Svätý ...E U S T A CH...rímsky generál a mučeník -sviatok 20.september

Svätý Eustachius- Eustach

Rímský generál -mučeník-

sviatok -20.september-

umučený za vlády

rímskeho cisára Hadriána

roku 118...patrí od

pradávna medzi 14

svätých pomocníkov v

núdzi

Jeden z najslávnejších a najpopulárnejších stredovekých svätcov...Jeho búrlivý,dramatický a tragický život tak veľmi dojímal našich predkov...Sv.Eustach množstvo malieb,obrazov sôch i kostolov...Jeho neuveriteľné životné príbehy pripomínajú slávny dojemný osud Jóba,ktorý stratil všetko,čo mal...ale stále veril a ďakoval Bohu za všetko...i to bolestné.Tak i Eustach stráca všetko...majetok rodinu,slávu a vojenskú odmenu...Padá na dno ľudského utrpenia,ale verí a ďakuje Bohu za všetko...Ale Boh si ho skúša až nad ľudské sily...a všetko mu nakoniec vracia...majetok,slávu,stratenú,unesenú krásnu manželku i dvoch stratených synov,mladých vojakov...Najslávnejší výjav obrátenie Eustacha v dojemnej scéne zjavenia sa zázračného jeleňa s krížom na poľovačke je zachytená v maliarskom umení celého stredoveku a prelína sa s príbehom sv.Huberta,ktorý má tiež zjavenie jeleňa s krížom.Ale príbeh sv.Eustacha je oveľa starší...Podľa správ bol slávnym vojvodcom rímskeho cisára Trajána a zúčastnil sa bojov s Dákmi...v starovekej Dácii-dnešné Rumunsko v rokoch 105-106...Svojou udatnosťou v boji ho cisár Traján vyznačil ,že mu zveril svoje vojsko a stal sa vojvodcom-generálom.Po smrti cisára Trajána r.117 sa vlády v Rímskej ríši ujal cisár _Hadrián od r.117 do 138...Na počet vojenského víťazstva Hadrián nariadil verejné obeťy rímskym bohom...ktoré Eustach odmietol a tak bol mučený a popravený r.118.../alebo r.120/...
Svätý Eustach je odpradávna uctievaný ako jeden zo 14.sv. pomocníkov v núdzi a jeho sviatok je 20.septembra...

Eustach Rímsky čiže Eustachius bol kresťanský mučeník, povolaním dôstojník, ktorý mal byť pre svoju kresťanskú vieru upálený či uvarený za cisára Hadriána okolo roku 118.

Dátum a miesto narodenia: Rím, Taliansko
Dátum úmrtia: 118 po Kr., Rím, Taliansko
Knihy : Dve verzie života svätého Eustacha v stredovekých francúzskych veršoch Zobraziť viac
Atribúty : jeleň s krížom
Patrón : lovcov

Eustach, mučeník

Svätý

Sviatok: 20. september

1.-2. stor

Sv. Eustach, ktorý sa v cirkevnom kalendári spomína 20. septembra, je v latinskej cirkevnej spisbe známy pod menom

Placidus. V talianskej náboženskej literatúre sa označuje oboma menami: Eustachio (Eustazio) i Placido. Treba ešte dodať, že v tradičných zoznamoch svätých sa uvádza spolu s troma ďalšími svätcami, ktorí sa nazývajú Teopista, Teopist a Agapius. Prvá z menovaných bola údajne jeho manželka a ďalší dvaja boli ich synovia. Svätý Placidus-Eustach patrí medzi svätcov, o ktorých jestvovaní nemáme spoľahlivé historické dôkazy. Ak aj boli, ostali beznádejne pochované pod hrubým nánosom legendárneho rozprávania. Románovitá legenda o sv. Eustachovi vznikla v gréckom prostredí, ale rýchlo sa rozšírila po všetkých oblastiach niekdajšej rímskej ríše. V Európe prevládla jej románska podoba. Podľa nej Eustach s menom Placidus bol bohatý a úspešný vojvodca cisára Trajána (vládol v r. 98-117). Raz pri poľovačke sa dal prenasledovať mimoriadne pekného a veľkého jeleňa. Ten vyskočil na skalu a obrátil sa k svojmu prenasledovateľovi. Eustach zbadal, že jeleň má medzi parohami kríž. Majestátny tvor sa v Kristovom mene prihovoril vojvodcovi a žiadal ho, aby sa dal pokrstiť aj s rodinou. Placidus poslúchol a pri krste prijal meno Eustachius. Jeho manželka sa odvtedy nazývala Teopista a ich synovia Teopist a Agapius. Po obrátení Eustach prekonal ťažkú skúšku ako akýsi novozákonný Jób. Služobníctvo i dobytok mu zahynuli na mor. O zvyšky majetku ho olúpili zbojníci. Rozhodol sa preplaviť s celou rodinou do Egypta. Keďže však nemal dosť peňazí na zaplatenie cestovného, kapitán lode si zadržal pre seba jeho ženu. Tak mohol Eustach po príchode do Egypta pokračovať v ceste iba s dvoma chlapcami. Aj tých mu však ulúpila divá zver. Ostal sám. Nevedel, že oboch synov mu zachránili domáci obyvatelia, ibaže každého na inom mieste. K zmene prišlo po rokoch zásahom cisára Trajána, ktorý dal hľadať svojho bývalého generála. Keď ho našiel, poveril ho znovu vedením vojska. Pri regrutovaní nových vojakov Eustach nevedomky prijal do armády svojich synov. Keďže boli šikovní a inteligentní, urobil z nich dôstojníkov a svojich pobočníkov. Pri jednej vojenskej výprave našli nečakane aj Teopistu, ktorá po smrti lodného kapitána žila v chudobe. Až vtedy sa navzájom poznali a celá rodina sa šťastne znovu usadila v Ríme. Medzitým sa stal cisárom Hadrián (117-138). Ten po jednej víťaznej výprave žiadal Eustacha, aby sa zúčastnil na pohanskom ďakovnom obrade. Keď ten ako kresťan odmietol, cisár ho i s celou rodinou odsúdil na roztrhanie divými zvermi. Ale keď sa šelmy nechceli odsúdencov dotknúť, Eustacha s manželkou a synmi hodili do rozžeraveného bronzového bujaka. Tiel mučeníkov sa ujali kresťania a pochovali ich.

Historici nevedia uspokojivo vysvetliť, prečo sa táto obsiahla legenda, rozpracovaná do pôsobivých podrobností, tak rozšírila v kresťanskom svete. V stredoveku jestvovala jej grécka, latinská, arménska, sýrska, gruzínska, koptská i slovanská redakcia, ktoré sa líšili v podrobnostiach, ale v hlavných črtách sa zhodovali. No na druhej strane tí istí bádatelia nemôžu oprieť o historické pramene nijaký údaj (okrem mena oboch rímskych cisárov) obsiahnutý v rozprávaní o Eustachovi a jeho rodine. Preto považujú celý zložitý príbeh za akýsi nábožný a povzbudivý román. Napriek tomu sa úcta sv. Eustacha uchytila v Cirkvi. Začiatkom 8. stor. jestvovala v Ríme diakonia a bazilika sv. Eustacha, ktorú v nasledujúcich storočiach viackrát prebudovali. Podľa tohto údajného rímskeho mučeníka bola pomenovaná i jedna štvrť Večného mesta. Sv. Eustach sa uctieval ako patrón hájnikov a poľovníkov.

20. septembra.

Sv. Eustach, mučeník.

Aké podivné a nevyzpytateľné sú cesty Božie, po ktorých vodí častokrát všemohúci Boh svojich ctiteľov a miláčkov, presvedčiť sa môžeme z podivuhodného života svätého mučeníka Eustacha. Sv. Eustach narodil sa v prvom storočí po narodení Krista Pána v Ríme zo vznešených a bohatých pohanských rodičov a dostal od nich meno Placidus. Bohatí rodičia vychovávať a vzdelať dali svojho syna vo všetkých pohanských vedách, menovite ale vo vojenskom umení, aby sa neskôr dľa svojho vznešeného rodu stavu vojenskému so slávou venovať mohol.

