Svätý K L E M E N T -tretí pápež,mučeník, vo väzení na Kryme, utopený v mori -sviatok 23.november
Sv.Klement I., pápež r.88-101
23. novembra.
Sv. Klement, pápež a mučeník.
A keď sv. Pavel apoštol prišiel prvý raz do Ríma r. 61, vyznačoval sa sv. Klement medzi prednými horliteľmi v povznesení sv. cirkve v tom svetovom meste, jako sám sv. apoštol naznačuje to v liste svojom Filipanom (4, 3.): «Tak prosím i teba, verný priateľu (mieni biskupa miestneho Epafrodita), pomáhaj im, ktorí pracovali so mnou v evanjeliu s Klementom a inými pomocníkami mojimi, ktorých mená sú v knihe života.»
Tertullian, učiteľ cirkevný z tretieho storočia, rozpráva, že sv. Peter posvätil v Ríme troch zbožných mužov za biskupov, aby počas ciest jeho apoštolských, ku iným cirkevným obciam konaných, zastupovali ho a strážili nad stádom veriacich v Ríme.
Po smrti mučeníckej sv. Petra (r. 67.) riadil z nich prvý sv. cirkev so stolice sv. Petra sv. Linus a síce za 11 rokov; za ním nasledoval druhý z nich sv. Kletus či Anakletus, po ktorom r. 90. zasadol tretí z nich sv. Klement na tú stolicu pápežskú, ktorý zastával sv. úrad najvyššieho pastiera vo sv. cirkvi za desať rokov.
Zprávy o blahonosnom účinkovaní sv. Klementa jako najvyššej hlavy sv. cirkvi sú veľmi skrovné; lebo úradovanie jeho padá do veľmi búrlivej a ťažkej doby, keď zúrili proti kresťanom ukrutní cisári a tyrani Domician a Trajan.
Dátum a miesto narodenia: 24. októbra 51 po Kr., Rím, Taliansko
Súrodenci: Titus, Domitilla mladšia
Deti: Titus Flavius Caesar, Flavia
Manželka: Domitia Longina (od 70 po Kr.–96 po Kr.)
Rodičia: Vespazián, Domitilla the Elder
Založená organizácia: Legio I Minervia
Atentát: 18. septembra 96 po Kr., Rím, Taliansko
Senátor a konsul Flavius Klemens, príbuzny cisárov, bol zavraždený, že vyznával vieru a učenie Pána Ježiša Krista; manželka jeho Flavia Domitilla vypovedaná bola na ostrov Pandatariu a vnučka, sv. panna Domitilla do Poncie, kde boly k smrti utrýznené a umučené. Bohaté majetky ich osvojil si tyranský príbuzny cisár Domician. Kresťanská krv tiekla potokami.
I sv. Ján apoštol bol uväznený v Efeze a dovlečený do Ríma, i hodený do vriaceho oleja pred bránou Latinskou; ale keď ostal zázračným spôsobom neporušený, poslaný bol do vyhnanstva na ostrov Pathmos. Medzitým pôsobil sv. Klement požehnane počas krvavého prenasledovania pod zverským Domicianom.
Rozdelil mesto Rím na sedem častí a v každej ustanovil pisára, ktorý, mal spísať skutky a utrpenie svätých mučeníkov, ktorí vykrvácali za vieru v Spasiteľa božského. Posielal mnohých mužov apoštolských do Španielska a do Gallie, i do iných krajín, aby tam rozširovali učenie Kristovo. Dobrotivý Boh podporoval zázračne práce jeho. V Ríme žil bohatý a urodený muž, menom Sisinius.
Vlúdil sa ako špion- horlivý pohan do podzemných hrobitovov, kde sa odbavovali služby Božie, aby zvedel, čo sa deje tam a či nachádza sa tam i manželka jeho. Boh potrestal zlomyseľného pohana náhlou slepotou. V úzkosťach vyznal, že je pohan a prosil, aby zaviedli ho domov. Sv. Klement pristúpil k nemu, vzdychol skrúšene k Bohu, poznamenal ho sv. krížom a Sisinius prehliadol. S telesnými očami otvorily sa i duševné.
Vyučený vo sv. viere bol pokrstený a stal sa horlivým kresťanom; príklad jeho nasledovali mnohí vznešeného rodu pohania rímskí. Sv. Klement napísal viacej spisov, medzi nimi dva listy o panenstve a mládenstve, o ktorých zmieňuje sa sv. Hieronym vo spise svojom proti Joviniánovi a ktoré boly odhalené v osemnástom storočí v sýrskom rukopise Nového Zákona.
(Protestant Vetstein, ktorý odhalil tieto listy, uznáva, že sv. Klement ináč zmýšľal o panenskom živote a najmä o bezženstve kňažstva než Luther, i dokladá: «Nie je dokázané, že tento pápež mal nepravdu, keď takto zmýšľal. Keď niekto zrieka sa toho, čo právom môže požívať, aby sa úplne a s väčšou voľnosťou venoval cirkvi, nenahliadam, že by nemal očakávať za to i väčšiu odplatu v budúcom živote.»).
Ale ešte dôležitejší je pre časy naše spis sv. Klementa, ktorý poslal toho času z Ríma, jako hlava sv. cirkvi, veriacim a kňazom cirkevnej obce v gréckom meste Korinte, ktorá sa k nemu, jako ku pápežovi obrátila s prosbou, a to vtedy, keď sv. Ján apoštol ešte žil, aby vyrovnal spor, vzniklý medzi nimi.
V Korinte zapríčinili niektorí nespokojenci roztržku zo závisti proti najzaslúžilejším a najcnostnejším kňazom a prenasledovali ich tak dlho osočovaním a úskokami, kým zbožní kňazi neboli pozbavení úradov. Táto roztržka zapríčiňovala sv. Klementovi veľké starosti.
A keď cirkevná obec obrátila sa k nemu s prosbou, aby vyrovnal neblahý spor, napísal menom sv. všeobecnej cirkvi roku 96. list pastiersky, ktorý je dôkazom, jakú vážnosť požívala už toho času sv. stolica Petrova v celej sv. cirkvi. A tento list bol v takej všeobecnej vážnosti, že sa dlho čítaval popri sv. Písme pri službách Božích v zhromaždeniach a chrámoch kresťanských.
V tomto liste pastierskom sv. Klementa zračí sa zriedkavá znalosť jeho ľudí, plný duch moci a dôstojnosti apoštolskej, výmluvnosť, hlboká učenosť a klassická zbehlosť v gréckej reči.
V úvode ľutuje, že následkom častých utrpení a počas prenasledovania kresťanov nemohol obrátiť pozornosť svoju k neblahým neporiadkom a roztržkám v Korinte, ktoré zapríčinili niektorí falošnnní,nnespokojní veriaci a chváli staré kresťanské mravy v cirkevnej obci, keď zjednotení v kresťanskej láske, vzdialení od pýchy a ctižiadosti, v pokore a poslušnosti počúvali všetci veriaci starostlivé slovo Božie a prechovávali v srdciach svojich; keď rozpálení horlivosťou, aby snažili sa po dokonalosti a konali dobré, obsiahli dar Ducha svätého v plnej miere a slúžili za krásny príklad jako obec, posvätená Bohu všetkým kresťanom.
On písal: «Vtedy prebýval pokoj nebeský medzi vami, a túžba vaša po dobročinnosti a spravodlivosti bola nenasýtna, a Duch svätý prebýval v srdciach vašich. Plní svätej vôle a zbožnej dôvery pozdvihovali ste vtedy ruky svoje k najmilosrdnejšiemu Bohu, aby bol milostivým vám a ráčil odpustiť hriechy, ktorých dopustili ste sa proti vôli svojej zo slabosti ľudskej. Vtedy horlili ste v modlitbe za veľké bratstvo veriacich, aby zachránený bol počet vyvolených Božích v milosti a sv. svedomí.
Žili ste medzi sebou jako bratia v kresťanskej prostote a zabúdali ste na každé obrazenie. Každé straníctvo, tieň roztržky boli vám zločinom. Smútok panoval medzi vami nad priestupkami bratov vašich, a bieda chudobných bola i biedou vašou. Hotoví ku každému dobrému skutku, okrášlení zbožnosťou a vznešenými cnosťami pôsobili ste vtedy v bázni Božej na spasení svojom, a zákony Božie napísané boli v srdciach vašich (C. 1—7.)»
Potom napomína sv. Klement Korinťanov dojímavými slovami a dôkazami, aby stránili sa nesvornosti, revnivosti, zvady a roztržky, aby činili pokánie, vykonávali kresťanskú lásku, znášali sa srdečne a pokorne medzi sebou, aby sa poddávali a boli poslušní pravým predstaveným svojím, i aby zachovávali podriadenosť a potrebnú zvrchovanosť v cirkvi.
On píše: «Kresťan je majetkom tých, ktorí sú pokorní a nepozdvihujú sa proti stádu Kristovmu. Berla vyvýšenosti Božej — Pán náš, Ježiš Kristus, neprišiel v nádhere chvastania sa alebo vysokomyseľnosti, ačkoľvek mohol to, ale v pokore jako Duch svätý predpovedal o Ňom.»
Poukazuje, že i svätí Starého Zákona stali sa týmto spôsobom veľkými a slúžiť môžu im za príklad, hodný nasledovania (C. 20.). On píše: «Všetci praotcovia (patriarchovia) dosiahli slávu a veľkosť nie skrze samých seba, alebo skrze skutky, ktoré konali v svätosti srdca; ale skrze vôľu Jeho (Božiu).
Tak i my povolaní sme v Kristu Ježišovi skrze vôľu Jeho; bývame ospravedlení nie skrze samých seba, alebo skrze múdrosť a rozumnosť svoju, alebo skrze nábožnosť, alebo skrze skutky, ktoré sme činili v svätosti srdca; ale skrze vieru, skrze ktorú učinil nás od počiatku Boh, Všemohúci. Nech je sláva Jemu na veky vekov. Amen.
