Kauza "Duchársky" klientelizmus vlády SR má mediálne dozvuky
Mikulcova kauza je Hegerov problém
Július Slovák z GD Identity počas tlačovej konferencie na tému Schéma riešenia utečeneckej krízy v gescii Ministerstva vnútra: Zapojenie spoločnosti Dustream production. Piatok 25. marca 2022. FOTO TASR/Roman Hanc
Hoci Mikulcovi možno vyčítať nezvládnutie utečeneckej krízy, obviňovať ho z korupcie nie je na mieste. Kauza je v skutočnosti Hegerov problém. Minister vnútra Roman Mikulec bude v stredu čeliť odvolávaniu v parlamente. Dôvodom má byť nezvládnutie manažovania utečeneckej krízy a údajná korupcia pri podpise viac ako dvojmiliónovej zákazky s firmou blízkou premiérovi Eduardovi Hegerovi. Je to neuveriteľné, ale v realite je takmer všetko naopak. Prejdime si tieto obvinenia a jednotlivých aktérov bod po bode.
Manažovanie krízy To, že minister Mikulec (minimálne na začiatku) nezvládol utečeneckú krízu, je pravda. Ministrovi je zaťažko to akceptovať, asi má pocit, že sa do celej situácie osobne naplno vložil. Na východnej hranici trávil niekoľko dní v týždni, zvládnutiu náporu migrantov venoval mnoho času a treba priznať, že niektoré procesy sa mu skutočne podarilo naštartovať. Jeho problém je, že zvládol skôr malé úlohy, nedokázal ale rozhýbať kolos štátnych úradníkov natoľko, aby prebral manažment celej krízy, najmä najväčšieho hraničného prechodu vo Vyšnom Nemeckom. Preto si na veľkú časť toho, čo je potrebné urobiť, musel najať súkromnú firmu. A to napriek tomu, že na jeho ministerstve pôsobí sekcia krízového riadenia, v ktorej pracuje 190 ľudí. Zlyhanie Mikulca a jeho ministerstva podčiarkuje, že firma Dustream stihla s omnoho menším počtom zamestnancov v priebehu zopár dní zabezpečiť to, čo ministrovi podriadení nedokázali za niekoľko týždňov. Vyčítať to len Mikulcovi je nedôsledné. Rovnako ako on zaspali aj ministri Doležal, Naď a Krajniak. Doležal, ktorý nesie zodpovednosť za ubytovanie utečencov, totiž ešte stále nevytvoril funkčný nástroj, ktorým by mohli byť utečenci rozdelení do jednotlivých ubytovacích zariadení. Krajniak zas nedokázal vytvoriť schému, ako pomôcť utečencom s hľadaním si práce. A to utečenci prichádzajú už viac ako mesiac. O riadení našej armády zase veľa vypovedá, že na hranice prišla dva dni po dobrovoľníkoch. Dodať stany či kuchyne jej v niektorých prípadoch trvalo týždne. Slovenských vojakov predbehli nielen dobrovoľníci, ale aj samosprávy a ešte aj zamestnanci ministerstva vnútra.
Korupcia bez dôkazu Mikulcovi však okrem manažérskych zlyhaní vyčítajú aj korupciu. To má dokazovať najmä zmluva s firmou Dustream, ktorá si ako subdodávateľa najala spoločnosť GD identity, ktorej majiteľom je Július Slovák, známy premiéra Eduarda Hegera, ktorý v minulosti pracoval pre Matovičovo OĽaNO. Problémy s touto „kauzou“ sú tri. Po prvé, GD identity z dvaapolmiliónového rozpočtu, ktorý firme Dustreamu poskytlo ministerstvo vnútra (a ktorý pravdepodobne nebude vyčerpaný), doposiaľ čerpalo dvetisíc eur. Z nich platí osem koordinátorov. Čiže 250 eur na hlavu. Samotný Slovák, ktorý je majiteľom GD identity, tvrdí, že z toho nedostane ani euro a na hraniciach pracuje ako dobrovoľník. Navyše, keď sa pozrieme na všetko, čo má spoločnosť Dustream ministerstvu dodať a v akom časovom horizonte to má stihnúť, tak sa tých dva a pol milióna nezdá ako vysoká čiastka. To mal potvrdiť aj Martin Kráľovič z rešpektovanej eventovej agentúry PS Events, ktorý tvrdí, že jeho agentúra by to za tak krátky čas ani za takú sumu peňazí nebola schopná vykonať. Ťažko hovoriť o korupcii, kým sa nepreukáže, že na zákazke sa niekto obohatil. Inou témou je klientelizmus. Mikulec, Heger, Slovák sa poznajú. Ale aký vážny problém to je? Škandálom predsa nemôže byť, že firmu, ktorá dokáže rýchlo a relatívne lacno nahradiť štát, zabezpečil premiérov známy, ktorý sa na tom nijako neobohatil. A tu sa dostávame k zvláštnej role, ktorú zohráva Eduard Heger.
Hegerov charakter Celá táto kauza totiž odhaľuje charakter premiéra Hegera. Oddeľme od seba dva problémy. Prvý je osobný. Slovák je Hegerov známy z charizmatického prostredia, dobre sa poznajú, možno sú aj priatelia. Mikulec je jeho kolega z vlády. Na novinárske otázky však premiérova hovorkyňa povedala, že pýtať sa treba ministerstva vnútra. Premiér sa teda svojho kolegu ani známeho alibisticky nezastal. Na Hegerovu reakciu sa médiá pýtali aj samotného Slováka. Ten to síce odmietol komentovať, no jeho odpoveď je aj tak veľavravná.
Eduard Heger a Roman Mikulec na hraničnom priechode v obci Vyšné Nemecké. Foto: TASR/Jakub Kotian Hegerov problém je, že Slovák nie je jediný z jeho okolia, kto je z jeho správania – nazvime to – prekvapený. Premiérovi počas koronakrízy časť okolia vyčítala jeho prístup k cirkvám a náboženskej slobode. Heger nekonal. Celá situácia vyvrcholila tým, že mu biskupi museli napísať viacero otvorených listov. Až potom sa na kostoly začali vzťahovať rovnaké pravidlá ako na komerčné prevádzky. Všetky krajiny okolo ukázali viac rešpektu k náboženskej slobode a cirkvám. Podobne vyznelo aj jeho mlčanie v čase prijímania zákona na pomoc tehotným ženám (takzvaný Záborskej zákon). Heger sa obmedzil na jedno nemastné-neslané vyjadrenie podpory. Keď tesne pred hlasovaním vystúpil v parlamente, Záborskej návrh vôbec nespomenul. A to napriek tomu, že jedným z prekladateľov bol aj Richard Vašečka, teda človek, ktorý Hegera do politiky vytiahol. Eduard Heger tým ukazuje, že nestráca len ľudský, ale aj politický kompas. A sme pri druhom probléme. Heger sa totiž do politiky dostal ako kresťanský kandidát. Nebyť Vašečku, ale aj charizmatického Spoločenstva pri Dóme svätého Martina, kde dostal pozvánku do politiky, nebol by premiérom. Dnes sa však správa inak. Ku kresťanom sa správa alibisticky, alebo sa im otáča chrbtom. Pre uznanie a pochvalu si chodí do liberálnych médií. Stojí o ich podporu, aj keď oni sa na neho pozerajú zhora. Okrem už spomínaných postojov k Záborskej návrhu či zatvoreniu kostolov, čo sú témy, ktoré by mu v očiach liberálnej časti verejnosti mohli uškodiť, to vidieť aj pri kauze hranica. Tú vytiahli a živia liberálne médiá, najmä Denník N. Ten Denník N, v ktorom Heger od konca minulého roka uverejnil už tri autorské texty a v marci mu poskytol dva rozhovory. Pamätný je najmä ten, kde čelil ponižovaniu a ponúkol sebakritiku za to, že nešiel do Kyjeva. Ťažko nájsť podobne ponižujúci rozhovor iného slovenského premiéra. Heger by mal vedieť, že toto vyzliekanie donaha skončí zle najmä pre neho samého. Veď čitatelia Denníka N nie sú naklonení kresťanským ani konzervatívnym hodnotám, nepatria ani k podporovateľom strany OĽaNO, z ktorej vzišiel. Redakcia tohto denníka sa pred voľbami snažila OĽaNO vytesniť a tlačila najmä Kisku a progresívnu koalíciu. Po voľbách zas kvôli kresťanským kandidátom, medzi ktorých patril aj Heger, strašila ultrakonzervatívnym parlamentom. Marekovi Krajčímu sa tieto médiá vysmievali za to, že je (rovnako ako Heger) charizmatickým kresťanom. Z Anny Záborskej vytvorili hádam najväčšie ohrozenie slobody na Slovensku. Z ministra Krajniaka za presadzovanie spravodlivejších dôchodkov pre viacdetné matky robia rozvracača verejných financií. A Heger? Za koho z nich stratil slovo? Radšej svoje evanjelizačné videá stiahol z internetu. Niečo je tu naopak. Prvého apríla to bude rok, čo je Heger vo funkcii. Ak nechce definitívne stratiť tvár, mal by si opraviť svoj osobný aj politický kompas. Ak sa to ešte vôbec dá.
