Druhý z 3 "zmrznutých" svätcov....Pochádzal z ďalekej Arménie...žil v 4 storočí,dostal sa až do Holandska,kde zázračne zachránil mesto Tongern od nájazdov divých Húnov...Bol biskupom a apoštoloval v tých krajoch medzi pohanmi
13. mája. Sv. Servác, biskup /310 -13 máj r.384/
Pochádzal z Arménska,kde sa narodil cca r.310. Bol biskupom v meste francúzskom Tongerne, keď r. 336 sv. Athanás, od Konštantína cisára do Trevíru vyhnaný, k nemu na svojej ceste zavítal. Biskup Servác prijal chýrneho svätého učiteľa cirkve veľmi slávne. Svätý Servác čo biskup vyznačoval sa vrúcnou a horlivou modlitbou a stálosťou v pravej viere.
Keď i v tých krajoch arianský blud šíriť sa začal, bojoval horlivé proti nemu tak výdatne, že mnohí poblúdení, keď ich o svätej pravde katolíckeho učenia presvedčil, nazpät do sv. cirkve sa navrátili. On smieril i rozdvojených veľmožov, ktorí jeden druhého ustavične napádali a krvavé boje medzi sebou viedli. Keď Hunnovia vraždiac a lúpiac do Nemecka vtrhli, veľmi sa zarmútil. On vedel, s jakou neuprositeľnou ukrutnosťou títo divokí pohania nivočia všetko, čo je sväté a kresťanské.
I napomínal veriacich, aby činili pokánie, aby sa modlili, žeby takým spôsobom oslobodenie a zachránenie od týchto divochov u milostivého Boha vyprosili. Francúzski biskupi a veľmoži požiadali biskupa Serváca, ktorého už vtedy za svätého muža považovali, aby tým cieľom sám do Ríma ku hrobom svätých apoštolov Petra a Pavla putoval, a tam všemohúceho Boha za odvrátenie hroziaceho toho veľkého nebezpečenstva mocnou svojou modlitbou prosil.
Prišiel šťastne do Ríma a pri pozostatkoch svätých apoštolov prelieval slzy na modlitbách po tri dni; i prosil sv. apoštolov, aby oni svojou divotvornou prímluvou jeho poníženú modlitbu u nebeského trónu podporovať ráčili. Po dlhej vrúcnej modlitbe premožený bol snom.
I zjavil sa mu pred hlavným oltárom žiariaci sa trón, na ktorý si sám Kristus Pán sadol. Veľké množstvo anjelov obstupovalo ho. Svätých apoštolov Petra a Pavla videl, jako kľačali a modlili sa pred Pánom. O chvíľu vstal sv. Peter, pristúpil k nemu a hovoril: «Mužu Boží, prečo neprestávaš plakať a modliť sa? Máš vedieť, že najspravodlivejší Boh ustanovil, aby Huni Francúzsko a iné krajiny a mestá v Európe pre ich nemravnosť a zločiny nivočili.
Atila-kráľ hunov
Mesto Tongern zastihne pokuta Božia pre neprávosti jeho obyvateľov. Tebe bude Boh milosrdným; ty nemáš uzrieť tú biedu na vlastné oči. Ponáhľaj sa domov, vezmi so sebou, čo k svojmu pohrebu potrebuješ, a choď do mesta Mastrichtu, lebo toto mesto zachráni Pán pred vpádom Hunov pre teba, aby miesto tvojho hrobu nebolo znepokojované a znivočené.»
Svätý Servác zarmútil sa nad tým, čo mu to mimoriadne videnie oznámilo. Spamätajúc sa, videl v tom prst Boží. Odovzdal sa teda do vôle Božej a vrátil sa nazpät do Francúzska. Kadekoľvek išiel, hlásal dôrazne pokánie, tiež i svoje videnie. Francúzi nechceli sa polepšiť; pokračovali v svojom hriešnom živote; mnohí ho vysmiali a hlas jeho výstražný odznel jako hlas volajúceho na púšti.
