Svätí ...A B D O N ...A...S E N N E N -mučeníci -sviatok 30.júl
Dvaja svätí mučeníci z čias prenasledovania kresťanov za rímskeho cisára Décia z r.250...Abdon a Sennen pochádzali zo starej Perzie zo šlachtickej rodiny a boli perskí vojaci,ktorých Rimania vo vojne s Perziou zajali a odvliekli do Ríma...Tu dostali milosť a mohli ostať žiť...V Ríme sa oboznámili s kresťanstvom a boli pokrstení a odvtedy žili zbožným životom...pomáhali kňazom a vtedajšiemu pápežovi Fabianovi...Zbierali ostatky umučených a zvermi roztrhaných kresťanov a úctivo zbytky tiel kresťanov pochovávali do hrobov...Pohania ich udali ako kresťanov cisárovi Déciovi,ktorý ich dal mučiť a hodiť na zožranie divým zverom... Zvery ich nezožrali a tak poslali zabijákov -surových gladiátorov do väzenia,aby ich zavraždili...a to sa stalo 30.júla r.250...boli pochovaní na cintoríne Ponciána...a v nasledne neskôr boli ich ostatky prenesené do chrámu s.Marka v Benátkach...
Ich úcta bola veľká a ich mená sa spomínali v prastarom kánone svätej omše...ako mučeníkov...
V rokoch 235 -238 došlo k vojenským útokom Perzského kráľa na rímskej pohraničné provincie -Sýria a tak nastala vojna s Rimanmi...Rímska ríša bola v otrasoch,končila vláda rím.cisára Maximina Trácského,ktorý vládol v r.235 až 238 a 10.mája r.238 v Akvileji bol spáchaný na cisára atentát...Senát zvolil za nového cisára len 13 ročného chlapca...Marcus Antonius Gordianus ,ktorý po zavraždení jeho regentov Pupiena a Balbina cisárskou gardou sa stal samovládca od leta r.238...Regentkou za mladého,len 13 ročného cisára Gordiána III. sa stala jeho matka Maecia Fuastina...Za vlády tohto cisára-chlapca sa dostali do Ríma a tu aj žili svätí Abdon a Sennen...
Svätí Abdon a Sennen -mučeníci...pôvodom Peržania,zajatí v boji s Rimanmi a žijúci v Ríme...kde sa obrátili na kresťanskú vieru z pohanskej perzskej viery,kde sa klaňali ako bohu Slnku...Umučení a popravení boli za prenasledovania kresťanov za cisára Décia...poprava 30.júl r.250 Rím...
Rímsky cisár Décius rozpútal veľké prenasledovanie kresťanov r.249-251 a patril j najväčším prenasledovateľom kresťanov po Diokleciánovi a Nerovi...
Abdon a Sennis, mučeníci
Sviatok: 30. júl
* Perzia
† okolo 250 Rím
Perzský šľachtic Abdon podstúpil mučenícku smrť spolu so svojím spoločníkom sv. Sennisom. Úcta k nim bola živá už vo 4. storočí. Podľa tradície ich počas prenasledovania kresťanov za cisára Décia (alebo Diokleciána) chytili a v reťaziach privliekli do Ríma. Tu ich vrhli do arény s divokými zvieratami, no vyviazli bez jediného zranenia, pretože zvieratá sa ich nedotkli. Nakoniec museli poveriť gladiátorov, aby ich povraždili. Telá oboch mučeníkov pochovali na pontskom cintoríne neďaleko rímskych brán.
Roku 249 bol zvolený za rímskeho cisára Décius, narodený v roku 201 v meste Sirmium (Sremska Mitrovica na severozápade dnešného Srbska). Hneď v nasledujúcom roku vydal rozkaz, aby v celej Rímskej ríši kresťanstvo bolo do základu vykorenené. Kresťania mali obetovať bohom a tí, ktorí by tak neurobili, mali byť mučení a usmrtení, biskupi a kňazi jednoducho pozabíjaní a ich chrámy pováľané. Mnohí vlažní kresťania vtedy od strachu pred ukrutným mučením obetovali pohanským bôžikom.
V tých časoch žili v Ríme dvaja zbožní kresťania, Abdon a Sennen. Obaja sa narodili v Perzii a pochádzali zo vznešených a bohatých rodín. Od mladosti sa priznávali ku kresťanskému náboženstvu, vyznačovali sa veľkou nábožnosťou a bohumilými cnosťami. Vo svojej domovine bojovali proti Rimanom. V jednej z bitiek boli zajatí a zavlečení do Ríma. Kresťania sa o nich dozvedeli a sprostredkovali u cisára Julia Filippa, ktorý mal kresťanku, Marciu Otaciliu Severu za manželku, ich prepustenie na slobodu. Usadili sa v Ríme, kde si kúpili dom a viedli bohumilý život.
Jedného dňa zbierali mŕtve telá mučeníkov na mieste popraviska, aby ich mohli počestne a po kresťansky pochovať. Keď to videli zúriví pohania, ihneď išli ku cisárovi Déciovi a oznamovali: «Tí, ktorým víťazný cisár daroval život a slobodu, teraz zbierajú kosti kresťanov a pochovávajú ich v svojom dvore. Neklaňajú sa bohom a ani nedbajú na tvoj rozkaz, aby im obetovali.»
Guillaume Courtois, Sv. Abdon a Sennen odnášajú a pochovávajú ostatky kresťanských mučeníkov
zdroj: wikimedia commons
«Kto sú to tí?» – pýtal sa zúrivý nepriateľ kresťanov, cisár Décius. A oznamovatelia odvetili: «Abdon a Sennen, na slobodu prepustení Peržania.» Décius hneď rozkázal vojakom, aby ich chytili a priviedli pred neho.