A Placidus vyrástol na krásneho mládenca, ktorý ako na tele, tak na duchu mocne vyvinutý bol. I vstúpil do vojska a za krátky čas vyznačil sa vo vojnách, ktoré Rimania za času cisára Trajana s Dákmi na Dunaji a inými národami viedli, že stal sa vojenským vodcom. Popri iných u pohanov zriedkavých cnosťach prejavoval Placidus bohatiersku veľkodušnosť oproti pre moženým nepriateľom a dobrosrdečnosť oproti chudobným, ktorých štedre podporoval. Po premožení Dákov navrátil sa Placidus čo víťaz do Rímu a pojal si za manželku najkrajšiu, najcnostnejšiu a jednu z najbohatších panien rimských, menom Trajanu. Manželstvo jeho bolo veľmi šťastlivé.

Mali dvoch synov, ktorí im ešte viac život sladili. Ačkoľvek oba manželia boli pohanmi, žili cnostné a spravodlivé a Trajana usilo vala sa prevýšiť svojho šľachetného manžela v dobročinnosti a štedrosti oproti biednym. Len jedna vec im chýbala k úplnému šťastiu a tá bola: poznanie pravého Boha a Jeho sv. učenia. A nekonečné milosrdenstvo Božie shliadlo na túto dobročinnú a šľachetnú rodinu, i priviedlo ju zázračným spôsobom ku poznaniu pravého a spasiteľného nábo ženstva. Jedného dňa poľoval Placidus s nie ktorými vznešenými Rimanmi v lese a zahliadol krásneho jeleňa. Prenasledoval ho a zablúdil vždy hlbšie do húštiny.

Nevedel, kam sa má podeť, jeleň zmizol mu s očú a priatelia boli vzdialení. V samote, v krá snej Božej prírode, cítil sa vytŕženým z každodenného života. I posadil sa a začal rozmýšľať, i zatúžil po poznaní pravého Boha a náboženstva. Často vídaval zomierať blažených kresťanov mučeníckou smrťou, a tá smrť dojímala veľmi cnostnú a citlivú jeho dušu. Pohanské nemravy ošklivily sa mu, modly zdali sa mu byť smiešnymi. Keď tak rozmýšľal, obzrel sa na blízky kopec a uzrel prenasledovaného jeleňa. Schopil sa za ním, jeleň pobehol, zastál, obzrel sa a medzi jeho rohami zableskol sa skvejúci kríž. Zadivený ponáhľal sa k jeleňovi, aby si obzrel toho podivného jeleňa. A jeleň. prehovoril k nemu: «Prečo ma prenasleduješ? Dávno vyhľadávam tvoju dušu; lebo si bol milosrdným oproti chudobným. Tvoje al mužny a iné dobré skutky vystupovali ku Mne a Ja hľadel som na ne s úľubou; preto chcem i Ja tebe byť milosrdným.*

Placidus chvejúci sa posvätným strachom pýtal sa: «Kto si, Pane?» A dostal odpoveď: «Ja som Kristus, ktorý, aby smieril ľudí s Bohom, na kríži som zomrel.* A Placidus pýtal sa: «Pane, čo chceš, aby som činil?* A počul hlas: «Navráť sa do mesta, vyhľadaj biskupa, aby si uveril a bol pokrstený.* Zjavenie zmizlo a Placidus vracal sa z hustého lesa do Rímu. V jeho srdci stala sa veľká zmena. Neskoro v nocí prišiel domov, zobudil manželku Trajanu a rozprával jej divotvorné zjavenie. A Trajana riekla mu, že sa jej zjavil vo sne muž s krížom v ruke, ktorý jej privolal: «Ešte dnes bude tvoje meno a meno tvojho manžela a dietok do knihy života zapísané.* I vyhľadal sv. otca, rim ského pápeža, ktorý celú rodinu vo sv. ná boženstve vyučil a pokrstil. Placidus obdržal pri sv. krste meno Eustach, jeho manželka Trajana meno Theopista a ich synovia na zvaní boli Agapitus a Theopistus. A celá rodina žila od toho času svätý život. Ale dobrotivý Boh dopustil nezadlho na Eu stacha, jako niekdy na cnostného Jóba, a jeho rodinu veľké utrpenie, aby ich zkúšal. Nákazlivá nemoc zachvátila všetkých sluhov Eustachových, i pomreli náhle. Do bytok jeho zahynul. Lúpežníci poplienili jeho vonkovské statky, palác v Ríme ľahol mu popolom.

O všetko svoje bohatstvo prišiel a pohania, ktorí zbadali, že sa stal kresťanom, posmievali sa mu, opovrhovali ním a tak ho nenávideli, že musel Rím opustiť a do cudziny utiecť. Pozbavení po zemského šťastia a cti nezúfali zbožní kre sťania, ale tešili sa v pokore a odovzdávali sa do vôle Božej. Prišli k moru, vysadli na loď, ktorá do Egypta sa plavila.

V Egypte chcel Eustach vyhľadať svojho bohatého pokrevného a tam sa usadiť. Loď pristala šťastne ku brehu Afriky; ale Eustacha za stihlo nové veľké nešťastie. Kapitán lode zahorel necudnou žiadosťou ku krásnej manželke Theopiste, i nechcel ju prepustiť z lode; Eustachovi hrozil, že ho do mora hodí, keď mu manželku neponechá, alebo veľké prievozné nezaplatí. Darmo vzdoroval Eustach, márne plakala Theopista a jej synovia. Necudný pohan zavrel Theopistu do svojej izby a Eustacha dal vysadiť so synmi na člnok a ku brehu doviezť. Úbohý manžel nemohol sa s milovanou manželkou ani rozlúčiť. Loď vyrazila na široké more a nešťastná Theopista žalovala svoje trápenie a biedu všemohúcemu Bohu. A On ju vy slyšal. O niekoľko dní zahynul zlostný kapitán náhlou smrťou a nevinnosť cnostnej manželky bola neporušená. Eustach kráčal s bôľom v srdci po neznámej zemi a viedol za ruky svojich synkov. I prišiel k rieke. Nikde nebolo prievozníka, i odhodlal sa, že sa cez ňu prebrodí. Našiel brod a vzal jedného synka na ruky a preniesol ho na druhú stranu. Keď sa vrátil, nenašiel viac chlapca, ktorého v krúžine zanechal. Ustrašený uzrel, jako jeho synka dravý zver unáša. Bežal s krikom za levom, ale jeho namáhanie bolo márné. Vrátil sa ku rieke, prebrodil sa na druhú stranu a jako sa zdesil, keď ani druhého syna viac neuzrel.

Nešťastný Eustach, po zbavený svojho majetku a milovanej rodiny kráčal neznámou krajinou ďalej, ani sám nevedel kam, i prišiel do mestečka, vstúpil do služby u bohatého roľníka a slúžil u neho čo dozorca nad otrokami a robotní kami za pätnásť rokov. Verne plnil svoje povinnosti a s pokornou trpezlivosťou znášal trápenie, ktoré na neho všemohúci Boh dopustil. Často vzdychával k milostivému . Bohu: Ó Pane, utíš moje srdce a poteš ma v mojej biede, žeby som Tebe verne a odovzdane slúžiť mohol!» Medzi tým časom napádali nepriatelia štát rimský so všetkých strán. A cisár Trajan, ktorý kresťanov krvavé prenasledoval, nemal v bitkách šťastia. Šťastie vojenské odstúpilo od svetoborného Ríma, lebo nebolo vojen ského vodcu, ktorému by bolo vojsko dô verovalo.

Na Východe povstali Židia a po vraždili 400.000 Rimanov a Grékov. Vo svojej pomstivej zlosti a vzteklosti jedli telá zabitých nepriateľov, opasovali sa ich črevami, obarvili svoje telo ich krvou, zťa hovali živým Rimanom a Grékom kožu s tela a nútili zajatých, aby jedon druhého zabíjali. Cisár Trajan zúfal, i spomnel si v tejto úzkosti na svojho niekdajšieho skúseného a udatného vojvodcu Placida a dal ho po celom štáte vyhľadávať. Po mnohom hľadaní podarilo sa dvom vojakom, ktorí pod Placidom vo vojne proti Dákom slúžili, milovaného vojvodcu vyhľadať. Prišli oni do toho domu v Egypte, kde Eustach žil. Hneď ich poznal. I vzdychol si k Bohu: «Čo Bože, keby sa Tebe ľúbilo, žeby som uzreť mohol i svoju manželku. Ale tohoto šťastia sa sotva dožijem, i synov viacej neuzrem, ktorých divé zvery roztrhali.

