Americký kňaz: Našim „najnesprávnejším úsudkom“ počas COVIDu bolo uzavrieť kostoly a pozastaviť nedeľnú povinnosť účasti na bohoslužbách. Americký kňaz: Našim „najnesprávnejším úsudkom“ počas …Viac
Americký kňaz: Našim „najnesprávnejším úsudkom“ počas COVIDu bolo uzavrieť kostoly a pozastaviť nedeľnú povinnosť účasti na bohoslužbách.
Americký kňaz: Našim „najnesprávnejším úsudkom“ počas COVIDu bolo uzavrieť kostoly a pozastaviť nedeľnú povinnosť účasti na bohoslužbách.
V našich obavách z tohto nového a tajomného moru sme boli príliš pripravení kompromitovať vieru kvôli občianskej povinnosti.
August 25, 2020 (LifeSiteNews) — „Veľká pandémia“ ešte zďaleka nie je za nami. Dosiahli sme však bod, v ktorom môžeme uvažovať o niektorých spôsoboch, ako sme na nákazu reagovali ako kresťanské spoločenstvo.
Ako sa hovorí, „spätný pohľad je 20/20.“ Nemali by sme byť na seba
príliš prísni v tom, ako sme sa vysporiadali s celosvetovou krízou zahŕňajúcou toľko neznámych a strašidelných možností.
Jedno je jasné, že od začiatku sme v našich rozhodovacích procesoch prijali „vedeckú mentalitu“. To je pochopiteľné, pretože hrozby, ktorým sme čelili boli lekárske a primárne usmernenie, ktoré sme dostali, bolo od Dr. Fauciho a jeho kolegov z oblasti vedy a techniky.
Po celú dobu sme však mali príliš malý záujem o transcendentný rozmer života.
Následkom toho trpelo duchovné zdravie. Pravdepodobne naším najväčším nesprávnym úsudkom bolo rozhodnutie uzavrieť naše kostoly a pozastaviť povinnosť účasti na nedeľnej omši.
Mohli sme dodržať pravidelný rozvrh bohoslužieb alebo niečo také. Rozumné a opodstatnené úpravy by poskytli významnú mieru ochrany.
Každý, koho zdravie bolo ohrozené alebo kto sa obával, že by mohol byť ohrozený účasťou na omši (alebo by mohol byť ohrozením pre iných), mal mať automatickú výnimku z účasti – čo je v každom prípade bežné cirkevné pravidlo zdravého rozumu.
Namiesto toho sme mali tendenciu používať podobný „vedecký“ prístup k bohoslužbám a oddanosti. Veľmi dômyselne sa využíva streamovanie videa, sociálne siete a ďalšie online aplikácie. To je pre dobro veci v tom, že predstavili pastierov, ktorí boli za komunikačnou krivkou spôsobom, ktorým môže technológia doplniť tradičnú službu.
Nevýhodou je, že ľuďom bolo stále odoprené povzbudenie zdieľať svoju vieru v rámci komunity. Boli ponechaní s pocitom oddelenia od svojich spoluveriacich a bolo im bránené v prijímaní Eucharistie, čo je skúsenosť, ktorá spôsobila veľa emocionálnej deprivácie.
Mali sme taktiež klásť väčší dôraz na modlitbu, pôst a iné zbožné praktiky – dokonca aj organizovanie ružencových sprievodov (pri dodržaní správnej vzdialenosti). To všetko by poukazovalo na dlhú históriu príhovornej modlitby, ktorá je tak dobre zakotvená v cirkevnej tradícii.
Takéto prejavy sakrálnosti boli vyskúšané v rôznych častiach krajiny. Poznám jedného kňaza v Michigane, ktorý týždenne pochoduje cez jeho farské územie a nesie požehnanú sviatosť v monštrancii. Toto úsilie skutočne prinieslo zvýšený počet veriacich vo farnosti počas blokácie.
Tieto projekty sa nerealizovali dostatočne. Pomohli by upokojiť strach a pevnejšie spojiť katolíkov vo viere, aj keď sme boli fyzicky oddelení.
Nechcem znevažovať medicínu ani zmenšovať význam vedy a techniky. Judeo-kresťanská tradícia vždy ctila ľudský intelekt a jeho schopnosť rozvíjať spôsoby predlžovania a zlepšovania života.
Ale v našich obavách z tohto nového a tajomného moru a v dobre mienenom úsilí zodpovedne spravovať naše farnosti sme boli príliš pripravení kompromitovať vieru kvôli občianskym povinnostiam. Teraz sa to zdá takmer smiešne, vo svetle obrovského počtu ľudí, ktorí zapĺňajú ulice kvôli rôznym protestom a demonštráciám (nehovoriac o nepokojoch) spáchaných počas pandémie.
Uvedomujem si, že na mnohých miestach by také konanie v plnom rozsahu mohlo znamenať vzdorovanie štátnym alebo obecným nariadeniam. Urobilo to
niekoľko nekatolíckych cirkví – hoci to neurobili vždy múdro, v dôsledku čoho prišlo k niekoľkým úmrtiam ako ceny ich odporu.
