Progresívni ideológovia v Írsku chcú kriminalizovať biológiu a morálne učenie Katolíckej cirkvi.
Írsko diskutuje o opodstatnenosti niektorých najdrakonickejších právnych predpisov, ktoré kriminalizujú nielen prejavy, ktoré vraj urážajú ľudí, ale dokonca aj držbu materiálov, ktoré by teoreticky mohli byť pre týchto ľudí urážlivé.
„Keď sa nad tým človek zamyslí, všetky zákony a všetky právne predpisy sú o obmedzovaní slobody. Presne to tu robíme. Obmedzujeme slobodu, ale robíme to pre spoločné dobro.“
Akoby doslovný citát z učebnice marxizmu-leninizmu, v ktorej sa tvrdilo, že sovietska spoločnosť je najslobodnejšia zo všetkých na svete, pretože tam vládne robotnícka trieda. Týmito slovami tentokrát okomentovala návrh zákona o „podnecovaní nenávisti“ v írskom senáte Pauline O’Reillyová. Senátorka dodala, že ľudia nemajú právo nesúhlasiť s tým, ako sa iní identifikujú, lebo im to môže spôsobiť diskomfort.
Ak teda chlap s bradou bude tvrdiť, že je žena, všetci s tým chtiac-nechtiac budú musieť súhlasiť, lebo budú riskovať kriminál. Presne ako v Sovietskom zväze by bol postihnutý človek, ktorý by tvrdil, že v sovietskej spoločnosti vládne diktatúra.
V prípade návrhu zákona o podnecovaní k nenávisti jeho kritici zdôrazňujú niekoľko kontroverzných aspektov. Jedným z nich je kriminalizácia držania, alebo prípravy materiálov, ktoré by niekto mohol označiť za nenávistné. Za tento čin obvinenému hrozí pokuta alebo väzenie v trvaní až do 2 rokov.
Ak teda niekto bude mať na mobile článok, v ktorom bude stáť, že sú iba dve pohlavia a nie je možná tranzícia medzi pohlaviami, bude stíhaný asi tak, ako keď dnes by našli u niekoho detskú pornografiu?
Tento zákon v neposlednom rade povedie ku kriminalizácii náboženského presvedčenia a učenia Katolíckej cirkvi, že by ho Írom mohli závidieť sovietski komunisti z čias Brežneva.
Návrh zákona predstavuje desať chránených charakteristík: rasa, farba pleti, národnosť, vierovyznanie, etnicita, pôvod rodu, rod (gender), pohlavné charakteristiky, sexuálna orientácia a zdravotné znevýhodnenie.
Návrh chce zakázať slobodu prejavu, ktorá je skutočne právom, a najmä právo hovoriť o tom, čo je pravda. Ľudia sa neustále urážajú nad pravdou, hoci Západ bol vybudovaný na základoch prirodzeného práva, a spoločnosť a ľudia uznali sme, že je to pravda, ktorej sa musia prispôsobiť. Bez tejto základnej filozofie ani bez koncepcie objektívnej morálky dochádza k absurdnej snahe povýšiť pocity ľudí na najvyššie dobro, ktoré treba za každú cenu brániť. Takto sa najvyššou kastou spoločnosti stávajú citovo najnevyzretejší ľudia, čo je opak toho, čo by malo byť.
Je paradoxné, že návrh zákona vôbec neobsahuje definíciu „nenávisti“ a pritom sa ju snaží zakázať a dokonca za ňu ľudí väzniť. Ide o pokus vytvoriť spoločnosť, ktorá je natoľko založená na lži, že zatvára tých, ktorí hovoria pravdu.
Filozof Josef Pieper, rozširujúc Platónovo chápanie, napísal:
„Prirodzené prostredie pravdy sa nachádza v medziľudskej komunikácii. Pravda žije v dialógu, v diskusii, v rozhovore – sídli teda v jazyku, v slove. Z toho vyplýva, že dobre usporiadaná ľudská existencia, vrátane najmä jej sociálneho rozmeru, je v podstate založená na dobre usporiadanom používanom jazyku.“
Zdá sa, že pokusy človeka pošliapať prirodzený a objektívny morálny zákon vždy vyústia do tyranie. Veľmi rýchlo sa z toho stáva boj o nadvládu nad inými ľuďmi, ako v tomto prípade, kde sa do centra pozornosti dostáva trestanie tých, ktorí sa nechcú podriadiť lžiam.
LGBT aktivisti vehementne protestujú, keď niekto vysloví pojem „gender ideológia“. Tieto snahy o ovládnutie jazyka sú jasným dôkazom o totalitných sklonoch celého LGBT ošiaľu. Podstatou tohto typu ideológie je totiž zlomiť ľudí. Inými slovami, povedať priemernému občanovi, že dva plus dva môže byť čokoľvek, len nie štyri a on sa neopováži tomu protirečiť.
Totiž každý, kto sa nechá dotlačiť k tomu, aby poprel fakt, ktorý je viditeľný na prvý pohľad, je už zlomený. V našom prípade každého, kto ustúpi, aby „mal pokoj“ a na chlapa povie, že je žena, či na ženu, že je muž, už majú v hrsti. To je podstata všetkých totalitných ideológií a nezáleží na tom, o čo v skutočnosti ide. Pripomína to Orwella, podľa ktorého je popieranie reality podstatou a vlastne aj deklaráciou vernosti týmto ideológiám.
Lebo v konečnom dôsledku tu nejde o „nenávisť“, s ktorou majú problém, a preto toto slovo nedokážu alebo nechcú definovať. To, s čím majú problém, je samotná pravda. Práve tú chcú umlčať, pretože ideológia smrti a mrzačenia neznesie jej žiarivosť a nechtiac sami priznávajú, že trestné stíhanie je jediný prostriedok sebazáchovy ideológie, ktorá voči racionálnej argumentácii nemá šancu prežiť.
Čaká nás toto aj na Slovensku?