Čože budeme robiť teda, milí bratia? Či prestaneme konať dobré skutky a opustíme lásku? Nech nedopustí to nikdy Boh, aby sa prihodilo toto nám; ale my chceme podujímať s namáhaním a vytrvalosťou duše, aby sme dokonali každý dobrý skutok. On sám, Stvoriteľ a Pán všetkých vecí, raduje sa nad skutkami Svojimi (C. 20.).» Aby poučil ich, že majú byť poslušnými Bohu, poukázal na zjavy v prírode Božej (C. 24.), i na posledný súd a na vzkriesenie z mrtvých (C. 28.).
On píše: «Hviezdy nebeské postávajú na dráhe svojej, ktorú vykázal im Boh; zem donáša v poriadku pokrm pre všetky tvory; more zostáva v medzách svojich, beh ročný v premene svojej a pramene vytekajú ustavične. Toto všetko jestvuje v pokojnom poriadku k úžitku nášmu dľa vôle Božej. Podobne jestvuje cirkev Ježiša Krista tak, že zachovávaná býva ustanovizeň a svornosť v láske, ako to nariadil Zakladateľ Boží.
A preto jeden nech je poddaný druhému podľa daru milosti, ktorý mu bol udelený. Mocný nech neopovrhuje slabým, a slabý nech má úctu oproti mocnému. Bohatý nech napomáha chudobného, a chudobný nech ďakuje Bohu, že sú zámožní, ktorí pomáhajú nedostatku jeho. Múdry nech preukazuje múdrosť nie v márnivých slovách, ale v skutkoch. Pokorný nech nechváli seba cnosťami svojimi, ale nech ponechá, aby druhí vydávali svedoctvo o tom.
Striezlivý nech sa nepovyšuje, ale nech hľadí vždy na Toho, ktorý poprial mu dar striezlivosti. Rozvážme si, z jakej lásky pochádzame, jako a jakí vstúpili sme na tento svet jakoby z hrobu a z temnosti. — Ten, ktorý stvoril a učinil nás, uviedol nás na svet svoj, mal už prichystané dobrodenia pre nás prv, než sme boli učinení. Lebo máme všetko od Neho, treba je, aby sme ďakovali Mu za všetko, ktorému nech je sláva na veky!»
A ďalej píše sv. Klement: «Preto, premilí, uvažujme na mysli, čo sluší sa od nás Pánu nášmu, Ježišovi, ktorého krv tiekla za nás! Preukazujme úctu predstaveným svojím, a ctime starších (kňazov a biskupov) svojich. Vychovávajme mládencov svojich v bázni Pánovej, a uvádzajme panny ku všetkému dobrému, k milostnej a čistej cudnosti, k opravdivej dobrosrdečnosti.
Bratia moji, a ako že dôjdeme ku takému cnostnému životu, ktorý zadováži nám niekedy blahoslavenstvo dietok Božích? Keď zachováme vždy myseľ svoju vo viere v Boha a budeme sa usilovať vykonávať najsvätejšiu vôľu Jeho vo všetkých skutkoch svojich. Toto je cesta, na ktorej dostaneme sa k spáse svojej, ku Ježišovi Kristovi, najvyššiemu to Kňazovi, ktorý posilňuje nás v slabosťach našich a teší nás v biedach našich pozemských.
Pozdvihujme skrze Neho pevný zrak svoj k výsosti nebeskej a rozjímajme v Ňom akoby v zrkadle slávu Božiu! Skrze Ježiša dosiahne nerozumná a zatemnelá myseľ naša podivné svetlo, a ten, kto má lásku Kristovu, zachováva príkazy Božie. Kto môže opisovať dôstojne túto lásku k Ježišovi? Ona spojuje nás s Bohom, ona prikrýva hriechy naše, ona trpí všetko, ona znáša všetko so zhovievavosťou. V tejto láske niet nič nízkeho, nič chvastavého (pyšného).
Blahoslavení sme, najmilejší, keď zachovávame príkazy Božie v svornosti lásky: tak budú odpustené nám i hriechy naše z lásky! Také blahoslavenstvo dosiahnu vyvolení Boží skrze Ježiša, Pána nášho, Jemu nech je sláva od večnosti na veky.»
List svoj pastierský končí sv. pápež Klement I. slovami: «Aké blahonosné a podivné sú dary Božie už tu na zemi, najmilejší! Život v nesmrteľnosti, skvelosť v spravodlivosti, pravda v slobode, viera v nádeji, zdržanlivosť v posvätení, všetko toto vstúpilo do oboru predstav našich. Čo je teda to, čo je pripravené vytrvalým? Stvoriteľ a Otec časov, Najsvätejší, zná veľkosť a krásu toho!
Lebo tí, ktorí činia toto, sú ohavnými pred Bohom; a nielen tí, ktorí činia podobné, ale i tí, ktorí schvaľujú skutky ich (C. 36.).»
Tento dojímavý list pastiersky sv. pápeža Klementa I. dobre pôsobil v rozvadenej cirkevnej obci korintskej; lebo hneď zatíchol spor po obdržaní jeho a on je spolu skvelým dôkazom pre nadvážnosť pápežskej stolice rimskej už na úsvite sv. cirkve.
Sv. Klement usilovne pracoval slovom a skvelým životom svojím na povznesení sv. cirkve v Ríme. Horlivému učinkovaniu jeho podarilo sa získať mnohých pohanov, ktorí odriekli sa modiel a stali sa nasledovníkami Kristovými. Roku 98. zomrel šľachetný Nerva,len 2 roky bol cisárom a cisárom rimským stal sa Trajan, ktorého prijal Nerva za syna. Zo začiatku neprenasledoval kresťanov a panoval múdre i spravodlivo.
Všemožne vynasnažoval sa, aby povzniesol moc a slávu dŕžavy rimskej: preto neskôr chcel i pozdvihnúť bohoslužbu pohanskú, ktorá bola veľmi poklesla a ktorá s vladárením bola úzko spojená. Vydal rozkaz, ktorým zakazovali sa tajné spolky; k takým spolkom pripočítali pohanské úrady i tajné schôdzky kresťanov, v ktorých odbavovali služby Božie.
Pohania začali zúrivé prenasledovať kresťanov a cisár Trajan, ktorý oddal sa opilstvu, nebránil úradníkom svojím, aby mučili a vraždili nevinných kresťanov. Roku 100. začal i sám prenasledovať kresťanov, keď vydal prísny rozkaz proti vyznavačom Kristovým. Sv. Klement známy bol jako hlava sv. cirkve, ktorý pokrstil premnohých vznešených Rimanov. I bol uväznený.
Cisár Trajan vyniesol výrok súdu, že má obetovať bohom štátnym, alebo ísť do vyhnanstva cez more do Chersonesu (Korsun) Tauridského (na Krím). Sv. Klement nebol v rozpakoch pri vynesení súdu; ale ďakoval milostivému Bohu, že dal trpieť mu pre sv. vieru, a vyvolil si vyhnanstvo. Sputnaný okovami odvedený bol sv. pápež na polostrov Krým do mesta Chersonesu pri Čiernom mori v dnešmo Rusku,kde bola trestanecká kolónia...
Vo vyhnanstve našiel sv. Klement 2000 kresťanov, ktorí tiež vypovedaní boli ta pre vyznávanie Krista Pána, aby pracovali v okolí v kameňolomoch mramorových. Nešťastní kresťania privítali radostne sv. pápeža jako anjela, poslaného s neba. Úbohí väzni trpeli veľkú biedu a trápenie. V okolí, kde pracovali, nebolo pitnej vody, i nútení boli donášať ju z ďaleka. Keď to počul sv. pápež, dal sa do skrúšenej modlitby.
A hľa, uzrel na blízkom skalnatom vrchu baránka, ktorý hrabal prednou pravou nohou. Kresťania dali sa kopať na rozkaz sv. pápeža na tom mieste; ale márne, lebo voda neukazovala sa. Sv. Klement prežehnal miesto, pochytil rylo a začal kopať v skale. I vytiekol sa hneď hojný prameň čerstvej vody. Následkom tohoto zázraku obrátili sa na sv. vieru mnohí okolití pohania, borili chrámy svoje modlárske a začali stavať chrámy pravému Bohu na polostrove Tauridskom (Kryme).
Sudca rimský nahneval sa na horlivého muža Božieho a oznámil vec Trajanovi, ktorý naložil, aby usmrtil sv. pápeža. Aufidian dal poviazať sv. Klementa, upevniť na hrdlo jeho ťažkú železnú kotvu a uvrhnúť do Čierneho mora. To stalo sa dňa 23. novembra roku 101. Kresťania, ktorí stáli na brehu morskom, modlili sa skrúšene, aby milostivý Boh poprial im vyhľadať telo drahého otca duchovného. A Boh vyslyšal prosby ich. Keď sa ešte modlili, vstúpilo more na 3000 krokov od brehu.
V nneskorších časoch vyvrátené bolo mesto Korsun divokými kočovnými národami a s ním zrútený bol i chrám sv. Klementa a upadol do zabudnutia. V deviatom storočí zavítal v tie kraje sv. Cyrill, apoštol Slovanov, našiel roku 861 ostatky sv. pápeža Klementa, uložil ich do drahocennej schránky a nosil na cestách svojich apoštolských.
Ostatky sv. Klementa uložené boli s veľkou slávnosťou do basiliky (chrámu), ktorá už v piatom storočí vystavaná bola v Ríme ku pocte tohoto nepremoženeho sv. mučeníka a ktorá i dnes náleží ku hlavným chrámom rimským.
Sv. Klement, ktorý náleží k sv. Otcom apoštolským a ktorý od najstarších časov ako veľký mučeník pripomínaný býva v kánone sv. omše, napísal okrem spomenutého listu ku Korinťanom a mimo dvoch pripomenutých listov na mládencov a panny ešte i nasledujúce dľa udania ústneho podania: preklad listu svätého Pavla Židom; 5 listov dekretalných; 10 kníh «Recognitiones (Poznania)»; 9 homilií; «Kánony (Canones)»; Ustanovizne apoštolské (Constitutiones apostol.)».