Možno sme boli povolaní, aby sme kvôli náboženskej slobode riskovali určitý druh zákonného mučeníctva. Mnoho ľudí zaplatilo cenu za našu neochotu. A ak sa nám nepodarí obstáť, môže to mať dlhodobé následky.
Už teraz vidíme takéto znaky vo vandalizme, ku ktorému došlo na niektorých cirkevných budovách a náboženských sochách. Tieto incidenty možno chápať iba ako snahu zastrašiť katolíkov, aby mlčali o určitých veciach a hnutiach, proti ktorým by sa veriaci ľudia mali postaviť.
Nadchádzajúce voľby sú tiež faktorom. Joe Biden sa venuje svojmu katolicizmu, aby zahmlil dlhú históriu obhajoby potratov. Kamala Harris naďalej demonštruje svoju známu opozíciu voči učeniu cirkvi. A naša ochota oklieštiť službu v záujme verejného zdravia môže naznačovať, že môžeme byť zahanbení inými spôsobmi.
Našťastie existujú náznaky, že pastieri konzervatívneho názoru môžu zapochybovať o svojej tradičnej averzii voči kázaniu o politických témach. Keď prepojenia v nasledujúcich mesiacoch zosilnejú, farnosti by mohli začuť zaujímavé homílie.
Ale ak dáme politiku stranou a keď sa pozeráme do ďalšej fázy života s nákazou (kým ju nedokážeme úplne prekonať), musíme mať na pamäti všetko,
čo sme sa doteraz naučili. Mali by sme tiež pamätať na to, že smrť a hrozba smrti poskytujú príležitosti na zamyslenie nad realitou nášho obmedzeného času na Zemi a našou zodpovednosťou stráviť tento čas spôsobmi, ktoré sa páčia Bohu. Sme príliš naklonení poprieť smrť, či už ako jednotlivci, alebo ako spoločnosť.
V snahách Cirkvi osláviť život a udržať ducha ľudí nad vodou počas posledných mesiacov, ktoré sme vyskúšali, takmer vôbec sme nevyužili poskytnutý „vyučovací moment“. A to bola veľká strata počas „Veľkej pandémie“.
Môžeme byť lepší.
Kňaz diecézy v Camdene v New Jersey, reverend Michael P. Orsi v súčasnosti slúži ako farský vikár vo farnosti St. Agnes v Neapole na Floride. Je hostiteľom „Action for Life TV“, týždenného seriálu káblovej televízie venovaného problematike pro-life a jeho spisy sa objavujú v mnohých publikáciách a online časopisoch. Jeho epizódy televíznych relácií si môžete pozrieť online na:
www.youtube.com/channel/UCyFbaLqUwPi08a…
Preklad Dalibor Kovačič
alianciazanedelu.sk/archiv/6955
Americký kňaz: Našim „najnesprávnejším úsudkom“ počas COVIDu bolo uzavrieť kostoly a pozastaviť nedeľnú povinnosť účasti na bohoslužbách.
V našich obavách z tohto nového a tajomného moru sme boli príliš pripravení kompromitovať vieru kvôli občianskej povinnosti.
August 25, 2020 (LifeSiteNews) — „Veľká pandémia“ ešte zďaleka nie je za nami. Dosiahli sme však bod, v ktorom môžeme uvažovať o niektorých spôsoboch, ako sme na nákazu reagovali ako kresťanské spoločenstvo.
Ako sa hovorí, „spätný pohľad je 20/20.“ Nemali by sme byť na seba
príliš prísni v tom, ako sme sa vysporiadali s celosvetovou krízou zahŕňajúcou toľko neznámych a strašidelných možností.
Jedno je jasné, že od začiatku sme v našich rozhodovacích procesoch prijali „vedeckú mentalitu“. To je pochopiteľné, pretože hrozby, ktorým sme čelili boli lekárske a primárne usmernenie, ktoré sme dostali, bolo od Dr. Fauciho a jeho kolegov z oblasti vedy a techniky.
Po celú dobu sme však mali príliš malý záujem o transcendentný rozmer života.
Následkom toho trpelo duchovné zdravie. Pravdepodobne naším najväčším nesprávnym úsudkom bolo rozhodnutie uzavrieť naše kostoly a pozastaviť povinnosť účasti na nedeľnej omši.
Mohli sme dodržať pravidelný rozvrh bohoslužieb alebo niečo také. Rozumné a opodstatnené úpravy by poskytli významnú mieru ochrany.
Každý, koho zdravie bolo ohrozené alebo kto sa obával, že by mohol byť ohrozený účasťou na omši (alebo by mohol byť ohrozením pre iných), mal mať automatickú výnimku z účasti – čo je v každom prípade bežné cirkevné pravidlo zdravého rozumu.
Namiesto toho sme mali tendenciu používať podobný „vedecký“ prístup k bohoslužbám a oddanosti. Veľmi dômyselne sa využíva streamovanie videa, sociálne siete a ďalšie online aplikácie. To je pre dobro veci v tom, že predstavili pastierov, ktorí boli za komunikačnou krivkou spôsobom, ktorým môže technológia doplniť tradičnú službu.
