Keď nám pápež likviduje katolícku vieru… alebo… umývanie nôh pohanom a ženám na Zelený štvrtok…
Svätý Peter bol tvrdo napomenutý Svätým Pavlom, keď sa v prítomnosti židov odťahoval od pohanov. Svätý Pavol o tom píše vo svojom liste:
Ale keď prišiel Peter do Antiochie, zoči-voči som sa postavil proti nemu, lebo si zaslúžil pokarhanie. Kým neprišli niektorí od Jakuba, jedával s pohanmi. Ale keď prišli, odťahoval sa a oddeľoval, lebo sa bál tých, čo boli z obriezky. A s ním sa pretvarovali aj ostatní Židia, takže sa dal aj Barnabáš strhnúť ich pokrytectvom. Keď som videl, že nepostupujú priamo, podľa pravdy evanjelia, povedal som Petrovi pred všetkými: „Keď ty, Žid, žiješ pohansky, a nie po židovsky, ako to, že nútiš pohanov žiť po židovsky?!“ Gal 2:11-14
Tu vidíme ako Svätý Pavol napomína verejne prvého Pápeža Svätého Petra. Svätý Peter neskôr píše vo svojom liste pochvalne o Svätom Pavlovi a vyzdvihuje jeho vieru. Toto je varovanie pre dnešných katolíkov. Máme Petra skalu, ktorý je hlavou Cirkvi, máme ho poslúchať a počúvať na slovo – pokiaľ ide o o katolícku vieru. Čo však v takom prípade, keď pápež ide proti katolíckej viere?
Dnes čím ďalej tým viac je ľudí úprimne veriacich zarazených nad tým, čo sa to s našim pápežom deje. Boh nám posiela Ducha Svätého o ktorom hovorí: A keď príde on (Duch Svätý), ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd. Jn 16:8
Pápež a hriech homosexuality
Pápež mal napomenúť homosexuálov (prečo je homosexualita zvrhlosť), pretože páchajú ťažký hriech – ale pápež povedal vtedy tie známe slová: Kto som ja aby som súdil?! Mnohí katolíci ktorí nepoznajú svoju vieru, pápežovi fandili, vrátane duchovných. Ale my ktorí svoju vieru poznáme sa pýtame: má pápež Ducha Svätého, ktorým má svet usvedčovať z hriechu ako to hovorí Písmo? Lebo cez Cirkev má Duch Svetu ukazovať čo je hriech a to je tá láska, keď hriešnika vytrhneme z pazúrov satanovej moci a uvedieme ho pod kríž Kristov. No nechať hriešnika nech si ďalej hreší a umyť si ruky ako Pilát – ja nič, ja nikoho neodsudzujem – je nekatolícke učenie, je to dokonca hriech, na ktorý nás upozorňujú spovedné zrkadlá.
Slová – nesúďte, aby ste neboli súdení – sa netýkajú viery, ale svetského života. Hovoria o odsudzovaní blížneho v srdci, o ohováraní, o závisti, o robenia zlého mena blížnemu – tam nemáme súdiť. Nemáme vidieť brvno v oku druhého človeka atď.
Ale čo sa týka viery – kde homosexualita je jeden z najťažších hriechov, pre ktorý bola zničená Sodoma a Gomora, je to hriech až do neba volajúci – tam uplatniť slová o neodsudzovaní – je ťažký hriech. Neobstojí ani dnešná patologická svetská viera o humanizme, rešpektovaní iných ľudí, ich hriechov v duchu doby – nech si každý robí čo chce. To je učenie slobodomurárov, ale nie katolíkov.
Pápež a návšteva mešity
V minulosti žili misionári, ktorí vošli do mešity a hlásali tam Krista Pána, za čo boli zbití, často aj umučení, ale oni chceli aj moslimom ukázať lásku Krista, aby mohli prísť do nebeskej vlasti. Napriek snahám koncilu zmeniť učenie o spáse iných náboženstiev – pravdu zmeniť nemožno a pravda jasne hovorí – mimo Krista a jeho mystické telo Cirkev, nie je spása. Pretože Kristus je cesta, pravda a život – nik nepríde k Bohu Otcovi, jedine cez Jeho Syna, Ježiša Krista.
