Rodina-hodnota potláčaná našou vládou.

Mária Borovská je mama na plný úväzok. Prvý syn sa jej narodil, keď mala 23 rokov a študovala posledný ročník stavebnej fakulty.
Dnes má 43 rokov a osem detí: Braňa (20), Marušku (19), Janka (17), Kláriku (15), Zuzku (13), Paľka (10), Alžbetku (6) a Bernadetku (3). Svoj život neplánovala od začiatku zasvätiť rodine, no takmer 20 rokov strávených na materskej dovolenke neľutuje. Rodina je pre ňu dôležitejšia ako akákoľvek kariéra.
Aký je život s ôsmimi deťmi?
Úžasný, aj keď nie vždy bol jednoduchý. Najťažšie to bolo pred desiatimi rokmi, keď sme mali šesť detí a všetky boli ešte malé - najstarší syn mal len desať rokov. Bola som hodená do vody a musela som plávať, aby som sa neutopila. Popri starých rodičoch nám niekedy pomáhali aj dve študentky. Ale časom sa všetko mení a ovocie postupne dozrelo. Dnes už mám opatrovateľov doma - staršie deti. Až teraz vidím, že prinášať obete sa oplatilo.
Od začiatku ste plánovali mať veľa detí?
Nie, chcela som asi tri. Štúdium v poslednom ročníku na vysokej škole som si pre narodenie syna rozložila na dva roky a pri štátniciach som už mala deti dve. O ďalšie dva roky sa mi narodil Janko, no štvrté a piate dieťa prišli neplánovane. Nuž a potom mi asi do hlavy vstúpili materské hormóny...
...a zmenili vám životné priority?
Po piatom dieťati som sa samej seba opýtala: čo s načatým životom? Povedala som si, že ak Boh dá, potešila by som sa aj šiestemu dieťaťu. A prišiel Paľko. Keď odrastal, hovorila som si: Čo budem robiť? Keby som tak mala dievčatko. A prišlo. Oproti nezbednému a živému Paľkovi bola Alžbetka priam cukríčkom. Potom som túžila ešte po jednom dievčatku - a tak máme aj najmladšiu, trojročnú Bernadetku.
Dnes veľa ľudí hovorí, že je ťažká ekonomická situácia a nechcú mať viac ako jedno či dve deti.
Vtedy boli iné časy, veľa vecí nebolo. Dnes je veľa zbohatlíkov, majetkové rozdiely sú väčšie, ľudia túžia po peknom oblečení, nábytku, cestovaní... veď je z čoho vyberať. Preto sa dnes asi ľuďom ťažšie rozhoduje, čo vlastne chcú - deti alebo majetok.
Stihli ste sa popri deťoch niekedy zamestnať?
Nie, keď som mala tri deti, diplomový vedúci mi chcel pomôcť zamestnať sa. Povedala som mu, že by som rada učila a začala som si robiť pedagogické minimum. Keď som šla na prvú skúšku, už som bola tehotná s Klárikou, no nevedela som o tom. Myslela som si, že sú to stresy zo skúšky. Po dvoch rokoch, keď som mala štátnice, bola už v brušku uhniezdená Zuzanka.
V 31 rokoch ste mali päť detí. Ako ste si s nimi poradili?
Nebolo to jednoduché. Priznám sa, že som si raz aj poplakala. Jedno ráno som si uvedomila - dve deti boli v škole, tretí Janko už chodil do škôlky a s dvoma deťmi som bola doma - že s deťmi nestihnem ísť ani na prechádzku. Musím totiž navariť, upratať, oprať, potom ísť pre Janka do škôlky, pre deti do školy... Závidela som mamičkám, ktoré sa vonku pohodovo prechádzali s jedným dieťaťom.
Uvažovali ste nad tým, že si najmete na pomoc nejakú študentku?
Áno, mala som dve úžasné študentky, ktoré mi pomohli prekonať najťažšie obdobie.
Dnes je to už "pohodička"?
A čo nám chýba? S Bernadetkou si doma užívame. Dokonca mi ju predpoludním vezme na prechádzku najstarší syn, keď nemá školu. Alžbetka chodí do škôlky, ostatní do školy. Doma nám chýba len 19-ročná Maruška, ktorá študuje masmediálnu komunikáciu v Madride.
Nikdy ste nemali pocit, že vám uniká kariéra?
Prvých päť rokov som na niečo také vôbec nemala čas myslieť. Túžila som po deťoch a našla som sa v nich. Život s deťmi ma napĺňa a myslím si, že ma ešte potrebujú dosť na to, aby som sa začala realizovať niekde inde. Možno o chvíľu prídu vnúčence a mladé rodiny budú potrebovať moju pomoc. Veď aj nám pomáhajú rodičia - je to ako štafeta, ktorá sa odovzdáva. A možno mladým bude treba pomôcť ešte viac.
Prečo? Majú to dnes mladí ľudia ťažšie, keď si chcú založiť rodinu?
Určite áno, majú možnosť viac sa realizovať - študovať, pracovať, ísť do zahraničia. Budem rada, ak pri tom moje deti stihnú mať aj potomkov, s ktorými im rada pomôžem. Pretože pomoc s deťmi potrebuje každý.
Keby ste teraz mali 23 rokov, bola by vaša voľba iná?
Po poznaní, aké fantastické je mať takúto rodinu, nie. Som šťastná, že ma "osud" zavial tam, kde som teraz a že mám také veľké bohatstvo. Ale neručím za seba, čím by som sa dala zlákať, keby som mala na výber toľko, ako majú mladí ľudia dnes. Vždy som však mala rada deti a túžila som po nich. Mnohodetné rodiny som nepoznala, okrem rodiny môjho manžela, ktorý mal päť súrodencov. Ja mám dvoch bratov. Žena si síce môže povedať, že chce mať veľa detí, ale čo ak na to muž nepristane a nebude jej s nimi pomáhať? Našťastie som si našla muža, ktorý chcel veľa detí a veľmi mi pomáha. Hoci aj naňho niekedy príde melanchólia, že by nám chcel viac dopriať. Možno by aj postúpil v kariére. Môj muž však dal prednosť rodine. Uvedomuje si hodnotu veľkej rodiny a neľutuje to.
Ako vyzerá váš bežný deň?
Podľa okolností. Keď deti odídu do školy, naraňajkujem sa a pustím sa do upratovania a varenia. Vtedy mám pokoj a …