a Trnavskej univerzity. Je taktiež členom redakčných rád viacerých domácich a zahraničných odborných časopisov.
Ocenenia a vyznamenania:
Kríž prezidenta SR I. stupňa, Guothova cena za najlepšiu publikáciu, Zlatá medaila Jesseniovej lekárskej fakulty, Zlatá medaila UK, Zlatá medaila SAV, Zlatá medaila SLS, Award of Excellence In Laparoscopls Surgery, Čestná plaketa Jána Jessenia za zásluhy v lekárskych vedách.
Príroda a medicína sú jeho celoživotnými vášňami. Obom sa venuje – možno nie rovnakým dielom, ale sústavne.
Autorka: Jasmína Stauder
Európsky súd pre ľudské práva v Štrasbugu rozhodol,že embryo,dieťa v prenatálnom veku,je ľudská osoba.
EMBRYO je ľudská osoba!
Ako ľudská osoba má aj všetky práva ľudských osôb,teda aj právo na život.
curia.europa.eu/…ion/pdf/2011-10/cp110112sk.pdf
klemens.sav.sk/…c/filozofia/2010/6/538-551.pdf
eur-lex.europa.eu/…TXT/PDF/?uri=CELEX:62013CC0364
tkkbs.sk/…ew.php?cisloclanku=20150828020
Veda …Viac
Európsky súd pre ľudské práva v Štrasbugu rozhodol,že embryo,dieťa v prenatálnom veku,je ľudská osoba.
EMBRYO je ľudská osoba!
Ako ľudská osoba má aj všetky práva ľudských osôb,teda aj právo na život.
curia.europa.eu/…ion/pdf/2011-10/cp110112sk.pdf
klemens.sav.sk/…c/filozofia/2010/6/538-551.pdf
eur-lex.europa.eu/…TXT/PDF/?uri=CELEX:62013CC0364
tkkbs.sk/…ew.php?cisloclanku=20150828020
Veda a Život: Rozhodnutie súdu potvrdilo, že embryo je osoba
P:3, 28. 08. 2015 14:57, ZAH
Rím 28. augusta (RV) Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu dňa 27. augusta rozhodol, že Taliansko neporušilo Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď nepripustilo darcovstvo ľudských embryí získaných oplodnením in vitro pre využitie na vedecké účely. Išlo o prípad talianskej občianky Adeliny Parillo ktorá v roku 2002 absolvovala takúto metódu spolu so svojím partnerom. Z takto získaných piatich embryí žiadne nebolo následne implantované z dôvodu smrti partnera v roku 2003. Spomenutá žena chcela embryá „darovať“ na vedecké účely.
Rozhodnutie štrasburského tribunálu privítala talianska asociácia Veda a život: „Vyjadrujeme veľké uspokojenie nad dnešným rozhodnutím Štrasburského súdu, ktorý potvrdzuje, že ľudské bytosti, v akejkoľvek fáze ich života, nikdy nie sú vecami, ale sú to osoby, a ako také ich urobiť výskumnými objektmi je nemysliteľné“ – uvádza v stanovisku národná predsedkyňa Asociácie Veda a život Paola Ricci Sindoni. Okrem iného pripomína, že „v rámci ľudských vzťahov nemôžu existovať ľudské bytosti, na ktorých by sa mohlo uplatňovať vlastníctvo: v tomto bezpochyby veľká európska kampaň «Jeden z nás» prispela k sformovaniu obnovenej pozornosti voči týmto témam.“
Asociácia Veda a život sa v rámci Talianska „angažuje za ochranu práva na život každej ľudskej bytosti od počatia po prirodzenú smrť ako základu všetkých ľudských práv, a tým aj demokracie, a v širšom zmysle vytvára diskusiu k témam vedeckého výskumu, ktoré majú dopad na život človeka a spoločnosti.“
EMBRYO je ľudská osoba!
Ako ľudská osoba má aj všetky práva ľudských osôb,teda aj právo na život.
curia.europa.eu/…ion/pdf/2011-10/cp110112sk.pdf
klemens.sav.sk/…c/filozofia/2010/6/538-551.pdf
eur-lex.europa.eu/…TXT/PDF/?uri=CELEX:62013CC0364
tkkbs.sk/…ew.php?cisloclanku=20150828020
Veda a Život: Rozhodnutie súdu potvrdilo, že embryo je osoba
P:3, 28. 08. 2015 14:57, ZAH
Rím 28. augusta (RV) Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu dňa 27. augusta rozhodol, že Taliansko neporušilo Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď nepripustilo darcovstvo ľudských embryí získaných oplodnením in vitro pre využitie na vedecké účely. Išlo o prípad talianskej občianky Adeliny Parillo ktorá v roku 2002 absolvovala takúto metódu spolu so svojím partnerom. Z takto získaných piatich embryí žiadne nebolo následne implantované z dôvodu smrti partnera v roku 2003. Spomenutá žena chcela embryá „darovať“ na vedecké účely.