Keď boli Abdon a Sennen postavení pred Décia, cisár riekol: «Či ste už, vy blázni zabudli na preukázanú milosť? A či ste nepočuli, že tí, ktorí sa neklaňajú bohom, majú byť predvedení pred sudcov, a keď si to zaslúžia, že majú byť potrestaní?» Abdon pokojne odpovedal: «My sme neboli nikým iným oslobodení, jedine milosťou živého Boha, ktorý sa uponížiť ráčil a na zem prišiel, aby nás oslobodil.»
Décius viedol nekonečné vojny s Gótmi a ďalšími nepriateľmi Rímskej ríše. Keď sa raz vracal z jednej z vojenských výprav do Ríma, dopočul sa, že senátor Galba zomrel. Zaumienil si, že pri jeho pohrebe sa zavďačí Rimanom zvláštnym divadlom. V tých časoch bolo veľké množstvo kresťanov väznených v Ríme a medzi nimi aj staručký pápež Fabián so všetkým svojím kňazstvom. Kresťania museli byť veľmi početní, lebo Décius sa nechal počuť, že radšej bude trpieť v Ríme ešte jedného cisára, než pápeža. A prikázal, aby pápež, poprední kňazi a Abdon so Sennenom boli vyvlečení z väzenia von z mesta a kráčali pred ním pri jeho slávnom vstúpení do Ríma.
Nejeden človek by bol považoval toto cisárske oslovenie za veľkú milosť a šťastie; a bol by veľmi rád splnil cisárovu žiadosť a prijal skvelé dary z jeho rúk. Inak však zmýšľali Kristovi vyznávači! Pre nich bola drahocennejšia večnosť než časnosť, ctili si viac Boha než pozemského cisára, sväté náboženstvo a vieru než bohatstvá a svetskú priazeň. A jedným hlasom svätí mučeníci Abdon a Sennen zvolali: «My sme sa obetovali Nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi. Tvojim bohom nebudeme a ani nemôžeme obetovať!»
Zdroj: picryl.com
Pohanský cisár prikázal Valeriánovi, aby väzňov Abdona a Sennena ihneď dal priviesť do arény amfiteátra a tam ich nútil, aby sa Slnku ako bohu klaňali a keby odmietli, aby ich divým zverom predhodil. Valerián dal teda priviesť Abdona a Sennena do chrámu boha Slnka, ktorý stál neďaleko amfiteátra, a riekol im: «Rozpamätajte sa na svoj rod a rodičov, a obetujte Slnku predpísanú obetu. Keď to neurobíte, vedzte, že dokonáte svoje životy pod zubami divých zverov.»
Neohrození Boží bojovníci však zvolali: «Veď sme to už povedali, že my sa klaniame jedine Ježišovi Kristovi. Pred modlami, utvorenými ľudskými rukami sa nikdy klaňať sa nebudeme.»
Ich mŕtve telá vykúpili od gladiátorov kresťania a diakon Quirinius ich tajne pochoval vo svojom dome. Za vlády Konštantína Veľkého boli ich ostatky prenesené na cintorín Pontianus na Via Portuensis neďaleko Ríma, kde ich kresťania slávnostne pochovali. Na ich hroboch sa potom diali mnohé zázraky.
Svätí Abdon a Sennen sa vyobrazujú v perzskom rúchu s korunou pri nohách a mečmi v rukách.
zdroj: wikimedia commons / Ladislav Luppa
Poučenie
Svätí Abdon a Sennen dokázali svojím svätým životom a svojou bohatierskou smrťou, čo znamená slúžiť Bohu. A Boh ich oslávil svojou milosťou. Na ich modlitbu skrotil divé šelmy a nič im neublížilo, ba proti útokom nepriateľov ich bránili. Na tento očividný zázrak mnoho pohanov uverilo v Nášho Pána a veľký počet vlažných kresťanov bol vo viere posmelený.
Kresťan, často počuješ ľudí okolo seba, vraj múdrosťou osvietených, ľudí bez Boha, ako sa pýtajú, prečo vraj Boh teraz zázraky nerobí? Odpovedz tým ľuďom, že Kristus je aj dnes ten istý všemohúci Boh, ktorý ako neviditeľná hlava žije vo sv. Cirkvi a i dnes robí zázraky, hoci nie tak často a nie všeobecne známe, ako za čias prvých kresťanov.
Ó Bože, prosíme Ťa, popraj nám na príhovor sv. Abdona a Sennena, ktorých si takou bohatou milosťou ozbrojiť ráčil, aby sme i my vo viere posilnení a od všetkého duševného zlého oslobodení boli. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána Nášho. Amen
Abdon a Senen
Narodenie
Irán
Úmrtie
Rím alebo Taliansko
Svätí Abdon a Senen ( 3. storočie Perzie – 250 Rím ) boli perzskí mučeníci popravení v čase cisára Decia a jeho prenasledovania .
Na svätého Abdona vo švíkoch praská stodola
Okolo Mária, Abdona a Hynka pracuj o žatve aj v noci a popíjaj stenka.
