Anton Čulen
4264
Jozef M. Rydlo: Vystúpenie v rozprave k návrhu zákona NR SR na ochranu nedele, ktorý vypracoval v spolupráci s AZN v roku 2009 Jozef M. Rydlo: Vystúpenie v rozprave k návrhu zákona NR SR na ochranu …Viac
Jozef M. Rydlo: Vystúpenie v rozprave k návrhu zákona NR SR na ochranu nedele, ktorý vypracoval v spolupráci s AZN v roku 2009

Jozef M. Rydlo: Vystúpenie v rozprave k návrhu zákona NR SR na ochranu nedele, ktorý vypracoval v spolupráci s AZN v roku 2009: alianciazanedelu.sk/archiv/5942

Slovenská štátna moc je taká impotentná, že nie je schopná zaručiť, aby sa dodržiaval Zákonník práce, ktorý v § 93 stanovuje „nepretržitý

odpočinok v týždni“


Slávna snemovňa, politické rozhodnutia zákonodarcov nemôžu byť hodnotené len z legislatívneho, ekonomického či administratívneho pohľadu, musia mať aj ľudský, a najmä mravný rozmer, pretože len to, čo je mravné, slúži človeku.

Dovoľte mi preto niekoľko myšlienok o hodnote nedele, o tom, čo nariaďuje tretie Božie prikázanie ako v židovskom Dekalógu, tak v kresťanskom Desatore: „Pamätaj, aby si deň sviatočný svätil.“

V Európe je sviatočný charakter nedele chránený zákonom prakticky vo všetkých členských štátoch Európskej únie i mimo nej. Sú to napríklad štáty: Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko či Dánsko alebo štáty Beneluxu. Podobne je to aj vo Švajčiarskej konfederácii, aj v Nórskom kráľovstve.
Tento sviatočný charakter nedele je výsledkom tvrdých, desaťročia trvajúcich sociálnych zápasov, a preto je prakticky vo všetkých štátoch Európskej únie považovaný za významný sociálny výdobytok a ako taký je chránený prísnymi zákonmi. Jeho nedodržiavanie je sankcionované tvrdými postihmi.

V týchto krajinách je zakázaný nedeľný predaj, ba v niektorých sa sviatočný charakter nedele začína už v sobotu popoludní šestnástou, prípadne osemnástou hodinou.

Slováci tak ako mnohí iní Európania si uvedomujú, že sviatočný charakter nedele je ohrozený. Preto na národnej i európskej úrovni vznikajú rôzne ochranárske, ba obranné iniciatívy, aby tento jedinečný sociálny výdobytok sa stal nosným pilierom európskeho sociálneho modelu.

Jozef M. Rydlo: Vystúpenie v rozprave k návrhu zákona NR SR na ochranu nedele, ktorý vypracoval v spolupráci s AZN v roku 2009 (II. časť)
alianciazanedelu.sk/archiv/5988


Vo Francúzsku je to napríklad Collectif des Amis du Dimanche, v Nemecku Allianz für den freien Sonntag, v Rakúsku Allianz für den freien Sonntag Österreich, v Taliansku Associazione cattolica dei lavoratori italiani, ako aj odborové zväzy.

Aj na Slovensku bola ako prvá v postkomunistickej Európe v decembri r. 2002 letáková akcia nazvaná NEDEĽA S RODIČMI, ktorej cieľom bolo poukázať na šírenie sa neopodstatnenej nedeľnej práce ako najväčšieho ohrozenia rodiny. Na túto snahu nadviazalo nedávno založené občianske združenie ALIANCIA ZA NEDEĽU -SLOVENSKO o. z. Obdobne v Rakúsku či v Nemecku.

Prvoradým cieľom združenia je presadiť do našej legislatívy taký charakter nedele, aký je bežný vo väčšine krajín Európskej únie. Nedeľa musí byť chápaná ako deň pracovného voľna, venovaný oddychu, duchovnému pookriatiu, a najmä utužovaniu rodiny a rodinných, príbuzenských či priateľských vzťahov. Lebo len takto chápaná nedeľa a nedeľný oddych sú predpokladom na nasadenie všetkých schopností človeka pre celotýždňovú prácu v prospech celej spoločnosti. Iniciátori sú presvedčení, že len takto môžu občania Slovenska prekonať ekonomickú, finančnú a následne sociálnu krízu.

