Začalo sa to kultom akejsi novoobjavenej starej histórie Slovanov, zamlčiavanej a potláčanej, návratom k pamäti, samozrejme tej predkresťanskej, pohanskej. Akýsi našepkávač šuškal do ucha mladým, že kresťanstvo so svojím pacifizmom urobilo bezbrannými naše národy. A tak sa rodilo podozrenie a neskôr i nenávisť k Cirkvi a Bohu, lebo slovanské božstvá sú tie naše a pravé a návrat k nim nás zjednotí v boji proti nepriateľom. Romantické, vhodné na hry okolo táborového ohňa azda ako náhrada za kult severoamerických Indiánov, ktorý ešte pretrváva v určitých skupinách milovníkov voľnosti a lesov. Ale ak to niekto myslí vážne, tak sa treba poobzerať, čo sa tým sleduje a kto tento mystifikovaný pseudoromantický štýl myslenia a života šíri. Zistiť to ani nie je také ťažké. Sú to takmer na sto percent stúpenci stalinského typu imperializmu, ktorí odmietajú obnovované kresťanstvo, no absenciu boľševizmu nemajú čím nahradiť. Spomenuli si preto na slovanskú vzájomnosť a Perúna.