Ale príde do mešity náš pápež a o Kristovi im nepovie ani pol slova. Tým ich odsudzuje k večnému zahynutiu ale nielen to, on dokonca dvojzmyselne hovorí, že sú bratia, pretože všetci pochádzame z Adama a Evy. Isto – telesne sme bratia a sestry, ale určite nie duchovne. Svet chápe toto bratstvo ako telesne, tak aj duchovne – ale proti je Božie slovo ktoré hovorí, že všetci sú bratmi a sestrami v Kristovi ako hlave. Iba v Kristovi sme bratmi a sestrami. Ján Krstiteľ hovorí židom, že si nemôžu nárokovať na to, že sú dedičmi Abraháma podľa tela, lebo Boh si aj z kameňov urobí dedičov Arbahámových ak bude chcieť. Sme dedičmi Abraháma v Kristovi a len v Kristovi. Ak moslim nie je v Kristovi, čoby v Bohu, čoby v druhej Božskej osobe – nemôže byť našim bratom.
Prečo sú tlaky na podávanie eucharistie protestantom či ateistom?
Vychádza to z omše, ktorá pod vedením slobodomurára Bugniniho mala za úlohu zlikvidovať učenie o eucharistii, čoby Kristovom tele a toto učenie a prax sa mala postupne pretaviť k tomu, že ľudia budú veriť ako protestanti – že eucharistia je iba pripomienkou večera Pánovej. Ak je iba pripomienkou, môže ku stolu Pána prísť kto chce.
Ak by ste išli do evanjelickej cirkvi a bola by večera Pána, môžete smelo pristúpiť k stolu zvlášť potom, čo je predtým verejné vyznanie hriechov, kde sa laický ,,kňaz” pýta ľudí – veríte v to a v to a ľudia odpovedajú – veríme. Potom sa pýta – ľutujete svoje hriechy a ľudia odpovedajú – ľutujeme. A potom sa pristupuje k večeri Pána, pretože tam nie je prítomný Kristus, i keď evanjelici sa snažia v toto veriť (nebola oltárna obeta, nie je Kristus) a tak môžete smelo prísť k večeri Pána a dostanete oplátku a hlt vína.
Toto sa malo preniesť aj to katolíckej Cirkvi. Boh však nedal napokon úplne odpadnúť od viery eucharistického Krista v oltárnej sviatosti a mnoho katolíkov verí v prítomnosť – chvála Bohu. Ale – je mnoho ľudí a mnoho duchovných, ktorí už v toto neveria a eucharistia sa stáva iba pripomienkou podobnou tej, ktorú vidíme u luteránov. Tak je dnes mnoho farností vo svete, kde sa už nechodí na svätú spoveď, no ľudia chodia na prijímanie, čím vlastne konajú ťažký hriech svätokrádeže. Ako na to reaguje Rím? Ticho to podporuje, pretože neusvedčuje svet z hriechu, ba dokonca tlačí na to, aby aj protestanti mohli pristupovať k eucharistii, alebo rozvedení a znovu zosobášení, k čomu slúžili dve synody o rodine, aby rodinu zlikvidovali a zjednodušili rozvody. Lebo keď je eucharistia pripomienka, dajme ju komu chceme – ako sa rozčuľovali ,,katolíci” v nemenovanej oblasti – prečo by som nemohol dať eucharistiu svojmu psovi? Je to nie na smiech, ale na plač! Luteránsku eucharistiu bez Krista môžete skutočne dať aj psovi, pretože tam nejde o žiadne skutočné premenenie Krista, ale toto neplatí o eucharistii v katolíckej Cirkvi. Evanjelici sa budú teraz rozčuľovať, ale oni nevedia, že hostie a víno po službách Božích nemá hodnotu a preto sa víno môže s kľudným svedomím vyliať do umývadla, pretože nemá žiadnu duchovnú hodnotu, nieto ešte to, žeby to bola krv Kristova – svätá čistá krv zachraňujúceho baránka.