V rokoch 235 -238 došlo k vojenským útokom Perzského kráľa na rímskej pohraničné provincie -Sýria a tak nastala vojna s Rimanmi...Rímska ríša bola v otrasoch,končila vláda rím.cisára Maximina Trácského,ktorý vládol v r.235 až 238 a 10.mája r.238 v Akvileji bol spáchaný na cisára atentát...Senát zvolil za nového cisára len 13 ročného chlapca...Marcus Antonius Gordianus ,ktorý po zavraždení jeho regentov Pupiena a Balbina cisárskou gardou sa stal samovládca od leta r.238...Regentkou za mladého,len 13 ročného cisára Gordiána III. sa stala jeho matka Maecia Fuastina...Vzhľadom ku Gordianovmu nízkemu veku viedla štátne záležitosti spočiatku Maecia Faustina spolu so senátom, neskôr prefekt pretoriánov Timesitheus , schopný a vzdelaný muž, s ktorého dcérou Fúriou Sabinou Tranquillinou sa mladý cisár v roku 241 oženil. Timesitheus bol vzácne obľúbený u senátu aj ľudu a Gordianovi slúžil nielen ako radca, ale aj ako učiteľ.Gordianus III. bol vnukom Gordiana I. ,
15 ročný cisár v r.240 porazil odboj voči Rímskej ríši...Roku 240 porazil Góthov i Karpov . Jediným skutočne závažným problémom, ktorému ríša čelila, bol preto stály tlak zo strany perzskej ríše , kde sa zhruba v roku 241 ujal vlády energický kráľ Šápúr I.Zase bola vojna s Rimanmi a z tejto boli ako vojnoví zajatci odvlečení do Ríma mladí perskí vojaci -Abdon a Sennen,kde dostali od mladučkého cisára Gordiána milosť mohli žiť slobodne...Abdon bol kapitán v perzskom vojsku a Sennen jeho pobočník...takže boli vojaci,ale pochádzali z váženej a bohatej perzskej rodiny...V Ríme sa oboznámili s kresťanstvom a prijali Krista a odvtedy žili zbožným životom v Ríme a stali sa aj pomocníkmi vtedajšieho pápeža sv.Fabiana...Mladý cisár Gordianus zahynul v Mezopotámii v boji s Peržanmi začiatkom marca r.244 ...mal len 19 rokov a neprenasledoval kresťanov a mali pokoj...
Gordian(us) III.február 244, Mezopotámia) bol rímsky cisár, synovec Gordiana II. a vnuk Gordiana I. Bojoval proti Gótom a Peržanom. Jeho osobný veliteľ gardy, rodený Arab Philippus, poštval vojsko k vzbure a dal ho zavraždiť v Mezopotámii v boji proti Perzii...
Gordianus III.rímsky cisár -238-244
jeho dedo Gordián I. a jeho strýko Gordián II. boli krátko rímskymi cisármi...
Podľa správ dal mladého cisára Gordiána III zavraždiť jeho vojvodca Filip arabský,ktorý sa stal aj rímskm cisárom...ale v vzbure bol aj on zavraždený
Marcus Iulius Philippus , známy ako Philippus Arabs (okolo 204 Šahba – september či október 249 u Verony ), bol rímsky cisár panujúci v rokoch 244 – 249 . Philippovým spoluvládcom bol po celý čas jeho pôsobenia na čele ríše Philippus mladší , jeho maloletý syn, najprv ako caesar ( 244 - 247 ), neskôr ako augustus ( 247 - 249 ).
V septembri či v októbri 249 sa vojská oboch protivníkov stretla v severnom Taliansku blízko mesta Verony , kde sa rozhodlo kto s koho. Philippus na čele narýchlo zozbieranej armády bol po tuhom zápase porazený a padol; jeho syna zavraždili vojaci v Ríme.
Roku 248 vzplanula proti Philippovi revolta Tiberia Claudia Marina Pacatiana v strednom Podunajsku a nasledujúceho roku Iotapianova vzbura v Kappadokii . Hoci boli obe potlačené, súčasne sa obnovili vpády zadunajských kmeňov na území ríše, takže Philippus musel na miesto nie príliš schopného Severiana vymenovať za miestodržiteľa Moesie a Panónie skúseného senátora Decia, rodáka z oblasti. Decius zverenej provincie, v ktorých ešte doznievali následky Pacatianovej uzurpácie, upokojil, sám bol ale asi v júni 249 prevolaný vojakov za cisára, a aby si vynútil uznanie svojej vlády, okamžite začal pochod na Rím.
A nový cisár Décius -vládnuci od júna 249
Veľké prenasledovanie kresťanov cisárom Déciom -249-251
Svätí ...A B D O N ...A...S E N N E N -mučeníci -sviatok 30.júl
Svätí Abdon a Sennen, mučeníci
Dvaja svätí mučeníci z čias prenasledovania kresťanov za rímskeho cisára Décia z r.250...Abdon a Sennen pochádzali zo starej Perzie zo šlachtickej rodiny a boli perskí vojaci,ktorých Rimania vo vojne s Perziou zajali a odvliekli do Ríma...Tu dostali milosť a mohli ostať žiť...V Ríme sa oboznámili s kresťanstvom a boli pokrstení a odvtedy žili zbožným životom...pomáhali kňazom a vtedajšiemu pápežovi Fabianovi...Zbierali ostatky umučených a zvermi roztrhaných kresťanov a úctivo zbytky tiel kresťanov pochovávali do hrobov...Pohania ich udali ako kresťanov cisárovi Déciovi,ktorý ich dal mučiť a hodiť na zožranie divým zverom... Zvery ich nezožrali a tak poslali zabijákov -surových gladiátorov do väzenia,aby ich zavraždili...a to sa stalo 30.júla r.250...boli pochovaní na cintoríne Ponciána...a v nasledne neskôr boli ich ostatky prenesené do chrámu s.Marka v Benátkach...
Ich úcta bola veľká a ich mená sa spomínali v prastarom kánone svätej omše...ako mučeníkov...
V rokoch 235 -238 došlo k vojenským útokom Perzského kráľa na rímskej pohraničné provincie -Sýria a tak nastala vojna s Rimanmi...Rímska ríša bola v otrasoch,končila vláda rím.cisára Maximina Trácského,ktorý vládol v r.235 až 238 a 10.mája r.238 v Akvileji bol spáchaný na cisára atentát...Senát zvolil za nového cisára len 13 ročného chlapca...Marcus Antonius Gordianus ,ktorý po zavraždení jeho regentov Pupiena a Balbina cisárskou gardou sa stal samovládca od leta r.238...Regentkou za mladého,len 13 ročného cisára Gordiána III. sa stala jeho matka Maecia Fuastina...Za vlády tohto cisára-chlapca sa dostali do Ríma a tu aj žili svätí Abdon a Sennen...
Svätí Abdon a Sennen sú dvaja kresťanskí mučeníci, ktorých si Cirkev pripomína 30. júla. Podľa tradície boli Peržania, ktorí boli popravení v Ríme počas prenasledovania kresťanov za cisára Decia. Ich životopisy, spomínajú, že boli mučení, ich telá boli pochované na cintoríne Pontianus na Via Portuensis a neskôr boli prenesené do Baziliky svätého Marka v Ríme.