Staň sa Tvoja vôľa a buď meno Tvoje zvelebenom Jako by sa bol tešil nešťastný Eu stach, keby mu bol niekto oznámil, že jeho milovaná manželka vysvobodená bola z rúk kapitánových a že jeho synovia žijú?! Vo jaci nepoznali zprvu svojho generála v tom ubiedenom a chudobne odiatom dozorcovi, i rozprávali, koho hľadajú. Eustach nevy zradil sa im, ačkoľvek uprene na neho po zerali. O chvíľu preriekol vojak k druhovi: «Čím viacej hľadím na tohoto muža, tým istejšie zdá sa mi, že sa podobá nášmu generálovi, i rozpamätám sa, že bol ťažko ranený v bitke proti Dákom. Jestli má jazvu na hlave, nuž je on a my sme najšťastlivejší ľudia vo vojsku cisárovom.*

Ked ich Eustach chlebom a vínom ponúkal, prizreli sa mu lepšie a uzreli jazvu na jeho hlave. I padli k jeho nohám a predniesli žiadosť cisárovu. Ked to počuli domáci, shromaždili sa okolo Eustacha a on im rozprával svoje smutné príhody. Všetci plakali a obdivovali jeho odovzdanosť do vôle Božej a jeho pokoru.

Keď cisár Trajan počul, že sa Eustach do Ríma vracia, tešil sa a s ním celý Rím; i vyšiel cisár sám oproti Eustachovi, objal ho, dal mu bohaté majetky a sveril mu hlavné vodcovstvo nad vojskami, ktoré proti Židom tiahnuť mali. I vytiahol Eustach so svojím vojskom, ktoré prv dobre vycvičil, proti zúrivému nepriateľovi, premohol Židov vo víťazných bitkách, pokoril ich a vracal sa slávou ovenčený do Ríma. Na spiatočnej ceste oddychovalo si víťazné vojsko v jednom mestečku.

Dvaja mladí, vyšší dôstojníci ubytovaní boli náhodou spolu v jednom zámožnom dome.

Oba vyznačili sa v krvavých bitkách a rozprávali si vzájomne príhody svojho života. Jako sa zadivili, keď sa po znali, že sú rodnými bratmi, ktorých ozbro jení ľudia z pazúrov divých zverov vysvo bodili.

Veľká bola radosť šťastných bratov!

Služobná , ktorá i pri stole obsluhovala, počúvala zadivená ich rozhovor o smutných udalostiach ich života, i vylievala horké slzy, keď počula, ako si rozprávali, že na lodi boli od milovanej matky oddelení, že ich utrápený otec nad násilnou ztratou svojej drahej manželky plakaľ, že ich levi uchvátili a potom od ľudí vysvobodení boli, za ktorých synov do vojska vstúpili, aby sa im odmenili.

Synovia sv.Eustacha-rímskí vojaci

S plačom riekla starenka ku krásnym mladým dôstojníkom: «Keď ste vy bratia a menujete sa Agapitus a Theopistus, nuž som ja vaša matka Theo pista!» Kto opíše radosť šťastných synov 929 Sv. Eustach, mučeník. a matky?

Hneď vybrali sa ku hlavnému veliteľovi vojska, aby ho poprosili, žeby sa zaujal za ich utrápenú matičku, ktorá po nešťastnej nehode z lodi sa vysvobodila a vo svojej opustenosti a nešťastí v tomto mestečku do služby vstúpiť musela; i aby im dovolil, žeby si ju mohli sebou do Rímu pojať. Eustach s podivením počúval slová svojich mladých dôstojníkov, a keď vyslo vili svoje mená a meno svojej matky, pre kypelo blaženosťou jeho predtým boľavé srdce, lebo dobrotivý Boh poprial mu, že sa mohol vo svojom živote zase tešiť po hľadom na milovanú manželku a synov. Ihneď poslal pre Theopistu do domu, v ktorom úbohá dlhé roky slúžila. Keď Theopista svojho milovaného manžela uzrela, poznala ho hneď, i padla na kolená a ďakovala vrúcne Bohu za tú radostnú neočakávanú milosť.

Víťazný vojvodca pri tisol svoju šťastnú manželku a zdarných synov ku svojmu srdcu a radosti ich ne bolo konca. Keď sa o tom vojsko dozve delo, prejavovalo najväčšiu radosť nad tým, že jeho víťazný vodca po toľkom trápení svoju drahú rodinu, ktorú čo ztratenú opla kával, našiel. Šťastný víťaz vracal sa so svojou rodinkou a s celým vojskom do Rímu. Po čas vojny zomrel roku 117. cisár Trajan v meste Trajanopolis v Cilicii a jeho miesto zaujal Hadrian, ktorého bol Trajan za syna prijal. Cisár Hadrian dal robiť veľké prípravy k uvítaniu víťazného vodcu a jeho vojska. Eustach priblížil sa k Rímu a cisár sám vyšiel mu naproti a viezol sa s ním na víťazoslávnom voze. Keď prišiel slávný sprievod ku pohanskému chrámu bôžka Apolla, ostal Eustach pri dverách stáť, keď cisár dnu vstúpil, aby modle za víťazstvo obetoval. Cisár zadivil sa, ked víťazného vodcu pri obete v chráme nevidel. Po sláv nosti dal zavolať Hadrian svojho vojenského vodca Eustacha a pýtal sa ho, prečo do chrámu Apollovho nevstúpil a pri sláv nostnej obete prítomný nebol. Eustach od povedal pohanskému cisárovi smelo: «Cisáru, ja som kresťan a moje náboženstvo nedo voľuje mi, aby som nepravým bohom obe toval.» Hadrian nahneval sa a rozkázal Eustachovi, aby hneď išiel do chrámu Apollovho a obetoval, lebo že ho pozbaví úradu a prísne potresce.

Keď Eustach svoju vieru zapreť nechcel a na hrozby cisárove nič nedbal, rozkázal Hadrian, aby ho vojaci uväznili a jeho manželku a synov pred súd doviedli. Na druhý deň dal si horlivú kre sťanskú rodinku ukrutný Hadrian pred seba doviesť, i nútil všetkých štyroch, aby modlám obetovali, že ich bohatstvami a hodnosťami obsype. Ale zbožná kresťanská rodina nech cela svojho Spasiteľa zapreť a smele vy znala, že radšej smrť podstúpi, než by modlám obetovala. Tu zvolal nahnevaný pohan: «Lebo budete obetovať, lebo pôj dete k levom!» A keď Eustach zase riekol, že radšej zomre, než by mrtvým modlám obetoval, dal ich hodiť všetkých do levovej klietky. Divé hladné šelmy neublížily svätej rodinke.

Keď to počul ukrutný Hadrian, rozkázal zakúriť kovovú pec, ktorá bola na spôsob vola zhotovená a hodiť do nej ne ohrožených vyznavačov. Eustach, jeho man želka Theopista a synovia Agapitus a Theo pistus prespevovali v ohnivej peci chválo spevy, kým ešte ukrutný cisár pod ňu oheň klásť dával, tak že sami pohania na neho šomrali a sv. mučeníkov ľutovali. Na tretí deň bola pec otvorená, a zadivení kati našli telá sv. mučeníkov Eustacha, Theopisty, Agapita a Theopista síce mrtvé, ale nepo rušené. Keď to videli pohania, mnohí z nich obrátili sa na vieru Kristovu. I odkúpili nábožní kresťania mrtvé telá sv. mučeníkov a pochovali ich úctivé. To stalo sa roku 120, dňa 20. septembra. Na ich spoločnom hrobe stály sa mnohé divy. Neskôr vystavaný bol 930 Sv. Eustach, mučeník. nad ich hrobom krásny kostol.

Sv. Eustach ctený býva čo jeden zo štrnástich Spomo cníkov, a je patrónom strelcov. Sv. Eustach vyobrazuje sa čo vojak alebo strelec, vedľa neho jeleň s krížom medzi parohama, lesný roh po boku a oštep v ruke. Poučenie. Sv. Eustach podstúpil za života také, áno o mnoho väčšie muky, jako predtým spravodlivý Job, a konečne bol ešte i umu čený. Utratil majetok, hodnosť a česť, man želku i synov. Kým bol pohanom, viedlo sa mu na svete dobre, keď sa stal kresťanom, začalo jeho utrpenie. Ale on nezúfal, dôve roval v Boha a Boh ho potešil. Povýšený bol zase na najvyššiu hodnosť vo vojsku, uzrel svoju manželku a zdarných synov a vo svojom šťastí neopustil svojho Spasiteľa. Všetky hodnosti a vyznačenia, ktoré dosiahol od cisára, netešily ho tak, jako poznanie pravého náboženstva a láska Božia.