Rozhodnutie štrasburského tribunálu privítala talianska asociácia Veda a život: „Vyjadrujeme veľké uspokojenie nad dnešným rozhodnutím Štrasburského súdu, ktorý potvrdzuje, že ľudské bytosti, v akejkoľvek fáze ich života, nikdy nie sú vecami, ale sú to osoby, a ako také ich urobiť výskumnými objektmi je nemysliteľné“ – uvádza v stanovisku národná predsedkyňa Asociácie Veda a život Paola Ricci Sindoni. Okrem iného pripomína, že „v rámci ľudských vzťahov nemôžu existovať ľudské bytosti, na ktorých by sa mohlo uplatňovať vlastníctvo: v tomto bezpochyby veľká európska kampaň «Jeden z nás» prispela k sformovaniu obnovenej pozornosti voči týmto témam.“
Asociácia Veda a život sa v rámci Talianska „angažuje za ochranu práva na život každej ľudskej bytosti od počatia po prirodzenú smrť ako základu všetkých ľudských práv, a tým aj demokracie, a v širšom zmysle vytvára diskusiu k témam vedeckého výskumu, ktoré majú dopad na život človeka a spoločnosti.“
Právne postavenie dieťaťa v maternici
Nasciturus
cs.wikipedia.org/wiki/Nasciturus
cs.wikipedia.org/wiki/Nepominutelný_dědic
cs.wikipedia.org/wiki/Právní_osobnost
cs.wikipedia.org/wiki/Nasciturus
Preložiť túto stránku
“ Ohled na zájmy dítěte odpovídá dávné zásadě nasciturus iam pro nato habetur quotiens de commodo eius agitur (ten, kdo se má narodit, pokládá se již za ..
Isté kruhy kŕmia …Viac
Právne postavenie dieťaťa v maternici
Nasciturus
cs.wikipedia.org/wiki/Nasciturus
cs.wikipedia.org/wiki/Nepominutelný_dědic
cs.wikipedia.org/wiki/Právní_osobnost
cs.wikipedia.org/wiki/Nasciturus
Preložiť túto stránku
“ Ohled na zájmy dítěte odpovídá dávné zásadě nasciturus iam pro nato habetur quotiens de commodo eius agitur (ten, kdo se má narodit, pokládá se již za ..
Isté kruhy kŕmia občanov zvrátenými názormi o tom,že žena má právo ísť na potrat,lebo ona môže rozhodovať o svojom tele ako chce.Toto donekonečna opakujú aj politici,ktorí sa chcú zapáčiť potratárom a ich aktivistom.
Pri potrate žena nerozhoduje o svojom tele,ale o živote inej osoby.
Ak sa žene narodí chlapček,je to jej telo?
Ak má narodené dieťa inú krvnú skupinu ako matka,je to jej telo?
Ak nastane situácia,že dieťa je pohrobok,teda otec zomrie a žena s ním ešte pred smrťou počala dieťa,tak dieťa bude dedičom.Je tento dedič jej telom?
A nakoniec výrok Európskeho súdu pre ľudské práva z roku 2015 jasne znie:
EMBRYO je OSOBA.
Osoba má všetky ľudské práva.Aj právo na život.
cs.wikipedia.org/wiki/Nasciturus
Nasciturus je dosud nenarozené dítě (zpravidla od početí do porodu), které je způsobilé nabývat, za podmínky, že se narodí živé, subjektivní práva.
V Deklaraci práv dítěte, která byla podepsána roku 1924 Společností národů, je poprvé řečeno, že dítě má právo na ochranu již před narozením. V roce 1945 byla Společnost národů nahrazena Organizací spojených národů, která 20. listopadu 1959 vyhlásila Chartu práv dítěte, jež se stala předchůdcem Úmluvy o právech dítěte, přijaté 20. listopadu 1989 Valným shromážděním OSN. V České republice začala platit k 1. lednu 1993. Tato úmluva stanovuje občanská, politická, ekonomická, sociální a kulturní práva dítěte a její dodržování kontroluje Výbor pro práva dítěte OSN. Úmluva definuje dítě jako lidskou bytost mladší 18 let.[1]
Podle českého práva je nenarozené dítě hodno ochrany, konkrétně jde o čl. 6 odst. 1 Listiny základních práv a svobod, podle nějž má každý právo na život a lidský život je hoden ochrany již před narozením. To znamená, že se blíží povaze ústavně garantované hodnoty (ústavodárce se zavázal ho chránit právě tím, že ho označil za hodnotu). Na úrovni trestní je plod chráněn podle skutkových podstat několika trestných činů proti těhotenství ženy (§ 159–163 TrZ), trestného činu nedovolené nakládání s lidským embryem a lidským genomem (§ 167 TrZ) a také jako speciální případ trestného činu ublížení na zdraví spočívající ve vyvolání potratu nebo usmrcení plodu [§ 122 odst. 2 písm. g) TrZ].
