Halloween je o zvykaní si na zlo. O. Bortkiewicz: antikresťanská ilúzia nahrádza realitu
Halloween je o zvykaní si na zlo. Zvykanie si na zlo, ktoré sa bagatelizuje a berie ako zábavu. Poviem stručne a výstižne: cez túto „hru“ sa dieťa absolútne nepostaví zoči-voči smrti ani nesmrteľnosti, ale môže absorbovať zlo tým, že ho bagatelizuje – hovorí p. Prednášal prof. Paweł Bortkiewicz TChr.
Pán profesor, dovoľte mi začať provokáciou: Halloween je skôr o tom, že si človek zvykne na smrť alebo na nesmrteľnosť?
Je ťažké privyknúť si niekoho na nesmrteľnosť v situácii, keď sú pravdy viery odmietnuté. Jediným posolstvom, ktoré hlása Pravdu skutočným, vážnym spôsobom, primeraným dôstojnosti ľudského života o vzkriesení a nesmrteľnosti, je kresťanstvo. Ak sa spochybňuje kresťanstvo, zostáva určitá ilúzia, irónia alebo cynizmus.
Halloween je v skutočnosti pokusom o cynický prístup k životu a nezoznamuje človeka ani so smrťou, ani s nesmrteľnosťou, ale snaží sa zabiť otázky o zmysle života.
...ale veľa detí a dokonca aj dospelých na Západe, ktorí sa aktívne zúčastňujú Halloweenu, veria, že duchovia sú nesmrteľní a raz nimi budú...
Viera v duchov alebo samotný pojem duch je vo filozofickej a náboženskej tradícii veľmi bohatý, ale aj veľmi nejednoznačný. To, s čím máme do činenia, je svet, mierne povedané, rozprávky, fikcie alebo halucinácie. Toto nemá nič spoločné s pojmom duch v striktne filozofickom alebo náboženskom zmysle a už vôbec nie v kresťanskom zmysle. Preto je tu privykanie si na ducha ako na istý determinant budúceho života, ešte raz zdôrazňujem, hotová fatamorgána.
Katolícka viera odmieta niečo také ako vieru v duchov spôsobom, akým nás predáva popkultúra. Žiaľ, zdá sa, že veľa ľudí, vrátane katolíkov, verí v duchov, poltergeistov a iné podobné stvorenia...
Podľa môjho názoru to môže naznačovať aspoň niekoľko problémov. Po prvé, v človeku je hlad po nesmrteľnosti, je tu túžba po nesmrteľnosti a ani procesy ateizácie a sekularizácie tento hlad neodstránia. On zostáva.
Otázkou však je, či sa tento hlad uspokojuje rozumným, skutočným spôsobom, alebo ho uspokojuje nejaká náhrada, nejaká náhrada. Máme teda dočinenia na jednej strane s ozajstným hladom a na druhej - s úplne fiktívnou, iluzórnou náhradou za jeho uspokojenie, ktorou je Halloween, vyvolávanie duchov a s ním spojený celý marketingový a kultúrny priemysel.
Problém je v tom, že ľudia majú na dosah ponuku, ako vlastne ukojiť svoj hlad po nesmrteľnosti v podobe kresťanstva; majú skutočné slová Niekoho, kto ako jediný v histórii povedal: „Ja som vzkriesenie a život. „Kto verí vo mňa, nikdy nezomrie, ale bude žiť,“ a ich pravdu potom dokázal svojím vzkriesením. Daná, hovorovo povedané, istota – mnohí ju radšej odmietajú a prijímajú niečo, čo je absurdné, veľmi ironické a cynické, pretože to uráža ľudskú dôstojnosť.
Počas Halloweenu dominujú makabrózne prevleky, alebo aspoň tak to popkultúra prezentuje: zombie, duchovia, diabli a iné príšerné stvorenia a... príšerní ľudia, ako sú sérioví vrahovia. Zdá sa mi, že normálneho človeka by niečo také malo znepokojovať. Bohužiaľ, namiesto úzkosti počuť hlúpy smiech a opakovanie, že je to len zábava...