Prijdúc do svojho sídelného mesta, zaďakoval za biskupskú hodnosť a odobral sa od plačúceho stáda svojho, ktoré dojemnými slovami k pokániu napomínal. Keď prišiel do mesta Mastrichtu, hlásal i tam pokánie a dal si hrob prichystať. «Musím nezadlho zomrieť», riekol. I pripravoval sa na smrť a za krátko usnul v Pánu, dňa 13. mája roku 384 po Kristu Pánu. Francúzsko za krátko pocítilo, čo svätý Servác predpovedal.
Mesto Mastricht však zachránené bolo pred nájazdom divokých Hunov. Vyobrazuje sa v biskupskom rúchu.
Poučenie.
«To sú tí, ktorých sme vysmievali» — tak hovoriť budú niekdy hriešnici o svojom terajšom chovaní sa oproti svätým, ktorí ich k pokániu napomínajú. Sv. Servác napomínal národ francúzsky, aby sa polepšil, oznamujúc, že metla trestu Božieho blízko je. V bujnosti a roztopašnosti pohrúžený ľud vysmial ho, a divokí Huni boli mu nezadlho trestajúcou metlou Božou.
Svätý Servác neprosil milosť Božiu pre seba; on prosil Boha o zachránenie kresťanského ľudu pred blížiacim sa krutým pohanom, ktorý ničil všetko, čo mu v ceste stálo. — Boh je vševedomý a najspravodlivejší. Vedel, že ľud ten, za ktorý prosil svätý, nebude pokánie činiť, preto mu naložil, aby opustil novú Sodomu. Mesto, ktoré sa polepšilo a prijalo kosti svätého, bolo zachránené. Spravodlivosť Božia požadovala, aby pyšný a nemravný národ bol potrestaný. Keď sa to stalo, vtedy volal každý pri hrobe sv. Serváca: «To je ten, ktorého sme vysmievali.» Cnosť býva vysmievaná. I za našich časov posmech zakusuje kárateľ nemravnosti, plniteľ príkazov Božích, nábožný kresťan. Keď kresťan stráni sa ľahtikárskeho života svojich vrstovníkov, aby Bohu a cnosti žil, aký posmech sa mu robí!
Potlačenie svojich žiadostí alebo akejkoľvek náruživosti nie je tak ťažkou vecou, ako je vzdorovanie posmechu, pochádzajúcim od bližných. Keď niektorý mladý človek vrhne sa do víru rozkoší svetských, keď pri všetkých dovolených — nedovolených radovánkach je prvým: ako býva ctený a vážený, a ko sú hrdí na neho často i jeho rodičia!
Keď druhý venuje sa v tichosti pobožnosti a cnosti keď vo svojej sporiadanej domácnosti je príkladom dobrých mravov: vysmieva ho svet, často i najbližšia rodina. A čo odpovedia raz takí vysmievači a posmeškári Bohu, keď im predstaví ich nespravodlivosť? «My blázni!» bude ich jediná odpoveď; ale poznanie ich bude neskoré, marné.
«Hľaď, ako sú pripočítaní ku dietkam Božím a ich osud je medzi svätými» — tak budú nariekať odsúdení hriešnici.
Modlitba.
Prosíme Ťa, ó Pane, vyslyš naše prosby, ktoré v sviatočný deň Tvojho svätého biskupa Serváca prednášame, a odpusť nám na orodovanie a skrze zásluhy toho, ktorý Ti verne slúžil, naše hriechy; skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána našeho. Amen.
Svätý Servác z Tongeren , predtým tiež po latinsky Servatius z Tongeren ( 310 Arménsko – 13. mája384Maastricht ), bol holandský biskup v Tongeren av Maastrichte , uctievaný rímskokatolíckou cirkvou ako svätec. Jeho sviatok sa oslavuje 13. mája.
