Vyše 500.000 ľudí 2. 2. 2014 pochodovalo v Paríži a Lyone za tradičné rodiny. V nedeľu nad Parížom celý deň nádherne svietilo slnko, chvíľami počasie pripomínalo skôr jar než začiatok februára a …Viac
Vyše 500.000 ľudí 2. 2. 2014 pochodovalo v Paríži a Lyone za tradičné rodiny.
V nedeľu nad Parížom celý deň nádherne svietilo slnko, chvíľami počasie pripomínalo skôr jar než začiatok februára a Francúzi znovu vyšli do ulíc. Začala „sezóna 2“ hnutia La manif pour tous, tentokrát zasadená do celoeurópskeho rámca. V tento deň sa totiž konali demonštrácie na podporu rodiny v mnohých európskych mestách: v Ríme, Madride, Viedni, Bruseli, Berlíne, Varšave, Budapešti a účasť nahlásili aj Írsko, Litva, Argentína a dokonca niektoré ázijské krajiny.
Účastníci pochodu v Paríži
Vo Francúzsku sa nedeľná demonštrácia konala na dvoch miestach: v Paríži a v Lyone. Očakávaná účasť bola 50-100 tisíc ľudí, nakoniec do ulíc Paríža vyšlo podľa organizátorov viac než pol milióna ľudí (80 tisíc podľa polície). V Lyone sa zúčastnilo približne 40 tisíc ľudí.
Sprievod vychádzal z námestia Ecole militaire, smerom k námestiu Denfert Rochereau, kde bol naplánovaný oficiálny program. Účastníci manifestácie vytvorili sprievod dlhý približne 7 km a v dave bolo vidieť všetky vekové kategórie: dôchodcov, mladé rodiny s deťmi, veľmi veľa mladých ľudí, rehoľníkov, zástupcov politických strán, moslimskú komunitu.
V Lyone v čele sprievodu spolu s ostatnými išiel kardinál Philippe Barbarin a rektor Veľkej mešity v Lone Kamel Kabtrane. Okrem tradičných zástav s logom hnutia bolo opäť možno vidieť aj mnohé podomácky vytvorené slogany, napríklad: „jazyk socialistov: otec= reakcionár, škola=chrám socialistov“ či “ Brusel, nechaj naše deti na pokoji“ „máme plné zuby „prilbistu““ (ako narážka na aféru Hollanda, ktorý na motocykli s prilbou na hlave po nociach potajomky chodil za svojou milenkou herečkou Gayet, pričom stále žil vo vzťahu so svojou konkubínou žurnalistkou Valerie Trierweiler),“ocko nenosí sukňu“ “extrémisti? koľko áut zhorelo?“ Posledný slogan bol zjavne narážka na vyhrážky ministra vnútra Vallsa, ktorý sa deň pred demonštráciou otvorene snažil zastrašiť účastníkov a ľudí, s iným než oficiálnym názorom, označil za útoky proti jednote a republikánskym princípom. V médiách prebehla správa, že polícia dostala príkaz „zatknúť maximum manifestantov.“
Transparent s heslom "Brusel, nechaj naše deti na pokoji"
Ulice, ktorými sprievod prechádzal chvíľami pripomínali obliehanie. Všetky bočné ulice uzatvárali zátarasy a ťažkoodenci. Nad davom neustále lietal policajný vrtuľník. Človeku nevdojak prišli na um slová “vyšli na nás ako na zločincov“. Pri prechode sprievodu okolo Invalidovne vítala účastníkov hudba Dies Irae (Dni hnevu) z Mozartovho Requiem a na zemi obrovské vlajky hnutia. Niektorí policajti, okolo ktorých dav prechádzal, odvracali tváre.
Organizátori manifestácie odviedli aj tentokrát perfektnú prácu a zabezpečenie. Dav bol veľmi disciplinovaný. Niektoré sektory trasy boli označené ako „sektory ticha“ na znak nesúhlasu s vládnou antirodinnou politikou. Všade bolo počuť “pssst“, ktorým sa manifestanti navzájom upozorňovali na to, aby stíchli. V dave sa pohybovali aj dobrovoľníci, ktorí vyberali dobrovoľné príspevky na financovanie hnutia. Ľudia im ochotne hádzali do papierových tašiek bankovky. Na niektorých miestach boli improvizované butiky s tričkami, svetrami, dáždnikmi, slnečnými okuliarmi, príveskami, čiapkami - všetko s logom hnutia, z predaja ktorých je hnutie čiastočne financované. Okolo stánkov bola tlačenica aj napriek tomu, že cena oblečenia je dosť vysoká. Niektoré veľkosti boli beznádejne vypredané.