Svätí Abdon a Sennen -mučeníci...pôvodom Peržania,zajatí v boji s Rimanmi a žijúci v Ríme...kde sa obrátili na kresťanskú vieru z pohanskej perzskej viery,kde sa klaňali ako bohu Slnku...Umučení a popravení boli za prenasledovania kresťanov za cisára Décia...poprava 30.júl r.250 Rím...
Rímsky cisár Décius rozpútal veľké prenasledovanie kresťanov r.249-251 a patril j najväčším prenasledovateľom kresťanov po Diokleciánovi a Nerovi...
Abdon a Sennis, mučeníci
Svätý
Sviatok: 30. júl
* Perzia
† okolo 250 Rím
Perzský šľachtic Abdon podstúpil mučenícku smrť spolu so svojím spoločníkom sv. Sennisom. Úcta k nim bola živá už vo 4. storočí. Podľa tradície ich počas prenasledovania kresťanov za cisára Décia (alebo Diokleciána) chytili a v reťaziach privliekli do Ríma. Tu ich vrhli do arény s divokými zvieratami, no vyviazli bez jediného zranenia, pretože zvieratá sa ich nedotkli. Nakoniec museli poveriť gladiátorov, aby ich povraždili. Telá oboch mučeníkov pochovali na pontskom cintoríne neďaleko rímskych brán.
Svätí Abdon a Sennen, mučeníci
Roku 249 bol zvolený za rímskeho cisára Décius, narodený v roku 201 v meste Sirmium (Sremska Mitrovica na severozápade dnešného Srbska). Hneď v nasledujúcom roku vydal rozkaz, aby v celej Rímskej ríši kresťanstvo bolo do základu vykorenené. Kresťania mali obetovať bohom a tí, ktorí by tak neurobili, mali byť mučení a usmrtení, biskupi a kňazi jednoducho pozabíjaní a ich chrámy pováľané. Mnohí vlažní kresťania vtedy od strachu pred ukrutným mučením obetovali pohanským bôžikom.
V tých časoch žili v Ríme dvaja zbožní kresťania, Abdon a Sennen. Obaja sa narodili v Perzii a pochádzali zo vznešených a bohatých rodín. Od mladosti sa priznávali ku kresťanskému náboženstvu, vyznačovali sa veľkou nábožnosťou a bohumilými cnosťami. Vo svojej domovine bojovali proti Rimanom. V jednej z bitiek boli zajatí a zavlečení do Ríma. Kresťania sa o nich dozvedeli a sprostredkovali u cisára Julia Filippa, ktorý mal kresťanku, Marciu Otaciliu Severu za manželku, ich prepustenie na slobodu. Usadili sa v Ríme, kde si kúpili dom a viedli bohumilý život.
Keď roku 250 začal nový cisár Décius ukrutne prenasledovať kresťanov a mnohí z nich zo strachu zapreli Krista, Abdon a Sennen verejne a neohrozene vyznávali sv. vieru v Božieho Spasiteľa. Bez strachu navštevovali uväznených kresťanov, povzbudzovali ich k vytrvalosti a stálosti; karhali tých, ktorí zo strachu obetovali modlám; podporovali opustené kresťanské siroty a vykonávali všemožné skutky milosrdenstva.
Jedného dňa zbierali mŕtve telá mučeníkov na mieste popraviska, aby ich mohli počestne a po kresťansky pochovať. Keď to videli zúriví pohania, ihneď išli ku cisárovi Déciovi a oznamovali: «Tí, ktorým víťazný cisár daroval život a slobodu, teraz zbierajú kosti kresťanov a pochovávajú ich v svojom dvore. Neklaňajú sa bohom a ani nedbajú na tvoj rozkaz, aby im obetovali.»
Guillaume Courtois, Sv. Abdon a Sennen odnášajú a pochovávajú ostatky kresťanských mučeníkov
zdroj: wikimedia commons
«Kto sú to tí?» – pýtal sa zúrivý nepriateľ kresťanov, cisár Décius. A oznamovatelia odvetili: «Abdon a Sennen, na slobodu prepustení Peržania.» Décius hneď rozkázal vojakom, aby ich chytili a priviedli pred neho.
Keď boli Abdon a Sennen postavení pred Décia, cisár riekol: «Či ste už, vy blázni zabudli na preukázanú milosť? A či ste nepočuli, že tí, ktorí sa neklaňajú bohom, majú byť predvedení pred sudcov, a keď si to zaslúžia, že majú byť potrestaní?» Abdon pokojne odpovedal: «My sme neboli nikým iným oslobodení, jedine milosťou živého Boha, ktorý sa uponížiť ráčil a na zem prišiel, aby nás oslobodil.»
Décius rozkázal, aby boli vhodení do žalára a spútaní okovami. Tento trest však zmužilých obrancov sv. viery nevystrašil, ba naopak, oduševnil ich tak, že sa radovali a vzdávali Bohu chválu, že ich učinil hodných pre Neho trpieť. Takto zvolal Abdon k Sennenovi: «Vidíš, teraz začína oslávenie, v ktoré sme od Pána dúfali!» Svätí vyznávači pobudli dlhší čas vo väzení a odovzdaní do vôle Božej očakávali nastávajúce mučenie a smrť.
Décius viedol nekonečné vojny s Gótmi a ďalšími nepriateľmi Rímskej ríše. Keď sa raz vracal z jednej z vojenských výprav do Ríma, dopočul sa, že senátor Galba zomrel. Zaumienil si, že pri jeho pohrebe sa zavďačí Rimanom zvláštnym divadlom. V tých časoch bolo veľké množstvo kresťanov väznených v Ríme a medzi nimi aj staručký pápež Fabián so všetkým svojím kňazstvom. Kresťania museli byť veľmi početní, lebo Décius sa nechal počuť, že radšej bude trpieť v Ríme ešte jedného cisára, než pápeža. A prikázal, aby pápež, poprední kňazi a Abdon so Sennenom boli vyvlečení z väzenia von z mesta a kráčali pred ním pri jeho slávnom vstúpení do Ríma.