Život a legenda
Bernhard Strigel : Svätý Servác ako dieťa s dedkom Memeliom a babičkou Eliud, sestrou sv. Alžbety; z oltárnej archy Príbuzenstva Kristovho z Mindelheimu, 1505-1506
Hrob sv. Serváca v krypte kostola v Maastrichte
Podľa niektorých správ šlo o dvoch svätcov s menom Servác.O prvom zaznamenal Gregor z Tours vo svojej Histórii Frankov, napísanej koncom 6. storočia. Jeho Servatius episcopus tungrorum bol misionárom a pravdepodobne prvým biskupom v galskom (teraz belgickom) meste Tongeren, zomrel okolo roku 450, krátko pred inváziou Hunov do Európy. Tento svätec cestoval do Ríma, kde sa mu zjavil sv. Peter, odovzdal mu svoj kľúč od nebeského kráľovstva, poveril ho vedením cirkvi a predpovedal inváziu barbarských kočovníkov Hunov . Servác sa preto vrátil späť, varoval pred nájazdom obyvateľa Tongerenu a presunul svoje biskupstvo do Maastrichtu, Kde krátko nato zomrel a je pochovaný vo francúzskom sarkofágu. Podľa legendy uzdravoval chorých, zakladal a svätil kostoly.
Druhý nositeľ rovnakého alebo podobného mena bol Servatius alebo Serbatios z Galie, o ktorom písal historik Sulpicius Severus. Ten sa v roku 343 zúčastnil synody v Sardike (dnešnej Sofii v Bulharsku) av roku 359 v Rimini , na oboch vystupoval ako rozhodný odporca arianizmu . Žil teda sto rokov pred Servácom z Tongeren, na území ktorého doteraz neboli kresťania. .
Podľa legiend z 8.-12. storočia je totožný s arménskym biskupom Sarbatiom, bojoval proti pohanom, ariánom a barbarom Vandalom . V Zlatej legende Jakuba Voragine bol Servác zaradený do rodokmeňa Kristovho. Svätá Alžbeta, matka Jána Krstiteľa, mala údajne sestru Eliud, ktorá sa vydala za Memelia a porodila syna Eminena, ktorému sa narodil svätý Servác, pochovaný v Maastrichte v lutyšskom biskupstve .
Svätý Servác z Tongeren
Relikviárová busta sv. Serváca Narodenie r.310 Arménsko
biskupská bazilika sv. Serváca v Maastrichte , je celoeurópskym centrom úcty, pretože v krypte sú Servácove pozostatky uložené, v pôvodnom francúzskom sarkofágu. V tamojšej klenotnici je vystavená strieborná gotická relikviárová busta s lebkou tohto svätca z roku 1304. Kult sv. Serváca sa tu rozvinul od 7. storočia, Maastrichtská bazilika bola cieľom pútnických ciest, počnúc panovníkmi ako boli Karol Martell , cisári Karol Veľký , Henrich I. Ptáčník , Henrich II., Henrich III. Čierny alebo španielsky kráľ Karol V. Habsburský.
Lutych gotický kostol sv. Serváca, jeden zo šestnástich na území Belgicka; v ostatných európskych krajinách sú kostoly či kaplnka sv. Serváca vzácne
Finistere – stredoveký kostol, jeden zo štyroch dochovaných na území Francúzska
Quedlinburg - kláštorný kostol sv. Serváca pri cisárskej falci, už roku 936 založil Henrich I. Vtáčnik kaplnku av nej confessio' sv. Serváca, najstarší doposiaľ existujúci nemecký chrám tohto zasvätenia
Koblenz - starý kostol sv. Serváca pôvodom románsky z 12. storočia, radikálne prestavaný v 19. storočí a poškodený počas druhej svetovej vojny; druhý kostol sv. Serváca je dvojvežová novorománska bazilika z rokov 1842-1843
Münster – drobný stredoveký kostol, pripomínaný od roku 1230
Karlštejn - vo zozname relikvií zo zbierky cisára Karola IV. sa Servácov ostatok pripomína až pri prevoze z Karlštejna do Martinického oltára v katedrále sv. Víta v Prahe, svätec sa teda v stredovekých Čechách netešil žiadnej zvláštnej úcte
Praha - barokový relikviár sv. Serváca dal zhotoviť až Servác Engel z Engelflussu , bol roztavený pri konfiškácii chrámového striebra
Liesling na predmestí Viedne - pre celé Rakúsko ojedinelé zasvätenie
Slovensko: kostol vo Vrbove , s barokovým obrazom svätca na hlavnom oltári
* zač. 4. stor. cca 310 Arménsko † 13. máj 384 Maastricht, Holandsko
Význam mena: zachránený (lat.)