Rozhovor sme začali otázkou, či je Halloween o tom, že si človek zvykne na smrť alebo na nesmrteľnosť. Halloween je podľa mňa o zmierení sa so zlom. Zvykanie si na zlo, ktoré sa bagatelizuje a berie ako zábavu. Poviem stručne a výstižne: cez túto „hru“ sa dieťa absolútne nepostaví zoči-voči smrti ani nesmrteľnosti, ale môže absorbovať zlo jeho bagatelizovaním. Pretože, ako hovoríte: deti sa prezliekajú za sériových vrahov a nikto s tým nemá problém... Toto je však vstup na priamu cestu k bagatelizácii zla a nie je prekvapujúce, že toto stotožnenie sa so zlom môže vyústiť v ďalších krokoch sa končia skutokmi skutočnej agresie.
Halloween je v Poľsku ešte len v plienkach, no stávajú sa aj „zvláštne“ situácie. V roku 2019 v kostole Preblahoslavenej Panny Márie, Matky Cirkvi v Bełchatówe, hneď po večernej svätej omši kňaz zavolal políciu. Všimol si, že počas prijímania jeden dospievajúci chlapec vypľul Najsvätejšiu sviatosť a dal si ju do vrecka a potom chcel utiecť. Kristovo telo malo byť poškvrnené počas tzv čierna hmota. Koľko rozhorčenia bolo v ľavicovo-liberálnych médiách... Koľko bolo trhania šiat a opakovania, že je to „neškodná zábava“ a kňaz je „odpad z oblátky“...
V prvom rade vám ďakujem, že ste mi pripomenuli, že liberálna ľavica nazýva Najsvätejšiu sviatosť oblátkou. Toto slovo sa objavuje v rôznych rozprávaniach epidemicky. Pred pár mesiacmi sme museli riešiť "mediálnu situáciu": kňaz jedol sväté prijímanie, ktoré zostalo po cintorínskej svätej omši - v kaplnke na cintoríne nebol bohostánok, tak kňaz jednoducho skonzumoval Kristovo telo v súlade so zdravým rozumom a predpismi, pretože nemal možnosť si ho uložiť.Svätú sviatosť. Ako reagovali médiá? S úplnou perfídou a premyslenosťou informovali prijímateľov, že kňaz jedol oblátky z konzervy. Spomínam to preto, lebo tu máme do činenia so slovnou profanáciou Najsvätejšej sviatosti, ktorá sa v Poľsku jednoducho odohráva v médiách a je to niečo obludné.
Keď si však uvedomíme, že incident, o ktorom hovoríte, sa týkal urážky Najsvätejšej sviatosti, treba zdôrazniť, že reakcia kňaza, ktorý chcel ochrániť Telo Kristovo pred úplným znesvätením, je absolútne hodná úcty, ba dokonca obdivu. Ukazuje nám však rozsah problému. Ako som už povedal: Halloween začína zdanlivo nevinnými vtipmi, ale tieto vtipy sú zasadené do celého protikresťanského kontextu. Toto vstupuje do sféry zla.
V tejto chvíli sa, samozrejme, ozvú početné hlasy posmievajúce sa tomuto tvrdeniu, ale nič to nezmení na tom, že existujú určité procesy, ktoré človeka ničia, ničia jeho psychiku a duchovno a každý rozumný to potvrdí. Všetko to začína nenápadne a pokračuje, až sa napokon stane, že prvkom hry sa stane aj tá najsvätejšia realita.
Čo ma na celej tejto záležitosti zarazilo najviac bol fakt, že tzv Na čiernu omšu nechceli použiť obyčajnú oblátku kúpenú v obchode, ale Svätú sviatosť. Toto ukazuje rozsah problému: tento tínedžer to zobral vážne – nie oblátka, ale skutočné Telo Kristovo...