Keď Décius s takýmto sprievodom vstúpil do Ríma, dal zvolať celý senát, predviesť všetkých uväznených kresťanov a k takto zhromaždeným senátorom prehovoril: «Ctihodní otcovia! Nech ma počuje celé zhromaždenie! Bohovia a bohyne mi odovzdali do rúk svojich najväčších nepriateľov a spolunepriateľov našej vlasti a celej Rímskej ríše.» A dal zavolať najvyššieho žreca Claudia, aby priniesol trojnôžku a kadidlo. Keď sa tak stalo, rozkázal vojakom, aby priviedli sv. pápeža Fabiána, Abdona a Sennena, vznešené rímske panny Anatóliu a Viktóriu, Parthenia, kancelára cisárovnej a jeho cisárskeho úradníka Calosera. A obrátil sa ku kresťanským väzňom:
«Obetujte bohom a buďte Rimanmi. Ak to urobíte, môžete užívať všetky svoje majetky v Rímskej ríši, v pokoji môžete rozmnožovať svoje bohatstvá a starajte sa o seba, ako viete.»
Nejeden človek by bol považoval toto cisárske oslovenie za veľkú milosť a šťastie; a bol by veľmi rád splnil cisárovu žiadosť a prijal skvelé dary z jeho rúk. Inak však zmýšľali Kristovi vyznávači! Pre nich bola drahocennejšia večnosť než časnosť, ctili si viac Boha než pozemského cisára, sväté náboženstvo a vieru než bohatstvá a svetskú priazeň. A jedným hlasom svätí mučeníci Abdon a Sennen zvolali: «My sme sa obetovali Nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi. Tvojim bohom nebudeme a ani nemôžeme obetovať!»
Décius ich hneď rozkázal ukrutne mučiť a oznámil, že pre nich chystá divé zvery. Abdon a Sennen mu smelo riekli: «Čože to odkladáš? Čiň ako zamýšľaš. My dôverujeme a dúfame v Boha, Ježiša Krista, ktorý je natoľko mocný, že tvoju námahu, ba aj teba zničí!» To bola reč stálej, nezlomnej viery! Obaja svätí hrdinovia poznali úlohu svojho života, vedeli, že Boh je najvyššie dobro, a k čomu sú stvorení na zemi.
Zdroj: picryl.com
Pohanský cisár prikázal Valeriánovi, aby väzňov Abdona a Sennena ihneď dal priviesť do arény amfiteátra a tam ich nútil, aby sa Slnku ako bohu klaňali a keby odmietli, aby ich divým zverom predhodil. Valerián dal teda priviesť Abdona a Sennena do chrámu boha Slnka, ktorý stál neďaleko amfiteátra, a riekol im: «Rozpamätajte sa na svoj rod a rodičov, a obetujte Slnku predpísanú obetu. Keď to neurobíte, vedzte, že dokonáte svoje životy pod zubami divých zverov.»
Neohrození Boží bojovníci však zvolali: «Veď sme to už povedali, že my sa klaniame jedine Ježišovi Kristovi. Pred modlami, utvorenými ľudskými rukami sa nikdy klaňať sa nebudeme.»
Valerián vydal rozkaz vyzliecť ich, násilne pred oltár slnca zavliecť a všemožne nútiť, aby obetovali modle. Všetko nútenie a mučenie bolo však márne. Dobrotivý Boh neopustil svojich služobníkov a posilňoval ich. A oni volali slávnostne: «Čiň skôr, čo si si zmyslel!» A Valerián ich dal hrozne palicovať, keď to nepomohlo, dal ich do arény amfiteátra zavliecť. Tam už veľké množstvo pohanov očakávalo krvavý výjav. Keď svätí mučeníci vstupovali do preplnenej arény, zvolali k Valeriánovi: «V mene Nášho Pána Ježiša Krista, ktorý teba, nečistý duch, bude trestať, sme pripravení prijať korunu!» A prežehnali sa znamením svätého kríža a postavili sa doprostred arény. Z vyvýšených lavíc vykrikovali na nich zo všetkých strán zdivení pohania, v klietkach revali krvilačné divé zvery.
Valerián zvolal s vyvýšeného miesta: «Vypusťte dva medvede a dva levy!» Divé zvery šľahajúc piesok chvostami a divoko revúc, skočili doprostred arény. Ábdon a Sennen obrátili svoje zraky k nebu a modlili sa. Šelmy si v tej chvíli ľahli ako krotkí baránkovia k nohám svätých, akoby ich boli chceli strážiť a proti útokom brániť. Pohania s úžasom hľadeli na toto zriedkavé divadlo. Valerián vo veľkom zmätku kričal: «Oj, to nie je nič inšie, ako čarodejníctvo!» Nikto sa však neodvážil k sv. mučeníkom prísť bližšie, lebo divé šelmy hrozivo cerili svoje zuby na každého približujúceho sa sluhu. Valerián, keď to videl, stratil hlavu.
O chvíľu sa však spamätal a žeby do nemilosti u cisára neupadol, rozkázal gladiátorom, aby sa vrhli na zvery a na svätých mučeníkov a aby ich svojimi krátkymi mečmi prebodli. Gladiátori boli otroci, ktorí sa museli buď medzi sebou alebo s divými zvermi biť na život a na smrť. Ten, ktorý zvíťazil, mohol byť aj na slobodu prepustený. A títo gladiátori zabili sv. Abdona a Sennena. To stalo sa 30. júla roku 250 po Kristu Pánu.
Ich mŕtve telá vykúpili od gladiátorov kresťania a diakon Quirinius ich tajne pochoval vo svojom dome. Za vlády Konštantína Veľkého boli ich ostatky prenesené na cintorín Pontianus na Via Portuensis neďaleko Ríma, kde ich kresťania slávnostne pochovali. Na ich hroboch sa potom diali mnohé zázraky.
