Volanie po odpustení
Počúvam často ostrú kritiku od ľudí, že kňazi nie sú dosť dostupní na spoveď. Možno to je dôvod. Nedostatočná dostupnosť kňazov a nedostatok kajúcnikov sú príznakom toho, čo pápež Pius XII. v roku 1950 nazval „stratou zmyslu pre hriech“.
Ľudia si nemyslia, že urobili niečo zlé. Desatoro je zastaraných. Omylom hovoria: „Každý ide do neba, na to isté miesto, na lepšie miesto. Môžeš predpokladať, že ti Boh odpúšťa."
Toto však nie je súcit, ale strata morálky, mŕtve svedomie. Ak ste vedome porušili jedno z desiatich prikázaní, ste v smrteľnom hriechu a musíte činiť pokánie.
Spoveď je tým prostriedkom, ktorý dal Ježiš Cirkvi, aby to urobila. Povedal nám, aby sme prostredníctvom tohto ľudského stretnutia s kňazom dostali jeho vlastné odpustenie, pretože keď svoje hriechy oľutujete nahlas pred inou ľudskou osobou, až vtedy sa im skutočne priznáte. Neutralizuje to hanbu, okamžite sa cítite nezaťažení a milosť dáva neviditeľný Boh, ktorý tiež prijíma vaše vyznanie prostredníctvom viditeľného služobníka.
Milosť je daná tak, ako Ježiš zasľúbil „komu odpustíte hriechy, tomu sú odpustené“. Takže počujete jeho hlas cez kňaza, ktorý hovorí: "Rozhrešujem ťa." Potom bez tieňa pochybností viete, že je vám odpustené.
Nebojte sa konať pokánie. Choďte na spoveď.
Modlitba.sk