Obetoval milerád zase všetko, aby len dosiahnuť mohol korunu večného života. Jaknáhle zjavil sa mu jeleň s krížom a on uveril v ukrižovaného Spasiteľa, musel znášať sám ťažký kríž, aby dosiahol korunu večnej slávy. Od toho času, čo prví ľudia zhrešili a Syn Boží za ten hriech na kríži trpel, vedie len cesta kríža do neba a od nej nie sú vyňaté ani nemluvniatka; lebo i tie musejú zakúsiť aspoň horkosť nemoce a smrti, kým medzi anjelov sa dostanú. Za Spasiteľom kráčali cestou kríža všetci svätí na nebi. Preto hovorí Pán Ježiš Kristus: «Kto chce za Mnou prísť, nech vezme svoj kríž a nasle duje Mňa.» Kresťane, i ty musíš po tejto tŕnistej ceste kríža kráčať, keď chceš byť spaseným. Pri sv. krste posvätený si bol za nosiča sv. Kríža a preto máš ho nosiť milerád, máš si to považovať za veľké vy značenie a milosť, že môžeš nasledovať svojho Spasiteľa po ceste sv. Kríža, máš s radosťou svoj kríž na seba vziať a z lásky k Bohu vytrvale tak dlho nosiť, kým ti ho Boh nesníme. Máš odovzdane do vôle Božej znášať každodenné zármutky, starosti, proti venstvá a pokušenia, máš sa odriekať statkov a domnelých radostí tohoto sveta a pre máhať seba.

Modlitba.

Ó Bože, ktorý nám dovoľuješ, žeby sme svätiť mohli pamiatku nebeského naro denia Tvojich svätých mučeníkov Eustacha a jeho spoločníkov, popraj nám, aby sme i my do Tvojej vôle odovzdaní po ceste kríža kráčali, a v ich spoločnosti do več ného blahoslavenstva na ich prímluvu dostať sa mohli. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen.

sv. Eustachius [Eustach]

Eustachius, rímsky plukovník a mučeník

20. septembra, pripomienka

Postavenie:

mučeník

Úmrtie:

storočia neznáme

Patrón:

Paríža, Madride; poľovníkov, lovcov, klampiarov; vzývaný ako pomocník v núdzi, pri veľkých životných súženiach a ako radca v medziľudských vzťahoch

Atribúty:

bojovník v brnení, jeleň, kríž medzi parohy, lovec, pec

ŽIVOTOPIS
Predstavovaný je ako ženatý rímsky vojvodca, ktorý bol mimoriadnym spôsobom privedený ku kresťanskej viere. Tu potom osvedčil ako Jób a tiež o čo prišiel, mu bolo podobne vrátené. Avšak v tom čase ho čakala posledná a najväčšia skúška. Statočne v nej obstál - za vernosť Kristovmu učeniu bol umučený a neskôr bol zaradený do počtu tzv. 14 pomocníkov v núdzi.

ŽIVOTOPIS PRE MEDITÁCIU

MILOSŤ - ZDROJ PEVNEJ VIERY
Najstaršie zápisy o jeho živote sa nezachovali a je zdôrazňované, že neskoršími autormi bol jeho príbeh rozprávaním dokresľovaný. Okrem toho od 11. storočia býval zamieňaný so sv. Hubertom (pam. 30. 5.), s ktorým má sv. Eustachius zhodný atribút kríža uprostred parožia jeleňa. K prelínaniu životopisov snáď napomáhala aj skutočnosť, že sviatok oboch svätcov sa niekde pripomínal v jediný deň a to 3. novembra. Niektoré verzie akoby súťažili vo farbistosti.
Legenda o Eustachovi, ktorá okrem iného obsahuje aj únos jeho synov levom a vlkom, je považovaná za nedostatočne vierohodnú aj keby sme chceli vo zvieratách vidieť symboly. Symbolika v rozprávaní príbehov 14 pomocníkov sa však vyskytuje a najznámejšia je u sv. Juraja.

Iné legendárne rozprávanie o Eustachovi, spísané v triezvejšej forme, chce vyzdvihnúť evanjeliovú pravdu, že čo urobíme pre trpiaceho blížneho, ako by sme urobili pre Krista (pozri Mt 25,40). Nebude to zabudnuté, rovnako ako vytrvalosť vo vernosti Kristovi (Mt 10,22).
Eustachius sa pod menom Placidus (jm. pred krstom) stal v Ríme veliteľom vojska cisára Trajana (vládol r. 98 - 117). Bol ženatý s Theopistou a mal synov Agapeta a Theopistu. Žil ako zámožný človek vyššieho postavenia a hoci pohan (a podľa niektorých verzií prenasledujúcich kresťanov), konal milosrdné skutky. Jeho dobrota bola odmenená mimoriadnym povolaním do spoločenstva s Kristom. Ako legenda hovorí, stalo sa to pri hone na jeleňa, keď uvidel žiariaci kríž medzi jeho parožím (niektorá verzia hovorí aj o tvári Krista) a počul hlas, ktorý túto víziu dáva do súvislosti s milosrdenstvom, ktoré Eustachius preukazoval blížnym. Preto sa mu dostalo milosti stretnutia s Kristom a daru viery v evanjelium. Dal sa aj so svojou rodinou pokrstiť menom Eustachius a čoskoro ako skúška pevnosti vo viere ho stretla mnoho nešťastí podobne ako Joba.

Aj Eustachius prišiel o majetok a prežíval mnohé utrpenia. Jeho dom postihlo jedno nešťastie za druhým. Od epidémie (smrteľného infekčného ochorenia) až po vydrancovanie. S tým posledným, čo mu zostalo - rodinou - sa rozhodol odplávať do Egypta. Kapitán lode ho však pripravil o ženu a následne prišiel aj o synov. Hľadajúc obživu prijal prácu strážcu polí.

Cisár Trajan ho údajne po rokoch nechal vypátrať a vrátil mu postavenie. Eustachius nesklamal cisárovu vieru v jeho schopnosti a víťazne sa vrátil na čele légií z bojov, do ktorých bol poslaný. Pri návrate vo dvoch vojakoch spoznal svojich synov a zišiel sa aj so svojou ženou, ktorá pracovala ako záhradníčka v dome, kam sa prišli ubytovať. Šťastný návrat mal však posledný zlom a Eustacha čakala posledná skúška. Cisára Trajana vystriedal Hadrián (vládol 117 - 138), ktorý vyžadoval od Eustachia, aby obetoval bohom. Ten sa ale odmietol previniť proti vernosti Bohu a preto skončil mučeníckou smrťou.
V legende sa najskôr hovorí o predhodení dravej zveri aj s celou rodinou a potom čo im šelmy neublížili, boli vraj vhodení do útrob rozpáleného železného býka. Doba je udávaná rokom 118 až 120.

Popis likvidácie síce nezodpovedá údajmi, že mučeníkovo telo odpočíva v porfýrovej rakve v kostole sv. Eustachia v Ríme a časť pozostatkov je aj v parížskom chráme, ale dodatok legendy to vysvetľuje zázrakom. Žiar mučeníkov usmrtil, telo však nepoškodil.
Podľa legendy sa zdá doba úmrtia jasná. Martyrológium ale vyhlasuje, že je neznáme aj storočie. Súvisí to s nedostatkom hodnovernosti legendy z dôvodov uvedených na začiatku kapitoly. Napriek tomu nám má čo povedať.

PREDSAVZATIE, MODLITBA
Po prečítaní citácií Matúšova ev. 25,40 a 10,22 venujem sa rozjímaniu o obsahu v súvislosti s vlastným životom.
Všemohúci a milosrdný Bože, Tys dal svätému Eustachiu silu vydržať všetky útrapy až do víťazného cieľa; pomáhaj aj nám, ktorí dnes oslavujeme jeho víťazstvo, aby sme s Tvojou pomocou obstáli v každej skúške. Prosíme o to skrze Tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov.

Eustach Rímsky čiže Eustachius (pred obrátením sa volal Placidus ) bol kresťanský mučeník , povolaním dôstojník , ktorý mal byť pre svoju kresťanskú vieru upálený či uvarený za cisára Hadriána okolo roku 118 .

