Kresťania by sa mali vyhýbať hriechu v „každej dobe“, najmä v oblasti „Módy“ a „Nostalgie“
Každá doba, vek, čas, ... na zemi je pre diabla príležitosťou na pokúšanie ľudí a zvádzania ich ku hriechu, preto môžeme povedať, že diabol hreší v každej dobe. Diabol pokúša a navádza ľudí na rôzne hriechy, ale oblasť Módy a Nostalgie môžeme vidieť v každej dobe.Módu môžeme vidieť ako sa mení napr. v obliekaní alebo v hudobnom žánri, sporadicky približne po uplynutí 10 rokov. Konkrétne v 60 rokoch min.stor. (1960-1970) vo svete dominovala rockandrollová hudba, v 70 rokoch viac hippies, 80 roky Rock, 90 dancefloor, ...
Odrazilo sa to aj v odevnej móde a dokonca aj v stavebnom priemysle. Tvary, farby, znaky, ... ale rovnako to zasiahlo aj filmový priemysel a taktiež náboženskú oblasť. Cirkev ako Božsko-ľudská ustanovizeň síce "nie je z tohto sveta, ale je vo svete" alebo ináč povedané: kresťania majú zasahovať do každej oblasti života, ale zároveň aj sami sú ovplyvnení týmto svetom a pokúšaním diabla v spomínaných oblastiach Módy.
Kvôli tomu sa stávalo a stáva, že kresťania sa rôzne obliekajú a častokrát aj podľa svetskej módy, ktorá zvykne byť extravagantná proti dobrým mravom. Napr. bola doba, kedy v móde najmä u mladých ľudí – bolo bežné nosiť roztrhané nohavice (jeansy, rifle, ..). Potom prišla móda nosiť nohavice, ktoré navonok vyzerali ako špinavé. (80-90 roky). Niektorí mladí chlapci a dievčatá chodili do kostola s roztrhanými nohavicami alebo navonok špinavým odevom.
Pred touto dobou, keby niekto prišiel do kostola alebo keby len chodil na verejnosti s potrhaným alebo navonok špinavým odevom, tak by ho považovali za chudobného človeka alebo morálne neprispôsobivého človeka, ktorý provokuje spoločnosť. Avšak prišla nová móda a zrazu to, čo bolo kedysi nemorálne alebo prejav chudoby sa začalo vnímať za normálne, až žiadostivé.
Takéto nemravnosti dokáže spôsobiť diabol u ľudí, ktorí aj keď sa považujú za veriacich, predsa ak si nestrážia vieru a mravy, ľahko podľahnú diablovým pokušeniam v tejto oblasti života.
Nostalgia
Táto oblasť života je pre každého človeka emocionálnym správaním a vychádza z potreby žiť zo spomienok na minulosť, aby posilnilo budúcnosť resp. žiť v prítomnosti. Každý človek preto hľadá v spomienkach také udalosti, ktoré boli pre neho pozitívne.
Napr. zážitok z detských slávení Vianoc
Dospelí i starší ľudia radi spomínajú na Vianoce z detstva, samozrejme len na tie, ktoré zažili v bezpečí domova alebo v prítomnosti milujúci ľudí. To je podstatné pre dobré spomienky, lebo ostatné môžu byť falošnou predstavou.
Totižto zažiť Vianoce v bezpečí a láske blížnych, či už rodičov alebo iných ľudí...je uskutočnenie odkazu Boha, ktorý prišiel na tento svet v Osobe Ježiša Krista. Tak ako Ježiš sa na Vianoce narodil v bezpečí a láske sv.Jozefa i Matky (Panny Márie) rovnako odkazom pre každú generáciu je zažiť Vianoce v bezpečí a láske v kruhu svojej rodiny, prípadne milujúcich ľudí.
Avšak častokrát sa stáva, že ľudia nostalgicky spomínajú na Vianoce viac na materiálne a pôžitkárske zážitky, ktoré sa len navonok javia ako dobrý prejav Vianoc.
Napr. keď ľudia sa tešia z toho, ako kedysi sa nemuseli starať o prípravu vianočných jedál, poriadok, čistotu, zháňaním darčekov,pomoc ľuďom bez domova alebo jednoducho chudobných ľudí, lebo to všetko za nich urobili rodičia a oni sa hrali s kamarátmi alebo pozerali rozprávky a jedli koláče.
Jedlo a zábava ich ešte v dospelosti fascinuje na Vianociach viac ako skutočné posolstvo Vianoc.
Zábava je najľahším prostriedkom pre diabla ako získať dušu človeka pre svoje nemravné až okultné praktiky. Rozprávky sa javia ako nevinné zábavy pre maličkých, ktoré rodičia radi používajú pre svoje deti, aby sa mohli venovať príprave jedál atď... Deti sa zabávali pri televízore a rodičia sa realizovali v domácnosti. Vedeli to aj politickí vládcovia (socialistický režim minulého storočia) a preto, keď prišli Vianoce, najviac bolo v televízii vidieť rozprávky, ktoré odvádzali pozornosť od posolstva Vianoc a to výmyslami o škriatkoch, dobrých vílach, čarovných postáv, ktoré sa navonok javili ako hrdinovia. Deti, ale aj rodičia radšej pestovali u deťoch záujem o takéto navonok zdanlivé hrdinstvá, ako keby sa ich deti mali venovať skutočnému posolstvu Vianoc.
Radšej nechávali vyrásť svoje deti vo fantázii čarovných rozprávok a filmov, ako keby ich mali angažovať v čistote viery a mravov, lebo nechceli, aby sa konfrontovali s politikmi, učiteľmi, ... s komunistickým režimom, ktorý ich klamal už do detstva o viere v Boha.
Neskôr na to doplatili tak, že z detí vyrástli dospelí ľudia, ale s formálnou vierou, lebo nostalgicky ešte spomínajú na „dobré časy“ z detstva a teraz svojim deťom púšťajú čarovné rozprávky plné čarov, okultizmu, špiritizmu...
Uvediem niekoľko: Mrázik, 3 oriešky pre Popolušku, Soľ nad zlatom, Perimbaba, ...
Skutočný zážitok Vianoc si žiada zrieknutie sa hriechu a naplnenie odkazu Svätej Rodiny: starostlivosť o vieru a mravy.
Zahodiť "starý odev" hriechov a falošných predstáv (bludných rozprávok) a "obliecť si Krista" ohlasovať Ježiša za jediného Hrdinu celého sveta a konať skutky milosrdenstva najmä u tých, ktorí javia chudobu ako sv.Rodina, keď hľadala prístrešie.