Spisovatelia dejepisní domnievajú sa, že iba list, písaný Korinťanom, pochádza od sv. Klementa. Sv. Klement vyobrazuje sa v rúchu pápežskom, v pravej ruke drží knihu, na ktorej je znamenie sv. kríža, v ľavej ratolesť palmovú; vedľa neho je kotva, jako nástroj smrti jeho mučeníckej.
Poučenie.
Sv. Klement horel neuhasiteľným ohňom lásky k Bohu a bližným. A táto láska ponúkala ho ustavične pracovať na šírení slávy Božej a duševného spasenia ľudí. V liste svojom píše Korinťanom: «Skrze Ježiša dosiahne nerozumná a zatemnelá myseľ naša podivné svetlo, a ten, kto má lásku Kristovu, zachováva príkazy Božie. Ona spojuje nás s Bohom, ona prikrýva hriechy naše, ona trpí všetko, ona znáša všetko so zhovievavosťou.
On ozdobený takouto láskou plnil horlivé povinnosti najvyššieho pastiera vo sv. cirkvi a neľutoval ťažké a obťažné práce svoje; lebo dobre vedel, že ony prinesú veľký úžitok a že skrze ne očakávať môže večnú odplatu v nebi. Hľa, sv. Andrej apoštol, keď bol pribitý na kríž a na ňom za dva dni visel živý, kázal slovo Božie tak dlho s kríža, dokiaľ nevypustil ducha. Sv. Bartolomej apoštol, keď mu už bola stiahnutá koža s tela, ešte kázal ľudu, dokiaľ nebola mu srazená hlava mečom.
I prosil ich, aby prišli na druhý deň. Duchovia nebeskí prijali tú výmluvu; a sv. biskup usnul v Pánu iba na druhý deň a anjelia Boží odprevadili ho do slávy nebeskej. Kresťane, konaj povinnosti svoje stále, svedomite a horlivé, jako sv. Klement, ozdobený láskou Božou. Spomni si, že každý človek stvorený je k ustavičnej práci a že čas života ľudského ubieha rýchlo; rozváž si, že konať máš všetko z lásky: «Bohu nie je nič milé a príjemné bez lásky.»
Modlitba.
O Bože, ktorý obveseľuješ nás výročnou slávnosťou blahoslaveného Klementa, mučeníka Svojho a pápeža, popraj nám milostivé, aby sme i my, ktorí ctíme narodenie jeho, nasledovali cnosti utrpenia jeho. Skrze Ježiša Krista, Pána nášho. Amen.
Sv. Klement Rímsky pápež a mučeník
23. novembra
Svätý Klement pochádzal zo vznešenej rímskej rodiny. O jeho živote sa dozvedáme zo Zlatej legendy (slovo legenda pochádza z latinského slova a znamená zbožné rozprávanie o živote svätca.
Je to hodnoverné rozprávanie, ktoré zachytili svätopisci a verejne čítali pri príležitosti spomienky na svätca), ktorá nám prezrádza z akej rodiny pochádzal a aké boli Klementove životné osudy.
Vypovedaciu hodnotu o osobnosti sv. Klementa má aj meno tohto mučeníka, pápeža a učenca. Meno Klement má pôvod v gréckom slove „kleos“, čo znamená sláva a v latinskom slove „mens“, označujúce myseľ. Meno Klement teda označuje muža, ktorý má jasnú, slávnu myseľ. Rovnako je možné, že jeho meno je odvodené z latinského slova „clementia“, čo znamená láskavosť. Toto vysvetlenie zahŕňa všetky cnosti, ktorými bol sv. Klement obdarený: láskavosť, milosť, spravodlivosť, zbožnosť. Takto jeho život a činy opisujú aj svätopisci.
Svätý Klement Rímsky v kresťanskom staroveku požíval veľkú úctu, hoci sa od neho zachoval len jeden list: list Korinťanom, ktorý Sýrska cirkev pripočítala k svätému písmu a je daný aj do biblického Kódexu Alexandrijského.
Origenes a Euzébius ho pokladali za toho istého Klementa, ktorého svätý apoštol Pavol v liste Filipanom (4, 3) nazýva svojím spolupracovníkom. Podľa sv. Ireneja bol tretím nástupcom sv. Petra v Ríme (Peter, Linus, Anaklet, Klement) v rokoch 88 – 100. Tertulián dokonca tvrdí, že sám sv. Peter ho ordinoval.
Pápež Klement tak vynikal svojimi mravmi, že sa páčil Židom, pohanom i všetkým kresťanským národom. Hovorí sa o ňom, že mal menný zoznam chudobných v jednotlivých mestských štvrtiach a nedovolil, aby verejne žobrali tí, ktorých pokrstil.
Sv. Klement vo vyhnanstve
Pohanský veľkňaz nemohol zniesť Klementovu obľubu u ľudí a hlavne to, že mnohí z nich sa pridávali ku kresťanom. Rozdal preto ľuďom mnoho peňazí a vyvolal veľké pobúrenie proti Klementovi. Mestský prefekt Mamertínus nemohol strpieť túto veľkú vzburu, preto si dal Klementa predviesť. Lichotil mu a pokúšal sa ho získať na svoju stranu, ale Klement mu povedal: „Prial by som si, aby si dostal rozum, lebo i keď bude na nás štekať veľa psov a budú nás chcieť pohrýzť, nikdy nám nebudú môcť vziať to, že sme rozumní ľudia a oni nerozumní psi. Tá vzbura, vyvolaná hlúpymi ľuďmi, ukazuje, že v sebe nič pravdivého nemá.“ Mamertínus o ňom napísal cisárovi Trajánovi a dostal odpoveď, že buď má priniesť obetu pohanským bohom, alebo ho má poslať do vyhnanstva. Mamertínus so slzami v očiach povedal Klementovi: „Nech ti pomáha tvoj Boh, ktorému tak verne slúžiš!“
Legenda ďalej hovorí, že sv. Klement zomrel ako mučeník vo vyhnanstve na Kryme, kde ho utopili v Čiernom mori.
Na ostrove Cherson na Kryme našiel pápež Klement viac ako 2000 kresťanov odsúdených na namáhavú prácu pri lámaní mramoru v kameňolome. Keď zbadali Klementa, začali nariekať a plakať. On ich utešoval a hovoril: „Pán ma k vám poslal, no nie som toho hodný, aby som ako prvý medzi vami prijal mučenícku korunu.“
Keď sa od nich dozvedel, že musia nosiť vodu zo vzdialenosti 6 míľ na svojich pleciach, vyzval ich: „Modlime sa všetci k nášmu pánovi, Ježišovi Kristovi, nech pre svojich vyznávačov otvorí na tomto mieste prameň a žily vôd. Nech ten, ktorý po údere do skaly na sinajskej púšti nechal tiecť vodu v hojnosti, i nám poskytne vytekajúce prúdy, aby sme mohli ďakovať za jeho dobrodenie.“
Pápež sa po modlitbe rozhliadol na všetky strany, uvidel tam stáť baránka, ktorý akoby biskupovi so zdvihnutou nohou ukazoval na jedno miesto. Pochopil, že je to Ježiš Kristus, ktorého vidí len on sám. Išiel na to miesto a povedal: „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého kopte na tomto mieste!“
Keď však nikto nekopal na tom mieste, na ktorom stál baránok, sám vzal do ruky krátku motyku, zľahka uderil do zeme pod nohou baránka a okamžite vyrazil silný prameň, ktorý vzrástol na rieku. Všetci sa radovali a svätý Klement povedal: „Prúd vody rozradostňuje Božiu Cirkev.“
Keď sa zvesť o tom rozniesla, zišlo sa tam množstvo ľudí a behom jediného dňa prijalo od Klementa krst viac ako 500 osôb. V celom kraji začali rúcať chrámy modiel a za jediný rok postavili 75 kresťanských kostolov. O tri roky neskôr sa o tom dozvedel cisár Traján a poslal tam jedného zo svojich dôstojníkov. Keď ten videl, že všetci sú ochotní zomrieť tiež, cúvol pred takým množstvom. Klementa dal hodiť do mora s kotvou na šiji. Bolo to okolo roku 100.
Kresťania našli jeho telo a pochovali ho. V Chersone ho uctievali ako svojho osobitného patróna a na ostrovčeku v Chersonskej zátoke, kde bol jeho hrob s ostatkami, mu na jeho pocest postavili kostol. Za búrky voda zalievala celý ostrovček, dalo sa naň prejsť iba pri veľkom odlive, ktorý sa opavobal každý rok na sviatok umučenia sv. Klementa (23. november) a trval sedem dní.
More ustúpilo o tri míle a nechalo tak prichádzajúcim suchú cestu. Pripisovalo sa to zázračnému orodovaniu sv. pápeža a mučeníka Klementa.
Solúnski bratia nachádzajú ostatky sv. Klementa
Fakt, že sv. Klement zomrel mimo Ríma potvrdzuje aj skutočnosť, že jeho hrob v Ríme nebol známy. Až svätý Konštantín – Cyril a Metod priniesli jeho pozostatky do Ríma.
Úcta k svätému Klementovi bola na východe veľmi stará a rozšírená. V 4. storočí tam vznikol grécky opis jeho mučeníctva, z ktorého sa o sv. Klementovi dozvedel sv. Konštantín – Cyril.
Keď bolo v zime v rokoch 860 – 861 cisárske posolstvo na ceste ku Korzárom nútené pobudnúť dlhší čas v Chersone, Konštantínovi – Cyrilovi táto nútená zástavka prišla náramne vhod, pretože chcel navštíviť hrob sv. Klemnta, pápeža a mučeníka. Ako horlivý skúmateľ sa veľmi podrobne vypytoval miestnych obyvateľov na pozostatky sv. Klementa. No tí, keďže boli prisťahovalci z rozličných kmeňov a nie staroosadlíci, nič o týchto pozostatkoch nevedeli. Bolo to kvôli početným nájazdom barbarov, čo malo za následok, že táto krajina sa stala skoro ľudoprázdna a neobývaná.