Svätí Abdon a Sennen sa vyobrazujú v perzskom rúchu s korunou pri nohách a mečmi v rukách.
Kostol sv. Abdona a Sennena v obci Gemerský Jablonec, okres Rimavská Sobota
zdroj: wikimedia commons / Ladislav Luppa
Poučenie
Svätí Abdon a Sennen dokázali svojím svätým životom a svojou bohatierskou smrťou, čo znamená slúžiť Bohu. A Boh ich oslávil svojou milosťou. Na ich modlitbu skrotil divé šelmy a nič im neublížilo, ba proti útokom nepriateľov ich bránili. Na tento očividný zázrak mnoho pohanov uverilo v Nášho Pána a veľký počet vlažných kresťanov bol vo viere posmelený.
Dar činiť zázraky poprial Boh nielen apoštolom, ale aj mnohým svätým. V raných časoch kresťanskej Cirkvi mnohí svätí mučeníci a vyznávači konali rozličné divy znamením sv. kríža, vkladaním rúk na chorých alebo vzývaním najsvätejšieho mena Ježiš. Mnohé tieto zázraky boli príčinou, že tvrdohlaví Židia a zarytí pohania uznali všemohúcnosť pravého Boha, uverili v Neho a klaňali sa Mu. A práve preto udelil Boh túto milosť apoštolom a prvým kresťanom, že mohli činiť zázraky, aby sv. vieru a Cirkev rozšíril a upevnil. Bez týchto zázrakov neboli by sv. apoštoli, ich nasledovníci a iní hlásatelia slova Božieho ani Židov, ani pohanov na vieru nenávideného a potupeného Ježiša Krista, ktorý ohavnou smrťou kríža dokonal, priviedli. Kým slepé pohanstvo panovalo nad celým svetom, kým kresťanstvo nebolo celému svetu známe, boli zázraky potrebné. A Boh ich konal skrze svojich vyvolených, a sv. Cirkev sa rozšírila po celom svete.
Kresťan, často počuješ ľudí okolo seba, vraj múdrosťou osvietených, ľudí bez Boha, ako sa pýtajú, prečo vraj Boh teraz zázraky nerobí? Odpovedz tým ľuďom, že Kristus je aj dnes ten istý všemohúci Boh, ktorý ako neviditeľná hlava žije vo sv. Cirkvi a i dnes robí zázraky, hoci nie tak často a nie všeobecne známe, ako za čias prvých kresťanov.
Pohanstvo v Európe bolo zlomené a katolícka Cirkev, založená na skale sv. Petra, stojí pevne a rozširuje sa po celom svete. Najväčší zázrak, ktorý možno dnes vidieť je, že sa sv. Cirkev tak rozšírila a zachovala sa neporušená napriek všetkým búrkam a bezbožným bludárom, ktorí sa z času na čas od nej odlúčili, a ako časom povstali, tak aj časom zanikli a zanikajú. Aj dnes sa dejú mnohé zázraky tam, kde katolícki vierozvestcovia ohlasujú pohanom sv. Evanjelium. Kto sa o tom chce presvedčiť, nech číta spisy o pôsobení katolíckych misionárov v Číne a Japonsku v Ázii, v Afrike, v Amerike a na ostrovoch Veľkého (Tichého, pozn. red.) oceánu. (Pôvodný text bol uverejnený v roku 1907, napísané teda treba chápať v uvedenom kontexte, pozn. red.)
Modlitba
Ó Bože, prosíme Ťa, popraj nám na príhovor sv. Abdona a Sennena, ktorých si takou bohatou milosťou ozbrojiť ráčil, aby sme i my vo viere posilnení a od všetkého duševného zlého oslobodení boli. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána Nášho. Amen
Abdon a Senen
Narodenie
Irán
Úmrtie
Rím alebo Taliansko
Svätí Abdon a Senen ( 3. storočie Perzie – 250 Rím ) boli perzskí mučeníci popravení v čase cisára Decia a jeho prenasledovania .
O týchto svätých nie je historicky známe nič okrem ich mien, že boli mučeníci a že boli pochovaní 30. júla nejakého roku na cintoríne Pontianus na Via Portuensis. Skutky svätých, spísané z väčšej časti v 9. storočí ich popisujú ako Peržanmi umučené za cisára Decia, približne v roku 250. Obsahujú niekoľko fiktívnych vyhlásení o okolnostiach ich príchodu do Ríma . Podľa tohto zdroja boli ich telá pochované subdiakonom Quirinom a neskôr za vlády Konštantína boli prenesené na cintorín Pontianus na Via Portuensis, blízko brán Ríma.
Freska nájdená na sarkofágu, ktorá mala obsahovať ich pozostatky, predstavuje oboch svätých ako od Krista preberajú koruny. Podľa Martignyho pochádza táto freska zo 7. storočia. Niekoľko miest, najmä Florencia a Soissons , tvrdia, že vlastní ich pozostatky, ale Bollandisti hovoria, že sú pochovaní v bazilike svätého Marka v Ríme.
Pranostiky
Na svätého Abdona vo švíkoch praská stodola
Okolo Mária, Abdona a Hynka pracuj o žatve aj v noci a popíjaj stenka.