Úcta

K jeho obráteniu malo dôjsť po tom, čo na love zbadal jeleňa so žiariacim krížom medzi parohy, preto sa stal patrónom lovcov. Obdobná legenda je však spájaná aj so sv. Hubertom a sv. Felixom z Valois . Bol uctievaný ako jeden zo Štrnástich svätých pomocníkov a jeho kult podporila Zlatá legenda , v ktorej je Eustachov príbeh uvedený.

V katolíctve

Pretože postrádame seriózne historické informácie podkladajúce eustachovskú legendu, bol jeho sviatok pri reforme v roku 1969 vyňatý z celosvetového kalendára, ďalej je však uvedený v Rímskom martyrológii a oslavovaný lokálne a tradičnými katolíkmi .

Sviatok svätého Eustacha sa oslavuje 20. septembra .

V pravoslávia

Pravoslávni ho uctievajú ako svätého.

Sv. Eustach

Eustach preložené znamená „klasy bohatý, plodný.“ Bol to vojvodca, a býva zobrazovaný ako bojovník v zbroji, plášti a klobúku, niekedy aj ako lovec. V jednej ruke nesie jelenie hlavu s krížom v paroží. Svetec zomrel mučeníckou smrťou za cisára Hadriána okolo roku 118, jeho pamiatka sa pripomína 20. septembra. Je patrónom poľovníkov, býva vzývaný pri smutných rodinných osudoch a iných zúfalých situáciách. To všetko vyplýva z legiend.
Legenda rozpráva, že Eustach bol statočným vojvodcom, bol spravodlivý au vojakov obľúbený. Aj napriek tomu, že bol bohatý, pamätal vždy na chudobných. Prihodilo sa, že raz počas lovu na jeleňa sa stratil z dohľadu ostatných lovcov. Zviera mu neustále unikalo. Až na jednej paseke sa jeleň zastavil, obrátil sa, Eustach nasadil šíp av tej chvíli uvidel medzi parožím jeleňa kríž. Zatiaľ čo lovec žasol, počul hlas: "Prečo ma prenasleduješ? Ja som Kristus, ktorému nevedomky slúžiš, preto som ťa ulovil v podobe jeleňa, aby si sa dal pokrstiť."
Eustach dal pokrstiť seba, ale aj ženu a obe svoje deti. Kristus sa mu opäť zjavuje a pripravuje ho na to, že bude musieť veľa trpieť, on ale má byť statočný ako vo všetkých bitkách, ktoré doteraz bojoval. Postihne ho rana podobná Jobovi. Jeho stádo je postihnuté dobytčím morom, krúpy zničí jeho pole, neskôr jeho dom prepadne a zapáli banda lupičov. Eustach ako žobrák ide do sveta. S rodinou sa chce plaviť do Egypta, ale je vysadený s deťmi na brehu. Žena zostáva na lodi, prinútená násilím majiteľa lode. Na brehu ho divé zvieratá pripravia o deti. Pastieri utekajú za levom, ktorý jedno dieťa pustí na zem, druhí utekajú za vlkom, vytrhnú mu dieťa z papule a vychovajú ho. To sa udialo bez Eustacha, ktorý stál na brehu a hádal sa s Bohom. Potom dostal v dedine prácu a 15 rokov žil ako otrok. Po tom čase sa Rimania začali zháňať po svojom vojvodcovi, pretože mali problémy s nepriateľmi. Opäť je dosadený do úradu, vytiahne do boja a zvíťazí. Obaja synovia medzitým dospeli a začali slúžiť vo vojsku. Náhodou boli ubytovaní u jednej chudobnej ženy, kde sa dozvedia, že to je ich matka. Ponáhľala sa za veliteľom, aby ho poprosila, aby synov prepustil a náhle zistila, že hovorí so svojím manželom. Spoločne ďakovali Bohu, že ich zviedol dohromady. Vojavodca sa vracia do Ríma, kde je prijatý ako víťaz so všetkými poctami. Keď ale odmietne obetovať bohom, cisár Hadrián sa rozhnevá a dá ho aj s rodinou predhodiť divokej zveri. Levy im ale neublížili, naopak sa úctivo sklonili. Potom boli zvrhnutí do ohnivej pece a spálení. Telá ale ostali neporušené a pochované na odľahlom mieste.
U Eustacha ide nielen o rany na tele, choroby, ale o životné poranenia. Existuje mnoho podobných rodinných osudov. Pomyslime len na vojnové besnenie. Koľko rodín bolo roztrhnutých, koľko rodín zničili dopravné nehody ... V takých životných situáciách sa ľudia modlili so sv. Eustachovi. Existujú aj iné neviditeľné zranenia – jedna žena bola v detstve zneužívaná blízkymi príbuznými, prežívali traumy. Eustach nám pripomína, že so všetkými ranami sa môžeme obracať k Bohu, a že u neho nájdeme pomoc. Boh sa predsa o nás stará aj v beznádejných situáciách, on tiež všetko môže obrátiť v dobrej.
Eustach býva tiež vzývaný pri manželských problémoch, ktoré sú hojnejšie ako kedykoľvek predtým. Ľudia pri problémoch príliš rýchlo hľadajú iný vzťah, ktorý zaťaží vysokým očakávaním. Eustach je najskôr lovcom. Šíp je obrazom mužnosti, sexuality, ktorú chce ženu „uloviť.“ Jeleň predstavuje Krista, ktorý nám pomáha s našou sexualitou.
Najprv Eustach prežije stratu, o všetko príde. Príde o majetok, je olúpený o ženu aj deti. Žena aj deti sú darom. Kristus už je stredom ich života. Nakoniec sa pred nimi skláňajú aj šelmy, oni už integrovali svoju sexualitu. Aj v smrti sú neporušení.
Príbeh nám rozpráva okrem iného o tom, že Boh o nás vie, je stále s nami, všetko môže byť vďaka nemu premenené, vďaka nemu sa rodia nové skutočnosti, rodí sa niečo rýdzeho a nové.

Patrón českých poľovníkov - sv. Eustach

Po prečítaní tohto nadpisu mnohý náš poľovník sa bude domnievať, že sa jedná o nejaké nedorozumenie, či hrubú chybu. Veď predsa náš patrón je sv. Hubert! Kult svätého Huberta je v našej krajine tak veľa rozšírený, že mnoho poľovníkov iného patróna nepozná. A súčasný trend výstavby nových kaplniek, pomníčkov a rôznych pamiatok českými poľovníkmi stále viac posilňuje povedomie, že pre nich je jediným patrónom len Hubert. Jeho pozícia je stále posilňovaná každou novou kaplnkou, ale aj každým prípitkom po úspešnom love ľavou rukou. A práve táto skutočnosť, a možno aj to, že 20. septembra jeho sviatok v kresťanskom kalendári nenájdete, keď bol odtiaľ vytlačený nemeckým Helmutom a ruským Olegom, ma viedlo k tomu, aby som sa ho v tomto nerovnom boji pred našou poľovníckou verejnosťou trochu zastal.

Veď Eustach bol skôr! Žil už v I. storočí, volal sa Placidus a bol to vynikajúci vojvodca vojska cisára Trajana, ktoré však prenasledovalo kresťanov. Bol ženatý s Theopistou a mal synov Agapita a Theopista. Žil ako zámožný človek, vyznamenal sa udatnosťou a hoci pohan, konal milosrdné skutky. Veľmi rád chodil na lov.
Pri jednom takom love narazil na skupinu jelenej zveri, z ktorej najsilnejší jeleň sa odlúčil a utekal do lesa. Placidus zahorel túžbou jeleňa uloviť a prenasledoval ho. Po dlhej a namáhavej dobe uzrel konečne jeleňa na vrchole skaly. Zdvihol lúk, namieril, keď vtom zbadal medzi parohy svietiace kríž.

Že som to poplietol? Že táto legenda patrí k Hubertovi? Nie! Tomuto nášmu prvému patrónovi táto legenda patrila skôr. To skôr v prípade kniežaťa Huberta „bola opísaná“?
Legenda ďalej traduje, že lovec po zhliadnutí nadprirodzeného javu vraj počul tajomný hlas: "Placide, prečo ma prenasleduješ? Som Kristus, ktorý za spásu tvoju a všetkého ľudstva zomrel na kríži."
„Čo mám urobiť?“, pýtal sa lovec a dostal odpoveď, že sa má nechať pokrstiť.
Po návrate domov celý rozochvený sa dozvedel od manželky, že aj ona začula vyzvanie ku krstu.
Placidus vyhľadal kresťanov, podrobil sa krstu, prijal meno Eustach a nechal pokrstiť celú rodinu.
Na druhý deň sa od ďalšieho zjavenia dozvedel, že bude podrobený trpkým skúškam, ale ak vytrvá, dostane sa mu odmeny.