Preto sa sv. Konštantín – Cyril oddal modlitbe a vyzval metropolitu na mesta Cherson, menom Juraj, aby prosili o pomoc z nebies. Všetkým rozprával o utrpení a zázrakoch tohto preblahoslaveného pápeža, mučeníka, čím v nich spôsobil veľké oduševnenie. 30. januára roku 861 sv. Konštantín – Cyril spolu s duchovenstvom a Božím ľudom nasadli na loď a plavili sa s veľkou nábožnosťou, dôverou, a za spevu a modlitieb prišli k ostrovu, o ktorom sa nazdávali, že sa na ňom nachádzajú pozostatky sv. mučeníka. Zo všetkých strán ho obstáli a osvietili silnou žiarou fakieľ. Za veľkého jasotu objavili pozostatky sv. pápeža a mučeníka Klementa. Našli aj kotvu, s ktorou bol uvrhnutý do mora.
Sv. Konštantín a Metod prechádzajú s pozostatkami sv. Klementa cez Veľkú Moravu
Misia solúnskych bratov pokračovala na Veľkú Moravu. Legenda prechováva pamiatku aj na ich pobyt v obci pri Nitre (dnes Močenok), na panstve sv. Gorazda, ich učeníka a Metodovho neskoršieho nástupcu. Naši predkovia povzbudení týmto svätcom mučeníkom sa rozhodli zasvätiť mu svoj chrám. Na území obce bolo od 9. storočia postavených viacero kostolov. Všetky boli zasvätené pápežovi a mučeníkovi sv. Klementovi. Aj dnešný kostol má patrocínium sv. Klementa. Podľa legendy tu zanechali solúnsky bratia aj čiastočku ostatkov sv. Klementa. Názov obce Močenok má počiatky v tomto období ( z názvu Mučenáky) a bezprostredne súvisí so sv. Klementom Rímskym.
Pozostatky sv. Klementa prinášajú solúnski bratia do Ríma
V živote Konštantína čítame: Keď misia sv. Konštantína – Cyrila a sv. Metoda prichádzala do Ríma, vyšiel im v ústrety sám pápež Hadrián II. nesúc sviece, pretože prinášali pozostatky rímskeho pápeža, sv. Klementa. Diali sa pri tom zázraky, chorí ľudia sa vyliečili z rôznych neduhov a zajatci, čo vzývali Krista a svätého Klementa boli oslobodení tými, čo ich držali v zajatí. Pozostatky boli uložené v Bazilike sv. Klementa v Ríme, ktorá je jedným z najstarších bohoslužobných miest. Vznikla pravdepodobne v prvom storočí v dome Klementovej rodiny, blízko paláca cisára Neróna.
Prinesenie pozostatkov sv. Klementa, ktoré našli solúnski bratia na ostrove Krym, niesli so sebou počas misie na Veľkej Morave, určite zvýšilo postavenie svätých bratov vo vysokých cirkevných kruhoch v Ríme.
Kliment I.
Kliment I.
4. rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
88/91 – 97/101
Anaklét
Evarist
Biografické údaje
Rodné meno
?
Narodenie
?
Úmrtie
?
Svätenia
Cirkev
rímskokatolícka
Pápež
Voľba
88/91
Svätec
Sviatok
23. november
Svätý Kliment I. (tiež Klement alebo Klementín) alebo Klement Rímsky (* ? - † 97/101 ?) bol v poradí 4. rímskym pápežom (od r. 88/92). Zomrel vo vyhnanstve na Kryme, údajne ako mučeník.
Tertulián uvádza, že Klement prijal biskupskú vysviacku od svätého Petra.
Ako rímskemu biskupovi sa mu pripisoval prvý list kresťanskej obci v Korinte, v ktorom sa už spomína cirkevná hierarchia (horlí v ňom proti rozkolníkom v Korinte, bližšie neoznačeným, ktorí odopierali poslušnosť voleným cirkevným hodnostárom), druhý list Korinťanom, dva listy pannám, judaistické úvahy a homílie, ako i apoštolské konštitúcie, ktoré však vznikli v 3. - 4. storočí.
Kliment mal zomrieť mučeníckou smrťou pri Chersone. Jeho údajné ostatky našiel Konštantín v januári roku 860. Odniesol ich do Carihradu (r. 861), v roku 863 na Veľkú Moravu a odtiaľ v roku 867 do Ríma. Zdá sa, že Klimentove ostatky pomohli Konštantínovmu sprievodu dosiahnuť u pápeža Hadriána II. schválenie slovanskej liturgie a ďalších cirkevných požiadaviek. Konštantín zložil kultu ostatkov Klimenta tri náboženské skladby.
Klement zaviedol do liturgie pozdrav Dominus vobiscum.
V rokoch 860 - 880 v Ríme prežíval Klimentov kult renesanciu. Od raného kresťanstva je uctievaný ako svätec.
Tertulián uvádza, že Klement prijal biskupskú vysviacku od svätého Petra.
Ako rímskemu biskupovi sa mu pripisoval prvý list kresťanskej obci v Korinte, v ktorom sa už spomína cirkevná hierarchia (horlí v ňom proti rozkolníkom v Korinte, bližšie neoznačeným, ktorí odopierali poslušnosť voleným cirkevným hodnostárom), druhý list Korinťanom, dva listy pannám, judaistické úvahy a homílie, ako i apoštolské konštitúcie, ktoré však vznikli v 3. - 4. storočí.
Kliment mal zomrieť mučeníckou smrťou pri Chersone. Jeho údajné ostatky našiel Konštantín v januári roku 860. Odniesol ich do Carihradu (r. 861), v roku 863 na Veľkú Moravu a odtiaľ v roku 867 do Ríma. Zdá sa, že Klimentove ostatky pomohli Konštantínovmu sprievodu dosiahnuť u pápeža Hadriána II. schválenie slovanskej liturgie a ďalších cirkevných požiadaviek. Konštantín zložil kultu ostatkov Klimenta tri náboženské skladby.
Klement zaviedol do liturgie pozdrav Dominus vobiscum.
V rokoch 860 - 880 v Ríme prežíval Klimentov kult renesanciu. Od raného kresťanstva je uctievaný ako svätec.
23. novembra
SV. KLEMENT I. (RÍMSKY)
pápež
(1. stor.)
Svätý pápež Klement I. sa nazýva aj Rímsky, aby sa odlíšil od starokresťanského teológa Klementa Alexandrijského. Bol tretím nástupcom apoštola Petra vo vedení rímskej a všeobecnej Cirkvi. Spravoval ju pravdepodobne v rokoch 88-97.
O jeho pôvode nevieme nič určité. Viacerí biblisti a kresťanskí historici predpokladajú, že Klement bol aspoň za istý čas spolupracovníkom sv. Pavla. Naňho vzťahujú apoštolove slová v liste Filipanom: "Šľachetný Syzygos... zaujmi sa ich, lebo sa so mnou namáhali pri šírení evanjelia spolu s Klementom a ostatnými spolupracovníkmi, ktorých mená sú zapísané v knihe života" (Flp 4,3).
Z listu, ktorý Klement písal korintskej cirkvi, vidieť, že veľmi dobre poznal starozákonné biblické knihy, dokonca aj apokryfy, a pritom získal vzdelanie v gréckom kultúrnom prostredí. Preto ho niektorí pokladali za helenistického Žida. Bolo by však treba ešte vysvetliť jeho čisto rímske meno, ktoré sa častejšie vyskytovalo v známej rímskej rodine Fláviovcov. V každom prípade Klement spájal v sebe tri veľké stredomorské kultúry a mal tak dôležité predpoklady na vedenie všeobecnej Cirkvi. Cenným dokladom toho, ako toto vedenie uskutočňoval, je spomenutý list Korinťanom.
Dôvodom na napísanie listu boli nepokoje v korintskej cirkvi. Niektorí mladí kresťania odmietli uznávať starších kňazov a znemožnili ich ďalšie účinkovanie. Keď správa o tom prišla do Ríma, Klement pokladal za potrebné zasiahnuť. V mene rímskej cirkvi napísal dlhší list, ktorý patrí k najvzácnejším starokresťanským spisom.
Prvá časť listu obsahuje všeobecné zásady a pripomienky. Klement v nej nabáda k svornosti, pokoju a poriadku. V druhej časti sa už priamo zaoberá korintskými udalosťami. Poukazuje na hierarchický poriadok, ktorý ustanovil Kristus a ktorý odovzdali cirkevným spoločenstvám apoštoli. Na základe tohto poriadku biskupi, kňazi a diakoni majú právomoc nie od laických veriacich, ale od apoštolov a od ich právoplatne ustanovených nástupcov. Preto aj v Korinte treba znova uviesť do cirkevnej služby kňazov, ktorých z nej vytisli odbojní laici. A pôvodcovia rozbrojov majú robiť primerané pokánie. V závere listu Klement vyjadruje nádej, že poslovia, ktorí niesli list, sa budú môcť vrátiť do Ríma s dobrou správou, že v korintskej cirkvi znova zavládol pokoj a poriadok.
Z historického hľadiska je list cenný pre zmienky o Nerónovom prenasledovaní kresťanov, o mučeníctve sv. Petra a Pavla v Ríme, o niektorých problémoch Cirkvi v tom období, o jej usporiadaní a o jej kladnom vzťahu k rímskej vládnej moci. List sa končí modlitbou, ktorá je pravdepodobne obmenou liturgickej modlitby používanej v najstarších časoch v Ríme. List je zvlášť významný ako svedectvo o prvenstve rímskej cirkvi, ktoré si táto uvedomovala od najstarších čias a ktoré uznávali aj ostatné cirkvi.
Klementov list bol v takej vážnosti, že v Korinte a na iných miestach sa čítaval v nedeľu na eucharistickom zhromaždení spolu so Sv. písmom. List používali a odvolávali sa naň aj najstarší cirkevní spisovatelia počnúc sv. Polykarpom.
