Nepriateľsky naladená sestra je nástrojom Ducha Svätého "Čo robíte okrem toho, že rozdávate časopisy?" spýtala sa ma trochu ironicky zdravotná sestra v jednej z najrušnejších nemocníc mesta Cincinnati …Viac
Nepriateľsky naladená sestra je nástrojom Ducha Svätého
"Čo robíte okrem toho, že rozdávate časopisy?" spýtala sa ma trochu ironicky zdravotná sestra v jednej z najrušnejších nemocníc mesta Cincinnati, keď som práve ponúkol pacientovi staršie číslo katolíckeho časopisu.
"Poúčame tých, ktorí chcú vstúpiť do Cirkvi," odpovedal som priateľsky. "Odpovedáme na otázky, ktoré by nekatolíci chceli mať vysvetlené a vo všeobecnosti pomáhame, ako sa len dá."
"Zdá sa mi," povedala britko, "že by ste sa mali venovať najprv svojim vlastným ľuďom." "Kaplán sa stará o našich vlastných ľudí," vysvetlil som jej. "Nerobí veľa pre istú ženu v tamtom oddelení," odporovala. "Už ani neviem, koľkokrát ma požiadala, aby som zavolala kňaza a ja tak robím, ale on neprichádza."
"Je to veľmi zaneprázdnený človek," povedal som. "Dajte mi číslo izby a meno pacientky a uvidím, čo sa dá robiť."
Napriek viditeľnému nepriateľstvu dotyčnej sestry som stále vďačný za to, že ma upozornila na Floru. Prišiel som do jej izby a srdečne som ju pozdravil. Bola sama. Odpovedala, ale tvár ku mne neotočila. Bolo zrejmé, že ma pozoruje kútikom oka. Prešiel som priamo pred ňu a pristúpil som rovno k veci. "Sestra z oddelenia mi hovorila, že si často pýtate kňaza a on neprichádza. Ani raz vás nenavštívil?"
"Bol tu", priznala sa. "Ale nikdy nepríde, keď ho najviac potrebujem a ja sa bojím, že zomriem."
"Ale váš stav nie je vážny," povedal som. "Je", odporovala. "Nemôžem sa pohnúť z tejto postele."
"Ste paralyzovaná?"
"Áno, nedokážem pohnúť nijakým svalom."
"To sa mi nechce veriť," povedal som. Práve som videl, že ste potiahli plachtou a pohli nohou. Čo hovoria lekári na váš stav?"
"Nevenujú mi nijakú pozornosť."
Uvedomil som si, že musí byť v zmätenom mentálnom stave. Nevyzerala zle, mala dobrú farbu. Keď som odchádzal, priniesli jej podnos s jedlom. Všimol som si, že sestra sa nepokúšala kŕmiť ju, ako by bolo nutné pri paralyzovanej osobe.
Keď som sa s nemocničným kaplánom zhováral o tejto mladej žene, iba si sťažka vzdychol a povedal: "Je veľmi problematická. Je tu len týždeň a už 2 - krát dostala sv. prijímanie. Nie je na zozname kritických pacientov a ja nie som lekár. Nemôžem utekať k nej zakaždým, keď o to požiada. Ani rozhovor s ňou neprináša žiaden výsledok. Neviem, čo viac pre ňu urobiť."
Sestry hovorili, že lekár prikázal niekoľkokrát denne zdvihnúť ju z postele a kráčať s ňou, aby jej dokázali, že nie je ochrnutá a môže chodiť, kedy len chce. Hovoril som aj s jej súkromným lekárom. Obaja sa zhodli v názore, že pre nemocnicu je príliš veľkým problémom, a že bude presunutá na psychiatrické oddelenie, kde budú vedieť, ako s ňou zaobchádzať. Keďže sa zdalo, že oceňuje môj záujem o svoj stav, rozhodol som sa ju navštíviť ešte raz predtým, ako ju preložia. Tušil som, že mi dôveruje len preto, lebo som v pozícií, ktorá nemá nad ňou nijakú autoritu. Nedával som jej nijaké príkazy, preto mi doteraz neodporovala tak, ako každému inému.
