OSADNUTY CHLAPOC: Asi pred dvoma rokmi som cestovala vlakom z Kosic do Bratislavi. Tesne pred Bratislavou nastupili dvaja chlapci a vlak pokracoval do Bratislavi. Sadli si cez ulicku asi tak 4-5 metre odomna, takze som na nich este videla, ale najme na jedneho ktorý sedel blizsie ulicky. Javili sa cerkom normalne, ale ked si ten chlapec pri ulicke nasadil sluchadla - upadol do tranzu (bol zveseny ako opitý). Tu hudbu ktoru pocuval bolo pocut az ku mne aj napriek sluchadlam. Mal ju tak odporne nahlas. Mne bolo jasne co to pocuva za hudbu - prve co mi napadlo: ACH NIE odporna satanska hudba!!! a to som ale netusila co bude nasledovat... Ja som sa na neho divala a myslela som si pri tom: "chlapce ani nevies co si sposobujes..." fakt tak z lutosti k jeho dusi. NO A V TOM on (alebo to co ho posadlo) zdvihol prudko - ale prudko hlavu a cumel na mna v pozici besneho psa, tak ze uz uz zautoci. Najhorsie boli jeho oci. Este som v zivote nevidela tak nenavistne cierne (temne) oci. Ked nastupili do vlaku mal ich ine. Viem lebo som si ich oboch vsimla, ale teraz nie... teraz boli jeho oci tak odporne, ze keby mohol tak ma nimi zabije a tu velku nenavist som aj pocitila. Keby bol opitý nemohol by sa tak prudko a cielene na mna pozriet. On tam na tej stolicke naozaj visel ako opilec a to velmi kratko po nasadeni sluchadok (uz bol v tranzi). OKAMZITE som sa zacala modlit ku Panne Marii a znova mi prisla na pomoc. Nic sa nestalo, ale ja som uz nebola schopna sa ukludnit. A komu to povedat? - tej mojej oproti spolusediacej Ktoru som ani nepoznala? Co by si bola asi tak pomyslela. Takze som to povedala Panne Marii a prosila ju o chranu. LENZE po nejakej dobe som si povedala: ale ved to si iba nahovaras. Urcite to bola iba nejaka zhoda blbych nahod a nabrala som odvahu (mozno aj zo zvedavosti) aby som sa na neho znova pozrela. On na tej stolicke znova visel - v tranze. Lenze ako som sa na neho pozrela situacia sa znova zopakovala... znova presne vedel, ze sa na neho pozeram a v momente - prudko - cielene vystrelil jeho pohlad na mna... ako v zlom filme. Lenze pre mna to bola skutocnost. Tentoraz Bolo jedno jeho pravé oko (vyzeralo akosi inak a ake keby malo kazdu chvilu explodovat) vytocene cez ulicku na jeho urovni oproti sediacich chlapov a jeho lave oko (znova temne a tmave) na mna. Tak uz som si bola ista "tou mojou zhodou nahod - ked som to tak chcela". Po BA som sa uz len modlila ruzenec a prosila nasu maminku o ochranu. Mala som uz strach aby ma neprenasledovali - alebo co lebo uz mi napadlo kadeco, ked som videla jeho zbesilost. Z BA som pokracovala v ceste do Viedne a bala som sa aby ma neprenasledovali. V hale na stanici som sa postavila ku takej skupinke 6-7 vojakov (pre istotu) a obzerala som sa ci nie su na stanici. Ked uz som bola kludnejsia, tak som ich zrazu zbadala po mojej lavej strane stat... asi tak 4-5 m. Oni sa aj pozreli mojim smerom ale ako keby ma ani nevideli. Do dnesneho dna som nepochopila ako je to mozne ze sa mi to stalo, ale jedno viem urcite pri mne bola Panna Maria.