Atribúty: biskup, pútnik, dreváky, kľúč, drak, orol
Patrón chromých, zámočníkov, tesárov; pri reumatizme, horúčke, pred strachom zo smrti, pred mrazmi
Sv. Servác podľa legendy pochádzal zo židovskej rodiny, ktorá patrila do toho istého rodu ako sv. Jozef a Panna Mária. Pôvodne žili v Arménsku, kde sa zrejme Servác narodil okolo r.310 Okolo roku 340 sa stal biskupom mesta Tongeren na území dnešného Belgicka, neďaleko holandského Maastrichtu. Od polovice 4. storočia sa jeho meno vyskytuje v zoznamoch viacerých cirkevných snemov. Bol zásadným odporcom bludu arianizmu. V roku 343 sa zúčastnil na sneme v Sardike (Sofia), v roku 346 a 348 v Kolíne a v roku 359 v Rimini. V roku 350 je spomínaný ako vyslanec k cisárovi Konštanciovi. Vykonal si púť do Ríma k hrobu sv. apoštola Petra. Tam sa postil a modlil za svoj ľud. Trápilo ho, že ľudia jeho diecézy sú vlažní vo viere. Tradícia hovorí, že krátko pred smrťou odišiel do Maastrichtu, kde si pripravil hrob. Tam aj zomrel, pochovali ho a neskôr – zrejme v pol. 6. storočia – nad jeho hrobom postavili chrám. Stojí doteraz. Je to najstarší kostol v celom Holandsku. Je cieľom mnohých pútnikov.
Najstarším prameňom na zrekonštruovanie Servácovho životopisu sú spisy sv. Gregora z Tours. Okrem toho je viacero legiend, ktoré rozprávajú o jeho živote, avšak treba ich brať s rezervou. Hovorí sa napr. že pri putovaní priletel orol, rozprestrel svoje krídla a zatienil prudké slnko, aby si Servác mohol oddýchnuť. Tiež sa traduje, že v Ríme sa mu vo sne zjavil sv. Peter a povedal mu o veľkej hriešnosti katolíkov v Galii a okolitých krajoch, na ktorých má prísť v krátkom čase pohroma v podobe vpádu Hunov. Jemu však bolo povedané, že sa to stane až po jeho smrti.
sv. Servác
Servatius
13. mája, sviatok
Postavenie:
biskup smrť
:
asi 384
Patron:
zámočníkov a stolárov; vzývaný ako pomocník pri bolestiach nôh a horúčke; ďalej ako ochranca pri jarných mraziacich a pri premnožení hlodavcov
Atribúty:
biskup,dreváky, orol, pútnik, slnko
ŽIVOTOPIS
Pochádzal pravdepodobne z Arménska. Najprv žil svetským životom a kňazom sa stal až neskôr. V roku 335 sa zoznámil s biskupom Atanásom v Trevíre, ktorý tam bol vo vyhnanstve a stali sa priateľmi. Okolo roku 340 bol Servác menovaný biskupom v Tongerne v Belgicku. Účastnil sa početných synod, napr. v Sardice (Sofii), v Thrácii po boku Atanása (r.343-344); v Rimini (r.359). Na týchto synodách horlivo obhajoval katolícku vieru proti Ariánom. Tiež bol radený medzi najtvrdších odporcov arianizmu.
Národy strednej a západnej Európy v tom čase trpeli divokými nájazdmi pohanských Hunov. Biskup Servác predvídal hroziace nebezpečenstvo aj pre jeho vlažnú diecézu. Svoje stádo stále napomínal na pokánie a snažil sa aspoň sám konať kajúce skutky a byť čo najhorlivejší v modlitbách za svoju diecézu. Z toho dôvodu konal aj púť do Ríma, chce na hroboch apoštolov vyprosiť potrebné milosti pre svoju diecézu.