V rokoch 235 -238 došlo k vojenským útokom Perzského kráľa na rímskej pohraničné provincie -Sýria a tak nastala vojna s Rimanmi...Rímska ríša bola v otrasoch,končila vláda rím.cisára Maximina Trácského,ktorý vládol v r.235 až 238 a 10.mája r.238 v Akvileji bol spáchaný na cisára atentát...Senát zvolil za nového cisára len 13 ročného chlapca...Marcus Antonius Gordianus ,ktorý po zavraždení jeho regentov Pupiena a Balbina cisárskou gardou sa stal samovládca od leta r.238...Regentkou za mladého,len 13 ročného cisára Gordiána III. sa stala jeho matka Maecia Fuastina...Vzhľadom ku Gordianovmu nízkemu veku viedla štátne záležitosti spočiatku Maecia Faustina spolu so senátom, neskôr prefekt pretoriánov Timesitheus , schopný a vzdelaný muž, s ktorého dcérou Fúriou Sabinou Tranquillinou sa mladý cisár v roku 241 oženil. Timesitheus bol vzácne obľúbený u senátu aj ľudu a Gordianovi slúžil nielen ako radca, ale aj ako učiteľ.Gordianus III. bol vnukom Gordiana I. ,
15 ročný cisár v r.240 porazil odboj voči Rímskej ríši...Roku 240 porazil Góthov i Karpov . Jediným skutočne závažným problémom, ktorému ríša čelila, bol preto stály tlak zo strany perzskej ríše , kde sa zhruba v roku 241 ujal vlády energický kráľ Šápúr I.Zase bola vojna s Rimanmi a z tejto boli ako vojnoví zajatci odvlečení do Ríma mladí perskí vojaci -Abdon a Sennen,kde dostali od mladučkého cisára Gordiána milosť mohli žiť slobodne...Abdon bol kapitán v perzskom vojsku a Sennen jeho pobočník...takže boli vojaci,ale pochádzali z váženej a bohatej perzskej rodiny...V Ríme sa oboznámili s kresťanstvom a prijali Krista a odvtedy žili zbožným životom v Ríme a stali sa aj pomocníkmi vtedajšieho pápeža sv.Fabiana...Mladý cisár Gordianus zahynul v Mezopotámii v boji s Peržanmi začiatkom marca r.244 ...mal len 19 rokov a neprenasledoval kresťanov a mali pokoj...
Gordian(us) III.február 244, Mezopotámia) bol rímsky cisár, synovec Gordiana II. a vnuk Gordiana I. Bojoval proti Gótom a Peržanom. Jeho osobný veliteľ gardy, rodený Arab Philippus, poštval vojsko k vzbure a dal ho zavraždiť v Mezopotámii v boji proti Perzii...
Gordian(us) III.február 244, Mezopotámia) bol rímsky cisár, synovec Gordiana II. a vnuk Gordiana I. Bojoval proti Gótom a Peržanom. Jeho osobný veliteľ gardy, rodený Arab Philippus, poštval vojsko k vzbure a dal ho zavraždiť v Mezopotámii v boji proti Perzii...
Gordianus III.rímsky cisár -238-244
jeho dedo Gordián I. a jeho strýko Gordián II. boli krátko rímskymi cisármi...
Podľa správ dal mladého cisára Gordiána III zavraždiť jeho vojvodca Filip arabský,ktorý sa stal aj rímskm cisárom...ale v vzbure bol aj on zavraždený
Marcus Iulius Philippus , známy ako Philippus Arabs (okolo 204 Šahba – september či október 249 u Verony ), bol rímsky cisár panujúci v rokoch 244 – 249 . Philippovým spoluvládcom bol po celý čas jeho pôsobenia na čele ríše Philippus mladší , jeho maloletý syn, najprv ako caesar ( 244 - 247 ), neskôr ako augustus ( 247 - 249 ).
Philippus pochádzal z rímskej provincie Arabia v dnešnej južnej Sýrii , konkrétne z kraja nazývaného v staroveku Trachonitis . Za miesto jeho narodenia je považovaná Šahba, mestečko ležiace asi 87 km od Damasku , ktoré cisár počas svojej vlády veľkolepo prebudoval a nazval podľa seba Philippopolis.
V septembri či v októbri 249 sa vojská oboch protivníkov stretla v severnom Taliansku blízko mesta Verony , kde sa rozhodlo kto s koho. Philippus na čele narýchlo zozbieranej armády bol po tuhom zápase porazený a padol; jeho syna zavraždili vojaci v Ríme.
Roku 248 vzplanula proti Philippovi revolta Tiberia Claudia Marina Pacatiana v strednom Podunajsku a nasledujúceho roku Iotapianova vzbura v Kappadokii . Hoci boli obe potlačené, súčasne sa obnovili vpády zadunajských kmeňov na území ríše, takže Philippus musel na miesto nie príliš schopného Severiana vymenovať za miestodržiteľa Moesie a Panónie skúseného senátora Decia, rodáka z oblasti. Decius zverenej provincie, v ktorých ešte doznievali následky Pacatianovej uzurpácie, upokojil, sám bol ale asi v júni 249 prevolaný vojakov za cisára, a aby si vynútil uznanie svojej vlády, okamžite začal pochod na Rím.
A nový cisár Décius -vládnuci od júna 249
Gordianus III.rímsky cisár -238-244
jeho dedo Gordián I. a jeho strýko Gordián II. boli krátko rímskymi cisármi...
Podľa správ dal mladého cisára Gordiána III zavraždiť jeho vojvodca Filip arabský,ktorý sa stal aj rímskm cisárom...ale v vzbure bol aj on zavraždený
Marcus Iulius Philippus , známy ako Philippus Arabs (okolo 204 Šahba – september či október 249 u Verony ), bol rímsky cisár panujúci v rokoch 244 – 249 . Philippovým spoluvládcom bol po celý čas jeho pôsobenia na čele ríše Philippus mladší , jeho maloletý syn, najprv ako caesar ( 244 - 247 ), neskôr ako augustus ( 247 - 249 ).
Philippus pochádzal z rímskej provincie Arabia v dnešnej južnej Sýrii , konkrétne z kraja nazývaného v staroveku Trachonitis . Za miesto jeho narodenia je považovaná Šahba, mestečko ležiace asi 87 km od Damasku , ktoré cisár počas svojej vlády veľkolepo prebudoval a nazval podľa seba Philippopolis.
V septembri či v októbri 249 sa vojská oboch protivníkov stretla v severnom Taliansku blízko mesta Verony , kde sa rozhodlo kto s koho. Philippus na čele narýchlo zozbieranej armády bol po tuhom zápase porazený a padol; jeho syna zavraždili vojaci v Ríme.
