Camil Horall
1527

BOH -milosrdný,láskavý Otec a spravodlivý,trestajúci Sudca...

Boh je len jeden...aj v Starom Zákone ...aj v Novom...hoci sa nám javí v Starom Zákone niekedy aj ako krutý vládca a sudca...
Boh neodpustil prvú zradu a neposlušnosť Adamovi a Eve...potrestal ich...aj všetkých ich potomkov a celé ľudstvo...Boh vedel všetko vopred,že ho prví ľudia sklamú a nedodržia jeho príkaz...ale chcel ich mať slobodných pre dobro i zlo...Slobodná vôľa človeka vytvára nebo i peklo pre neho samého...
Boh sa mohol zmilovať a odpustiť im,keď ich vyhnal z raja...Boh mohol hneď prvý hriech ľudí zmazať a odpustiť...ale neodpustil...trestal...Boh mohol prvým odpustením zmeniť beh dejín sveta a ľudstva...ale neurobil to...nechal hriech rásť do ohromných rozmerov...Boh mohol zničiť existenciu padlých anjelov...zakladateľov pekla...ale nechal ich bojovať proti Nemu samotnému...Bežnému človeku sa zdá až priveľa nelogiky pokope...Boh ešte pred stvorením sveta,človeka a vesmíru a stvorením času, vedel,že to neslávne dopadne ...a predsa stvoril...Adam s Evou utekali z raja vzlykajúc a ľutujúc, čo urobili...ale na Pána Boha to neúčinkovalo...Ježiš neutekal za Judášom s prosbou...Judáško môj drahý,milý...to vôbec nevadí,že Ma zrádzaš,stále Ťa milujem...ani Ježiš nenariekal... môj drahý Judáško...všetko ti odpustím...aj že sa nekájaš a si sebec zameraný len na peniaze....


Ježiš neutekal pod figovník v údolí prekliatych...temné údolie Hinnom...aby Judáša chlácholil a presviedčal,aby sa nevešal a ako ho má rád...Ale Ježiš smutne zvolal -Ten syn zatratenia...


Boha neobmäkčili náreky,vzlyky topiacich sa v Potope sveta...ani krik nemluvniat ,keď sa hriešnici topili...a kde prišli tí utopení..ich duše...do pekla? očistca či neba?


Boh nedbal na vresky a revy umierajúcich v Sodome a Gomore,keď zaživa horeli a zem ich pohlcovala...Nezľutoval sa ...mali možnosť a čas...ale odmietli...ich slobodná vôľa rozhodnutie sa postavili proti Bohu...a preto nenašli božie zľutovanie,milosrdenstvo a odpustenie...to prichádza len v jedinej možnosti - cez úprimné pokánie.... nie frašku cez navonok a hru na slepú babu s Bohom...


Ale Boh odpúšťa skazenému,hriešnemu mestu Ninive,lebo sa dalo na úprimné pokánie...Odpúšťa aj vrahovi,smilníkovi a cudzoložnikovi -kráľovi Dávidovi,ktorý toľko zhrešil...ale sa kájal a morom slz a bolesti zmýval svoje viny a ponížene prosil Boha o odpustenie...bola to pravá ľútosť srdca...

Odpustil aj kajúcemu Šavlovi...ktorý mal toľko kresťanskej krvi a bolesti na svojich rukách,hoci musel zoslať očistný blesk z neba...

Či je Boh milosrdný,odpúšťajúci Otec...alebo prísny,spravodlivý Sudca...to závisí len od nás...či sa kajáme,ľutujeme,prosíme...alebo sme zátvrdliví,pyšní a surovo odmietame svoje viny a nechceme sa polepšiť a napraviť...

Načo...sa kájať...veď je to prirodzené,ľudské...a Boh nás predsa nemôže zatratiť a hodiť do pekla,keď je milujúci,milosrdný Otec...to je len také BU BU BU...strašenie nejestvujúcim peklom...všetci budeme spasení a máme nebo...či hriešni či nehriešni...to sú mocné heslá súčasnej, liberálnej spoločnosti,ktorá pramálo dbá na nejaké božie príkazy,zákazy a práva Cirkvi...Kňazi aj vyšší klérus si užíva...tak čo...aj aj budem...Ale hrozivé prebratie sa vo večnosti po smrti ukáže inú spravodlivosť...tesná brána...buďte čistí...blahoslavení....čistého srdca...kájajte sa,lebo všetci zahyniete...atď

Boh stvoril svet a ľudí...a vedel ako to dopadne a predsa neprerušil stvorenie a neukončil ho predčasne...
A nad všetkým svieti božia pravda...Boh je spravodlivý Sudca,ktorý dobrých odmeňuje a zlých tresce...áno tresce... a to aj hroznými spôsobmi...choroby,staroba,vojny,hlad,utrpenie a smrť a večné zatratenie...
Ak pôjdu do večného zavrhnutia a temnoty mnohí z predstaviteľov kléru /kňazi a vyššie/ tak my ich nemáme nasledovať...aj keď sú kňazi a majú byť služobníci Boha...každý si ponesie svoj vlastný batoh skutkov života na druhý svet a svoj súd...a bude súdený za svoje skutky...Nespoliehajte sa opovážlivo na milosrdenstvo božie...lebo vtedy žiadne nebude...ostane len trest a ťažký úder trestajúcej ruky...
Ani láska nie je slepá...vie odlíšiť, čo je božie a čo je ľudské...Nemôžeme milovať hriech a zlo...Hriech vytvorí hlbokú priepasť medzi nami a Bohom...a bez ľútosti a pokánia sa zrútime do tej bezodnej priepastí a naveky zahynieme...trpiac pekelné,večné muky...

A tak nad všetkým stojí a cez všetky dejiny a čas ...Boh-milosrdný,odpúšťajúci Otec i prísny a spravodlivý Sudca...

Camil Horall zdieľa
397
Keď je Pán Boh milosrdný,láskavý Otec a zároveň prísny,trestajúci Sudca...