No a o to ide – hranica medzi tým, čo je symbol a čo je realita, je už dávno zmazaná. Táto hranica sa stiera práve preto, že cez symbol vstupujeme do sféry reality. Ak je symbol zlý, vedie to v konečnom dôsledku k zničeniu reality a dokonca k útoku na najväčšiu svätosť. V tomto prípade nebola svätosť sprofanovaná len vďaka zásahu kňaza...
Presne tak... Pred časom som videla kňaza podávať sväté prijímanie... v šatke, lebo žena ju chcela zaniesť svojmu chorému manželovi. Podľa môjho názoru je niečo také zneužívanie a profanácia a môže viesť k ešte väčšiemu zneužívaniu a profanácii...
Čo môžem povedať... Proces desakralizácie a znesvätenia Najsvätejšej sviatosti prebieha v súčasnosti veľmi rýchlo. Všetko ide na nekontrolovateľnom klzkom svahu...
Ide o problém, ktorý si vyžaduje zásah vo všetkých oblastiach. Na jednej strane musíme bojovať proti zneužívaniu, ku ktorému dochádza v priestore liturgie, ale musíme tiež pozorovať a čeliť tým, ktoré vedú k rúhačským alebo svätokrádežným skutkom vo vzťahu k Najsvätejšej sviatosti, a tieto skutky nepochybne pochádzajú z týchto situácií. , tieto udalosti, ktoré jednoducho vykonávajú určitú inverziu reality. Upozorňujeme, že celý priestor Halloweenu je v podstate vyhnaním Boha a ním vytvoreného sveta mimo oblasti nášho ľudského sveta. Na tomto mieste je predstavený úplne prevrátený a zdeformovaný svet; svet, v ktorom sa so zlom zaobchádza ako s niečím smiešnym; svet trivializovaného zla a vytlačeného dobra. V takomto svete môžete robiť čokoľvek, od znesvätenia Najsvätejšej sviatosti až po útok na Boha...
Trivializácia zla, smiešnosť, dobrá zábava – to všetko symbolizuje Halloween. Prečo je teda na Západe toľko dekadencie či dokonca existenciálneho nihilizmu? Ak sú ľudia oboznámení so všetkým, prečo je to v konečnom dôsledku beznádejné?
Dnes je Západ obrazom strašne zdevastovanej reality. Na jednej strane máme svet ilúzií navrhnutý všetkými možnými spôsobmi, ako stále zdôrazňujem. Na druhej strane tu máme progresívny svet presadzovania rôznych ideológií, ktoré dekonštruujú ľudskú identitu a rozbíjajú to, čo je v ňom jednota. Máme predsa svet, ktorý navrhuje úplne nového človeka, ktorý sa opäť snaží presvedčiť, že bude „ako Boh“ – nielenže bude poznať dobro a zlo, ale bude nesmrteľný – bude "homo deus", "človek boh", ako hovorí Harari.
Toto všetko sa deje, ale všetko je to fikcia. Ak fikcia skutočne nahradila skutočné posolstvo Dobrej zvesti, skutočné posolstvo kresťanstva, ktoré založilo západnú civilizáciu, potom si nemôžeme klamať, že v tejto konfrontácii ilúzie s existenciálnou realitou dochádza ku katastrofe človeka, ktorý bol zbavený Boha. a Jeho prítomnosť, Jeho Slovo a Dobrá zvesť. Namiesto toho sa človek riadi súborom ilúzií, ktoré nemajú skutočný význam – ani spasenie človeka, ani zabezpečenie nesmrteľnosti, ani oslobodenie od zla, ani ho nedokážu priviesť do sveta autentického dobra. Toto všetko musí skončiť.
Boh vám žehnaj za rozhovor.
Tomáš D. Kolánek