Veľmi zaujímavý iniciatívny návrh predložili 2. februára 2009 členom Európskeho parlamentu piati europoslanci štyroch najväčších a mienkotvorných politických skupín Európskeho parlamentu: PPE [Parti populaire européen], PSE [Parti socialiste européen], ALDE [Alliance des libéraux et démocrates pour l‘Europe] a UEN [Union pour l’Europe des

Nations].
Slovenka Anna Záborská a Nemec Martin Kastler z Európskej ľudovej strany, Francúz Jean-Louis Cottigny zo Strany európskych socialistov, Talianka Patrizia Toia z Aliancie liberálov a demokratov za Európu a Poliak Konrad Szymański z Únie za Európu národov predložili Európskemu parlamentu návrh nadstraníckej rezolúcie na ochranu sviatočného charakteru nedele ako nosného prvku európskeho sociálneho modelu a súčasti európskeho kultúrneho dedičstva.

Piati navrhovatelia konali v presvedčení, že súčasná finančná a hospodárska kríza jasne vyznačila hranice ekonomizácie všetkých oblastí života. V ich rezolúcii sa podotýka, že bezuzdný konzum nezodpovedá modelu udržateľného hospodárenia, a nie je ani vodiacim modelom ľudského rozvoja. Podľa nich muži a ženy pracujúci v nedeľu sú spoločensky znevýhodnení, čo má nepriaznivý dopad na ich rodinný život, dokonca zdravie.

Pre pôvodcov návrhu rezolúcie je sviatočný charakter nedele nielen rozhodujúcim faktorom zlučiteľnosti zamestnania a rodinného života, ale aj európskym civilizačným dedičstvom s dlhou tradíciou udržiavania a upevňovania rodinných vzťahov.

Aj európske zákonodarstvo stanovuje nedeľu ako voľný deň v týždni pre deti a dospievajúcu mládež. Úcta k nedeľnému pokoju sa tak stáva nosným pilierom európskeho sociálneho modelu.

Europoslanci pranierujú skutočnosť, že v minulých rokoch sa sviatočný charakter nedele v početných členských štátoch ustavične zužoval, poukazujúc pritom na potrebu rastu spotreby. Zamestnanci sú konfrontovaní s rozbitím svojho súkromného života, lebo veľké podniky, najmä obchodné reťazce, potrebujú pracovné sily aj v nedeľu; podnikatelia sú konfrontovaní zasa s presmerovaním kúpnej sily od malých a stredných podnikov k veľkým, lebo nemôžu zabezpečiť neprerušený čas predaja. Preto podaním návrhu nadstraníckej rezolúcie piati europoslanci apelujú na členské štáty a európske inštitúcie, aby chránili sviatočný charakter nedele vo svojich národných a európskych právnych predpisoch a aby voľný deň v týždni stanovili na podporu ochrany zdravia zamestnancov a zlučiteľnosti zamestnania s rodinným životom.

Slávna snemovňa,
v „predmoderných“ spoločnostiach sa nedeľa svätila, teda znamenalo to redukovanie práce na minimum; samotným dôvodom svätenia nedele bolo umožniť návštevu bohoslužieb. Na nábožensko-politickom upevnení kresťanstva mal významný podiel cisár Konštantín (306 – 337). Bol prvý, kto po Milánskom edikte roku 313 dal kresťanom slobodu a zaviedol pre nich nedeľné „voľno“, keďže nedeľa (v niektorých jazykoch Deň Slnka) bola už predtým dňom uctievania Slnka, alebo aj boha Mitru. Podľa Mojžišových zákonov musí sa ako deň Boží sláviť sabat. Kvôli vymedzeniu sa voči židovstvu cisár Konštantín a pápež Silvester I. po prvom Nicejskom koncile (r. 325) sabat zavrhli a pre kresťanstvo zaviedli nedeľu.