Plod je dále chráněn soukromým právem. § 25 občanského zákoníku stanoví: „Na počaté dítě se hledí jako na již narozené, pokud to vyhovuje jeho zájmům. Má se za to, že se dítě narodilo živé. Nenarodí-li se však živé, hledí se na ně, jako by nikdy nebylo.“ Ohled na zájmy dítěte odpovídá dávné zásadě nasciturus iam pro nato habetur quotiens de commodo eius agitur (ten, kdo se má narodit, pokládá se již za narozeného, kdykoli se jedná o jeho prospěch). V případě pochybností se pak stanoví vyvratitelná právní domněnka, že se narodilo živé.[2] Význam nascitura je především v dědickém právu, neboť zemře-li zůstavitel před narozením svého dítěte, může se stát toto dítě jeho dědicem. Zemře-li dítě až po porodu, stává se samo zůstavitelem a jeho dědický podíl připadne jeho vlastním dědicům, kdežto narodí-li se mrtvé, má se za to, že se nikdy dědicem nestalo a na jeho místo nastupují ostatní dědicové.[3]
Dědic je ten, komu náleží dědické právo, tedy osoba mající právo na pozůstalost (dědictví) po zůstaviteli (nebožtíkovi), nebo alespoň na její díl
Za dědice (i odkazovníka) lze povolat i právnickou osobu, která má teprve vzniknout. Musí vzniknout nejpozději do jednoho roku od smrti zůstavitele. Dědicem může být i nasciturus, tedy ještě nenarozené dítě. Pouze ale v případě, že se následně narodí živé. Svá práva k dědictví nabude (v plném rozsahu) až svým narozením.
tkkbs.sk/…ew.php?cisloclanku=20150828020
Veda a Život: Rozhodnutie súdu potvrdilo, že embryo je osoba
P:3, 28. 08. 2015 14:57, ZAH
Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu dňa 27. augusta 2015 rozhodol nasledovne:" Embryo je osoba" !
Asociácia Veda a život: „Vyjadrujeme veľké uspokojenie nad dnešným rozhodnutím Štrasburského súdu, ktorý potvrdzuje, že ľudské bytosti, v akejkoľvek fáze ich života, nikdy nie sú vecami, ale sú to osoby",.
Rím 28. augusta (RV) Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu dňa 27. augusta rozhodol, že Taliansko neporušilo Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď nepripustilo darcovstvo ľudských embryí získaných oplodnením in vitro pre využitie na vedecké účely. Išlo o prípad talianskej občianky Adeliny Parillo ktorá v roku 2002 absolvovala takúto metódu spolu so svojím partnerom. Z takto získaných piatich embryí žiadne nebolo následne implantované z dôvodu smrti partnera v roku 2003. Spomenutá žena chcela embryá „darovať“ na vedecké účely.
Rozhodnutie štrasburského tribunálu privítala talianska asociácia Veda a život: „Vyjadrujeme veľké uspokojenie nad dnešným rozhodnutím Štrasburského súdu, ktorý potvrdzuje, že ľudské bytosti, v akejkoľvek fáze ich života, nikdy nie sú vecami, ale sú to osoby, a ako také ich urobiť výskumnými objektmi je nemysliteľné“ – uvádza v stanovisku národná predsedkyňa Asociácie Veda a život Paola Ricci Sindoni. Okrem iného pripomína, že „v rámci ľudských vzťahov nemôžu existovať ľudské bytosti, na ktorých by sa mohlo uplatňovať vlastníctvo: v tomto bezpochyby veľká európska kampaň «Jeden z nás» prispela k sformovaniu obnovenej pozornosti voči týmto témam.“
Asociácia Veda a život sa v rámci Talianska „angažuje za ochranu práva na život každej ľudskej bytosti od počatia po prirodzenú smrť ako základu všetkých ľudských práv, a tým aj demokracie, a v širšom zmysle vytvára diskusiu k témam vedeckého výskumu, ktoré majú dopad na život človeka a spoločnosti.“
Kanadská neziskovka voľba42 (Choice for Two) v sobotu uverejnila video, v ktorom zakladateľka a režisérka skupiny Laura Klassen dáva ružovú parochňu a satiricky vysvetľuje, ako "magický pôrodný kanál" poskytuje ľudskému právu dieťa po narodení ,
"Pred narodením dieťaťa alebo plodu nie je to ľudská bytosť. Jasne, "vysvetľuje. "Ale keď prechádza cez pôrodný kanál, stane sa niečo úžasné, ktoré ho premení na osobu s ľudskými právami."