A poďme sa pozrieť na umývanie nôh v tento rok, kedy náš Pápež umýval nohy pohanom, moslimom, hinduistom a ženám. Odkaz na článok.
Opäť a opäť tu budeme prízvukovať, že Kristov zákon, Jeho telo Cirkev, je nad každým názorom akéhokoľvek človeka! Cirkev má tri rozmery a zase toto musíme donekonečna písať, že Cirkev je Cirkvou nielen tou terajšou prítomnou, ale aj Cirkvou oslávenou v nebeskej vlasti, a Cirkvou trpiacou v očistci, ktorá sa horlivo za nás modlí. Tieto tri rozmery Cirkvi nemôžu byť v protiklade, jeden rozmer Cirkvi musí dopĺňať iný rozmer Cirkvi. Cirkev si tiež nemôže protirečiť – nie je možné aby pápež odsúdil modernizmus a za ním pápež sa týmto modernizmom riadil, ako sa to deje dnes. Ak si Cirkev protirečí v terajšom čase, ak Cirkev v tomto čase hlása niečo, čo nikdy Cirkev nielenže nehlásala, ale aj proti tomu tvrdo postupovala, sme povinní sa riadiť Cirkvou oslávenou! Ak Cirkev vždy bránila rodinu, ak Cirkev vždy odsudzovala moslimskú či židovskú vieru ako falošnú a týchto nešťastníkov chcela priviesť do svojho lona – to platí vždy aj dnes. Ak katolíka mýli to, že dnešná Cirkev moslimov chváli, že sa spolčuje so židmi – nech sa nedá pomýliť a pozrie sa na tradíciu Cirkvi dnes už oslávenej – nebeskej. Oslávená Cirkev hovorí opak, a tak viditeľná Cirkev dnes zjavne v mnohých otázkach viery blúdi – čo však nie je nový jav, stávalo sa to v dejinách často. My sa musíme vytrvalo modliť za čistotu katolíckej viery a katolíckeho učenia, pretože iba táto viera dokáže človeka spasiť.
Čo teda hovorí učenie a tradícia, stoviek pápežov, biskupov, či kardinálov minulosti o umývaní nôh na zelený štvrtok?
1. Umývať nohy máme svojim bratom tak, ako to urobil náš Majster. Išlo o intímnu chvíľu, kedy jedol baránka, ustanovil eucharistiu čoby premenu svojho vlastného tela a krvi. V umývaní nôh učeníkom je hlboká symbolika, ktorú je možné nájsť v učeniach svätých. Nie je to iba akýsi obrad, ale je to rodinná, až nad-rodinná symbolika úzkeho spojenia s Kristom našim Pánom. Aj keď satan útočí napríklad na to, že aj Judášovi umyl náš Pán nohy, v tom čase Judáš ešte Krista nezradil, ešte hriech nebol vykonaný.
2. Aj keď dnešná feministická doba hovorí o rovnakých právach pohlaví, Boh dal iné úlohy ženám a iné úlohy mužom. Tak ako máme inú štruktúru tela, iné pohlavie, inak utkanú citovú oblasť, inak zmýšľame – tak aj máme mať k tomu prispôsobené povolania pre svoj krátky život na tejto zemi. Preto náš Pán a vôbec Boh už v starej zmluve, ustanovuje mužov ako kňazov. Preto náš Pán na umývanie nôh nepozval ženy, pretože mal na to svoje dôvody a takto ustanovuje symboliku zeleného štvrtku. My si povieme, že Panna Mária si viac ako ktokoľvek zaslúžil umytie nôh – ale toto je naše ľudské nízke zmýšľanie o ktorom Boh hovorí – Ja nie som ako ty – moje cesty sú vysoko nad tvojimi cestami. Ako sme spomenuli vyššie – Boh dal Panne Márii inú úlohu, inú vznešenú výsadu, na celé dejiny ľudstva – pretože náš Pán je múdry Pán a nerobí kompromisy, našľape si po svojom vlastnom jazyku, kde by tam niečo povedal a inde to odvolával.