Nevýhodou je, že ľuďom bolo stále odoprené povzbudenie zdieľať svoju vieru v rámci komunity. Boli ponechaní s pocitom oddelenia od svojich spoluveriacich a bolo im bránené v prijímaní Eucharistie, čo je skúsenosť, ktorá spôsobila veľa emocionálnej deprivácie.
Mali sme taktiež klásť väčší dôraz na modlitbu, pôst a iné zbožné praktiky – dokonca aj organizovanie ružencových sprievodov (pri dodržaní správnej vzdialenosti). To všetko by poukazovalo na dlhú históriu príhovornej modlitby, ktorá je tak dobre zakotvená v cirkevnej tradícii.
Takéto prejavy sakrálnosti boli vyskúšané v rôznych častiach krajiny. Poznám jedného kňaza v Michigane, ktorý týždenne pochoduje cez jeho farské územie a nesie požehnanú sviatosť v monštrancii. Toto úsilie skutočne prinieslo zvýšený počet veriacich vo farnosti počas blokácie.
Tieto projekty sa nerealizovali dostatočne. Pomohli by upokojiť strach a pevnejšie spojiť katolíkov vo viere, aj keď sme boli fyzicky oddelení.
Nechcem znevažovať medicínu ani zmenšovať význam vedy a techniky. Judeo-kresťanská tradícia vždy ctila ľudský intelekt a jeho schopnosť rozvíjať spôsoby predlžovania a zlepšovania života.
Ale v našich obavách z tohto nového a tajomného moru a v dobre mienenom úsilí zodpovedne spravovať naše farnosti sme boli príliš pripravení kompromitovať vieru kvôli občianskym povinnostiam. Teraz sa to zdá takmer smiešne, vo svetle obrovského počtu ľudí, ktorí zapĺňajú ulice kvôli rôznym protestom a demonštráciám (nehovoriac o nepokojoch) spáchaných počas pandémie.
Uvedomujem si, že na mnohých miestach by také konanie v plnom rozsahu mohlo znamenať vzdorovanie štátnym alebo obecným nariadeniam. Urobilo to
niekoľko nekatolíckych cirkví – hoci to neurobili vždy múdro, v dôsledku čoho prišlo k niekoľkým úmrtiam ako ceny ich odporu.
Možno sme boli povolaní, aby sme kvôli náboženskej slobode riskovali určitý druh zákonného mučeníctva. Mnoho ľudí zaplatilo cenu za našu neochotu. A ak sa nám nepodarí obstáť, môže to mať dlhodobé následky.
Už teraz vidíme takéto znaky vo vandalizme, ku ktorému došlo na niektorých cirkevných budovách a náboženských sochách. Tieto incidenty možno chápať iba ako snahu zastrašiť katolíkov, aby mlčali o určitých veciach a hnutiach, proti ktorým by sa veriaci ľudia mali postaviť.
Nadchádzajúce voľby sú tiež faktorom. Joe Biden sa venuje svojmu katolicizmu, aby zahmlil dlhú históriu obhajoby potratov. Kamala Harris naďalej demonštruje svoju známu opozíciu voči učeniu cirkvi. A naša ochota oklieštiť službu v záujme verejného zdravia môže naznačovať, že môžeme byť zahanbení inými spôsobmi.
Našťastie existujú náznaky, že pastieri konzervatívneho názoru môžu zapochybovať o svojej tradičnej averzii voči kázaniu o politických témach. Keď prepojenia v nasledujúcich mesiacoch zosilnejú, farnosti by mohli začuť zaujímavé homílie.
Ale ak dáme politiku stranou a keď sa pozeráme do ďalšej fázy života s nákazou (kým ju nedokážeme úplne prekonať), musíme mať na pamäti všetko,
čo sme sa doteraz naučili. Mali by sme tiež pamätať na to, že smrť a hrozba smrti poskytujú príležitosti na zamyslenie nad realitou nášho obmedzeného času na Zemi a našou zodpovednosťou stráviť tento čas spôsobmi, ktoré sa páčia Bohu. Sme príliš naklonení poprieť smrť, či už ako jednotlivci, alebo ako spoločnosť.
V snahách Cirkvi osláviť život a udržať ducha ľudí nad vodou počas posledných mesiacov, ktoré sme vyskúšali, takmer vôbec sme nevyužili poskytnutý „vyučovací moment“. A to bola veľká strata počas „Veľkej pandémie“.
Môžeme byť lepší.
Kňaz diecézy v Camdene v New Jersey, reverend Michael P. Orsi v súčasnosti slúži ako farský vikár vo farnosti St. Agnes v Neapole na Floride. Je hostiteľom „Action for Life TV“, týždenného seriálu káblovej televízie venovaného problematike pro-life a jeho spisy sa objavujú v mnohých publikáciách a online časopisoch. Jeho epizódy televíznych relácií si môžete pozrieť online na:
www.youtube.com/channel/UCyFbaLqUwPi08a…
Preklad Dalibor Kovačič
alianciazanedelu.sk/archiv/6955