Tento civilizačný pokrok narušila Francúzska revolúcia, vtedy Francúzi chceli zreorganizovať okrem iného aj kalendár. Zaviedli nové pomenovania pre mesiace, ďalej desaťdňový pracovný týždeň. Kresťanský poriadok naštrbili. Počas 19. storočia toto naštrbenie podporil divoko sa rozvíjajúci kapitalizmus a takisto nie vždy neopodstatnený antiklerikalizmus – nedeľa sa najmä v druhej polovici 19. storočia stávala dňom pracovným… Z dejín sociálnych zápasov vieme, že zápas pracujúcich, neskôr zorganizovaných do účinných odborárskych združení, o dôstojné pracovné podmienky, bol úspešne zavŕšený postupným dosiahnutím osemhodinového pracovného času a rešpektovaním nedele ako dňa pracovného voľna. Štáty tak začali legislatívou v oblasti sociálnej politiky nedeľnú prácu postupne obmedzovať, až ju úplne zakázali.

Hodnota nedele
Nedeľa patrí k dôležitému prínosu kresťanstva k európskej civilizácii, prispieva ku kvalite spolužitia ľudí. Nedeľa je stanovená a uznávaná ako deň odpočinku pracujúcich ľudí a deň kresťanských bohoslužieb. Nedeľa je zákonom uznaná za deň pracovného pokoja. Práca v nedeľu je preto povolená iba vo výslovne stanovených a odôvodnených prípadoch. V Nemecku, v Rakúsku, vo Švajčiarsku, v Taliansku, v Belgicku i vo Francúzsku (aby som spomenul tie krajiny, kde sa môžem oprieť o vlastnú skúsenosť) je nedeľa deň sviatočný: zavreté sú supermarkety, obchodné centrá, nepracuje sa na staveniskách, v továrňach…

O potrebe zachovať nedeľu ako sviatočný deň panuje vo veľkej časti slovenského obyvateľstva zhoda. Vyše dve tretiny obyvateľstva odmieta rozšírenie času nedeľného predaja, ako i nedeľný predaj vôbec.
Zachovanie spoločného dňa odpočinku je pevne zakotvené v starozákonnom Dekalógu. Tretie Božie prikázanie Desatora jasne stanovuje: „Pamätaj, aby si deň sviatočný svätil a ctil!“ Nedeľa má pre kresťanov ešte výnimočný význam: je to deň Kristovho zmŕtvychvstania. Preto uvedomené napĺňanie nedele bohoslužbou, v spoločenstvách, v osobnom živote, v rodinách je to, čím kresťania žili a majú žiť. Oddelí sa všedný deň od sviatočného! Kresťania, cirkvi a náboženské spoločnosti súčasne nesú zodpovednosť za spolužitie kresťanov a ľudí vôbec. Ak cirkvi a náboženské spoločnosti teda spoločne vystupujú za ochranu výlučne nedele ako dňa pracovného pokoja, to slúži a má slúžiť celej spoločnosti!

Slávna snemovňa,
prenikajúce hospodárske a spoločenské zmeny majú na nedeľu vplyv, lebo premena priemyselnej spoločnosti na spoločnosť služieb a na informačnú spoločnosť mení podobu a organizáciu práce. Rastie ponuka služieb. Z toho vyplýva zmena správania sa ľudí a tým sa mení životný štýl, správanie sa vo voľnom čase a v dôsledku toho aj vzťah práce a voľného času. Súčasné prenikajúce hospodárske a spoločenské zmeny sú charakterizované aj väčšou mobilitou a flexibilitou. Spôsobujú „zrýchlenie života“. Odstraňovanie časových štruktúr pozorovať aj na spoločenskej rovine v rušení tradičného pravidla vyzdvihnúť jeden deň ako deň odpočinku.

Toto je cesta smerom k non-stop spoločnosti podľa princípu „všetko a vždy“. Daný trend je neeurópskej proveniencie a prieči sa jednak našim zvyklostiam, jednak našim potrebám.
Nie je preto takýto vývoj problémom doby? Má vari ekonomická kalkulácia určovať všetky oblasti života? Má právo obmedzovať osobné rozvrhovanie si času? Má sa azda spoločenský život redukovať na vzťah ponuky a dopytu?


Badáme, že rozdiely medzi nedeľou a pracovným dňom sa pod hrozbou ekonomickej kalkulácie začínajú postupne stierať. Toto ohrozuje nedeľu a jej humanizujúcu funkciu. A človek, vážení prítomní, je bytosť ekonomická, alebo humánna, ľudská?! Bez nedele nám zostanú iba pracovné dni.