Sediac pri nej som uvažoval, že mentálne je v poriadku. Až na tvrdenie, že zomiera a žiada si kňaza a verí, že je skutočne paralyzovaná a nemôže chodiť. Zúfalo sa mi žiadalo nejako jej pomôcť. Prosil som Ducha Svätého o vedenie a pýtal som sa Ho, prečo som mal naliehavý pocit, že ju musím určite navštíviť. "Hoci nie som hoden byť Tvojím služobníkom," modlil som sa, "je niečo, čo by som mal urobiť alebo povedať tejto úbohej duši?" Po chvíľke mi napadla myšlienka, ale váhal som vložiť ju do slov a pokračoval som v modlitbe k Duchu Svätému o vedenie.
Zrazu som sa rozhodol, že nahlas položím otázku, hoci žena nikdy o tejto téme počas mnohých našich rozhovorov nehovorila. "Keď ste pristúpili k sviatosti zmierenia", povedal som priamočiaro a takmer kruto narážajúc na vec: "prečo ste kňazovi nepovedali, že užívate antikoncepčné tabletky?"
Bol som takmer taký šokovaný, že kladiem takú osobnú otázku, ako bola ona šokovaná tým, čo počula. Tvár jej zaliala páľavá červeň, až som mal obavy, že krv jej vystúpi pórmi von. Takmer nepočuteľným hlasom sa mi priznala, že používa antikoncepciu a nespovedá sa z tohto hriechu. "Že sa priznávate mne, to tento problém nevyrieši," vysvetlil som jej. "Ja nemám moc dať vám rozhrešenie. To môže len kňaz. Ale aby sa vám lepšie spovedalo, porozprávam sa s kaplánom skôr než odídem a som si istý, že vás ráno navštívi."
Sestry a lekári boli celkom "zdesení", že našli úplne normálnu, chodiacu a šťastnú pacientku po tom, čo kaplán ráno opustil jej izbu. Neskôr som sa dozvedel, že jej osobný lekár bol vývojom udalostí rovnako prekvapený. Rozhodol sa, že už nie je potrebné, aby ju preložili do psychiatrickej liečebne a o niekoľko dní odišla domov.
Táto príhoda mi potvrdila, že nepriateľsky naladená sestra a ja sme boli len nástrojom Ducha Svätého pri posvätení trápiacej sa duše.
Otče, nech ma naplní Tvoj Svätý Duch! Otče, v mene Tvojho Syna sa obraciam k Tebe s prosbou o Ducha Svätého. On nech ma napomína, keby som chcel zabudnúť na Tvoj zákon, Tvoju lásku, na Tvoje prisľúbenia.
Otče, Tvoj Svätý Duch nech posiľňuje moju pamäť, nech si často pripomínam Tvoju svätosť, vševedúcnosť, Tvoju múdrosť a dobrotu, Tvoju vernosť a lásku. Otče Tvoj Svätý Duch nech je mojím povzbudením, keď som lenivý v dobrom; nech je mojou silou, keď som slabý a mojím svetlom v temnotách.
Otče, Tvoj Svätý Duch nech upevňuje moju vieru, keď ma znepokojujú pochybnosti; nech posilňuje moju nádej, keď strácam odvahu; nech zapáli moju lásku, keď chladne voči Tebe i voči mojim blížnym.
Otče naplň ma Svojím Svätým Duchom, ako si ním naplnil Ježišových učeníkov. Áno, Otče, skrze Svojho Syna si prisľúbil, že dáš Ducha Svätého všetkým, ktorí Ťa prosia. A Tvoje Slovo je pravda.
Príď, Duchu Svätý, osvieť ma, svojou milosťou posilni ma! Duchu Svätý, príď! Amen.
Prosíme Ťa, príď do našej rodiny a obnov nás svojím vanutím. Učiň, aby sme boli opravdivým spoločenstvom a žili podľa Tvojho zaľúbenia. Usmerňuj nás ku všetkému dobrému, daj, aby sme pôsobili na iných vždy presvedčivo. Urob nás schopnými milovať všetkých ľudí a pomáhať im. Daj, aby sme boli novou nádejou pre tých, ktorí hľadajú zmysel života. Daruj nám schopnosť rozlišovať medzi pominuteľným a večným, medzi dôležitým a nedôležitým. Otvor nás pre Božie Slovo, aby sme sa len ním riadili. Amen.