Ježiš ustanovil umývanie nôh tak ako ho ustanovil a našou úlohou je ho iba mlčky poslúchnuť. Taktiež máme poslúchnuť našu Matku Cirkev, ktorá nás storočiami učila, čo a ako konať bez toho, že by si odporovala v ktoromkoľvek období a preto sa pýtame: je možné prijať pápežovo umývanie nôh pre pohanov, nepriateľských moslimov a ženy? Z pohľadu dnešného falošného veku, kde slobodomurári zasiali heslo – rovnosť, bratstvo, sloboda – je to priam povinnosť a musíme si pápeža obrániť, musíme pápeža obdivovať, ako dokáže byť moderný. Toto veľa poblúdených katolíkov koná a mnohí sú vysoko zbožní a svoju vieru myslia úprimne. Ale diabol je vysoko rafinovaný, on dokáže oklamať celé ľudstvo bez mihnutia oka a bez Božieho slova a pravého výkladu Cirkvi, napriek našej zbožnosti začneme blúdiť.
Teda z pohľadu našej katolíckej viery, z pohľadu Písma Svätého a učenia Cirkvi, je tento pápežov krok likvidáciou ďalšieho symbolu katolíckej viery. Presne na toto upozorňovali mnohí Františkovi predchodcovia, (zvláš pp. Pis X.) že príde takáto doba, že Cirkev upadne do modernizmu, čo je odpad od pravej katolíckej viery. Nie byť populárny – to nám Kristus Pán neprorokuje – on mám naopak hovorí, že Jeho svet nenávidel, bude aj nás nenávidieť. Písmo nás varuje, že priateľstvo zo svetom je nepriateľstvom voči Bohu. Ak niekto velebí a vyznáva modernizmus v Cirkvi, odsudzuje Cirkev oslávenú v nebeskej vlasti, ktorá bola prenasledovaná zato, že modernizmus odhaľovala a ukazovala ako diablov zvod.
Aj my máme možnosť výberu – koho budeme poslúchať? Cirkev Kristovu, Cirkev všetkých vekov, Písmo Sväté a výklad Svätých otcov viery, alebo budeme počúvať cirkev modernistickú, ktorá nás o katolícke učenie okráda? Preto sa pozrime čo učí Cirkev všetkých vekov o umývaní nôh a porovnajme to s tým, čo sa deje v Cirkvi dnes.
Nemenné učenie Cirkvi, ktoré si nedovolil zmeniť ani ten najväčší svätec
Poučenie
Umývanie nôh učenníkom
Po príklade Ježišovom, ktorý pri poslednej večeri pred ustanovením Sviatosti Oltárnej umyl a pobozkal apoštolom nohy na znak svojej lásky a poníženosti a ich očistenia, pápež a biskupi umývajú po sv. omši a pobozkajú nohy 13 mužom v kostole pred oltárom. Pápež umýva nohy 13 kňazom a biskupi vo svojich chrámoch 13 klerikom.
V minulosti aj kresťanskí kráľovia v tento deň podobne umývali nohy 12 chudobným mužom, ktorých potom pohostili a obdarili. Obrad tento je krásny. Trinásti sedia pred oltárom, biskup si opáše bielu zásteru, v rukách drží konvicu s vodou a umyvák ako aj uterák a diakon číta evanjelium sv. Jána, 13, 1—15. Po skončení evanjelia každému umyje a pobozká nohu. Medzitým chór spieva antifóny.
Táto obyčaj pochádza od sv. Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 chudobných. Jeden raz sa zjavil aj trinásty, čo zrejme znamenalo, že kto pohostí chudobného, ten hostí samého Krista – preto číslo 13.