Podľa starej rímskej tradície, siahajúcej až do 4. storočia, pápež Klement I. zomrel mučeníckou smrťou, a to vo vyhnanstve na južnom Kryme. No historikov mýli skutočnosť, žé vážni cirkevní spisovatelia, ktorí píšu o Klementovi Rímskom (sv. Irenej, Euzébius, sv. Hieronym), nespomínajú jeho mučeníctvo.
Nie sú však priame dôkazy, ktoré by popierali rímsku tradíciu, podľa ktorej bol sv. Klement na Kryme zabitý a pochovaný. Jeho telesné pozostatky našli svätí solúnski bratia Cyril a Metod, keď boli s byzantským posolstvom u krymských Chazarov pred svojím pôsobením na Veľkej Morave. Tieto ostatky potom priniesli (r. 867) do Ríma a pápež Hadrián II. ich uložil v bazilike, zasvätenej sv. Klementovi. V tejto bazilike bol napokon pochovaný aj jeden zo spomenutých solúnskych bratov, našich vierozvestov, sv. Konštantín-Cyril.
Svätý Klement I., pápež a mučeník († 101)
Spisovateľ Origenes nazýva Klementa „učeníkom apoštolov“, ako prvý ho stotožňuje s tým Klementom, ktorého spomína sv. Pavol v Liste Filipanom (4,3): „Aj teba, verný spolupracovník, prosím, pomáhaj im, veď ony sa so mnou borili za evanjelium spolu s Klementom a s ostatnými mojimi spolupracovníkmi, ktorých mená sú v knihe života.“ Túto mienku potom prevzal Eusébius, sv. Epifánius, sv. Hieronym a prijala ju aj liturgia (23. novembra). Klement bol teda horlivým pomocníkom Petra a Pavla a podporoval ich v ťažkej apoštolskej práci. Tertulián, cirkevný učiteľ z 3. storočia rozpráva, že Peter vysvätil v Ríme za biskupov troch zbožných mužov, aby ho počas jeho apoštolských ciest, konaných k iným cirkevným obciam, zastupovali a dozerali nad cirkevnou obcou v Ríme. Po mučeníckej smrti sv. Petra (r. 67) jedenásť rokov spravoval Cirkev prvý z nich, sv. Linus. Po ňom nastúpil druhý z nich, sv. Klétus a či Anaklét, po ktorom v r. 92 zasadol na pápežský stolec Klement, ktorý zastával úrad najvyššieho pastiera Cirkvi do r. 101.
Účinkovanie Klementa v Ríme spadá do veľmi búrlivej a ťažkej doby, kedy kresťanov na smrť nenávideli aj ukrutní cisári Domicián (81-96) a Traján (98-117). Kresťanská krv tiekla potokmi. V ústnom podaní sa o Klementovi hovorí, že mal poznačené mená všetkých chudobných v meste a štedro ich podporoval. Mesto Rím rozdelil na sedem čiastok a v každej ustanovil pisára, ktorý mal zapísať skutky a utrpenia svätých mučeníkov, ktorí vykrvácali za vieru v božského Spasiteľa.
V čase jeho účinkovania na stolci sv. Petra vznikla roztržka medzi veriacimi v Korinte. Táto stará kresťanské obec, založená apoštolom sv. Pavlom, bola pevná vo viere, no od počiatku dochádzalo v nej aj k rozbrojom. Tak to bolo už aj za života sv. Pavla, ktorý im tiež vo svojich dvoch listoch vytýkal rozličné nepokoje, neporiadky a bludy. Za pápeža Klementa povstala v Korinte dokonca vzbura proti starším Cirkvi, t. j. proti biskupom a kňazom. Títo sa sťažovali v Ríme. Klement vypočul ich sťažnosť a napísal Korinťanom obšírny list, v ktorom ich napomínal, aby sa podrobili starším. No nenapísal ho hneď, ale až potom, keď sa mysle utíšili. Nemenoval pôvodcov vzbury, ani nepoužil pre ich počínanie príkre slová. Nekarhal ich menom svojho úradu, ale poučoval ich ako brat bratov. Tak dosiahol, že poblúdení vstúpili do seba, starších odprosili a vrátili sa ku kresťanskému poriadku a k láske. Tento dosť obšírny Klementov list (65 kapitol) je vzácnym dokladom starokresťanskej viery a života, ako aj skutočným dôkazom primátu čiže prvenstva rímskej Cirkvi a pápeža už na úsvite Cirkvi. Korintská cirkevná obec sa obrátila vo svojom spore na pápeža, aby urovnal spor vzniknutý medzi nimi, a nie na apoštola sv. Jána, ktorý vtedy ešte žil a k tomu v Efeze, teda pre Korinťanov hodne bližšie, ako bol Rím!
V liste Klement zdôrazňuje čnosti, ktoré majú zdobiť kresťana: lásku, pokánie, poslušnosť, zbožnosť, pokoru ako prameň pokoja. Karhá roztrieštenosť korintských kresťanov. Potvrdzuje nevyhnutnosť poslušnosti a podrobenia sa riadnej cirkevnej autorite. Cirkevnú obec prirovnáva k ľudskému telu, kde všetky údy harmonicky spoluúčinkujú na udržovaní celku.
List pápeža je okrem svedectva primátu rímskej Cirkvi aj dôležitým svedectvom o božskom pôvode hierarchie a rozdelenia Cirkvi na kňazov a laikov, ako aj rozdelenia hierarchie na biskupov, kňazov a diakonov.
Klementov list bol v takej vážnosti, že v Korinte a na iných miestach sa čítal v nedeľu na eucharistickom zhromaždení a odvolávali sa naň aj najstarší cirkevní spisovatelia, počnúc sv. Polykarpom. Historik Eusébius o smrti Klementa hovorí: „Klement odišiel z tohto života v treťom roku cisára Trajána a ťarchu svätého života zanechal Evaristovi. Deväť rokov predsedal učiteľskému úradu Božieho slova!“ Túto správu potvrdzuje aj sv. Hieronym: „Klement zomrel v treťom roku Trajánovom, a pamiatku jeho mena dosiaľ stráži kostol postavený v Ríme.“
Sv. Klement, ako hlava sv. cirkvi, pokrstil premnohých vznešených Rimanov. Za to vzbudil hnev u pohanov a bol uväznený. Cisár Traján vyniesol výrok súdu, že má obetovať štátnym bohom, alebo ísť do vyhnanstva cez more do Chersonesu (Korsun) Tauridského (na Krym). Klement nebol v rozpakoch pri vynesení súdu; ale ďakoval milostivému Bohu, že mu dal trpieť pre sv. vieru, a vyvolil si vyhnanstvo. Spútaný okovami bol odvedený sv. pápež na Krym do mesta Chersonesu pri Čiernom mori. (Je tragédiou, že dnes tzv. pápež František nerobí to, čo robil pravoverný pápež Klement, ale robí pravý opak: spája sa s pohanmi, s ktorými potom obetuje pohanským modlám (de facto démonom!), čím zrádza Ježiša Krista, katolícku Cirkev a dehonestuje tiež pápežsky úrad!)
Vo vyhnanstve našiel sv. Klement 2000 kresťanov, ktorí boli tiež vypovedaní ta pre vyznávanie Krista Pána, aby pracovali v mramorových kameňolomoch. Nešťastní kresťania privítali radostne sv. pápeža ako anjela, poslaného z neba. Úbohí väzni trpeli veľkú biedu a trápenie. V okolí, kde pracovali, nebolo pitnej vody, i nútení boli donášať ju z ďaleka. Keď to počul sv. pápež, dal sa do skrúšenej modlitby. A hľa, uzrel na blízkom skalnatom vrchu baránka, ktorý hrabal prednou pravou nohou. Kresťania začali kopať na rozkaz pápeža na tom mieste; ale márne, voda sa neukazovala. Sv. Klement prežehnal miesto, pochytil rylo a začal kopať v skale. I vyrinul sa hneď hojný prameň čerstvej vody. Následkom tohto zázraku sa obrátili na sv. vieru mnohí okolití pohania, ktorí potom borili svoje chrámy modlárske a začali stavať chrámy pravému Bohu na polostrove Tauridskom (Kryme).
Keď sa dopočul cisár Traján, že v okolí mesta Chersonesu (Korsunu) vzmáhajú sa povážlivým spôsobom kresťania, vyslal ta úradníka, menom Aufidiana, ktorému nariadil, aby nútil všetkými možnými prostriedkami kresťanov k zapretiu Krista Pána a učenia Jeho, a ničil chrámy kresťanské. I nastalo krvavé prenasledovanie kresťanov na Kryme. Klement povzbudzoval veriacich ku stálosti vo sv. viere. Mnohí kresťania boli hrozne umučení. Po márnych pokusoch naviesť Klementa, aby obetoval pohanským bohom, sudca rozkázal priviazať mu na krk ťažkú železnú kotvu a hodiť ho do mora. To sa stalo dňa 23. novembra roku 101.