Preto: zodpovedný postoj k tomuto vývoju sa zaručí len vtedy, ak si postavíme a zodpovieme otázky, kam smerujeme, čo očakávame od života, od ľudí, akú budúcnosť chceme pripraviť a zaručiť nášmu obyvateľstvu? Ľudsky dôstojnú, alebo strojovo, ekonomicky kalkulujúcu? Všetci dobre vieme, že človek nie je stroj! Teda nám musí byť jasné, že nedeľa nie je akýsi pozostatok uplynulej epochy, ale šanca pre meniacu sa spoločnosť.

Už dlhší čas možno aj na Slovensku pozorovať plazivé okliešťovanie ochrany nedele. Mnohé občianky a mnohí občania, obyvatelia Slovenska, zásahy do nedeľného voľného času pokladajú za „nepatrné“, či „prijateľné“. Slovenská štátna moc je taká impotentná, že nie je schopná zaručiť, aby sa dodržiaval Zákonník práce, ktorý v § 93 stanovuje „nepretržitý odpočinok v týždni“ a v § 94 hovorí o „dňoch pracovného pokoja“. Neschopnosť slovenskej štátnej moci dosiahnuť striktné rešpektovanie napríklad týchto paragrafov vedie k podstatnému poškodeniu charakteru nedele a sviatkov, následne k narušovaniu rodinnej a spoločenskej kultúry.

Ak sa zamyslíme nad tým, koľko ráz do roka naša rodina stoluje spoločne, a porovnáme stav, aký je v iných rodinách, ktoré poznáme, tak s ľútosťou zistíme, že vari len na tie najväčšie sviatky sa rodinné spoločenstvo stretáva… A koľkí z našich spoluobčanov by radi strávili nedeľu s manželom, manželkou a s deťmi (či módne povediac: s partnerom/partnerkou), ale nemôžu, pretože na jednej strane otec má svoju „nedeľu“ v pondelok, matka v stredu a deti v nedeľu, čo nijako neprispieva k prirodzenému vývoju rodiny, ale vedie ku vzniku nežiaducich konfliktných situácií.

V súčasnej krízovej dobe obyvateľ Slovenska je priam na milosť a nemilosť vystavený až arogantnému správaniu niektorých zamestnávateľov, ktorí ho nútia k tomu, aby pracoval aj v nedeľu: ak nebudeš pracovať v nedeľu či vo sviatok, prídeš o prácu, veď koľko iných čaká… O tom, ako sa správajú voči svojim bezbranným zamestnancom dravé obchodné reťazce, ktoré sa zmocnili slovenského trhu, môže vydať nelichotivé svedectvo takmer každý ich zamestnanec, najmä pokladníčka či pokladník, veď žijú z práce svojich rúk v týchto obchodných kolosoch, čo v našich mestách zničili slovenský maloobchod i nejedného živnostníka…

Vďaka systematickému nerešpektovaniu § 93 a § 94 platného Zákonníka práce iba v oblasti obchodu a služieb vzrástla za posledných desať rokov práca počas nedieľ o polovicu.

Ďalšie nerešpektovanie Zákonníka práce oprávnene vzbudzuje obavu, že poznačí existenciu jednotlivých ľudí, čím zaťaží slovenskú spoločnosť… Dôsledky vyťaženia spomenutých pracovníkov a ich rodín sa neprípustným spôsobom prehliadajú! Práca iných, v podstate nadpráca, sa teda úplne samozrejme vyžaduje na „zatraktívnenie“ vlastnej nedele bez toho, aby si tí, pre „dobro“ ktorých sa pracuje, uvedomovali, akú sociálnu cenu, aký dopad to má na daných zamestnancov! Svedectvá odborov sú výrečné: práca v nedeľných zmenách je považovaná za najmenej vyhľadávanú, ba za záťaž! Ľudia si potrebujú oddýchnuť! Ak sa opísané tendencie nezastavia, hrozí delenie spoločnosti na tých, čo nedeľou strácajú, sú ochudobňovaní, a na tých, čo ňou získavajú, bohatnú…