facebook.com/…-birth-canal/2143321705883391/
hlavnespravy.sk/…nevznikaju-az-narodeni/1425042
youtube.com/watch?v=CNgwsT295G8
vedanadosah.cvtisr.sk/…-maternici-zije-svojim-zivotom
Dieťa v maternici žije svojím životom
Slovenská veda v oblasti starostlivosti o ešte nenarodený plod dokázala svoj svetový úspech. Vďaka slovenskej vede pokročila nielen Európa, ale celý svet výrazne vpred. Za týmto krokom, ktorý znamenal prelom v materno-fetálnej medicíne, stojí slovenská lekárska kapacita.
youtube.com/watch?v=O2l1-kvKomg
Nasciturus
cs.wikipedia.org/wiki/Nasciturus
cs.wikipedia.org/wiki/Nepominutelný_dědic
cs.wikipedia.org/wiki/Právní_osobnost
cs.wikipedia.org/wiki/Nasciturus
Preložiť túto stránku
“ Ohled na zájmy dítěte odpovídá dávné zásadě nasciturus iam pro nato habetur quotiens de commodo eius agitur (ten, kdo se má narodit, pokládá se již za ..
Isté kruhy kŕmia občanov zvrátenými názormi o tom,že žena má právo ísť na potrat,lebo ona môže rozhodovať o svojom tele ako chce.Toto donekonečna opakujú aj politici,ktorí sa chcú zapáčiť potratárom a ich aktivistom.
Pri potrate žena nerozhoduje o svojom tele,ale o živote inej osoby.
Ak sa žene narodí chlapček,je to jej telo?
Ak má narodené dieťa inú krvnú skupinu ako matka,je to jej telo?
Ak nastane situácia,že dieťa je pohrobok,teda otec zomrie a žena s ním ešte pred smrťou počala dieťa,tak dieťa bude dedičom.Je tento dedič jej telom?
A nakoniec výrok Európskeho súdu pre ľudské práva z roku 2015 jasne znie:
EMBRYO je OSOBA.
Osoba má všetky ľudské práva.Aj právo na život.
cs.wikipedia.org/wiki/Nasciturus
Nasciturus je dosud nenarozené dítě (zpravidla od početí do porodu), které je způsobilé nabývat, za podmínky, že se narodí živé, subjektivní práva.
V Deklaraci práv dítěte, která byla podepsána roku 1924 Společností národů, je poprvé řečeno, že dítě má právo na ochranu již před narozením. V roce 1945 byla Společnost národů nahrazena Organizací spojených národů, která 20. listopadu 1959 vyhlásila Chartu práv dítěte, jež se stala předchůdcem Úmluvy o právech dítěte, přijaté 20. listopadu 1989 Valným shromážděním OSN. V České republice začala platit k 1. lednu 1993. Tato úmluva stanovuje občanská, politická, ekonomická, sociální a kulturní práva dítěte a její dodržování kontroluje Výbor pro práva dítěte OSN. Úmluva definuje dítě jako lidskou bytost mladší 18 let.[1]
Podle českého práva je nenarozené dítě hodno ochrany, konkrétně jde o čl. 6 odst. 1 Listiny základních práv a svobod, podle nějž má každý právo na život a lidský život je hoden ochrany již před narozením. To znamená, že se blíží povaze ústavně garantované hodnoty (ústavodárce se zavázal ho chránit právě tím, že ho označil za hodnotu). Na úrovni trestní je plod chráněn podle skutkových podstat několika trestných činů proti těhotenství ženy (§ 159–163 TrZ), trestného činu nedovolené nakládání s lidským embryem a lidským genomem (§ 167 TrZ) a také jako speciální případ trestného činu ublížení na zdraví spočívající ve vyvolání potratu nebo usmrcení plodu [§ 122 odst. 2 písm. g) TrZ].