Kresťania, ktorí stáli na brehu morskom, modlili sa skrúšene, aby milostivý Boh poprial im vyhľadať telo drahého duchovného otca. A Boh vyslyšal ich prosby. Keď sa ešte modlili, ustúpilo more na 3000 krokov od brehu. A hľa, objavilo sa im telo sv. Klementa v priehlbine mramorovej, ktorá podobala sa kaplnke hrobovej, a pri ňom kotva. Nábožní kresťania vyzdvihli telo sv. Klementa a pochovali ho na blízkom ostrove v Čiernom mori neďaleko Chersonesu (Korsunu) a vystavili neskôr nad jeho hrobom chrám Boží, v ktorom konávali sa služby Božie. Mnohé zázraky sa stávali pri jeho ostatkoch a mnohí pútnici navštevovali chrám. V neskorších časoch vyvrátené bolo mesto Korsun divokými kočovnými národmi a s ním zrútený bol i chrám sv. Klementa, ktorý upadol do zabudnutia. V deviatom storočí zavítal do tých krajov sv. Cyril, apoštol Slovanov, našiel roku 861 ostatky sv. pápeža Klementa, uložil ich do drahocennej schránky a nosil na svojich apoštolských cestách. Keď založil mohutnú sv. cirkev u Chasarov na Kryme, prišiel roku 863 s bratom svojím sv. Metodom na Veľkú Moravu, doniesol ostatky sv. Klementa so sebou, i ohlasovali spolu sv. Evanjelium a pokrstili celý národ. Roku 868 vybrali sa do Ríma s ostatkami sv. Klementa. Pápež Hadrián II. privítal ich so všetkým kňazstvom veľmi veľkolepo. Ostatky sv. Klementa boli uložené s veľkou slávnosťou do baziliky (chrámu), ktorá už v piatom storočí vystavaná bola v Ríme ku pocte tohto nepremoženého sv. mučeníka a ktorá i dnes patrí ku hlavným chrámom rímskym. Sv. Klement, ktorý patrí medzi sv. Otcov apoštolských a ktorý od najstarších čias ako veľký mučeník pripomínaný býva v 1 kánone sv. omše, napísal okrem spomenutého listu ku Korinťanom a mimo dvoch listov pre mládencov a panny ešte i nasledujúce, podľa ústneho podania: preklad listu svätého Pavla Židom; 5 listov dekretalných; 10 kníh «Recognitiones (Poznania)»; 9 homílii; «Kánony (Cano-nes)»; Ustanovizne apoštolské (Constitutiones apostol.)». Avšak niektorí spisovatelia sa domnievajú, že zrejme iba list, písaný Korinťanom, pochádza od sv. Klementa.
Sv. Klement sa vyobrazuje v rúchu pápežskom, v pravej ruke drží knihu, na ktorej je znamenie sv. kríža, v ľavej ratolesť palmovú; vedľa neho je kotva, ako nástroj jeho mučeníckej smrti. Sv. Klement je patrónom robotníkov v kameňolomoch a je aj veľkým príkladom vernosti pravému Kristovmu evanjeliu.
Modlitba
Ó Bože, ktorý nás obveseľuješ výročnou slávnosťou blahoslaveného Klementa, mučeníka Svojho a pápeža, popraj nám milostivo, aby sme i my, ktorí ctíme jeho narodenie, nasledovali cnosť jeho utrpenia pre Krista. Skrze Ježiša Krista, Pána nášho. Amen.
Sv. Kliment Rímsky pápež a mučeník
23. novembra
Svätý Klement pochádzal zo vznešenej rímskej rodiny. O jeho živote sa dozvedáme zo Zlatej legendy (slovo legenda pochádza z latinského slova a znemená zbožné rozprávanie o živote svätca.
Je to hodnoverné rozprávanie, ktoré zachytili svätopisci a verejne čítali pri príležitosti spomienky na svätca), ktorá nám prezrádza z akej rodiny pochádzal a aké boli Klementove životné osudy.
Vypovedaciu hodnotu o osobnosti sv. Klementa má aj meno tohto mučeníka, pápeža a učenca. Meno Klement má pôvod v gréckom slove „kleos“, čo znamená sláva a v latinskom slove „mens“, označujúce myseľ. Meno Klement teda označuje muža, ktorý má jasnú, slávnu myseľ. Rovnako je možné, že jeho meno je odvodené z latinského slova „clementia“, čo znamená láskavosť. Toto vysvetlenie zahŕňa všetky cnosti, ktorými bol sv. Klement obdarený: láskavosť, milosť, spravodlivosť, zbožnosť. Takto jeho život a činy opisujú aj svätopisci.
Svätý Klement Rímsky v kresťanskom staroveku požíval veľkú úctu, hoci sa od neho zachoval len jeden list: list Korinťanom, ktorý Sýrska cirkev pripočítala k svätému písmu a je poňatý aj do biblického Kódexu Alexandrijského.
Origenes a Euzébius ho pokladali za toho istého Klementa, ktorého svätý apoštol Pavol v liste Filipanom (4, 3) nazýva svojím spolupracovníkom. Podľa sv. Ireneja bol tretím nástupcom sv. Petra v Ríme (Peter, Linus, Anaklet, Klement) v rokoch 88 – 100. Tertulián dokonca tvrdí, že sám sv. Peter ho ordinoval.
Pápež Klement tak vynikal svojimi mravmi, že sa páčil Židom, pohanom i všetkým kresťanským národom. Hovorí sa o ňom, že mal menný zoznam chudobných v jednotlivých mestských štvrtiach a nedovolil, aby verejne žobrali tí, ktorých pokrstil.
Sv. Klement vo vyhnanstve
Pohanský veľkňaz nemohol zniesť Klementovu obľubu u ľudí a hlavne to, že mnohí z nich sa pridávali ku kresťanom. Rozdal preto ľuďom mnoho peňazí a vyvolal veľké pobúrenie proti Klementovi. Mestský prefekt Mamertínus nemohol strpieť túto veľkú vzburu, preto si dal Klementa predviesť. Lichotil mu a pokúšal sa ho získať na svoju stranu, ale Klement mu povedal: „Prial by som si, aby si dostal rozum, lebo i keď bude na nás štekať veľa psov a budú nás chcieť pohrýzť, nikdy nám nebudú môcť vziať to, že sme rozumní ľudia a oni nerozumní psi. Tá vzbura, vyvolaná hlúpymi ľuďmi, ukazuje, že v sebe nič pravdivého nemá.“ Mamertínus o ňom napísal cisárovi Trajánovi a dostal odpoveď, že buď má priniesť obetu pohanským bohom, alebo ho má poslať do vyhnanstva. Mamertínus so slzami v očiach povedal Klementovi: „Nech ti pomáha tvoj Boh, ktorému tak verne slúžiš!“
Legenda ďalej hovorí, že sv. Klement zomrel ako mučeník vo vyhnanstve na Kryme, kde ho utopili v Čiernom mori.
Na ostrove Cherson na Kryme našiel pápež Klement viac ako 2000 kresťanov odsúdených na namáhavú prácu pri lámaní mramoru v kameňolome. Keď zbadali Klementa, začali nariekať a plakať. On ich utešoval a hovoril: „Pán ma k vám poslal, no nie som toho hodný, aby som ako prvý medzi vami prijal mučenícku korunu.“
Keď sa od nich dozvedel, že musia nosiť vodu zo vzdialenosti 6 míľ na svojich pleciach, vyzval ich: „Modlime sa všetci k nášmu pánovi, Ježišovi Kristovi, nech pre svojich vyznávačov otvorí na tomto mieste prameň a žily vôd. Nech ten, ktorý po údere do skaly na sinajskej púšti nechal tiecť vodu v hojnosti, i nám poskytne vytekajúce prúdy, aby sme mohli ďakovať za jeho dobrodenie.“
Pápež sa po modlitbe rozhliadol na všetky strany, uvidel tam stáť baránka, ktorý akoby biskupovi so zdvihnutou nohou ukazoval na jedno miesto. Pochopil, že je to Ježiš Kristus, ktorého vidí len on sám. Išiel na to miesto a povedal: „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého kopte na tomto mieste!“
Keď však nikto nekopal na tom mieste, na ktorom stál baránok, sám vzal do ruky krátku motyku, zľahka uderil do zeme pod nohou baránka a okamžite vyrazil silný prameň, ktorý vzrástol na rieku. Všetci sa radovali a svätý Klement povedal: „Prúd vody rozradostňuje Božiu Cirkev.“
Keď sa zvesť o tom rozniesla, zišlo sa tam množstvo ľudí a behom jediného dňa prijalo od Klementa krst viac ako 500 osôb. V celom kraji začali rúcať chrámy modiel a za jediný rok postavili 75 kresťanských kostolov. O tri roky neskôr sa o tom dozvedel cisár Traján a poslal tam jedného zo svojich dôstojníkov. Keď ten videl, že všetci sú ochotní zomrieť tiež, cúvol pred takým množstvom. Klementa dal hodiť do mora s kotvou na šiji. Bolo to okolo roku 100.
Kresťania našli jeho telo a pochovali ho. V Chersone ho uctievali ako svojho osobitného patróna a na ostrovčeku v Chersonskej zátoke, kde bol jeho hrob s ostatkami, mu na jeho pocest postavili kostol. Za búrky voda zalievala celý ostrovček, dalo sa naň prejsť iba pri veľkom odlive, ktorý sa opakobal kažý rok na sviatok umučenia sv. Klementa (23. november) a trval sedem dní.
More ustúpilo o tri míle a nechalo tak prichádzajúcim suchú cestu. Pripisovalo sa to zázračnému orodovaniu sv. pápeža a mučeníka Klementa.
Solúnski bratia nachádzajú ostatky sv. Klementa
Fakt, že sv. Klement zomrel mimo Ríma potvrdzuje aj skutočnosť, že jeho hrob v Ríme nebol známy. Až svätý Konštantín – Cyril a Metod priniesli jeho pozostatky do Ríma.
Úcta k svätému Klementovi bola na východe veľmi stará a rozšírená. V 4. storočí tam vznikol grécky opis jeho mučeníctva, z ktorého sa o sv. Klementovi dozvedel sv. Konštantín – Cyril.
Keď bolo v zime v rokoch 860 – 861 cisárske posolstvo na ceste ku Korzárom nútené pobudnúť dlhší čas v Chersone, Konštantínovi – Cyrilovi táto nútená zástavka prišla náramne vhod, pretože chcel navštíviť hrob sv. Klemnta, pápeža a mučeníka. Ako horlivý skúmateľ sa veľmi podrobne vypytoval miestnych obyvateľov na pozostatky sv. Klementa. No tí, keďže boli prisťahovalci z rozličných kmeňov a nie staroosadlíci, nič o týchto pozostatkoch nevedeli. Bolo to kvôli početným nájazdom barbarov, čo malo za následok, že táto krajina sa stala skoro ľudoprázdna a neobývaná.