Účastníci pochodu
Dav skandoval známe slogany a náladu pomohla udržiavať Edit Piaf so svojím nesmrteľným šansónom „Je ne regrette rien“ (nič neľutujem).Vždy pri refréne dav spieval „upravenú verziu“ „je ne lacherai rien“ (nikdy to nevzdám). Pred tribúnou organizátori priniesli navzájom zviazané vlajky štátov, ktoré sa dnes zapojili do celoeurópskeho hnutia a pred nimi kľačali páry s bábikami v rukách predstavujúcimi rodiny a prelepenými ústami, ako symbol postavenia rodiny v dnešnej spoločnosti.
Zákon Taubira bol schválený už pred ôsmimi mesiacmi. Preto sa natíska otázka prečo znovu vyšlo toľko ľudí do ulíc? Hnutie mobilizuje proti zavedeniu PMA a GPA (umelého oplodnenia a inštitútu náhradnej matky).Vláda sa síce zaprisaháva, že nič také v návrhu nového zákona o rodine nie je, ale ministerka rodiny Bertinotti sa už vyjadrila v prospech PMA a ministerka spravodlivosti Taubira rozoslala obežník, aby úrady umožnili zlegalizovanie detí narodených v zahraničí pomocou GPA. Okrem toho vláda umožnila americkým spoločnostiam propagovať služby GPA, v rámci ktorých je aj možnosť vybrať si pohlavie dieťaťa (samozrejme za príplatok). Ako sa vyjadril jeden z rečníkov „ženy nie sú ani maternice ani sliepky-nosnice. Ale sú to ľudské bytosti so svojou dôstojnosťou.“
Ďalším neuralgickým bodom sú anti rodinné opatrenia - zvýšenie daňovej záťaže rodín, skrátenie rodičovskej dovolenky v prípade ak nepôjde na pol roka na rodičovskú aj otec, pripravované zrušenie spoločného zdanenia manželov, čo by v prípade ak je žena doma a stará sa o deti znamenalo veľmi veľký zásah do rodinného rozpočtu. …
V nedeľu nad Parížom celý deň nádherne svietilo slnko, chvíľami počasie pripomínalo skôr jar než začiatok februára a Francúzi znovu vyšli do ulíc. Začala „sezóna 2“ hnutia La manif pour tous, tentokrát zasadená do celoeurópskeho rámca. V tento deň sa totiž konali demonštrácie na podporu rodiny v mnohých európskych mestách: v Ríme, Madride, Viedni, Bruseli, Berlíne, Varšave, Budapešti a účasť nahlásili aj Írsko, Litva, Argentína a dokonca niektoré ázijské krajiny.
Účastníci pochodu v Paríži
Vo Francúzsku sa nedeľná demonštrácia konala na dvoch miestach: v Paríži a v Lyone. Očakávaná účasť bola 50-100 tisíc ľudí, nakoniec do ulíc Paríža vyšlo podľa organizátorov viac než pol milióna ľudí (80 tisíc podľa polície). V Lyone sa zúčastnilo približne 40 tisíc ľudí.
Sprievod vychádzal z námestia Ecole militaire, smerom k námestiu Denfert Rochereau, kde bol naplánovaný oficiálny program. Účastníci manifestácie vytvorili sprievod dlhý približne 7 km a v dave bolo vidieť všetky vekové kategórie: dôchodcov, mladé rodiny s deťmi, veľmi veľa mladých ľudí, rehoľníkov, zástupcov politických strán, moslimskú komunitu.