Plod je dále chráněn soukromým právem. § 25 občanského zákoníku stanoví: „Na počaté dítě se hledí jako na již narozené, pokud to vyhovuje jeho zájmům. Má se za to, že se dítě narodilo živé. Nenarodí-li se však živé, hledí se na ně, jako by nikdy nebylo.“ Ohled na zájmy dítěte odpovídá dávné zásadě nasciturus iam pro nato habetur quotiens de commodo eius agitur (ten, kdo se má narodit, pokládá se již za narozeného, kdykoli se jedná o jeho prospěch). V případě pochybností se pak stanoví vyvratitelná právní domněnka, že se narodilo živé.[2] Význam nascitura je především v dědickém právu, neboť zemře-li zůstavitel před narozením svého dítěte, může se stát toto dítě jeho dědicem. Zemře-li dítě až po porodu, stává se samo zůstavitelem a jeho dědický podíl připadne jeho vlastním dědicům, kdežto narodí-li se mrtvé, má se za to, že se nikdy dědicem nestalo a na jeho místo nastupují ostatní dědicové.[3]
Dědic je ten, komu náleží dědické právo, tedy osoba mající právo na pozůstalost (dědictví) po zůstaviteli (nebožtíkovi), nebo alespoň na její díl
Za dědice (i odkazovníka) lze povolat i právnickou osobu, která má teprve vzniknout. Musí vzniknout nejpozději do jednoho roku od smrti zůstavitele. Dědicem může být i nasciturus, tedy ještě nenarozené dítě. Pouze ale v případě, že se následně narodí živé. Svá práva k dědictví nabude (v plném rozsahu) až svým narozením.
tkkbs.sk/…ew.php?cisloclanku=20150828020
Veda a Život: Rozhodnutie súdu potvrdilo, že embryo je osoba
P:3, 28. 08. 2015 14:57, ZAH
Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu dňa 27. augusta 2015 rozhodol nasledovne:" Embryo je osoba" !
Asociácia Veda a život: „Vyjadrujeme veľké uspokojenie nad dnešným rozhodnutím Štrasburského súdu, ktorý potvrdzuje, že ľudské bytosti, v akejkoľvek fáze ich života, nikdy nie sú vecami, ale sú to osoby",.
Rím 28. augusta (RV) Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu dňa 27. augusta rozhodol, že Taliansko neporušilo Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď nepripustilo darcovstvo ľudských embryí získaných oplodnením in vitro pre využitie na vedecké účely. Išlo o prípad talianskej občianky Adeliny Parillo ktorá v roku 2002 absolvovala takúto metódu spolu so svojím partnerom. Z takto získaných piatich embryí žiadne nebolo následne implantované z dôvodu smrti partnera v roku 2003. Spomenutá žena chcela embryá „darovať“ na vedecké účely.
Rozhodnutie štrasburského tribunálu privítala talianska asociácia Veda a život: „Vyjadrujeme veľké uspokojenie nad dnešným rozhodnutím Štrasburského súdu, ktorý potvrdzuje, že ľudské bytosti, v akejkoľvek fáze ich života, nikdy nie sú vecami, ale sú to osoby, a ako také ich urobiť výskumnými objektmi je nemysliteľné“ – uvádza v stanovisku národná predsedkyňa Asociácie Veda a život Paola Ricci Sindoni. Okrem iného pripomína, že „v rámci ľudských vzťahov nemôžu existovať ľudské bytosti, na ktorých by sa mohlo uplatňovať vlastníctvo: v tomto bezpochyby veľká európska kampaň «Jeden z nás» prispela k sformovaniu obnovenej pozornosti voči týmto témam.“
Asociácia Veda a život sa v rámci Talianska „angažuje za ochranu práva na život každej ľudskej bytosti od počatia po prirodzenú smrť ako základu všetkých ľudských práv, a tým aj demokracie, a v širšom zmysle vytvára diskusiu k témam vedeckého výskumu, ktoré majú dopad na život človeka a spoločnosti.“
Kanadská neziskovka voľba42 (Choice for Two) v sobotu uverejnila video, v ktorom zakladateľka a režisérka skupiny Laura Klassen dáva ružovú parochňu a satiricky vysvetľuje, ako "magický pôrodný kanál" poskytuje ľudskému právu dieťa po narodení ,
"Pred narodením dieťaťa alebo plodu nie je to ľudská bytosť. Jasne, "vysvetľuje. "Ale keď prechádza cez pôrodný kanál, stane sa niečo úžasné, ktoré ho premení na osobu s ľudskými právami."
facebook.com/…-birth-canal/2143321705883391/
hlavnespravy.sk/…nevznikaju-az-narodeni/1425042
youtube.com/watch?v=CNgwsT295G8
vedanadosah.cvtisr.sk/…-maternici-zije-svojim-zivotom
Dieťa v maternici žije svojím životom
Slovenská veda v oblasti starostlivosti o ešte nenarodený plod dokázala svoj svetový úspech. Vďaka slovenskej vede pokročila nielen Európa, ale celý svet výrazne vpred. Za týmto krokom, ktorý znamenal prelom v materno-fetálnej medicíne, stojí slovenská lekárska kapacita.
youtube.com/watch?v=O2l1-kvKomg
že by pan Selecký utrpěl stařeckou demenci
Ekans,pán Selecký si zaslúži našu úctu.