Legendárne rozprávanie o tejto púti uvádza, že orol s rozpätými krídlami mu na tejto ceste pri odpočinku poskytoval tieň a tak sa dostal medzi jeho atribúty. V Ríme sa po tri dni postil a zotrvával na Petrovom hrobe, kde nakoniec vraj zaspal a vo sne uvidel Petra, ktorý ho upozornil na veľkú hriešnosť katolíkov v Galii aj v susedných krajinách, kde pre svoju hriešnosť budú vydaní v moc nepriateľských pohanov. Jemu samému bolo prisľúbené zomrieť ešte pred vpádom Hunov.
Smutný sa vrátil za svojimi zverencami, aby im oznámil hroziaci trest a znovu ich vyzval na kajúcnosť. Potom odišiel do Maastrichtu v Holandsku, kde chcel byť pochovaný a vopred si pripravil hrob. Ten bol po jeho smrti oslávený divy a snáď v roku 564 bol už nad ním vystavaný chrám a posvätenie nového, väčšieho, je uvádzané r. 1039. Ten stojí ako najstarší v Holandsku a jediný nad hrobom svätca v tejto krajine. V r. 1372 tam Karol IV. získal čiastočku z pozostatkov pre svätovítsky chrám v Prahe.
Sv. Servác, biskup
Pochádzal z Arménska,narodený okolo r.310. Bol biskupom vo francúzskom meste Tongeren, keď k nemu v roku 336 sv. Atanáz, cisárom Konštantínom do Trevíru vyhnaný, na svojej ceste zavítal. Biskup Servác prijal chýrneho svätého učiteľa Cirkvi veľmi slávne.
Svätý Servác sa ako biskup vyznačoval vrúcnou a horlivou modlitbou a stálosťou v pravej viere. Keď sa i v tých krajoch začal ariánsky blud šíriť, bojoval horlivo proti nemu tak výdatne, že mnohí poblúdení, keď ich o svätej pravde katolíckeho učenia presvedčil, sa naspäť do sv. Cirkvi vrátili. Zmieril i rozdvojených veľmožov, ktorí jeden druhého ustavične napádali a medzi sebou krvavé boje viedli.
Keď Huni vraždiac a lúpiac vtrhli do Nemecka, veľmi sa zarmútil. Vedel s akou neúprosnou ukrutnosťou títo divokí pohania nivočia všetko, čo je sväté a kresťanské. Napomínal veriacich, aby činili pokánie, aby sa modlili, žeby takým spôsobom oslobodenie a zachránenie od týchto divochov u milostivého Boha vyprosili. Francúzski biskupi a veľmoži požiadali biskupa Serváca, ktorého už vtedy za svätého muža považovali, aby kvôli tomu sám do Ríma ku hrobom svätých apoštolov Petra a Pavla putoval, a tam všemohúceho Boha za odvrátenie hroziaceho veľkého nebezpečenstva svojou mohutnou modlitbou prosil.
Prišiel šťastne do Ríma a pri ostatkoch svätých apoštolov prelieval slzy v modlitbách po tri dni; prosil sv. apoštolov, aby oni svojím divotvorným príhovorom jeho poníženú modlitbu ráčili u nebeského trónu podporovať. Po dlhej a vrúcnej modlitbe bol premožený spánkom. V ňom sa mu zjavil pred hlavným oltárom skvejúci sa trón, na ktorý si sám Kristus Pán sadol. Okolo neho stálo veľké množstvo anjelov. Svätých apoštolov Petra a Pavla videl, ako kľačali a modlili sa pred Pánom.
O chvíľu vstal sv. Peter, pristúpil k nemu a hovoril: «Muž Boží, prečo neprestávaš plakať a modliť sa? Máš vedieť, že najspravodlivejší Boh ustanovil, aby Huni Francúzsko a iné krajiny a mestá v Európe pre ich nemravnosť a zločiny nivočili. I mesto Tongeren zastihne Božia pokuta pre neprávosti jeho obyvateľov. K tebe bude Boh milosrdný; ty nemáš uzrieť tú biedu vlastnými očami. Ponáhľaj sa domov, vezmi so sebou, čo k svojmu pohrebu potrebuješ, a choď do mesta Maastricht, lebo toto mesto zachráni Pán pre teba pred vpádom Hunov, aby miesto tvojho hrobu nebolo znepokojované a znivočené.»