V Lyone v čele sprievodu spolu s ostatnými išiel kardinál Philippe Barbarin a rektor Veľkej mešity v Lone Kamel Kabtrane. Okrem tradičných zástav s logom hnutia bolo opäť možno vidieť aj mnohé podomácky vytvorené slogany, napríklad: „jazyk socialistov: otec= reakcionár, škola=chrám socialistov“ či “ Brusel, nechaj naše deti na pokoji“ „máme plné zuby „prilbistu““ (ako narážka na aféru Hollanda, ktorý na motocykli s prilbou na hlave po nociach potajomky chodil za svojou milenkou herečkou Gayet, pričom stále žil vo vzťahu so svojou konkubínou žurnalistkou Valerie Trierweiler),“ocko nenosí sukňu“ “extrémisti? koľko áut zhorelo?“ Posledný slogan bol zjavne narážka na vyhrážky ministra vnútra Vallsa, ktorý sa deň pred demonštráciou otvorene snažil zastrašiť účastníkov a ľudí, s iným než oficiálnym názorom, označil za útoky proti jednote a republikánskym princípom. V médiách prebehla správa, že polícia dostala príkaz „zatknúť maximum manifestantov.“
Transparent s heslom "Brusel, nechaj naše deti na pokoji"
Ulice, ktorými sprievod prechádzal chvíľami pripomínali obliehanie. Všetky bočné ulice uzatvárali zátarasy a ťažkoodenci. Nad davom neustále lietal policajný vrtuľník. Človeku nevdojak prišli na um slová “vyšli na nás ako na zločincov“. Pri prechode sprievodu okolo Invalidovne vítala účastníkov hudba Dies Irae (Dni hnevu) z Mozartovho Requiem a na zemi obrovské vlajky hnutia. Niektorí policajti, okolo ktorých dav prechádzal, odvracali tváre.
Organizátori manifestácie odviedli aj tentokrát perfektnú prácu a zabezpečenie. Dav bol veľmi disciplinovaný. Niektoré sektory trasy boli označené ako „sektory ticha“ na znak nesúhlasu s vládnou antirodinnou politikou. Všade bolo počuť “pssst“, ktorým sa manifestanti navzájom upozorňovali na to, aby stíchli. V dave sa pohybovali aj dobrovoľníci, ktorí vyberali dobrovoľné príspevky na financovanie hnutia. Ľudia im ochotne hádzali do papierových tašiek bankovky. Na niektorých miestach boli improvizované butiky s tričkami, svetrami, dáždnikmi, slnečnými okuliarmi, príveskami, čiapkami - všetko s logom hnutia, z predaja ktorých je hnutie čiastočne financované. Okolo stánkov bola tlačenica aj napriek tomu, že cena oblečenia je dosť vysoká. Niektoré veľkosti boli beznádejne vypredané.
Účastníci pochodu
Dav skandoval známe slogany a náladu pomohla udržiavať Edit Piaf so svojím nesmrteľným šansónom „Je ne regrette rien“ (nič neľutujem).Vždy pri refréne dav spieval „upravenú verziu“ „je ne lacherai rien“ (nikdy to nevzdám). Pred tribúnou organizátori priniesli navzájom zviazané vlajky štátov, ktoré sa dnes zapojili do celoeurópskeho hnutia a pred nimi kľačali páry s bábikami v rukách predstavujúcimi rodiny a prelepenými ústami, ako symbol postavenia rodiny v dnešnej spoločnosti.