Spoločenská zmena, ktorú zažívame takmer dvadsať rokov, má dopad na spôsob trávenia nedele. Individualizácia životných foriem mení hodnotu spoločného voľného času. To sa prejavuje na spôsobe trávenia nedele u istých občanov. Záujem o duchovný a kultúrny význam tohto dňa sa u nich ani neprejavuje. Sú v rozpakoch: ako vlastne tráviť nedeľu? Pre kresťanov má nedeľa inú hodnotu: bohoslužby, strávenie nedele musí byť teda naplnené v spoločenstve, v rodine alebo v kruhu priateľov. Jednoducho treba vedieť oddeliť všedný deň od sviatočného. Hovoriť o dôležitosti nedele pre spoločnosť je preto v každom prípade potrebné.

Áno, považujem za potrebné, aby sa naša spoločnosť vrátila ku svojim koreňom, z ktorých vyrástla. Tými koreňmi sú tradičné kresťanské hodnoty, myšlienky sociálnej náuky kresťanstva a ich pretavenie a uplatňovanie v praxi, pretože som presvedčený, že len takto môže Slovensko a jeho občania prekonať ekonomickú, finančnú a následne sociálnu krízu, v ktorej sa ocitá.

Slávna snemovňa, ľudia nedeľu potrebujú.
Striedanie práce a odpočinku patrí k bytiu a životnému rytmu človeka. Nedeľa prerušuje kolobeh práce a konzumu. Voľný čas by nemalo naplňovať iba zabezpečovanie materiálnych potrieb na trhu, v obchodoch, v supermarketoch či hypermarketoch. Nemožno žiť podľa úslovia „čas sú peniaze“. Ľudia nevyhnutne musia mať čas aj na to, čo sa ekonomicky nevypláca. V nedeľu sa nepracuje, a to v tom zmysle, že sa nehľadí na ekonomické zabezpečenie. Kresťania, ktorí nedeľu slávia ako prvý deň týždňa, sa odvolávajú na tradíciu sabatu v Starom zákone, ktorý Židom taxatívne nariaďoval: „Šesť dní smieš pracovať, siedmy deň je deň pokoja zasvätený Pánovi, tvojmu Bohu“ (Dt 5, 13 – 14). Aj Pán Boh, keď stvoril svet, na siedmy deň odpočíval…

Nedeľa vymedzuje plynúci čas. Nedeľa akosi rytmicky navodzuje čas voľna. Po šiestich pracovných, všedných dňoch sa tešíme na nedeľu.
Nedeľa nám pomáha zachovať si potrebný odstup od zrýchľujúcich sa zmien. Pomáha stlmiť tlak pracovných nárokov, ktorým sa musíme prispôsobovať. Aby sme vedeli naplno a správne zúžitkovať čas, musíme vedieť, kedy smieme vypnúť. Pre slobodného človeka je nevyhnutne potrebné vedieť si vyplniť svoj voľný čas, a to bez stresu, nemyslieť len ekonomicky výhodne. Kto vidí za všetkým, v každej chvíli a vždy len a len peniaze, podkopáva prirodzené podmienky života, životného rytmu, podmienky slobody, čím škodí sám sebe, svojej rodine, v konečnom dôsledku celej spoločnosti…

Ľudia bytostne lipnú na vzťahoch k rodine, túžia po spoločenstve priateľov, susedov, majú vzťah k svojmu sociálnemu prostrediu. Tieto vzťahy sa môžu iba vtedy naplniť, ak ľudia majú pre ne voľný čas. Nedeľa/sviatok je deň pracovného pokoja, v ktorom má čo najviac ľudí „voľno“. Súdržnosť rodiny a spoločenstiev, v ktorých je ukotvená, súdržnosť spoločnosti nezabezpečujú iba hospodárske hodnoty. Súdržnosť podmieňuje aj spoločná návšteva kultúrnych podujatí, z čoho máme zážitky, vnemy, postrehy. Na utužovanie pút nevyhnutne potrebujeme čas aj financie.

