Bola hrdinská smrť pátra Maximiliána Kolbe snaha o falošný pocit väčšej zbožnosti a nadradenosti jedných voči druhým?
Bola hrdinská smrť pátra Maximiliána Kolbe snaha o falošný pocit väčšej zbožnosti a nadradenosti jedných voči druhým?
Nedávno sme si pripomenuli mučenícku smrť sv. Maximiliána Mária Kolbe. V júly 1941 ušiel z koncentračného tábora Osvienčim, kde bol uväznený aj sv. M. Kolbe väzeň. Aby odstrašili ostatných väzňov od úteku, vybrali desať mužov, ktorí mali byť usmrtení. Medzi nimi aj seržanta poľskej armády Francisa Gajowniczeka. Tento začal plakať a prosiť, aby bol ušetrený, lebo ho doma čakala žena a deti. Vtedy odvážne zo zástupu väzňov vystúpil páter Maximilián Kolbe a žiadal, aby mohol ísť do bunkru hladu on, namiesto tohoto mladého muža. Iste toto odvážne gesto páter Maximilián Kolbe neurobil z pocitu väčšej nadradenosti voči druhým, ale na základe zvláštnej Božej milosti z lásky k Bohu a k blížnym. Koľko biskupov a kňazov by to dnes považovalo za ostentatívnosť?
„Život milostí má svoje pravidlo, ktoré je lenivcom odporné, usilovným pracovníkom sa však zdá byť povznášajúcim, čím viac dostaneme milostí, tým viac musíme pracovať.
Boh nedáva milosti k sladkému pôžitku, sťa mäkkú pohovku, milosť Božia je plameň, blčiaci v srdci a v rukách, za pomoci ktorého sa ukuje v šmykni ľudskej vôle svätý skutok práce, ona je mečom archanjela, blýskavo bojujúcim božie boje. To platí už o milosti samej.
Pri svätom prijímaní však zostúpi do ľudského srdca stelesnená plnosť milosti, človek prijíma samého Darcu milostí. Z toho podľa neúprosných zásad logiky nasleduje, že teda musia byť skutky toho človeka skutkami Kristovými. Skutkami Kristovými, nielen zbožnými želaniami, vznešenými myšlienkami, lesklými predsavzatiami, ale skutkami!
Skutkami Kristovými, nie malými trpasličími skutkami, nie dielami, ktoré by vedel vytvoriť aj pohan, v ktorých nežije Kristus, dielami, ktoré sú hodné Syna Božieho, dielami kristusovskými! Lebo veď Kristus žije v tebe: nie obyčajný človek, nie ohraničený, práce sa strániaci človek – nie… Kristus, „v ktorom bolo všetko stvorené.“ (Kol 1, 16)
A Kristus žije v tebe, snáď nie len slabá rozpomienka naň drieme v tvojej duši – nie, Jeho život soptiacej práce, ohnivé úsilia za Kráľovstvo Božie, život všetkých životov žije v tebe“.