Zákon Taubira bol schválený už pred ôsmimi mesiacmi. Preto sa natíska otázka prečo znovu vyšlo toľko ľudí do ulíc? Hnutie mobilizuje proti zavedeniu PMA a GPA (umelého oplodnenia a inštitútu náhradnej matky).Vláda sa síce zaprisaháva, že nič také v návrhu nového zákona o rodine nie je, ale ministerka rodiny Bertinotti sa už vyjadrila v prospech PMA a ministerka spravodlivosti Taubira rozoslala obežník, aby úrady umožnili zlegalizovanie detí narodených v zahraničí pomocou GPA. Okrem toho vláda umožnila americkým spoločnostiam propagovať služby GPA, v rámci ktorých je aj možnosť vybrať si pohlavie dieťaťa (samozrejme za príplatok). Ako sa vyjadril jeden z rečníkov „ženy nie sú ani maternice ani sliepky-nosnice. Ale sú to ľudské bytosti so svojou dôstojnosťou.“
Ďalším neuralgickým bodom sú anti rodinné opatrenia - zvýšenie daňovej záťaže rodín, skrátenie rodičovskej dovolenky v prípade ak nepôjde na pol roka na rodičovskú aj otec, pripravované zrušenie spoločného zdanenia manželov, čo by v prípade ak je žena doma a stará sa o deti znamenalo veľmi veľký zásah do rodinného rozpočtu. …
2 ďalších komentárov od ľubica
Týždeň pred demonštráciou vzbudil veľkú mediálnu pozornosť bojkot rodičov, ktorí odmietli poslať deti do škôl, na ktorých sa zaviedla experimentálna výučba "ABCD rovnosti“, ktorej oficiálnym cieľom je búranie "stereotypov“ o postavení žien a mužov v spoločnosti. Ako príklad, ktorý rada opakuje ministerka Belkacem: “prečo by princezná nemohla zachrániť princa?“ Medzi rodičmi začali kolovať …Viac
Týždeň pred demonštráciou vzbudil veľkú mediálnu pozornosť bojkot rodičov, ktorí odmietli poslať deti do škôl, na ktorých sa zaviedla experimentálna výučba "ABCD rovnosti“, ktorej oficiálnym cieľom je búranie "stereotypov“ o postavení žien a mužov v spoločnosti. Ako príklad, ktorý rada opakuje ministerka Belkacem: “prečo by princezná nemohla zachrániť princa?“ Medzi rodičmi začali kolovať sms upozorňujúce na to, že daný program zavádza výučbu genderovej teórie. Vláda ubezpečovala, že program ABCD v žiadnom prípade nie je implementáciou genderovej teórie, pretože "genderová teória neexistuje“ (ministerka Belkacem však zrejme zabudla na svoje vystúpenie v TV pred niekoľkými mesiacmi, kde vysvetľovala prínosy tejto teórie) a celá záležitosť je le "fáma“. Na to odpovedal jeden z nedeľných demonštrantov plagátom "Táto demonštrácia je iba fáma“.
Téme sa začali venovať aj veľké médiá. Utorkové vydanie denníka Le Figaro prinieslo obsiahly rozhovor s riaditeľkou francúzsko-iránskeho pôvodu pani Shéhérazade Semsar, ktorá študovala v USA a od roku 2013 pôsobila na viacerých riadiacich pozíciách na Georgetown univerzite. Článok je nazvaný jednoducho citátom z rozhovoru: "Spojené štáty sú konfrontované s absurditou genderových požiadaviek.“
Semsar v rozhovore vysvetľuje, že genderová teória už je pevnou súčasťou života na prvom s druhom stupni škôl. Nie síce priamou výučbou, ale implementáciou. A uvádza aj dva názorné príklady. Nápis na dverách WC: "Ak sa identifikuješ ako chlapec, toto je tvoja toaleta.“ Druhý príklad: sexuálna výučba na druhom stupni je rozdelená do troch častí: ako to funguje medzi dvoma mužmi, dvoma ženami a medzi mužom a ženou. Samozrejmosťou je aj to, že na formulároch už viac nefiguruje kolonka pohlavie, ale gender.