Najskôr začalo Eustachovi umierať služobníctvo, potom mu zahynuli všetky zvieratá, zlodeji mu vylúpili a zapálili obydlia. Pohanské obyvateľstvo prisudzovalo pohromu pomste pohanských bohov.
Preto sa Eustach rozhodol odsťahovať aj s rodinou do cudziny a tam hľadať obživu. Celá rodina plávala loďou do Egypta, avšak po pristátí nemal Eustach na celú úhradu plavby loďou prostriedky. Kapitán mu vzal jeho ženu a predal ju do otroctva. Pri ďalšej ceste mu veľké šelmy odniesli oboch synov.
Zrútený a vyčerpaný prijal ťažkú prácu u roľníka a neskôr strážcu polí. Keď sa neskôr v Ríme nedostávalo schopných veliteľov, nechal ho cisár vyhľadať a vrátil mu postavenie. Eustach nesklamal a víťazne sa vrátil z bojov, do ktorých bol poslaný. Pri návrate vo dvoch vojakoch spoznal svojich synov a zišiel sa aj so svojou ženou, ktorá pracovala ako záhradníčka v dome, kam sa prišli ubytovať.

Šťastný návrat mal však ďalší zlom. Cisára Trajana vystriedal Hadrián, ktorý vyžadoval od Eustacha, aby obetoval bohom. Ten sa ale odmietol previniť vernosti kresťanstva, a preto bol odsúdený na mučenícku smrť roztrhaním šelmami. Levy sa však nedotkli ani Eustacha, ani jeho rodiny. Preto bol rozpálený kovový býk, do ktorého vnútra bola celá rodina Eustachova vhodená. Tak všetci zahynuli.
To sa malo stať 20. septembra roku 118 (iný zdroj uvádza rok 120). Jeho pamiatka je uctievaná tento deň a je zaujímavé, že tento deň patrí do jelenia ruje.

Žiar mučeníka síce usmrtil, ale nejaké ostatky zrejme zostali, pretože sú uložené v chráme sv. Eustacha v porfýrovej rakve, ktorý bol k jeho pocte v Ríme vystavaný v 9. storočí.
Patróna lovcov uctievajú po stáročia ako svojho patróna aj mestá Madrid a Paríž, kde v chráme sv. Eustacha je údajne aj časť jeho pozostatkov.
Kult sv. Eustacha sa neskôr rozšíril z Francúzska a Španielska do Belgicka a Nemecka, do našich krajín bol potom zavedený v druhej polovici 16. storočia nemeckou šľachtou, ktorá sa vtedy zmocňovala majetkov mnohých českých rodov.
U nás svätý Eustach inšpiroval celý rad slávnych maliarov, ktorí ho v rôznych podobách s jeho atribútmi maľovali na plátna alebo tesali do kameňa, či inak zvečnili, aby mohol prekonať celé generácie.
Jeho obľuba pretrvávala a získavala stále väčší vplyv v Čechách a na Morave. Celý rad umeleckých a historických pamiatok nám dosvedčuje, že svätý Eustach bol u nás veľmi uctievaný ako patrón lovu, cechu loveckého a poľovných revírov, najmä v 17. a 17 storočí a objavuje sa najmä v interiéroch kaplniek loveckých zámkov a kostolov.

Pokúsil som sa teda o priblíženie nás českých poľovníkov k nášmu prvému patrónovi, aj keď je to trochu drsnejší príbeh, rozhodne menej prijateľný, než romantická legenda o Hubertovi.
Keby som mal nejakému neveriacemu Tomášovi k symbolickému stretnutiu s patrónom Eustachom radiť, tak by som ho najprv nasmeroval do nášho najstaršieho poľovníckeho múzea, v poľovníckom zámku Ohrada pri Hlbokej nad Vltavou je kaplnka zasvätená práve sv. Eustachovi. Aj prvá organizácia poľovníkov v Čechách, založená v roku 1692 schwarzenberskými poľovníkmi, sa volala Poľovnícke bratstvo sv. Eustacha.
A za všetky menšie kaplnky v krajine spomeniem kaplnku blízko hradu Křivoklát, ku ktorej chodia pravidelne uctievať tamojší poľovníci nielen svojho patróna, ale aj svojich zosnulých a padlých kamarátov vo vojnách.
Nerád by som urobil zmätok v patrónoch poľovníkov, ale na záver musím ešte spomenúť, že ešte máme našich českých patrónov – sv. Prokopa a sv. Ivana. Žili rovnako ako sv. Jiljí v pustovníckych jaskyniach, starali sa o zranené lane a údajne sa živili ich mliekom. Aj tie možno považovať tak trochu za „polopatróny“ českých poľovníkov.

Svätý Eustach

Katolícka online
Svätí a anjeli

Fakty

Sviatok: 20. september
Patrón: proti ohňu; ťažké situácie; požiarna prevencia; hasiči; poľovníci; poľovníctvo; poľovníci; Madrid; obete mučenia; lovci
Úmrtie: 118

Autor a vydavateľ - Catholic Online
Tlačiteľné súbory PDF o katolíckych svätých
Obchod St. Eustachius

Svätý Eustachius , ktorého Gréci nazývali Eustachius a pred obrátením Placidus, bol šľachtic, ktorý utrpel mučeníctvo v Ríme okolo vlády Hadriána spolu so svojou manželkou Teopistou, ktorá sa pred krstom volala Tatiana, a dvoma synmi Agapiom a Teopistom. Tieto grécke mená museli prijať po obrátení k viere. Staroveké sakramentáre spomínajú v modlitbe na sviatok svätého Eustachia jeho štedré dobročinné dary chudobným, ktorým venoval všetok svoj rozsiahly majetok nejaký čas predtým, ako položil život za svoju vieru. Na jeho počesť bol v Ríme postavený staroveký kostol s titulom diakonie; ten istý kostol teraz udeľuje titul kardinálovi. Jeho telo bolo uložené v tomto kostole, až kým nebolo v dvanástom veku premiestnené do kostola v St. Denis neďaleko Paríža. Jeho svätyňa bola na tomto mieste vyplienená a časť jeho kostí spálená hugenotmi v roku 1567; ale časť z nich stále zostáva vo farskom kostole, ktorý nesie meno sv. Eustacha v Paríži. Aké vznešené je vidieť, ako bezúhonnosť a cnosť víťazia nad záujmom, vášňou, mučením a smrťou a stavajú svet veľrýb na odpor! Vidieť veľkého muža , ktorý uprednostňuje najmenšiu povinnosť spravodlivosti, pravdy alebo náboženstva pred priazňou alebo hrozbou kniežat; ochotne sa vzdáva majetku, priateľov, krajiny a života, než aby súhlasil s čímkoľvek, čo je proti jeho svedomiu, a zároveň je tichý, pokorný a skromný vo svojom utrpení; odpúšťa zo srdca a nežne miluje svojich najnespravodlivejších a najzradnejších nepriateľov a prenasledovateľov! Vášeň a pomsta často ľudí rozzúria; a túžba po moci, svetskej cti, pochvale alebo bohatstve ich môže viesť k odvážnym nebezpečenstvám; ale tieto vášne ich v iných situáciách nechávajú slabými a zbabelými a samy osebe sú najpodlejšími otroctvom, najťažšími zločinmi a biedou. 2E Náboženstvo je jediným základom, na ktorom môže stáť skutočná veľkorysosť a odvaha. Tak osvecuje myseľ , že človeka povyšuje nad všetky ľudské udalosti a udržiava ho vo všetkých zmenách a skúškach pevne a pokojne v sebe samom; chráni ho pred chybami, nespravodlivosťami a zamračením sveta, svojimi silnými motívmi je najsilnejším podnetom ku všetkým štedrým činom a v súžení a utrpení zdrojom nemenného pokoja a prekypujúcej radosti, ktoré pramenia z istoty, že Božia vôľa je vždy najspravodlivejšia a najsvätejšia a že on bude jej ochrancom a odmeňujúcim.Má v nás náboženstvo takýto mocný vplyv? Prejavuje sa v našich srdciach, v našich činoch a správaní? Nestačí čeliť nebezpečenstvám s odhodlaním; musíme s rovnakou odvahou a vytrvalosťou prekonávať rozkoš a jemnejšie vášne, inak nebudeme mať cnosť skutočnej statočnosti.

