Fatimský zázrak, ktorý sa odohral po výbuchu atómovej bomby v Hirošime
Video: Fatimský zázrak, ktorý sa odohral po výbuchu atómovej bomby v Hirošime
V posledných dňoch druhej svetovej vojny, 6. augusta 1945 približne o ôsmej hodine, pätnástej minúte zhodil americký bombardér Boeing B 29 s názvom Enola gay prvú atómovú bombu v histórii, na Hirošimu v Japonsku. Atómový výbuch spôsobil nepredstaviteľné teplo, z hodnotou 6 000 stupňov Celzia a obrovský tlak vzduchu s rýchlosťou 4,4 km za sekundu. Všetko v okolí dvoch kilometrov od epicentra výbuchu bolo zničené a v okamihu bolo zabitých 140 000 tisíc ľudí. Odhaduje sa, že približne 200 000 obyvateľov Hirošimy prišlo v ten deň o život. Uprostred spálených tiel, kostier a všetkej škody, len osem blokov od miesta, nad ktorým explodovala bomba, vo vzdialenosti presne jedného kilometra, zostala stáť zázračne nepoškodená dvojposchodová budova fary. Budova nevykazovala žiadne poškodenie, ani okná neboli rozbité.
Keď bol, prípad vyšetrovaný, tak sa zistilo, že v budove žili štyria nemecký kňazi, jezuiti. Všetci boli v poriadku a utŕžili len niekoľko drobných zranení. Otec Hubert Schiffer, ktorý komunitu viedol, bol jedným z týchto kňazov.
Mal 30 rokov, keď atómová bomba explodovala a žil ešte ďalších 33 rokov v dobrom zdraví. Celý zbytok života rozprával o tomto zázraku. To isté platilo o ďalších troch kňazoch z komunity. Všetci prežili svoj ďalší život v pevnom zdraví, bez chorôb z ožiarenia, bez straty sluchu či rakoviny.
Otca Schiffera dôkladne preskúmali viac ako dve stovky vedcov, ale nedokázali vysvetliť, ako on a jeho spoločníci dokázali prežiť v takej blízkosti atómový výbuch. Otec Schiffer pripisoval zázrak ochrane Panny Márie. Hovoril: „Bol som uprostred atómového výbuchu a som stále živí a v poriadku. Nič sa mi nestalo“. Rovnako ďalších niekoľko stoviek odborníkov a vyšetrovateľov pokračovalo v štúdiu a skúmaní vedeckých dôvodov, prečo výbuch nepoškodil budovu fary.
Otec Schiffer vždy hovoril: „Veríme, že sme prežili, pretože sme žili posolstvo Fatimy. V tej budove sme žili a modlili sa ruženec každý deň“.
Podľa jadrového fyzika Dr. Štefana Reinherta z ministerstva obrany, Spojených štátov amerických, ktorý tento fenomén pozorne študoval, mali byť títo ľudia mŕtvi. Vo svojom komentári k výbuchu v Hirošime tvrdí: „Ich obydlie malo byť úplne zničené, lebo prešlo obrovskou teplotou a tlakom približne 70 ton na meter štvorcový. Budovy z nevystuženými tehlovými stenami, ktoré sa používajú u komerčných stavieb bývajú zničené pri tlaku dve tony na meter štvorcový. Pri tlaku 60 ton je dokonca aj železobetón ťažko poškodený a žiadny človek nemôže prežiť, pretože vašu lebku takýto tlak úplne rozdrví.
Nehovorím o škodách spôsobených z tepla. Neexistujú fyzikálne zákony, ktoré by vysvetľovali, prečo jezuiti zostali nedotknutí pri takomto výbuchu, aký nastal v Hirošime. Dospeli sme k záveru, že to museli byť iné sily, ktoré boli schopné pretransformovať ničivú energiu. Je to nad súčasne chápanie.
Fatimský zázrak, ktorý sa odohral v Hirošime je dobre známi a kvalitne zdokumentovaný. Od vojny bol publikovaný v rôznych časopisoch. Doposiaľ ešte nikto nebol schopný ponúknuť žiadne vedecké vysvetlenie tohto javu.
Naše svedectvo by nebolo úplné, ak by sme nespomenuli udalosť v Nagasaki, kde svätý Maximilián Kolbe založil v roku 1930 kláštor Záhrada Nepoškvrnenej. Keď potom 9. augusta 1945 USA zhodili aj na Nagasaki atómovú bombu, veľká časť aj tohto japonského mesta bola zrovnaná zo zemou. Mŕtvych bolo zhruba 74 000. V Záhrade Nepoškvrnenej však nebola zničená jediná budova, ani jeden rehoľník, či študent nebol zranený. Pýtate sa prečo? Aj tam sa totiž denne modlili ruženec.