Zaujímavý je aj fakt, že väčšina univerzít, od najväčšej po najmenšiu, sú povinné zriadiť tzv. LGBTQ centrum a tie univerzity, ktoré to neurobia prídu o časť štátnych dotácií. Centrá majú síce oficiálne status asociácii, ale v skutočnosti sú veľmi vplyvnými hráčmi a na každej porade manažmentu univerzity je vždy prítomné krídlo LGBTQ. "Nedávno Harvard musel akceptovať požiadavku "sado-maso“ na svoje zastúpenie v kampuse pod denomináciou "kinky“ (pervezný). Odvtedy niektorí bojujú za pridanie písmena "I“ pre intersexuálov a "A“ pre asexuálov. Toto nemá koniec,“ vysvetľuje Semsar. Avšak absurdnosť týchto požiadaviek už začína byť zrejmá aj univerzitnému hnutiu, ktoré až doposiaľ podporovalo “genderové štúdie“, a ktoré prišlo k názoru, že „veci zašli príliš ďaleko a hrozí, že sa prepadneme do "gay nacionalizmu".“
Na otázku denníka, či ochota zaručiť rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami má niečo spoločné s požiadavkami sexuálnych menšín odpovedá: “Pod rúškom prehĺbenia rovnosti medzi pohlaviami rozširujeme tento genderový koncept. Ak máte zvládnuť 2000 študentov so všetkými tými problémami, čo to so sebou prináša, je rozumné tráviť toľko času so sexuálnou menšinou, ktorá tvorí 0,1 percento populácie? A navyše existuje tu skutočná cenzúra. Nikto sa skutočne neodváži spochybniť základy, podľa ktorých sa prisudzuje taká dôležitosť genderu. Už celá jedna generácia žije v takomto prostredí. Začíname mať potrebné výstupy na vyhodnotenie dôsledkov.“
Denník sa ďalej pýta, či aj v USA vzbudzujú tieto otázky takú živú polemiku ako je tomu vo Francúzsku. Semsar vysvetľuje, že v oblasti výučby nie, pretože štát sa nesnaží uvaliť genderovú doktrínu na celú spoločnosť: “Na rozdiel od ABCD rovnosti, sa v žiadnom okamihu v USA nežiadalo od žiakov, alebo študentov aby "prehodnotili“ literárne, alebo umelecké diela minulosti s ohľadom na gender, alebo rovnoprávnosť. Nikdy neexistoval tento zámer - veľmi komunistický, stalinistický náhľad prepisovať históriu a reinterpretovať rozprávky.“
Na otázku, či gedenrová teória je iba pokračovaním boja proti homofóbii, jednoznačne odpovedá, že nie: “Posunuli sme sa od otázky, či môže muž milovať iného muža až k myšlienke, že všetci môžeme byť mužmi, alebo ženami a biologické pohlavie neexistuje. A táto zámena sa mi zdá veľmi znepokojujúca.“
Posledná veľmi zaujímavá otázka rozhovoru, ktorú si už určite mnohí kládli: "Aký veľký vplyv majú tieto asociácie?“ Semsar vysvetľuje, že počas posledných 20 rokov LGBTQ asociácie získali veľký vplyv, vedú súdne spory (napr. Texaská univerzita v Houstne sa musela obhajovať v procese za absenciu štipendií určených iba pre LGBTQ študentov). Asociácie získavajú veľké finančné prostriedky z Hollywoodu a hight-tech firiem. Ako príklad uvádza zakladateľa Amazonu Jeffa Bezos, Lary Page a zakladateľa Pay Pal Petra Thiel. "Je to vplyvná loby s veľmi veľkými finančnými kapacitami. Všetci kandidáti v amerických prezidentských voľbách prijali peniaze od tejto nátlakovej skupiny. Ani Obamova administratíva, ani predtým Bushova sa nedištancovali od tohto hnutia,“ uzatvára rozhovor Semsar.
www.hlavnespravy.sk/…/215880
Téme sa začali venovať aj veľké médiá. Utorkové vydanie denníka Le Figaro prinieslo obsiahly rozhovor s riaditeľkou francúzsko-iránskeho pôvodu pani Shéhérazade Semsar, ktorá študovala v USA a od roku 2013 pôsobila na viacerých riadiacich pozíciách na Georgetown univerzite. Článok je nazvaný jednoducho citátom z rozhovoru: "Spojené štáty sú konfrontované s absurditou genderových požiadaviek.“
Semsar v rozhovore vysvetľuje, že genderová teória už je pevnou súčasťou života na prvom s druhom stupni škôl. Nie síce priamou výučbou, ale implementáciou. A uvádza aj dva názorné príklady. Nápis na dverách WC: "Ak sa identifikuješ ako chlapec, toto je tvoja toaleta.“ Druhý príklad: sexuálna výučba na druhom stupni je rozdelená do troch častí: ako to funguje medzi dvoma mužmi, dvoma ženami a medzi mužom a ženou. Samozrejmosťou je aj to, že na formulároch už viac nefiguruje kolonka pohlavie, ale gender.