Svätý Eustach (latinizované Eustachius alebo Eustathius , grécky Εὐστάθιος Πλακίδας Eustathios Plakidas ) [ 1 ] je uctievaný ako kresťanský mučeník . Podľa legendy bol umučený v roku 118 n. l. na príkaz cisára Hadriána . Eustach bol pohanský rímsky generál, ktorý konvertoval na kresťanstvo po tom, čo mal pri love víziu kríža. Stratil všetok svoj majetok, bol oddelený od manželky a synov a odišiel do exilu v Egypte. Cisár Traján ho povolal späť, aby viedol rímsku armádu , ale Eustach sa šťastne stretol so svojou rodinou a vrátil sa mu vysoké spoločenské postavenie, ale po Trajánovej smrti boli on a jeho rodina umučení za Hadriána za to, že odmietli obetovať pohanským rímskym bohom.

Eustach bol v byzantskej cirkvi uctievaný prinajmenšom od 7. storočia. Jeho úcta je v latinskej cirkvi doložená už od 8. storočia, ale jeho vzostup popularity v západnej Európe nastal vo vrcholnom stredoveku , počas 12. až 13. storočia. Existuje mnoho verzií a adaptácií jeho legendy v próze, veršoch a vo forme hier, v latinčine , francúzštine a iných jazykoch. Svätý a scény z jeho legendy boli tiež často zobrazované vo figurálnom umení. [ 2 ]

Jeho sviatok, vo východnej aj západnej tradícii, je 20. septembra. Arménska apoštolská cirkev si pripomína sv. Eustacha 1. októbra. [ 3 ]

Legenda

Grécka Vita

Pôvodná tradícia o umučení svätca je grécka, najstaršia dochovaná verzia ( BHG 641) bola zostavená niekedy v priebehu 5. až 7. storočia. Už v gréckej verzii je neskorším svätcom pohanský generál (στρατηλάτης stratēlátēs ) za Trajána, nazývaný Plakidas . Grécky text obsahuje aj všetky hlavné prvky nachádzajúce sa v stredovekých západných záznamoch. Plakidas sa obrátil po tom, čo mal pri love jeleňa víziu kríža a počul božský hlas prorokujúci jeho nešťastie. Plakidas bol pokrstený a prijal meno Eustathios („neochvejný“), jeho manželka Tatiana prijala krstné meno Theopiste . Ich dvaja synovia sa volali Agapios a Theopistos .

Eustathios prišiel o svoj majetok a bohatstvo a s rodinou emigroval do Egypta. Nemohli zaplatiť za cestu, a preto kapitán lode požadoval, aby si Theopiste nechal pre seba. Eustathios unikol so svojimi dvoma synmi vplávaním. Neskôr však pri prechádzaní cez rieku jeho synov uniesli divé zvieratá. Eustathios si myslel, že sú mŕtvi, ale podarilo sa im zachrániť.

O niekoľko rokov neskôr Traján povolal Eustatha späť do Ríma, aby bojoval proti barbarom, a Eustathos opäť prijal hodnosť generála a zhromaždil armádu. Medzi vojakmi boli bez jeho vedomia jeho dvaja synovia. Po porážke barbarov sa generál a jeho štáb ubytovali v dome starej ženy. Agapios a Theopistos sa navzájom spoznali. Stará žena sa ukázala byť ich matkou Theopiste, ktorej sa podarilo utiecť pred kapitánom lode skôr, ako ju mohol zneuctiť. Spoznala svojho manžela a celá rodina sa opäť stretla.

Keď Trajána nahradili Hadriánovi, nový cisár požiadal svojho generála, aby obetoval bohom, a keď Eustathios odmietol, hodil ho aj s rodinou levom, ale divé zvieratá si ľahli k ich nohám. Hadriánus ich preto nariadil zabiť v podobe medeného býka . Telá mučeníkov kresťania tajne vyzdvihli a pochovali na „známom mieste“.

Francúzska Vita

Životopis vo francúzskej próze bol zložený okolo polovice 13. storočia . [ 4 ]

Vízia svätého Eustacha , freska v Oratóriu Santa Maria , Garbagna Nov. (Taliansko), koniec 15. storočia

V tejto verzii sa rozprávanie začína Placidom (Eustachovo meno pred krstom ) na poľovačke. Nasleduje jeleňa do lesa a oddeľuje sa od skupiny lovcov; jeleň sa k nemu otočí. Placida potom ohromí videnie, v ktorom vidí kríž medzi parohmi jeleňa, a v tej chvíli mu Boží hlas prikáže, aby sa v tú istú noc dal pokrstiť spolu so svojou rodinou od rímskeho biskupa. Je pokrstený a jeho meno sa mení na Eustach [ 5 ] a potom dostane ďalšie videnie od hlasu, ktorý ho varuje pred budúcimi skúškami pre neho a jeho rodinu. Stratia svoj majetok, služobníctvo, hospodárske zvieratá a spoločenské postavenie . Pokúšajú sa cestovať loďou, ale nemôžu si plavbu dovoliť. Eustach a jeho dvaja synovia Agapius a Theopistus sú potom vyvedení z lode a oddelení od Eustachovej manželky Theopisty. Prichádzajú k rieke, kde ich Eustach musí jedného po druhom preniesť. Po úspešnom prevezení jedného na druhú stranu sa Eustach pokúša získať druhého. Avšak oboch jeho synov unesú zvieratá, keď prechádza cez rieku: jedného lev a druhého vlk. Eustace netuší, že jeho synovia sú zachránení a vychovaní nezávisle. [ 2 ]

Vo francúzskej tradícii Eustace potom pracoval pätnásť rokov ako strážca polí, až kým ho neoslovili dvaja poslovia rímskeho cisára Trajána , ktorí ho poslali presvedčiť, aby sa vrátil do Ríma a potlačil povstanie. Eustace vyhovel. Tam v Ríme mu bola obnovená pôvodná hodnosť generála, viedol armádu a zhodou okolností dosiahol víťazstvo v domovine kapitána, ktorý uniesol jeho manželku Theopistu. Po bitke si dvaja vojaci vymieňajú životné príbehy a zistia, že sú to bratia unesení zvieratami. Theopista ich začuje a spozná svojho manžela Eustacea. Eustace a jeho rodina sa potom vrátia do Ríma, aby oslávili víťazstvo na večeri pod vedením nového rímskeho cisára Hadriána , ktorý bol menej tolerantný voči kresťanom . Po večeri Hadriánus požiadal Eustacea a jeho rodinu, aby priniesli obetu pohanským bohom. Odmietli. Eustace a jeho rodina boli potom hodení do jamy s levmi, ale levy sa ich nedotkli. Eustace a jeho rodina boli potom vhodení do medeného býka . Zomreli, ale ich telá zostali nedotknuté plameňmi. [ 6 ]

Varianty a adaptácie

Počas vrcholného stredoveku vzniklo vo Francúzsku aj v Taliansku množstvo adaptácií legendy o svätcovi, vo veršoch aj v próze. Existuje „rytmický život“ s 220 veršami (BHL 2771) z 9. alebo 10. storočia a verzia z 13. storočia s 2052 rýmujúcimi sa osemslabičnými veršami. Legenda bola tiež adaptovaná do najmenej desiatich rôznych stredovekých hier v rôznych formách. [ 7 ] [ 8 ]

Legenda až do mučeníckej smrti svätého Eustacha je variantom naratívneho typu „Muž skúšaný osudom“, ktorý je tiež obľúbený v rytierskych romanciach všeobecne. [ 9 ] Okrem exemplára v Gesta Romanorum [ 10 ] sú všetky takéto príbehy vysoko rozvinuté romance, ako napríklad Sir Isumbras . [ 11 ] Jednou zo stredovekých adaptácií Eustachovho materiálu ako rytierskej romance je Španielska kniha o rytierovi Zifarovi .

Úcta

Na nezvyčajne skorom obrázku sprevádza Eustach svätého Juraja na byzantskom slonovinovom triptychu Harbavilla z 10. storočia ( Múzeum Louvre ).

Stredoveký relikviár sv. Eustacha z katedrály v Bazileji vo Švajčiarsku, teraz v Britskom múzeu .