Roku 248 vzplanula proti Philippovi revolta Tiberia Claudia Marina Pacatiana v strednom Podunajsku a nasledujúceho roku Iotapianova vzbura v Kappadokii . Hoci boli obe potlačené, súčasne sa obnovili vpády zadunajských kmeňov na území ríše, takže Philippus musel na miesto nie príliš schopného Severiana vymenovať za miestodržiteľa Moesie a Panónie skúseného senátora Decia, rodáka z oblasti. Decius zverenej provincie, v ktorých ešte doznievali následky Pacatianovej uzurpácie, upokojil, sám bol ale asi v júni 249 prevolaný vojakov za cisára, a aby si vynútil uznanie svojej vlády, okamžite začal pochod na Rím.
A nový cisár Décius -vládnuci od júna 249
Veľké prenasledovanie kresťanov cisárom Déciom -249-251
Koncom roku 249 vydal Decius nariadenie, že všetci obyvatelia ríše musia vykonať obeť tradičným rímskym bohom. Dôvodom tohto kroku bol sčasti Deciov konzervatizmus (snaha o náboženskú obnovu), sčasti aj tendencia získať od obyvateľstva dôkaz lojality po krvavej občianskej vojne, ktorá ho vyniesla k moci. V celom impériu začali vznikať obetné komisie, pred kým sa musel každý dostaviť a vykonať obeť. Komisia potom vydala príslušnému potvrdenie (tzv. libellus ).
Bez potvrdenia hrozila ľuďom perzekúcie a tresty, ktorých miera sa líšila provinciu od provincie. Kto sa zdráhal obeť vykonať, mohol byť odsúdený na nútené práce, poslaný do vyhnanstva, či jednoducho popravený (napr. Filozof z Alexandrie ). O tom, nakoľko bola celá akcia zameraná proti kresťanom (ktorým viera požadovanú obeť zakazovala), sa hlavne v modernej dobe viedli početné debaty, v tejto súvislosti však treba uviesť, že židom nedovoľovala viera obetovať bohom rovnako ako kresťanom, a napriek tomu im bola povolená výnimka (stači). Bez povšimnutia by tiež nemalo zostať, že sami kresťania interpretovali postup rímskeho ústredia ako prenasledovanie cirkvi .
Celkový počet kresťanských obetí možno len ťažko stanoviť, k najvýznamnejším osobnostiam, ktoré následkom tvrdého postupu úradov zomreli, patrili pápež Fabián a teológ Órigenés . Cirkvi ako takej priniesla perzekúcia za Decia oi. aj problém, ako postupovať voči ľuďom, ktorí zlyhali alebo si úplatky obstarali potvrdenie (tzv. libelliatici ).
Zaujímavosťou bolo,že židia sa nemuseli obetovať rímskym bohom,mali výnimku...len kresťania.
Décius -rímsky cisár,veľký prenasledovateľ kresťanov
Décius musel bojovať s Gotmi v oblasti Dunaja -v severnom Bulharsku
Dobývanie Philippopola Gótov natoľko vyčerpalo, že boli ochotní vydať Rimanom korisť aj zajatcov výmenou za prísľub voľného odchodu. Ale Decius mal na jar 251 dosť výhodnú pozíciu na to, aby mohol pomýšľať na úplné odrezanie nepriateľa, a preto konať odmietol. V močiarnej krajine pri meste Abritte sa začiatkom júna strhla rozhodujúca bitka , pri ktorej padol cisár aj jeho syn a rímska armáda bola rozdrvená. Decius sa tak stal prvým cisárom, ktorý zahynul v boji s „ barbarmi “.
Po smrti Décia sa stal rímskym cisárom Trebonianus Gallus -251-253
Décius alebo Decius bol od roku 249 rímsky cisár. Décius bol človek surový, ale veľkých koncepcií. Rozhodol sa zreštaurovať upadajúcu štátnu autoritu. Chcel vytvoriť ríšu odolnejšiu voči vonkajším nepriateľom, aby tak dosiahla opäť svoju dávnu slávu.
Dátum a miesto narodenia: 201 po Kr., Martinci, Srbsko
Dátum úmrtia: jún 251 po Kr., Abrittus, Razgrad, Bulharsko
Predchádzajúca funkcia: Rímsky cisár (249 po Kr.–251 po Kr.)
Deti: Decius mladší, Hostilianus
Manželka: Herennia Etruscilla
Smrť cisára Décia r.251 v boji
Zaujímavosťou bolo,že židia sa nemuseli obetovať rímskym bohom,mali výnimku...len kresťania.
Décius -rímsky cisár,veľký prenasledovateľ kresťanov
Décius musel bojovať s Gotmi v oblasti Dunaja -v severnom Bulharsku
Dobývanie Philippopola Gótov natoľko vyčerpalo, že boli ochotní vydať Rimanom korisť aj zajatcov výmenou za prísľub voľného odchodu. Ale Decius mal na jar 251 dosť výhodnú pozíciu na to, aby mohol pomýšľať na úplné odrezanie nepriateľa, a preto konať odmietol. V močiarnej krajine pri meste Abritte sa začiatkom júna strhla rozhodujúca bitka , pri ktorej padol cisár aj jeho syn a rímska armáda bola rozdrvená. Decius sa tak stal prvým cisárom, ktorý zahynul v boji s „ barbarmi “.
Po smrti Décia sa stal rímskym cisárom Trebonianus Gallus -251-253
Dátum a miesto narodenia: 201 po Kr., Martinci, Srbsko
Dátum úmrtia: jún 251 po Kr., Abrittus, Razgrad, Bulharsko
Predchádzajúca funkcia: Rímsky cisár (249 po Kr.–251 po Kr.)
Deti: Decius mladší, Hostilianus
Manželka: Herennia Etruscilla
Smrť cisára Décia r.251 v boji