Zaujímavý je aj fakt, že väčšina univerzít, od najväčšej po najmenšiu, sú povinné zriadiť tzv. LGBTQ centrum a tie univerzity, ktoré to neurobia prídu o časť štátnych dotácií. Centrá majú síce oficiálne status asociácii, ale v skutočnosti sú veľmi vplyvnými hráčmi a na každej porade manažmentu univerzity je vždy prítomné krídlo LGBTQ. "Nedávno Harvard musel akceptovať požiadavku "sado-maso“ na svoje zastúpenie v kampuse pod denomináciou "kinky“ (pervezný). Odvtedy niektorí bojujú za pridanie písmena "I“ pre intersexuálov a "A“ pre asexuálov. Toto nemá koniec,“ vysvetľuje Semsar. Avšak absurdnosť týchto požiadaviek už začína byť zrejmá aj univerzitnému hnutiu, ktoré až doposiaľ podporovalo “genderové štúdie“, a ktoré prišlo k názoru, že „veci zašli príliš ďaleko a hrozí, že sa prepadneme do "gay nacionalizmu".“
Na otázku denníka, či ochota zaručiť rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami má niečo spoločné s požiadavkami sexuálnych menšín odpovedá: “Pod rúškom prehĺbenia rovnosti medzi pohlaviami rozširujeme tento genderový koncept. Ak máte zvládnuť 2000 študentov so všetkými tými problémami, čo to so sebou prináša, je rozumné tráviť toľko času so sexuálnou menšinou, ktorá tvorí 0,1 percento populácie? A navyše existuje tu skutočná cenzúra. Nikto sa skutočne neodváži spochybniť základy, podľa ktorých sa prisudzuje taká dôležitosť genderu. Už celá jedna generácia žije v takomto prostredí. Začíname mať potrebné výstupy na vyhodnotenie dôsledkov.“
Denník sa ďalej pýta, či aj v USA vzbudzujú tieto otázky takú živú polemiku ako je tomu vo Francúzsku. Semsar vysvetľuje, že v oblasti výučby nie, pretože štát sa nesnaží uvaliť genderovú doktrínu na celú spoločnosť: “Na rozdiel od ABCD rovnosti, sa v žiadnom okamihu v USA nežiadalo od žiakov, alebo študentov aby "prehodnotili“ literárne, alebo umelecké diela minulosti s ohľadom na gender, alebo rovnoprávnosť. Nikdy neexistoval tento zámer - veľmi komunistický, stalinistický náhľad prepisovať históriu a reinterpretovať rozprávky.“
Na otázku, či gedenrová teória je iba pokračovaním boja proti homofóbii, jednoznačne odpovedá, že nie: “Posunuli sme sa od otázky, či môže muž milovať iného muža až k myšlienke, že všetci môžeme byť mužmi, alebo ženami a biologické pohlavie neexistuje. A táto zámena sa mi zdá veľmi znepokojujúca.“
Posledná veľmi zaujímavá otázka rozhovoru, ktorú si už určite mnohí kládli: "Aký veľký vplyv majú tieto asociácie?“ Semsar vysvetľuje, že počas posledných 20 rokov LGBTQ asociácie získali veľký vplyv, vedú súdne spory (napr. Texaská univerzita v Houstne sa musela obhajovať v procese za absenciu štipendií určených iba pre LGBTQ študentov). Asociácie získavajú veľké finančné prostriedky z Hollywoodu a hight-tech firiem. Ako príklad uvádza zakladateľa Amazonu Jeffa Bezos, Lary Page a zakladateľa Pay Pal Petra Thiel. "Je to vplyvná loby s veľmi veľkými finančnými kapacitami. Všetci kandidáti v amerických prezidentských voľbách prijali peniaze od tejto nátlakovej skupiny. Ani Obamova administratíva, ani predtým Bushova sa nedištancovali od tohto hnutia,“ uzatvára rozhovor Semsar.
www.hlavnespravy.sk/…/215880
Nielen vo Francúzsku, ale aj v iných mestách sa konali demonštrácie, pochody :
www.lamanifpourtous.fr/…/1134-le-2-fevri…
Viac
Nielen vo Francúzsku, ale aj v iných mestách sa konali demonštrácie, pochody :
www.lamanifpourtous.fr/…/1134-le-2-fevri…
www.lamanifpourtous.fr/…/1134-le-2-fevri…