Preto sa sv. Konštantín – Cyril oddal modlitbe a vyzval metropolitu na mesta Cherson, menom Juraj, aby prosili o pomoc z nebies. Všetkým rozprával o utrpení a zázrakoch tohto preblahoslaveného pápeža, mučeníka, čím v nich spôsobil veľké oduševnenie. 30. januára roku 861 sv. Konštantín – Cyril spolu s duchovenstvom a Božím ľudom nasadli na loď a plavili sa s veľkou nábožnosťou, dôverou, a za spevu a modlitieb prišli k ostrovu, o ktorom sa nazdávali, že sa na ňom nachádzajú pozostatky sv. mučeníka. Zo všetkých strán ho obstáli a osvietili silnou žiarou fakieľ. Za veľkého jasotu objavili pozostatky sv. pápeža a mučeníka Klementa. Našli aj kotvu, s ktorou bol uvrhnutý do mora.
Sv. Konštantín a Metod prechádzajú s pozostatkami sv. Klementa cez Veľkú Moravu
Misia solúnskych bratov pokračovala na Veľkú Moravu. Legenda prechováva pamiatku aj na ich pobyt v obci pri Nitre (dnes Močenok), na panstve sv. Gorazda, ich učeníka a Metodovho neskoršieho nástupcu. Naši predkovia povzbudení týmto svätcom mučeníkom sa rozhodli zasvätiť mu svoj chrám. Na území obce bolo od 9. storočia postavených viacero kostolov. Všetky boli zasvätené pápežovi a mučeníkovi sv. Klementovi. Aj dnešný kostol má patrocínium sv. Klementa. Podľa legendy tu zanechali solúnsky bratia aj čiastočku ostatkov sv. Klementa. Názov obce Močenok má počiatky v tomto období ( z názvu Mučenáky) a bezprostredne súvisí so sv. Klementom Rímskym.
Pozostatky sv. Klementa prinášajú solúnski bratia do Ríma
V živote Konštantína čítame: Keď misia sv. Konštantína – Cyrila a sv. Metoda prichádzala do Ríma, vyšiel im v ústrety sám pápež Hadrián II. nesúc sviece, pretože prinášali pozostatky rímskeho pápeža, sv. Klementa. Diali sa pri tom zázraky, chorí ľudia sa vyliečili z rôznych neduhov a zajatci, čo vzývali Krista a svätého Klementa boli oslobodení tými, čo ich držali v zajatí. Pozostatky boli uložené v Bazilike sv. Klementa v Ríme, ktorá je jedným z najstarších bohoslužobných miest. Vznikla pravdepodobne v prvom storočí v dome Klementovej rodiny, blízko paláca cisára Neróna.
Prinesenie pozostatkov sv. Klementa, ktoré našli solúnski bratia na ostrove Krym, niesli so sebou počas misie na Veľkej Morave, určite zvýšilo postavenie svätých bratov vo vysokých cirkevných kruhoch v Ríme.
Bazilika svätého Klementa v Lateráne ( taliansky Basilica di San Clemente al Laterano , po latinsky Basilica Sancti Clementis in Laterano ) je bazilika v Ríme na Via Labicana , asi 300 metrov východne od Kolosea . Zvonku nenápadná stavba z 12. storočia stojí na základoch staršieho kostola zo 6. storočia a patrí k susednému kláštoru írskych dominikánov .
História
Úroveň terénu sa tu od staroveku zvýšila približne o 20 metrov. V 1. storočí tu bola vystavaná dlhá mincovňa a obytný dom, ktorý bol okolo roku 200 prestavaný na mithraeum , čo bolo pri verejných stavbách časté. Mincovňa bola okolo roku 250 opustená, dvor zasypaný a na jeho mieste postavená dlhá hala, okolo roku 384 premenená na kostol sv. Klementá . Bola pritom predĺžená a sčasti nad mithreom bola postavená apsida . Na východe bolo pristavané átrium , odkiaľ sa do kostola vstupovalo. V 6. storočí za pápeža Jána II. bol kostol vyzdobený mramorovými reliéfmi , z ktorých sa niekoľko zachovalo. Roku 1084 bol Rím spustošený Normanmi , kostol bol síce obnovený, ale už v rokoch 1108-1128 bola ruina sčasti zasypaná a poslúžila ako základ pre novú stavbu. Po roku 1430 bola pristavaná kaplnka sv. Kataríny s freskami Masolina da Pascale, čo sú zrejme prvé renesančné fresky v Ríme. V rokoch 1715-1719 kostol upravil Carlo Stefano Fontana v barokovom slohu, vrátane dreveného stropu.
Cyril a Metod
Do tohto kostola priniesli svätí Cyril a Metod ostatky svätého Klementa . Po smrti svätého Cyrila chcel Metod jeho ostatky dopraviť späť do rodnej Solúne , ale pápež mu to neumožnil, preto Metod požiadal, aby sa aspoň jeho pohreb konal v bazilike San Clemente. Zrejme tu bol aj pochovaný, ale počas Veľkej francúzskej revolúcie sa pozostatky sv. Cyrila stratili. V 60. rokoch 20. storočia objavili írski dominikánski otcovia malý fragment pozostatkov. Pápež Pavol VI. dal uložiť tento úlomok späť do baziliky San Clemente v nádeji, že sa jedná o posvätnú relikviu sv. Cyrila.
Popis
Do kostola sa vstupuje z námestia sv. Klementa ( Piazza San Clemente ) portikom z 12. storočia so štyrmi antickými stĺpmi. Z átria, ktoré je tiež z 12. storočia, sa vstupuje do horného kostola. Ten zachováva štruktúru starokresťanského kostola, mramorové reliéfy pozdĺž chóru sú zo 6. storočia, rovnako ako biskupský trón v apside a ambóna . V apside je pozoruhodná farebná mozaika z 12. storočia, na podlahe je bohatá mozaika kozmatického typu. Drevený strop a fresky sú barokové. Severnou bočnou loďou sa schádza do spodného kostola. Opierky boli vstavané neskôr, stredná loď je vyzdobená freskami zo 6. až 9. storočia a na konci ľavej bočnej lode bol roku 869 pochovaný sv. Cyril. Odtiaľ sa schádza do najnižšieho poschodia, kde je mithraeum, podlhovastá miestnosť s valenou klenbou , kamennými lavicami po stranách a oltárom boha Mithry. Z mithraea je možné prejsť do starovekého domu, na ktorý nadväzuje malá katakomba so 16 hrobmi z 5. storočia.
Fresky v bazilike San Clemente Inferiore
Fresky v bazilike San Clemente Inferiore pochádzajú z rokov 1078-1084. Predstavujú cyklus štyroch trojdielnych nástenných malieb, ktoré sú umiestnené v nartexe a na pilieroch v hlavnej lodi kostola. Tieto fresky sú tiež považované za výrazný obrazový manifest takzvanej gregoriánskej reformácie v Ríme.
Nástenné fresky boli objavené počas vykopávok v rokoch 1858–1871 Josephom Mulloolym . V rokoch 2004-2005 sa zistilo vďaka metóde ICR ( Intelligent Character Recognition ), že tieto fresky boli v priebehu 19. a 20. storočia ešte niekoľkokrát upravované. Všetky fresky zahŕňajúce cyklus scén zo života sv. Klementa a sv. Alexia sú datované do rovnakej doby a podľa maliarskeho rukopisu možno súdiť, že pochádzajú aj z rovnakej maliarskej dielne . Všetky maľby sú inšpirované literárnymi príbehmi : napr . príhoda Sissinia a Teodory sa nachádza v Passio Sancti Clementis ; pochovanie Klementa na Kryme v Liber de Gregorio di Tours ; prenos pozostatkov vo Vita dei santi Cirillo e Metodio .
Kliment, rímsky pápež
Pochádzal pravdepodobne z mesta Filip v Macedónsku (Flp.4.3). Obrátil sa kázaním sv. Pavla , ku ktorej m u sa pridal a sprevádzal ho na cestách . V Ríme sa Kliment zoznámil so sv. Petrom a stal sa jeho tretím nástupcom na rímskej biskupskej stolici.
Za Klimentovho biskupského pôsobenia vznikli nepokoje v korintskej cirkvi. Nespokojenci zosadili riadne ustanovených kňazov a znem ožnili im ďalšie pôsobenie . Keď o tom prišla správa do Ríma , Kliment považoval za nutné zasiahnuť. Napísal do Korinta list, z ktorého je zrejmé, že si je plne vedomý svojej veľkej autority v Cirkvi. List pôsobil v K orinte dobre. Bol pridaný ku knihám Písma svätého a bol prečítaný na nedeľných zhromaždeniach.
Kliment ako rímsky biskup posielal vierozvesty do rôznych krajín a sám obrátil mnoho pohanov. Cisár Trajan ho poslal do vyhnanstva do Chersonesu (na Kryme), kde pápež našiel dvetisíc kresťanov, odsúdených na ťažkú prácu v baniach. Kliment im zvestoval Božie slovo a povzbudzoval ich v utrpení. Keď jedného dňa videl, že chudáci umdlievajú v lomoch smädom, začal sa modliť. Po modlitbe vystúpil na susedný pahorok a tam uvidel baránka, ktorý ukazoval pravou nohou na akési miesto. Kliment tam začal kopať a ihneď vytryskol zo skaly prameň vody.
Pretože ani vo vyhnanstve svätcova horlivosť neochabovala, ale naopak obrátil mnoho pohanov ku Kristovi, nariadil cisár Trajan, aby Klimentovi uviazali na krk kotvu a vhodili ho do mora (r. 100 alebo 101). Kresťania potom mučeníkovo telo vylovili a pochovali.
Keď boli miestni obyvatelia častými vpádmi nepriateľov vyhubení, spadol Klimentov hrob v zabudnutí. Jeho ostatky boli nájdené solúnskymi bratmi Konštantínom a Metodom a r. 867 prenesené do Ríma, kde je rímsky pápež Hadrián II. uložil v bazilike sv. Klimenta.
ŽIVOTOPISY SVATÝCH
Clemens Pp
23. novembra, nezáväzná pamiatka
Postavení:
pápež a mučeník
Úmrtí:
s. ja ex.