Modlime sa horlivo za pápeža, zvlášť zato, aby temné sily nemali nad ním moc, aby sa postavil k svojmu postu pápeža ako ten, kto bráni katolícku vieru – pretože nato a výhradne len nato bol zvolený! Pápež je totiž volený nie na to aby konal svojvoľne čo sa mu zapáči, ale nato, aby bránil a predával neporušene katolícku vieru ďalšiemu Petrovi…
25. marca 2016 pravykatolik
Ale keď prišiel Peter do Antiochie, zoči-voči som sa postavil proti nemu, lebo si zaslúžil pokarhanie. Kým neprišli niektorí od Jakuba, jedával s pohanmi. Ale keď prišli, odťahoval sa a oddeľoval, lebo sa bál tých, čo boli z obriezky. A s ním sa pretvarovali aj ostatní Židia, takže sa dal aj Barnabáš strhnúť ich pokrytectvom. Keď som videl, že nepostupujú priamo, podľa pravdy evanjelia, povedal som Petrovi pred všetkými: „Keď ty, Žid, žiješ pohansky, a nie po židovsky, ako to, že nútiš pohanov žiť po židovsky?!“ Gal 2:11-14
Tu vidíme ako Svätý Pavol napomína verejne prvého Pápeža Svätého Petra. Svätý Peter neskôr píše vo svojom liste pochvalne o Svätom Pavlovi a vyzdvihuje jeho vieru. Toto je varovanie pre dnešných katolíkov. Máme Petra skalu, ktorý je hlavou Cirkvi, máme ho poslúchať a počúvať na slovo – pokiaľ ide o o katolícku vieru. Čo však v takom prípade, keď pápež ide proti katolíckej viere?
Dnes čím ďalej tým viac je ľudí úprimne veriacich zarazených nad tým, čo sa to s našim pápežom deje. Boh nám posiela Ducha Svätého o ktorom hovorí: A keď príde on (Duch Svätý), ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd. Jn 16:8
Pápež a hriech homosexuality
Pápež mal napomenúť homosexuálov (prečo je homosexualita zvrhlosť), pretože páchajú ťažký hriech – ale pápež povedal vtedy tie známe slová: Kto som ja aby som súdil?! Mnohí katolíci ktorí nepoznajú svoju vieru, pápežovi fandili, vrátane duchovných. Ale my ktorí svoju vieru poznáme sa pýtame: má pápež Ducha Svätého, ktorým má svet usvedčovať z hriechu ako to hovorí Písmo? Lebo cez Cirkev má Duch Svetu ukazovať čo je hriech a to je tá láska, keď hriešnika vytrhneme z pazúrov satanovej moci a uvedieme ho pod kríž Kristov. No nechať hriešnika nech si ďalej hreší a umyť si ruky ako Pilát – ja nič, ja nikoho neodsudzujem – je nekatolícke učenie, je to dokonca hriech, na ktorý nás upozorňujú spovedné zrkadlá.
Slová – nesúďte, aby ste neboli súdení – sa netýkajú viery, ale svetského života. Hovoria o odsudzovaní blížneho v srdci, o ohováraní, o závisti, o robenia zlého mena blížnemu – tam nemáme súdiť. Nemáme vidieť brvno v oku druhého človeka atď.
Ale čo sa týka viery – kde homosexualita je jeden z najťažších hriechov, pre ktorý bola zničená Sodoma a Gomora, je to hriech až do neba volajúci – tam uplatniť slová o neodsudzovaní – je ťažký hriech. Neobstojí ani dnešná patologická svetská viera o humanizme, rešpektovaní iných ľudí, ich hriechov v duchu doby – nech si každý robí čo chce. To je učenie slobodomurárov, ale nie katolíkov.
Pápež a návšteva mešity
V minulosti žili misionári, ktorí vošli do mešity a hlásali tam Krista Pána, za čo boli zbití, často aj umučení, ale oni chceli aj moslimom ukázať lásku Krista, aby mohli prísť do nebeskej vlasti. Napriek snahám koncilu zmeniť učenie o spáse iných náboženstiev – pravdu zmeniť nemožno a pravda jasne hovorí – mimo Krista a jeho mystické telo Cirkev, nie je spása. Pretože Kristus je cesta, pravda a život – nik nepríde k Bohu Otcovi, jedine cez Jeho Syna, Ježiša Krista.
