Z prjímania na ruku je cnosť?

Mieru ideového zmätku, ktorý vyvolal od roku 2020 slovenský katolícky klérus náhlym a účelovým adorovaním svätého prijímania na ruku, nič nedokumentuje lepšie, ako staršie dokumenty, kde sa v protiklade k súčasnej, narýchlo zavedenej praxi, obhajuje prijímanie do úst. Argumenty, ktoré sú v dokumentoch použité, v podstate kopírujú argumenty súčasných odporcov prijímania na ruku. Ako je možné, že to čo platilo ešte v roku 2016, teraz už neplatí?
Teraz, keď už aj tie najkonformnejšie kruhy začínajú tušiť a pomaly priznávať, že celý humbug okolo ochorenia covid-19 bol nafúknutý a pravdepodobne účelovo pripravený, s cieľom posunúť spoločnosť ďalej na ceste ku krajším sekulárnym zajtrajškom, vyvstáva legitímna otázka: prečo sa opäť nevrátiť k praxi, ktorú ešte pred niekoľkými rokmi vo svojich dokumentoch obhajovali slovenskí biskupi? Vidíme však opak: prax prijímania na ruku, spočiatku údajne „dočasná“, sa stala trvalou súčasťou sviatostného života slovenských katolíkov. A klérus sa predháňa, kto navŕši viac „argumentov“ na obhájenie tejto praxe. Zdá sa teda, že údajná pandémia nakoniec splnila svoj revolučný cieľ, aj v cirkevných kruhoch. Otázkou zostáva, čo s tými starými (či vlastne len nedávnymi) dokumentami? Viac na:

Prijímanie na ruku pod Tatrami – včera menšia úcta, dnes cnosť? - ABC Tradície