Zdroj: George E.Schulhoff: Volal som na Ducha Svätého, Vydavateľstvo sv. Bystríka, Turíce 2000, str.6-9, ISBN 80-968401-1-8. Foto: www.pexels.com
"Čo robíte okrem toho, že rozdávate časopisy?" spýtala sa ma trochu ironicky zdravotná sestra v jednej z najrušnejších nemocníc mesta Cincinnati, keď som práve ponúkol pacientovi staršie číslo katolíckeho časopisu.
"Poúčame tých, ktorí chcú vstúpiť do Cirkvi," odpovedal som priateľsky. "Odpovedáme na otázky, ktoré by nekatolíci chceli mať vysvetlené a vo všeobecnosti pomáhame, ako sa len dá."
"Zdá sa mi," povedala britko, "že by ste sa mali venovať najprv svojim vlastným ľuďom." "Kaplán sa stará o našich vlastných ľudí," vysvetlil som jej. "Nerobí veľa pre istú ženu v tamtom oddelení," odporovala. "Už ani neviem, koľkokrát ma požiadala, aby som zavolala kňaza a ja tak robím, ale on neprichádza."
"Je to veľmi zaneprázdnený človek," povedal som. "Dajte mi číslo izby a meno pacientky a uvidím, čo sa dá robiť."
Napriek viditeľnému nepriateľstvu dotyčnej sestry som stále vďačný za to, že ma upozornila na Floru. Prišiel som do jej izby a srdečne som ju pozdravil. Bola sama. Odpovedala, ale tvár ku mne neotočila. Bolo zrejmé, že ma pozoruje kútikom oka. Prešiel som priamo pred ňu a pristúpil som rovno k veci. "Sestra z oddelenia mi hovorila, že si často pýtate kňaza a on neprichádza. Ani raz vás nenavštívil?"
"Bol tu", priznala sa. "Ale nikdy nepríde, keď ho najviac potrebujem a ja sa bojím, že zomriem."
"Ale váš stav nie je vážny," povedal som. "Je", odporovala. "Nemôžem sa pohnúť z tejto postele."
"Ste paralyzovaná?"
"Áno, nedokážem pohnúť nijakým svalom."
"To sa mi nechce veriť," povedal som. Práve som videl, že ste potiahli plachtou a pohli nohou. Čo hovoria lekári na váš stav?"
"Nevenujú mi nijakú pozornosť."
Uvedomil som si, že musí byť v zmätenom mentálnom stave. Nevyzerala zle, mala dobrú farbu. Keď som odchádzal, priniesli jej podnos s jedlom. Všimol som si, že sestra sa nepokúšala kŕmiť ju, ako by bolo nutné pri paralyzovanej osobe.
Keď som sa s nemocničným kaplánom zhováral o tejto mladej žene, iba si sťažka vzdychol a povedal: "Je veľmi problematická. Je tu len týždeň a už 2 - krát dostala sv. prijímanie. Nie je na zozname kritických pacientov a ja nie som lekár. Nemôžem utekať k nej zakaždým, keď o to požiada. Ani rozhovor s ňou neprináša žiaden výsledok. Neviem, čo viac pre ňu urobiť."
Sestry hovorili, že lekár prikázal niekoľkokrát denne zdvihnúť ju z postele a kráčať s ňou, aby jej dokázali, že nie je ochrnutá a môže chodiť, kedy len chce. Hovoril som aj s jej súkromným lekárom. Obaja sa zhodli v názore, že pre nemocnicu je príliš veľkým problémom, a že bude presunutá na psychiatrické oddelenie, kde budú vedieť, ako s ňou zaobchádzať. Keďže sa zdalo, že oceňuje môj záujem o svoj stav, rozhodol som sa ju navštíviť ešte raz predtým, ako ju preložia. Tušil som, že mi dôveruje len preto, lebo som v pozícií, ktorá nemá nad ňou nijakú autoritu. Nedával som jej nijaké príkazy, preto mi doteraz neodporovala tak, ako každému inému.