Ale príde do mešity náš pápež a o Kristovi im nepovie ani pol slova. Tým ich odsudzuje k večnému zahynutiu ale nielen to, on dokonca dvojzmyselne hovorí, že sú bratia, pretože všetci pochádzame z Adama a Evy. Isto – telesne sme bratia a sestry, ale určite nie duchovne. Svet chápe toto bratstvo ako telesne, tak aj duchovne – ale proti je Božie slovo ktoré hovorí, že všetci sú bratmi a sestrami v Kristovi ako hlave. Iba v Kristovi sme bratmi a sestrami. Ján Krstiteľ hovorí židom, že si nemôžu nárokovať na to, že sú dedičmi Abraháma podľa tela, lebo Boh si aj z kameňov urobí dedičov Arbahámových ak bude chcieť. Sme dedičmi Abraháma v Kristovi a len v Kristovi. Ak moslim nie je v Kristovi, čoby v Bohu, čoby v druhej Božskej osobe – nemôže byť našim bratom.
Prečo sú tlaky na podávanie eucharistie protestantom či ateistom?
Vychádza to z omše, ktorá pod vedením slobodomurára Bugniniho mala za úlohu zlikvidovať učenie o eucharistii, čoby Kristovom tele a toto učenie a prax sa mala postupne pretaviť k tomu, že ľudia budú veriť ako protestanti – že eucharistia je iba pripomienkou večera Pánovej. Ak je iba pripomienkou, môže ku stolu Pána prísť kto chce.
Ak by ste išli do evanjelickej cirkvi a bola by večera Pána, môžete smelo pristúpiť k stolu zvlášť potom, čo je predtým verejné vyznanie hriechov, kde sa laický ,,kňaz” pýta ľudí – veríte v to a v to a ľudia odpovedajú – veríme. Potom sa pýta – ľutujete svoje hriechy a ľudia odpovedajú – ľutujeme. A potom sa pristupuje k večeri Pána, pretože tam nie je prítomný Kristus, i keď evanjelici sa snažia v toto veriť (nebola oltárna obeta, nie je Kristus) a tak môžete smelo prísť k večeri Pána a dostanete oplátku a hlt vína.
Toto sa malo preniesť aj to katolíckej Cirkvi. Boh však nedal napokon úplne odpadnúť od viery eucharistického Krista v oltárnej sviatosti a mnoho katolíkov verí v prítomnosť – chvála Bohu. Ale – je mnoho ľudí a mnoho duchovných, ktorí už v toto neveria a eucharistia sa stáva iba pripomienkou podobnou tej, ktorú vidíme u luteránov. Tak je dnes mnoho farností vo svete, kde sa už nechodí na svätú spoveď, no ľudia chodia na prijímanie, čím vlastne konajú ťažký hriech svätokrádeže. Ako na to reaguje Rím? Ticho to podporuje, pretože neusvedčuje svet z hriechu, ba dokonca tlačí na to, aby aj protestanti mohli pristupovať k eucharistii, alebo rozvedení a znovu zosobášení, k čomu slúžili dve synody o rodine, aby rodinu zlikvidovali a zjednodušili rozvody. Lebo keď je eucharistia pripomienka, dajme ju komu chceme – ako sa rozčuľovali ,,katolíci” v nemenovanej oblasti – prečo by som nemohol dať eucharistiu svojmu psovi? Je to nie na smiech, ale na plač! Luteránsku eucharistiu bez Krista môžete skutočne dať aj psovi, pretože tam nejde o žiadne skutočné premenenie Krista, ale toto neplatí o eucharistii v katolíckej Cirkvi. Evanjelici sa budú teraz rozčuľovať, ale oni nevedia, že hostie a víno po službách Božích nemá hodnotu a preto sa víno môže s kľudným svedomím vyliať do umývadla, pretože nemá žiadnu duchovnú hodnotu, nieto ešte to, žeby to bola krv Kristova – svätá čistá krv zachraňujúceho baránka.