Svätý Servác sa zarmútil nad tým, čo videl v tom sne. Spamätajúc sa, videl v tom prst Boží. Odovzdal sa teda do vôle Božej a vrátil sa naspäť do Francúzska. Kadekoľvek išiel, hlásal dôrazne pokánie, tiež i svoje videnie. Francúzi sa nechceli polepšiť; pokračovali vo svojom hriešnom živote; mnohí ho vysmiali a jeho hlas výstražný znel ako hlas volajúceho na púšti. Prídúc do svojho sídelného mesta, poďakoval za biskupskú hodnosť a odobral sa od svojho plačúceho stáda, ktoré dojemnými slovami napomínal k pokániu napomínal. Keď prišiel do mesta Maastricht, hlásal i tam pokánie a dal si prichystať hrob. «Musím zanedlho zomrieť», riekol. Pripravoval sa na smrť a za krátko aj v Pánu zosnul, dňa 13. mája roku 384 po Kristu. Francúzsko za krátko pocítilo, čo svätý Servác predpovedal. Mesto Maastricht však bolo zachránené bolo pred krvilačnou návštevou divokých Hunov. Sv. Servác je vyobrazovaný v biskupskom rúchu.
Poučenie
«To sú tí, ktorých sme vysmievali» – tak budú raz hriešnici hovoriť o svojom vtedajšom správaní oproti svätým, ktorí ich k pokániu napomínajú. Sv. Servác napomínal francúzsky národ, aby sa polepšil, oznamujúc, že metla Božieho trestu je blízko. V bujnosti a roztopašnosti pohrúžený ľud ho vysmial, a divokí Huni mu boli zanedlho trestajúcou Božou metlou. Svätý Servác neprosil o Božiu milosť pre seba; on prosil Boha o zachránenie kresťanského ľudu pred blížiacim sa krutým pohanom, ktorý ničil všetko, čo mu stálo v ceste.
– Boh je vševedomý a najspravodlivejší. Vedel, že ten ľud, za ktorý prosil svätý, nebude činiť pokánie, preto mu prikázal, aby opustil novú Sodomu. Mesto, ktoré sa polepšilo a prijalo kosti svätého, bolo zachránené. Spravodlivosť Božia požadovala, aby spupný a nemravný národ bol pokutovaný. Keď sa to stalo, vtedy každý pri hrobe sv. Serváca volal: «To je ten, ktorého sme vysmievali.»
Cnosť býva vysmievaná. I za našich čias zakúša posmech kárateľ nemravnosti, plniteľ Božích príkazov, nábožný kresťan. Keď sa kresťan stráni ľahtikárskeho života svojich vrstovníkov, aby Bohu a cnosti žil, aký posmech sa mu robí! Potlačenie svojich žiadostí alebo akejkoľvek náruživosti nie je tak ťažkou vecou, ako je vzdorovanie takým úsmeškom, pochádzajúcim od blížnych. Keď sa niektorý mladý človek vrhne do víru svetských rozkoší, keď je prvým pri všetkých dovolených i nedovolených radovánkach: ako býva ctený a vážený, ako pýšia sa ním často i jeho rodičia! Keď sa druhý venuje v tichosti pobožnosti a cnosti, keď vo svojej usporiadanej domácnosti je príkladom dobrých mravov: vysmieva ho svet, často i najbližšia rodina. A čo odpovedia raz takí vysmievači a posmeškári Bohu, keď im predstaví ich nespravodlivosť? «My blázni!» bude ich jediná odpoveď; ale ich poznanie bude neskoré, márne. «Hľaď, ako sú pripočítaní ku Božím dietkam a ich osud je medzi svätými» – tak budú raz nariekať odsúdení hriešnici.
Modlitba
Prosíme Ťa, ó Pane, vyslyš naše prosby, ktoré v sviatočný deň Tvojho svätého biskupa Serváca prednášame, a odpusť nám na orodovanie a skrze zásluhy toho, ktorý Ti verne slúžil, naše hriechy; skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen
