Buďme svetoví!
Nevýhodou pri pokuse širších vrstiev o zdravé posúdenie vzniknutej situácie a jej dopadov na spoločnosť, a teda ďalší vývoj Slovenska, je fakt, že tzv. mienkotvorné médiá sú v prevažnej miere v rukách ľudí a organizácií s autodeštruktívnymi sklonmi. V zásade to nie je až natoľko nepochopiteľné ľuďom, ktorí sa dlhodobo aktívne zaoberajú vývojom spoločnosti a sledujú nezastaviteľné trendy všeobecného úpadku. Ale bežný človek „v okovách“ každodenných povinností a neraz doslova v boji o prežitie sa prosto nemá možnosť nadýchnuť a triezvo posúdiť situáciu. Médiá „tlačia na pílu“ a s obrovským nasadením sofistikované takpovediac gniavia zdravý úsudok. Pod rúškou slobody, demokracie a pokrokovosti sa nám snažia nahovoriť, že biele je čierne a naopak! Naša európska civilizácia (a slovenská pospolitosť zvlášť!), či už sa to niekomu páči alebo nie, stojí stáročia pevne na kresťanských hodnotách, vďaka ktorým sme dosiaľ prežili a donedávna aj ako spoločnosť prosperovali. V ostatnom čase však na nás číha zvrátenosť a dekadencia na každom kroku a valí sa z každého smeru, pomaly a isto nás opantáva.
Nechcem šíriť paniku a beznádej, ale je vysoko pravdepodobné, že nás i prevalcuje. To, čo však ovplyvniť rozhodne môžeme (a trúfam si povedať, že je to i naša povinnosť!), je krátkodobý až strednodobý horizont nášho prežívania - a holej existencie. Je to obdobie niekoľkých rokov, možno desaťročí. Obdobie, v ktorom žijeme my v produktívnom veku, v ktorom dospievajú a formujú si svetonázor naše deti a v ktorom si zaslúžia prežiť pokojnú jeseň svojich životov naši rodičia. Naši otcovia a matky, ktorí sa snažili držať opraty onoho zdravého rozumu v spoločnosti, kým vládali. Teraz je rad na nás! Doprajme našim deťom to, čo bolo dopriate nám. Možno blížiacu sa katastrofu neodvrátime (súper je nadmieru zdatný), ale aspoň ju oddiaľme, nakoľko sa len dá! Buďme svetoví a majme zdravý rozum! Bojujme statočne a odhodlane, veď ide o nás a o naše deti! Alebo sme už tak otupení, že si neuvedomujeme vážnosť tejto situácie? Mediálne zvratky nám zatemnili mysle a o samozrejmých veciach musíme organizovať referenda!? Buďme teda svetoví a buďme hoci poslední na svete, ktorí podľahnú tejto diabolskej rafinovanosti! Veď kto iný by mohol mať taký eminentný záujem na našom rozvrate, morálnom úpadku a odklone od pravých hodnôt ako diabol?
Nenechajme sa preto zastrašiť, znechutiť, ani inak odradiť a príďme slobodne, smelo a odhodlane vyjadriť náš názor, že biele je biele a čierne zostane navždy čierne! Že si nenecháme manipulovať s vlastnými deťmi pripravovanými choromyseľnými školskými osnovami. Zo srdca si želám, aby môj syn vyrastal v spoločnosti, ktorej základ tvorí zdravá rodina pozostávajúca z otca, matky a detí, ako to je v našich zemepisných šírkach po stáročia normálne, nie z anonymných, sterilných a nič nehovoriacich karikatúrnych postavičiek s nálepkou rodič 1 a rodič 2. Aby rovnako stáročia posvätné manželstvo netvorili úchylné páry osôb rovnakého pohlavia, producírujúce sa polonahé a bez hanby predvádzajúce obscénnosti najhrubšieho zrna po tzv. dúhových prajdoch, ktoré si následne adoptujú nevinné deti a budú ich svojím príkladom pretvárať na svoj pokrivený obraz. Áno, možno to znie pritvrdo a nekompromisne, ale v tejto situácii už jednoducho nie je priestor na nekonečné argumentovanie a vysvetľovanie toho, čo je pre každého súdneho človeka samozrejmé.
V nedávnej kampani sa dokonca objavili po mestách plagáty s nápisom „Boh miluje homosexuálov“. Pravdepodobne si autori tohto výroku mysleli, že vytiahli obrovský tromf, že s nimi bude niekto polemizovať a že toho niekoho „nachytajú na hruškách“. Opak bol však pravdou. Tento zúfalý pokus vyvolal nanajvýš úsmev na tvárach tých, čo pochopili, o čo ide. Nikto im neoponoval! Boh miluje skutočne všetkých ľudí, teda i homosexuálov! To je predsa jasné! Učia sa to i tie najmenšie deti na náboženstve. Áno, ten istý Boh (ktorého existencia sa im odrazu náramne hodí), ktorý ustanovil a posvätil manželstvo medzi mužom a ženou a ktorý si rozhodne neželá, aby deti vychovávali osoby, ktoré síce všetci milujeme ako svojich blížnych, ale majú neporiadok v chromozómových pároch.
Iste, mohli by argumentovať, že za to nemôžu. A opäť by mali pravdu! Rovnako ako telesne či zrakovo postihnutý nemôže za svoj hendikep. Ale ani naši pomýlení priatelia (ktorých napriek tomu milujeme) by asi neprotestovali na námestiach proti diskriminácii, že takýto telesne postihnutý človek nemôže nastúpiť na olympijských hrách na sto metrov v behu proti prepytujem „normálnym“ atlétom.
Čierne je čierne, biele je biele! Otec je otec a matka je matka... Rovnako ako manželstvo je posvätný, overený a jediný funkčný zväzok medzi mužom a ženou! Deti majú vyrastať v tradičnej rodine a v škôlke sa nemá deťom prednášať o onanovaní a hľadaní svojej identity podľa vlastného uváženia! Kto toto nechápe, nech teda pokojne zostane doma. My ostatní však na pripravované referendum poďme a dokážme celému svetu, že sme svetoví!...
Ján Kšiňan
zdroj: KULTÚRA 2/2015