A poďme sa pozrieť na umývanie nôh v tento rok, kedy náš Pápež umýval nohy pohanom, moslimom, hinduistom a ženám. Odkaz na článok.
Opäť a opäť tu budeme prízvukovať, že Kristov zákon, Jeho telo Cirkev, je nad každým názorom akéhokoľvek človeka! Cirkev má tri rozmery a zase toto musíme donekonečna písať, že Cirkev je Cirkvou nielen tou terajšou prítomnou, ale aj Cirkvou oslávenou v nebeskej vlasti, a Cirkvou trpiacou v očistci, ktorá sa horlivo za nás modlí. Tieto tri rozmery Cirkvi nemôžu byť v protiklade, jeden rozmer Cirkvi musí dopĺňať iný rozmer Cirkvi. Cirkev si tiež nemôže protirečiť – nie je možné aby pápež odsúdil modernizmus a za ním pápež sa týmto modernizmom riadil, ako sa to deje dnes. Ak si Cirkev protirečí v terajšom čase, ak Cirkev v tomto čase hlása niečo, čo nikdy Cirkev nielenže nehlásala, ale aj proti tomu tvrdo postupovala, sme povinní sa riadiť Cirkvou oslávenou! Ak Cirkev vždy bránila rodinu, ak Cirkev vždy odsudzovala moslimskú či židovskú vieru ako falošnú a týchto nešťastníkov chcela priviesť do svojho lona – to platí vždy aj dnes. Ak katolíka mýli to, že dnešná Cirkev moslimov chváli, že sa spolčuje so židmi – nech sa nedá pomýliť a pozrie sa na tradíciu Cirkvi dnes už oslávenej – nebeskej. Oslávená Cirkev hovorí opak, a tak viditeľná Cirkev dnes zjavne v mnohých otázkach viery blúdi – čo však nie je nový jav, stávalo sa to v dejinách často. My sa musíme vytrvalo modliť za čistotu katolíckej viery a katolíckeho učenia, pretože iba táto viera dokáže človeka spasiť.
Čo teda hovorí učenie a tradícia, stoviek pápežov, biskupov, či kardinálov minulosti o umývaní nôh na zelený štvrtok?
1. Umývať nohy máme svojim bratom tak, ako to urobil náš Majster. Išlo o intímnu chvíľu, kedy jedol baránka, ustanovil eucharistiu čoby premenu svojho vlastného tela a krvi. V umývaní nôh učeníkom je hlboká symbolika, ktorú je možné nájsť v učeniach svätých. Nie je to iba akýsi obrad, ale je to rodinná, až nad-rodinná symbolika úzkeho spojenia s Kristom našim Pánom. Aj keď satan útočí napríklad na to, že aj Judášovi umyl náš Pán nohy, v tom čase Judáš ešte Krista nezradil, ešte hriech nebol vykonaný.
2. Aj keď dnešná feministická doba hovorí o rovnakých právach pohlaví, Boh dal iné úlohy ženám a iné úlohy mužom. Tak ako máme inú štruktúru tela, iné pohlavie, inak utkanú citovú oblasť, inak zmýšľame – tak aj máme mať k tomu prispôsobené povolania pre svoj krátky život na tejto zemi. Preto náš Pán a vôbec Boh už v starej zmluve, ustanovuje mužov ako kňazov. Preto náš Pán na umývanie nôh nepozval ženy, pretože mal na to svoje dôvody a takto ustanovuje symboliku zeleného štvrtku. My si povieme, že Panna Mária si viac ako ktokoľvek zaslúžil umytie nôh – ale toto je naše ľudské nízke zmýšľanie o ktorom Boh hovorí – Ja nie som ako ty – moje cesty sú vysoko nad tvojimi cestami. Ako sme spomenuli vyššie – Boh dal Panne Márii inú úlohu, inú vznešenú výsadu, na celé dejiny ľudstva – pretože náš Pán je múdry Pán a nerobí kompromisy, našľape si po svojom vlastnom jazyku, kde by tam niečo povedal a inde to odvolával.