Neviem,či by si ty dokázal oddanosť voči BOHU,ako to urobil pán Selecký počas komunizmu.
Neviem,prečo NR SR opäť otvára otázku zákona o komunizme.
Zákon č. 125/1996 Z. z.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému
Čiastka
46/1996
Platnosť od
27.04.1996
Účinnosť od
27.04.1996
Zaradené v právnych …Viac
Ekans,pán Selecký si zaslúži našu úctu.
Neviem,či by si ty dokázal oddanosť voči BOHU,ako to urobil pán Selecký počas komunizmu.
Neviem,prečo NR SR opäť otvára otázku zákona o komunizme.
Zákon č. 125/1996 Z. z.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému
Čiastka
46/1996
Platnosť od
27.04.1996
Účinnosť od
27.04.1996
Zaradené v právnych oblastiach
OBSAH
§ 1
§ 2
§ 3
§ 4
§ 5
§ 6
§ 7
§ 8
Aktuálne znenie 27.04.1996
Časové verzie
Súvislosti
125
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 27. marca 1996
o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému
Národná rada Slovenskej republiky, vedená snahou vyjadriť mimoriadnu úctu obetiam komunistického systému,
priznať im významný podiel na obnove slobody a demokracie,
uložiť do pamäti národa utrpenie a obete tisícov občanov,
zamedziť, aby nikdy nedošlo k pokusom o obnovu totalitných systémov v akejkoľvek podobe, a
uvedomujúc si povinnosť vyrovnať sa s komunistickým totalitným režimom, vyhlasuje, že Komunistická strana Československa a jej odnož Komunistická strana Slovenska sú zodpovedné za spôsob vlády v našej krajine v rokoch 1948–1989, a to najmä za cieľavedomé ničenie tradičných hodnôt európskej civilizácie, národných a náboženských práv, za úmyselné porušovanie ľudských práv a slobôd, za justičné zločiny vykonané v politických procesoch, za teror vykonávaný proti nositeľom iných názorov, než aké zodpovedali učeniu marxizmu-leninizmu, za devastáciu hospodárstva, za zničenie tradičných princípov vlastníckeho práva, za zneužívanie výchovy, vzdelávania, vedy a kultúry na politické a ideologické účely.
Národná rada Slovenskej republiky
vo vedomí, že komunistický režim a tí, ktorí ho aktívne presadzovali,
nedával občanom možnosť slobodne vyjadriť politickú vôľu, nútil ich verejne vyhlasovať svoj súhlas aj s tým, čo považovali za klamstvo a za zločin, a to prenasledovaním alebo hrozbou perzekúcie voči nim samotným i rodinám a blízkym,
porušoval základné princípy demokratického právneho štátu, medzinárodné zmluvy aj svoje vlastné zákony,
zneužíval na prenasledovanie občanov mocenské nástroje, a to najmä
– popravoval, vraždil a žalároval ich vo väzniciach a táboroch nútených prác, pri vyšetrovaní a v dobe žalárovania používal brutálne metódy vrátane fyzického a psychického mučenia,
– zraňoval a usmrcoval občanov pri pokusoch o útek do cudziny,
– násilne zadržoval predstaviteľov, členov cirkví alebo náboženských spoločností v sústreďovacom tábore alebo im inak obmedzil ich osobnú alebo majetkovú slobodu (zákon č. 267/1992 Zb.),
– násilne vysťahoval občanov v akcii B (§ 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb.),
– zabraňoval im v práve slobodne vycestovať do zahraničia a taktiež vrátiť sa späť do svojej vlasti,
– zneužíval ich na výkon vojenskej služby v Pomocných technických práporoch na neobmedzenú dobu,
– na dosiahnutie svojich cieľov neváhal páchať zločiny, umožňoval ich beztrestné páchanie a poskytoval neoprávnené výhody a ochranu tým, ktorí sa na zločinoch a perzekúciách podieľali,
– spojil sa s cudzou mocnosťou a od roku 1968 udržiaval uvedený stav pomocou okupačných vojsk; dlhodobo prenasledoval občanov vedených na osobitných zoznamoch („čierne listiny“) spolu s ich rodinnými príslušníkmi,
sa uzniesla na tomto zákone:
§ 1
(1) Režim založený na komunistickej ideológii, ktorý rozhodoval o riadení štátu a osudoch občanov v bývalom Československu od 25. februára 1948 do 17. novembra 1989, bol odsúdeniahodný.
(2) Komunistická strana Československa, ako aj Komunistická strana Slovenska bola organizáciou, ktorá nezabránila svojim členom a ich pomáhačom páchať zločiny, a to aj na ľudských právach a slobodách.