Práve v mobilnej spoločnosti, v ktorej sú buď mnohí pracovne maximálne vyťažení, iní zasa vystresovaní z toho, či vyžijú, lebo nemajú nadostač financií, ba ani práce, teda zárobok, je pre obnovu rodinného života nedeľa nenahraditeľná. Kde ľuďom chýba tento zdroj obnovy, objavuje sa akási rozorvanosť, rozháranosť, pocit neistoty, neukotvenia, ničotnosti, márnosti… Ak má otec svoju „nedeľu“ v pondelok, matka v stredu a deti v nedeľu, zaťažuje to celú rodinu a len prispieva k vzniku konfliktných situácií…

Slávna snemovňa,
v troch monoteistických náboženstvách, ktoré vplývali na civilizáciu Európy, teda aj na formovanie nášho národa a na život našej krajiny, ako deň odpočinku, voľna, židia uctievajú sabbat, čiže sobotu, kresťania slávia nedeľu a pre mohamedánov má sviatočný charakter piatok, ktorý je v islame dňom modlitieb.

Pretože Ježiš Kristus „v prvý deň po sobote“ (Mk 16, 2) vstal z mŕtvych, slávia kresťania nedeľu ako deň Pána. Starozákonný, židovský zmysel sabatu bol pojatý do slávenia nedele.
Je dôležité v tento deň zahĺbiť sa do seba, zamyslieť sa aj nad sebou, zastaviť sa v kolobehu každodenností, a tak odhaľovať podstatu a zmysel žitia a bytia. Už v apoštolských časoch, teda pred dvoma tisícročiami, začal určovať životný rytmus kresťanov „prvý deň po sobote“. V tento deň sa zhromažďovali a „lámali chlieb“ – ako píšu novozákonné Skutky apoštolov (Sk 20,7 — 12).

Nedeľa je poukazom a prísľubom vykúpeného pokoja a radosti v Božom Kráľovstve.
Nedeľa musí preto zostať osobitným dňom týždňa. Zmysel nedele aj vo svojich dôsledkoch na spoločnosť zostáva viazaný na tento deň. Zmysel nedele nemožno oddeliť od tohto osobitného dňa, inak by sa celkom stratil. Nedeľný pokoj nemožno nahradiť nijakou inou prestávkou v práci.

Nezazlievajte mi, prosím, toto teologické extempore. Pokladal som si len za povinnosť pripomenúť sekularizujúcej sa a praktickým materializmom čím ďalej, tým viac ovládanej slovenskej spoločnosti niektoré súvislosti. Želal by som si, aby tieto slová padli do úrodnej pôdy, aby boli prijaté s pochopením, lebo sa týkajú osudov našich občanov, našej spoločnosti, našej budúcnosti.

Vystúpenie v rozprave k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Rydlu, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších (tlač 1112 prvé čítanie 9.9. 2009

Jozef Rydlo
Pokračovanie TU: alianciazanedelu.sk/archiv/5988
alianciazanedelu.sk/archiv/5942
Karol Rakoczi
Ex 20:8-11 Spomni na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil!Šesť dní budeš pracovať a tvoriť všetky svoje diela,siedmy deň je však sobota Pána, tvojho Boha. Vtedy nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn alebo tvoja dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach!Lebo za šesť dní Pán utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, v …Viac
Ex 20:8-11 Spomni na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil!Šesť dní budeš pracovať a tvoriť všetky svoje diela,siedmy deň je však sobota Pána, tvojho Boha. Vtedy nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn alebo tvoja dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach!Lebo za šesť dní Pán utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, v siedmy deň však odpočíval. Preto ho Pán požehnal a zasvätil ho.

Alebo opakovanie desatora v Deuteronómiu:

Dt 5:13-15 Šesť dní budeš pracovať a robiť každú svoju prácu,ale siedmy deň je sobota, (to jest odpočinok) pre Pána, tvojho Boha; vtedy nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani slúžka, ani tvoj vôl, ani osol, ani nijaký tvoj dobytok, ba ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach, aby tvoj sluha a tvoja slúžka mali podobný odpočinok ako ty. Pamätaj, že si bol otrokom v egyptskej krajine a že ťa Pán, tvoj Boh, vyviedol odtiaľ mocnou pravicou a zdvihnutým ramenom: preto ti Pán, tvoj Boh, prikázal zachovávať sobotňajší deň.
Ešte jeden komentár od Anton Čulen