Ježiš ustanovil umývanie nôh tak ako ho ustanovil a našou úlohou je ho iba mlčky poslúchnuť. Taktiež máme poslúchnuť našu Matku Cirkev, ktorá nás storočiami učila, čo a ako konať bez toho, že by si odporovala v ktoromkoľvek období a preto sa pýtame: je možné prijať pápežovo umývanie nôh pre pohanov, nepriateľských moslimov a ženy? Z pohľadu dnešného falošného veku, kde slobodomurári zasiali heslo – rovnosť, bratstvo, sloboda – je to priam povinnosť a musíme si pápeža obrániť, musíme pápeža obdivovať, ako dokáže byť moderný. Toto veľa poblúdených katolíkov koná a mnohí sú vysoko zbožní a svoju vieru myslia úprimne. Ale diabol je vysoko rafinovaný, on dokáže oklamať celé ľudstvo bez mihnutia oka a bez Božieho slova a pravého výkladu Cirkvi, napriek našej zbožnosti začneme blúdiť.
Teda z pohľadu našej katolíckej viery, z pohľadu Písma Svätého a učenia Cirkvi, je tento pápežov krok likvidáciou ďalšieho symbolu katolíckej viery. Presne na toto upozorňovali mnohí Františkovi predchodcovia, (zvláš pp. Pis X.) že príde takáto doba, že Cirkev upadne do modernizmu, čo je odpad od pravej katolíckej viery. Nie byť populárny – to nám Kristus Pán neprorokuje – on mám naopak hovorí, že Jeho svet nenávidel, bude aj nás nenávidieť. Písmo nás varuje, že priateľstvo zo svetom je nepriateľstvom voči Bohu. Ak niekto velebí a vyznáva modernizmus v Cirkvi, odsudzuje Cirkev oslávenú v nebeskej vlasti, ktorá bola prenasledovaná zato, že modernizmus odhaľovala a ukazovala ako diablov zvod.
Aj my máme možnosť výberu – koho budeme poslúchať? Cirkev Kristovu, Cirkev všetkých vekov, Písmo Sväté a výklad Svätých otcov viery, alebo budeme počúvať cirkev modernistickú, ktorá nás o katolícke učenie okráda? Preto sa pozrime čo učí Cirkev všetkých vekov o umývaní nôh a porovnajme to s tým, čo sa deje v Cirkvi dnes.
Nemenné učenie Cirkvi, ktoré si nedovolil zmeniť ani ten najväčší svätec
Poučenie
Umývanie nôh učenníkom
Po príklade Ježišovom, ktorý pri poslednej večeri pred ustanovením Sviatosti Oltárnej umyl a pobozkal apoštolom nohy na znak svojej lásky a poníženosti a ich očistenia, pápež a biskupi umývajú po sv. omši a pobozkajú nohy 13 mužom v kostole pred oltárom. Pápež umýva nohy 13 kňazom a biskupi vo svojich chrámoch 13 klerikom.
V minulosti aj kresťanskí kráľovia v tento deň podobne umývali nohy 12 chudobným mužom, ktorých potom pohostili a obdarili. Obrad tento je krásny. Trinásti sedia pred oltárom, biskup si opáše bielu zásteru, v rukách drží konvicu s vodou a umyvák ako aj uterák a diakon číta evanjelium sv. Jána, 13, 1—15. Po skončení evanjelia každému umyje a pobozká nohu. Medzitým chór spieva antifóny.
Táto obyčaj pochádza od sv. Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 chudobných. Jeden raz sa zjavil aj trinásty, čo zrejme znamenalo, že kto pohostí chudobného, ten hostí samého Krista – preto číslo 13.
Modlime sa horlivo za pápeža, zvlášť zato, aby temné sily nemali nad ním moc, aby sa postavil k svojmu postu pápeža ako ten, kto bráni katolícku vieru – pretože nato a výhradne len nato bol zvolený! Pápež je totiž volený nie na to aby konal svojvoľne čo sa mu zapáči, ale nato, aby bránil a predával neporušene katolícku vieru ďalšiemu Petrovi…
25. marca 2016 pravykatolik