§ 2
(1) Odpor občanov proti komunistickému režimu, prameniaci v demokratickom presvedčení, prejavujúci sa odbojom, pomocou prenasledovaným alebo inou činnosťou vo vnútri štátu alebo v zahraničí samostatne alebo v spojení s demokratickou mocnosťou, bol legitímny, morálne oprávnený a je hodný úcty.
(2) Každému, kto bol komunistickým režimom nespravodlivo postihnutý, prispel k jeho pádu a k znovunastoleniu demokracie na Slovensku a nepodieľal sa na zločinoch komunizmu, patrí vďaka.
§ 3
Vo vstupnej hale Národnej rady Slovenskej republiky sa umiestni pamätná tabuľa s textom: „Účastníci protikomunistického odboja sa zaslúžili o pád komunistického režimu a o znovunastolenie demokracie na Slovensku. Patrí im za to vďaka.“.
§ 4
(1) Do premlčacej doby trestných činov, trestnosť ktorých nezanikla, sa nezapočítava doba od 25. februára 1948 do 29. decembra 1989, ak z politických dôvodov nezlučiteľných so základnými zásadami právneho poriadku demokratického štátu nedošlo k právoplatnému odsúdeniu alebo k zbaveniu obžaloby.
(2) Z dôvodov uvedených v odseku 1 nezaniká uplynutím premlčacej doby ani trestnosť trestných činov podľa osobitného predpisu.1)
§ 5
Súd na návrh zruší alebo zmierni trest uložený za trestný čin, na ktorý sa nevzťahuje rehabilitácia podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, ak sa v priebehu konania preukáže, že konanie odsúdeného smerovalo k ochrane základných ľudských a občianskych práv a slobôd nie zjavne neprimeranými prostriedkami. Na účely tohto konania sa primerane použijú ustanovenia § 4 a nasl. zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii.
§ 6
Zmiernenie niektorých krívd spáchaných na odporcoch komunistického režimu a na osobách, ktoré boli postihnuté jeho perzekúciami, upraví osobitný zákon.
§ 7
Zodpovednosť a spoluzodpovednosť na spáchaných zločinoch je založená na zásade individuálnej zodpovednosti tých, ktorí sa trestných činov dopustili.
§ 8
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Platnosť od 27.04.1996 Účinnosť od 27.04.1996
Michal Kováč v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
Poznámky pod čiarou
1) § 67a Trestného zákona.
Neviem,či by si ty dokázal oddanosť voči BOHU,ako to urobil pán Selecký počas komunizmu.
Neviem,prečo NR SR opäť otvára otázku zákona o komunizme.
Zákon č. 125/1996 Z. z.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému
Čiastka
46/1996
Platnosť od
27.04.1996
Účinnosť od
27.04.1996
Zaradené v právnych oblastiach
OBSAH
§ 1
§ 2
§ 3
§ 4
§ 5
§ 6
§ 7
§ 8
Aktuálne znenie 27.04.1996
Časové verzie
Súvislosti
125
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 27. marca 1996
o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému
Národná rada Slovenskej republiky, vedená snahou vyjadriť mimoriadnu úctu obetiam komunistického systému,
priznať im významný podiel na obnove slobody a demokracie,
uložiť do pamäti národa utrpenie a obete tisícov občanov,
zamedziť, aby nikdy nedošlo k pokusom o obnovu totalitných systémov v akejkoľvek podobe, a
uvedomujúc si povinnosť vyrovnať sa s komunistickým totalitným režimom, vyhlasuje, že Komunistická strana Československa a jej odnož Komunistická strana Slovenska sú zodpovedné za spôsob vlády v našej krajine v rokoch 1948–1989, a to najmä za cieľavedomé ničenie tradičných hodnôt európskej civilizácie, národných a náboženských práv, za úmyselné porušovanie ľudských práv a slobôd, za justičné zločiny vykonané v politických procesoch, za teror vykonávaný proti nositeľom iných názorov, než aké zodpovedali učeniu marxizmu-leninizmu, za devastáciu hospodárstva, za zničenie tradičných princípov vlastníckeho práva, za zneužívanie výchovy, vzdelávania, vedy a kultúry na politické a ideologické účely.