Sediac pri nej som uvažoval, že mentálne je v poriadku. Až na tvrdenie, že zomiera a žiada si kňaza a verí, že je skutočne paralyzovaná a nemôže chodiť. Zúfalo sa mi žiadalo nejako jej pomôcť. Prosil som Ducha Svätého o vedenie a pýtal som sa Ho, prečo som mal naliehavý pocit, že ju musím určite navštíviť. "Hoci nie som hoden byť Tvojím služobníkom," modlil som sa, "je niečo, čo by som mal urobiť alebo povedať tejto úbohej duši?" Po chvíľke mi napadla myšlienka, ale váhal som vložiť ju do slov a pokračoval som v modlitbe k Duchu Svätému o vedenie.
Zrazu som sa rozhodol, že nahlas položím otázku, hoci žena nikdy o tejto téme počas mnohých našich rozhovorov nehovorila. "Keď ste pristúpili k sviatosti zmierenia", povedal som priamočiaro a takmer kruto narážajúc na vec: "prečo ste kňazovi nepovedali, že užívate antikoncepčné tabletky?"
Bol som takmer taký šokovaný, že kladiem takú osobnú otázku, ako bola ona šokovaná tým, čo počula. Tvár jej zaliala páľavá červeň, až som mal obavy, že krv jej vystúpi pórmi von. Takmer nepočuteľným hlasom sa mi priznala, že používa antikoncepciu a nespovedá sa z tohto hriechu. "Že sa priznávate mne, to tento problém nevyrieši," vysvetlil som jej. "Ja nemám moc dať vám rozhrešenie. To môže len kňaz. Ale aby sa vám lepšie spovedalo, porozprávam sa s kaplánom skôr než odídem a som si istý, že vás ráno navštívi."
Sestry a lekári boli celkom "zdesení", že našli úplne normálnu, chodiacu a šťastnú pacientku po tom, čo kaplán ráno opustil jej izbu. Neskôr som sa dozvedel, že jej osobný lekár bol vývojom udalostí rovnako prekvapený. Rozhodol sa, že už nie je potrebné, aby ju preložili do psychiatrickej liečebne a o niekoľko dní odišla domov.
Táto príhoda mi potvrdila, že nepriateľsky naladená sestra a ja sme boli len nástrojom Ducha Svätého pri posvätení trápiacej sa duše.
Otče, nech ma naplní Tvoj Svätý Duch! Otče, v mene Tvojho Syna sa obraciam k Tebe s prosbou o Ducha Svätého. On nech ma napomína, keby som chcel zabudnúť na Tvoj zákon, Tvoju lásku, na Tvoje prisľúbenia.
Otče, Tvoj Svätý Duch nech posiľňuje moju pamäť, nech si často pripomínam Tvoju svätosť, vševedúcnosť, Tvoju múdrosť a dobrotu, Tvoju vernosť a lásku. Otče Tvoj Svätý Duch nech je mojím povzbudením, keď som lenivý v dobrom; nech je mojou silou, keď som slabý a mojím svetlom v temnotách.
Otče, Tvoj Svätý Duch nech upevňuje moju vieru, keď ma znepokojujú pochybnosti; nech posilňuje moju nádej, keď strácam odvahu; nech zapáli moju lásku, keď chladne voči Tebe i voči mojim blížnym.
Otče naplň ma Svojím Svätým Duchom, ako si ním naplnil Ježišových učeníkov. Áno, Otče, skrze Svojho Syna si prisľúbil, že dáš Ducha Svätého všetkým, ktorí Ťa prosia. A Tvoje Slovo je pravda.
Príď, Duchu Svätý, osvieť ma, svojou milosťou posilni ma! Duchu Svätý, príď! Amen.
Prosíme Ťa, príď do našej rodiny a obnov nás svojím vanutím. Učiň, aby sme boli opravdivým spoločenstvom a žili podľa Tvojho zaľúbenia. Usmerňuj nás ku všetkému dobrému, daj, aby sme pôsobili na iných vždy presvedčivo. Urob nás schopnými milovať všetkých ľudí a pomáhať im. Daj, aby sme boli novou nádejou pre tých, ktorí hľadajú zmysel života. Daruj nám schopnosť rozlišovať medzi pominuteľným a večným, medzi dôležitým a nedôležitým. Otvor nás pre Božie Slovo, aby sme sa len ním riadili. Amen.
Zdroj: George E.Schulhoff: Volal som na Ducha Svätého, Vydavateľstvo sv. Bystríka, Turíce 2000, str.6-9, ISBN 80-968401-1-8. Foto: www.pexels.com