Uctievanie Eustacha pochádza z východnej pravoslávnej cirkvi , kde je uctievaný ako svätý Eustath Veľkomučeník ( grécky : Ἅγιος Εὐστάθιος ὁ Μεγαλομάρτυς ). N. Thierry predpokladal, že táto tradícia mohla vzniknúť v Kappadokii a poukázal na to, že v ranokresťanských skalných kostoloch v tomto regióne existuje široký repertoár obrazov Eustachovho videnia ako fresky. Thierry tiež uvádza arménsko-gruzínsku stélu zo 7. storočia v kláštore Davit Garedja v dnešnom Gruzínsku s reliéfom zobrazujúcim Eustachovo videnie a reliéf na presbytériu Tsebeldy v Abcházsku , datovaný od 7. do 9. storočia, ktorý tiež zobrazuje Eustachovo videnie. [ 14 ]

Anon. (Francúzsko), Bez názvu (Sv. Eustach) , 19. storočie, drevorytina, Oddelenie obrazových zbierok, Knižnica Národnej galérie umenia, Washington, DC

Na nástennej maľbe v Canterburskej katedrále vidí svätý Eustach Ježiša stojaceho medzi rohmi jeleňa bez kríža.

Na Západe sa v liste pápeža Gregora II. (731 – 741) spomína ranostredoveký kostol zasvätený jemu, ktorý existoval v Ríme . [ 17 ] Jeho ikonografia sa mohla dostať na Západ v 12. storočí, predtým sú európske príklady vzácne, v žaltároch , kde vízia Eustacha kľačiaceho pred jeleňom ilustruje Žalm 96 , ii-12: „Svetlo vyšlo spravodlivým...“ [ 18 ]

Rané európske zobrazenie Eustacha, najstaršie zaznamenané vo vojvodstve Burgundsko , je vytesané na románskej hlavici v opátstve Vézelay . [ 19 ] Opát Suger spomína prvé relikvie Eustacha v Európe na oltári v kráľovskej bazilike sv. Denisa ; [ 20 ] Filip Augustus z Francúzska znovuvysvätil kostol svätej Agnesy v Paríži, ktorý sa stal Saint-Eustache (prestavaný v 16. – 17. storočí). Príbeh Eustacha bol popularizovaný v Zlatej legende od Jakuba de Voragine (cca 1260). Scény z príbehu, najmä Eustach kľačiaci pred jeleňom, sa potom stali obľúbenými námetmi stredovekého náboženského umenia: príkladmi sú nástenná maľba v Canterburskej katedrále a vitráže v katedrále v Chartres .

Eustach sa stal známym ako patrón poľovníkov a hasičov, a tiež všetkých, ktorí čelia nepriazni osudu; tradične bol zaraďovaný medzi Štrnásť svätých pomocníkov . [ 21 ] Je patrónom poľovníkov najmä v Bavorsku a Rakúsku , zatiaľ čo vo Francúzsku, Belgicku a západnom Nemecku je v tejto úlohe bežnejšie nájsť Huberta z Liège . V anglikánskej tradícii má ako svoj atribút (poľovnícky) roh. [ 22 ] Je tiež jedným z patrónov Madridu v Španielsku . Svätý Eustach je uctievaný v grófstve Kildare v Írsku. V areáli Newbridge College v Newbridge v grófstve Kildare je kostol zasvätený jemu a logo a motto školy je ovplyvnené víziou svätého Eustacha. (Blízka dedina Ballymore Eustace sa však vzťahuje na rodinu FitzEustaceovcov.)

V Arménsku bol údajne Erewmanavank („kláštor svätého zjavenia“) neďaleko Eginu postavený na mieste, kde sa Placid stretol s jeleňom. Najstarší zachovaný text, ktorý to podrobne opisuje, je rukopis z roku 1446, ale kláštor je oveľa starší a pravdepodobne má byzantské základy; J.-M. Thierry ho považuje za založený v 10. storočí, možno Grékmi z Kappadokie. Hoci bol kláštor zničený počas arménskej genocídy , Thierry v 80. rokoch 20. storočia poznamenal, že medzi miestnymi moslimskými Kurdmi stále existuje prenášaná forma legendy, ktorá hovorila o „jeleňovi svetla“, ktorý sa na tomto mieste objavil. [ 23 ] V gruzínskej mytológii sa svätý Eustach spájal s loveckým božstvom Apsatom , patrónom poľovnej zveri. [ 24 ]

Sviatok svätého Eustacha v rímskokatolíckej cirkvi , rovnako ako vo východnej pravoslávnej cirkvi, je 20. septembra, ako je uvedené v Rímskom martyrológu . [ 25 ] Oslava svätého Eustacha a jeho spoločníkov bola zahrnutá v rímskom kalendári od dvanásteho storočia až do roku 1969, kedy bola odstránená kvôli úplne fantastickému charakteru svätcových Acta , [ 25 ] [ 26 ] čo viedlo k nedostatku spoľahlivých poznatkov o nich. Jeho sviatok však stále oslavujú rímskokatolíci, ktorí sa riadia rímskym kalendárom spred roku 1970. Spomienka na svätého Eustacha bola odstránená zo všeobecného rímskeho kalendára v roku 1970, hoci sa naďalej pripomína v najnovšom vydaní Rímskeho martyrológa. [ 25 ] Miestne slávnosti sa stále praktizujú. [ 27 ]

Chiesa di S. Eustachio, Tocco da Casauria

Svätý Eustachio je uctievaný aj v Tocco da Casauria , mestečku v provincii Pescara v regióne Abruzzo v strednom Taliansku. Mestský kostol, postavený v dvanástom storočí, bol zasvätený svätému Eustachovi. Bol prestavaný po čiastočnom zničení zemetrasením v roku 1706.

Ostrov Sint Eustatius v karibskom Holandsku je pomenovaný po ňom. Kostol sv. Eustacha sa nachádza aj v dedine Pakiapuram v okrese Kanyakumari v štáte Tamilnádu v Indii. Ďalší kostol na meno sv. Eustacha (v tamilčine sv. Esthakiyar) sa nachádza v Mittatharkulam, neďaleko Valliyoor v okrese Tirunelveli.

História Eustachia Mariana
Hubert z Liège , ďalší svätý s podobnou legendou
Kostol svätého Eustacha v Paríži , parížsky kostol nesúci jeho meno
Saint-Eustache, Quebec
Sint Eustatius , karibský holandský ostrov pomenovaný po svätom Eustachovi

Ďalšie čítanie

Ælfric z Eynshamu (1881). „O svätom Eustachovi“ . Ælfricove Životy svätých . Londýn, vydavateľstvo pre Spoločnosť pre ranoanglické texty, N. Trübner a spol.
Kehoe, Niamh (2022). „ Nesvätý pokoj? Starý anglický svätý Eustach a modely svätosti v ranostredovekom Anglicku “. The Review of English Studies .
Mershman, Francis (1909). „Svätí Eustachius a spoločníci“ . In Herbermann, Charles (ed.). Katolícka encyklopédia . Zv. 5. New York: Robert Appleton Company.

Svätý Eustach (hol. Sint Eustatius) je jeden z karibských ostrovov, ktorý spadá pod suverenitu Holandského kráľovstva. Spolu s ostrovmi Bonaire a Saba patria do 3 špeciálnych administratívnych obcí Karibského Holandska. Ďalšími holandskými ostrovmi v karibiku sú: Aruba, Curaçao, a Sint Maarten.

Svätý Eustach leží v severozápadnej časti Karibského mora, západne od Veľkých Antil a je súčasťou Malých Antil. Nachádza sa severozápadne od ostrova Svätý Krištof a Nevis a juhovýchodne od Saby. Ostrov má rozlohou 21 km². Oranjestad je najväčšie a hlavné mesto ostrova. Rovnaký názov hlavného mesta ma aj ďalší karibský ostrov patriaci pod Holandské kráľovstvo - ostrov Aruba, ktorý leží približne 29 km severne od pobrežia Venezuely. Meno ostrova „Sint Eustatius“, je podľa mena kresťanského mučeníka Svätého Eustacha.

Svätý
Eustach Rímsky

Osobné údaje
Dátum narodenia

1. storočie
Miesto narodenia

Rím
Dátum úmrtia

118
Miesto úmrtia

Rím
Príčina úmrtia

upálenie na hranici
Povolanie

dôstojník
Svätorečenie
Sviatok

20. septembra
Uctievaný cirkvami

rímskokatolícka cirkev a cirkvi v jej spoločenstve,
pravoslávna cirkev ,
anglikánska cirkev ,
luteráni
Atribúty

jeleň s krížom
Patrón

lovcov

Eustach Rímsky