Národná rada Slovenskej republiky
vo vedomí, že komunistický režim a tí, ktorí ho aktívne presadzovali,
nedával občanom možnosť slobodne vyjadriť politickú vôľu, nútil ich verejne vyhlasovať svoj súhlas aj s tým, čo považovali za klamstvo a za zločin, a to prenasledovaním alebo hrozbou perzekúcie voči nim samotným i rodinám a blízkym,
porušoval základné princípy demokratického právneho štátu, medzinárodné zmluvy aj svoje vlastné zákony,
zneužíval na prenasledovanie občanov mocenské nástroje, a to najmä
– popravoval, vraždil a žalároval ich vo väzniciach a táboroch nútených prác, pri vyšetrovaní a v dobe žalárovania používal brutálne metódy vrátane fyzického a psychického mučenia,
– zraňoval a usmrcoval občanov pri pokusoch o útek do cudziny,
– násilne zadržoval predstaviteľov, členov cirkví alebo náboženských spoločností v sústreďovacom tábore alebo im inak obmedzil ich osobnú alebo majetkovú slobodu (zákon č. 267/1992 Zb.),
– násilne vysťahoval občanov v akcii B (§ 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb.),
– zabraňoval im v práve slobodne vycestovať do zahraničia a taktiež vrátiť sa späť do svojej vlasti,
– zneužíval ich na výkon vojenskej služby v Pomocných technických práporoch na neobmedzenú dobu,
– na dosiahnutie svojich cieľov neváhal páchať zločiny, umožňoval ich beztrestné páchanie a poskytoval neoprávnené výhody a ochranu tým, ktorí sa na zločinoch a perzekúciách podieľali,
– spojil sa s cudzou mocnosťou a od roku 1968 udržiaval uvedený stav pomocou okupačných vojsk; dlhodobo prenasledoval občanov vedených na osobitných zoznamoch („čierne listiny“) spolu s ich rodinnými príslušníkmi,
sa uzniesla na tomto zákone:
§ 1
(1) Režim založený na komunistickej ideológii, ktorý rozhodoval o riadení štátu a osudoch občanov v bývalom Československu od 25. februára 1948 do 17. novembra 1989, bol odsúdeniahodný.
(2) Komunistická strana Československa, ako aj Komunistická strana Slovenska bola organizáciou, ktorá nezabránila svojim členom a ich pomáhačom páchať zločiny, a to aj na ľudských právach a slobodách.
§ 2
(1) Odpor občanov proti komunistickému režimu, prameniaci v demokratickom presvedčení, prejavujúci sa odbojom, pomocou prenasledovaným alebo inou činnosťou vo vnútri štátu alebo v zahraničí samostatne alebo v spojení s demokratickou mocnosťou, bol legitímny, morálne oprávnený a je hodný úcty.
(2) Každému, kto bol komunistickým režimom nespravodlivo postihnutý, prispel k jeho pádu a k znovunastoleniu demokracie na Slovensku a nepodieľal sa na zločinoch komunizmu, patrí vďaka.
§ 3
Vo vstupnej hale Národnej rady Slovenskej republiky sa umiestni pamätná tabuľa s textom: „Účastníci protikomunistického odboja sa zaslúžili o pád komunistického režimu a o znovunastolenie demokracie na Slovensku. Patrí im za to vďaka.“.
§ 4
(1) Do premlčacej doby trestných činov, trestnosť ktorých nezanikla, sa nezapočítava doba od 25. februára 1948 do 29. decembra 1989, ak z politických dôvodov nezlučiteľných so základnými zásadami právneho poriadku demokratického štátu nedošlo k právoplatnému odsúdeniu alebo k zbaveniu obžaloby.
(2) Z dôvodov uvedených v odseku 1 nezaniká uplynutím premlčacej doby ani trestnosť trestných činov podľa osobitného predpisu.1)
§ 5
Súd na návrh zruší alebo zmierni trest uložený za trestný čin, na ktorý sa nevzťahuje rehabilitácia podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, ak sa v priebehu konania preukáže, že konanie odsúdeného smerovalo k ochrane základných ľudských a občianskych práv a slobôd nie zjavne neprimeranými prostriedkami. Na účely tohto konania sa primerane použijú ustanovenia § 4 a nasl. zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii.
§ 6
Zmiernenie niektorých krívd spáchaných na odporcoch komunistického režimu a na osobách, ktoré boli postihnuté jeho perzekúciami, upraví osobitný zákon.
§ 7
Zodpovednosť a spoluzodpovednosť na spáchaných zločinoch je založená na zásade individuálnej zodpovednosti tých, ktorí sa trestných činov dopustili.
§ 8
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Platnosť od 27.04.1996 Účinnosť od 27.04.1996
Michal Kováč v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
Poznámky pod čiarou
1) § 67a Trestného zákona.
zchnks prosím ťa, keď som len otvoril ten tvoj "bylinkový trénink" a videl tie umelé sektárske nacvičené sacharínové úsmevy, tak som hneď videl o čo ide. Prestaň s týmto na tomto portáli. Keď ťa nie sú schopní vypnúť administrátori, tak dostaň rozum aspoň ty a skonči s touto diverziou.