Patron:
Sevilly, Krymu; kamenárov, klobučníkov, námorníkov; vzývaný pri ochorení detí a proti vodným pohromám
Atribúty:
kotva, more, pápež, prameň
ŽIVOTOPIS
Bol tretím nástupcom sv. Petra, osobne poznal niektorých apoštolov a od nich prijal celú Kristovu náuku, ktorej podstatou je láska. V liste Korintským uviedol, že pre jej dokonalosť nie je slov (50 kap.). Jeho list sa čítal pri bohoslužbách, ako dosvedčuje Eusebius, ešte 70 rokov po jeho mučeníckej smrti. S hlásaním evanjelia nepoľavil ani vo vyhnanstve a pri ťažkej práci v mramorových baniach. Zomrel preto pripútaný ku kotve v Čiernom mori.
ŽIVOTOPIS PRE MEDITÁCIU
ŽIL S POHLEDEM NA LÁSKU KRISTA
O živote sv. Klementa pred zvolením na Petrov stolec ako jeho tretieho nástupcu, nemáme spoľahlivých správ. Origenes ho stotožňoval s Klementom, o ktorom sa Pavol zmieňuje, že sa spoločne s ním namáhal pri šírení evanjelia a patrí k tým, ktorých mená sú v knihe života (Flp 4,3). Niektorí životopisci z Pavlovej poznámky vyvodzovali, že pochádzal z Filip v Macedónsku, kde sa s Pavlom zoznámil ešte ako pohan as ním prišiel do Ríma. O totožnosti s týmto hlásateľom evanjelia sa zmienil aj dejepisec Eusebius a sv. Hieroným. Rovnako liturgické texty počas sviatku sv. Klementá obsahujú Pavlove slová.
Ďalší bádatelia pri posudzovaní listu, ktorý Klement napísal rozhádaným kresťanom v Korinte, obdivujúc Klementovu znalosť starozákonných textov, nadobudli presvedčenie, že bol židovského pôvodu. Iní životopisci uvádzajú tvrdenie, že sa narodil v Ríme ako pohan a bol k viere privedený sv. Barnabášom. Hagiografické diela by však mali rozlišovať overené skutočnosti od hypotéz.
Po Petrovej smrti Klement údajne patril medzi pomocníkov v správe cirkvi a kandidátov, o ktorých išlo na apoštolskú stolicu. Veriaci viac poznali Lina a Kleta a Klement im vraj nechcel konkurovať. Na čele cirkvi sa nakoniec vystriedali všetci traja. Kletus nastúpil po Linovej smrti r. 79 a Klement v roku 90.
Vynikal vlastnosťami dobrého pastiera. V Korinte, napriek dobrej povesti cirkevnej obce, objavovala sa medzi kresťanmi žiarlivosť a nedisciplinovanosť. To bolo pre 3. Petrovho nástupcu dôvodom, aby im napísal o kresťanských cnostiach, vyzval ich k osvedčovaniu viery skutky a žiadal, aby si nezakladali na svojej spravodlivosti. Napomínal šetrne, nežne a prosebne, avšak uviedol aj hrozby, aby prinútil k náprave. Ako veľmi potrebnú cnosť vyzdvihol pokoru a Kristov vzor, ktorý je stále potrebné mať pred očami. Zdôraznil hierarchický poriadok, ktorý bol cirkvi ustanovený od Krista. Neopomenul upozorniť na vedomie zodpovednosti, z ktorej plynú požiadavky, ani na potrebu modlitby za previnilých a blúdiacich.
Ako rímsky biskup rozosielal hlásateľov evanjelia do ďalších európskych krajín a sám svojím slovom a príkladom obracal mnoho pohanov.
Pokrstil asi 400 vysoko postavených Rimanov, patriacich k cisárskemu dvoru. Cisár Trajan ho potom poslal do vyhnanstva na Krym. Klement ani tu neprestal byť horlivým pastierom a popri tom, že v Chrsoneso tešil ostatných kresťanov odsúdených na prácu v mramorových baniach, konal divy a obracal miestnych obyvateľov. Vplyvom jeho pôsobenia vo vyhnanstve, došlo údajne k stavbe 75 kostolov.
Legenda hovorí o tom, že utrpenie v lomoch zvyšovalo pálčivý smäd a voda bola ďaleko. Klement sa preto obrátil o pomoc k Bohu. Potom na pahorku uvidel baránka, upozorňujúceho nôh na určité miesto, kde potom Klement otvoril prameň vody, hoci to bolo na skale.
Cisár dostal niektoré správy, z ktorých videl, že Klementovo pôsobenie a vplyv sú nezadržateľné a nariadil jeho popravu, ktorá bola vykonaná utopením po pripútaní ku kotve.
Kresťania ho našli as kotvou uložili do hrobu. Po čase kresťania Taurického Chersonesu podľahli nájazdom pohanov a Klementov hrob upadol do zabudnutia. Objavený bol až slovanským apoštolom Cyrilom, neskorším spolupatrónom Európy, pri jeho ceste k Chazarom. So súhlasom arcibiskupa viedol r. 861 vykopávky v mieste bývalého kostola a pri kotve objavil Klementove ostatky, ktoré s Metodom v r. 868 dopravil do Ríma.
Je na mieste si pripomenúť, že vďaka našim vierozvestom so sv. Klement stal prvým svätcom, ktorý bol v Čechách uctievaný ako patrón. Od najstarších čias je časť jeho ostatku (čeľuste) uchovávaná vo svätovítskom chráme v Prahe av r. 1368 k nim Karol IV. pridal z Ríma dovezenú časť reťaze, ktorou bol svätec údajne pripútaný ku kotve.
V Ríme bola k jeho cti postavená bazilika na Monte Celio, v ktorej sú aj pozostatky sv. Cyrila. Meno sv. Klementa je zaradené do 1. kánonu svätej omše, aby sa nám aj pre jeho zásluhy dostávalo Božej pomoci.
PREDSAVZATIE, MODLITBA
V rozjímaní sa zameriam na Kristov vzor, jeho lásku a cnosť pokory, podľa odporúčania sv. Klementa.
Všemohúci Bože, Tys dával svätému pápežovi Klementovi silu, aby ako kňaz slávil Kristovu obeť, hlásal evanjelium a ako mučeník sa stal sám obeťou a vernosť Kristovi potvrdil svojou smrťou; v deň, keď si toto pripomíname, nás naplň radosťou, že sa Tvoja sila tak mocne prejavuje na Tvojich svätých. Skrze Tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov.
Solúnski bratia priniesli pozostatky sv. Klimenta z Krymu až do Ríma
Objavené relikvie mučeníka zohrali veľkú úlohu pri ceste Cyrila a Metoda do Ríma.
Sevastopol 16. mája (TASR) - Počas druhej zahraničnej misie z poverenia byzantského cisára Michala III., ktorá viedla do Chazarskej ríše, sa sv. Cyril a Metod zastavili v meste Chersónesos (dnes archeologický park v Sevastopole) na polostrove Krym. V období niekoľkomesačného pobytu pátrali po pozostatkoch sv. Klimenta, štvrtého pápeža, ktorý tam vo vyhnanstve pracoval v kameňolome a zomrel mučeníckou smrťou. Jeho kati mu okolo roku 100 n. l. dali na krk kotvu a hodili ho do Čierneho mora. Počas storočí sa v Chersónesose prechovávala veľká úcta k umučenému pápežovi.
Ako hovoria historické pramene, solúnskym bratom sa s pomocou miestneho duchovenstva podarilo objaviť na malom ostrove pri pobreží kosti mučeníka i kotvu. Vzácne relikvie pri návrate do Konštantínopolu vzali so sebou. Relikvie potom putovali s Cyrilom a Metodom aj na ich ďalšej a poslednej misii, vedúcej na Veľkú Moravu. Vďaka nim sa na našom území rozšíril kult sv. Klimenta.
Objavené relikvie mučeníka zohrali veľkú úlohu pri ceste Cyrila a Metoda do Ríma. S pápežom Hadriánom II. išli vyjednávať uznanie staroslovienčiny za liturgický jazyk, ako aj vysvätenie prvých slovanských kňazov. Pápež, ktorý sa dozvedel, že solúnski bratia prinášajú so sebou vzácne relikvie jeho predchodcu, urobil nebývalé gesto: delegáciu z Veľkej Moravy šiel privítať pred brány mesta. Relikvie mučeníka potom slávnostne uložili v Bazilike sv. Klimenta. Zhruba o dva roky pochovali v tom istom chráme sv. Cyrila, ktorý zomrel vo veku 42 rokov v neďalekom kláštore.
Návštevník Baziliky Sv. Klimenta si môže v podzemnej časti prezrieť tieto historické miesta. Okrem hrobu sv. Cyrila a jeho podobizne je tu i pôsobivá freska z 11. storočia, ktorá zachytáva prenesenie pozostatkov mučeníka do Baziliky sv. Klimenta za účasti pápeža a solúnskych bratov.
23. listopadu, nezávazná památka
Postavení:
papež a mučedník
Úmrtí:
s. I ex.
Patron:
Sevilly, Krymu; kameníků, kloboučníků, námořníků; vzýván při onemocnění dětí a proti vodním pohromám
Atributy:
kotva, moře, papež, pramen
ŽIVOTOPIS
Byl třetím nástupcem sv. Petra, osobně znal některé apoštoly a od nich přijal celou Kristovu nauku, jejíž podstatou je láska. V listě Korintským uvedl, že pro její dokonalost není slov (50 kap.). Jeho list se četl při bohoslužbách, jak dosvědčuje Eusébius, ještě 70 let po jeho mučednické smrti. S hlásáním evangelia nepolevil ani ve vyhnanství a při těžké práci v mramorových dolech. Zemřel proto připoután ke kotvě v Černém moři.
ŽIVOTOPIS PRO MEDITACI
ŽIL S POHLEDEM NA LÁSKU KRISTA
O životě sv. Klementa před zvolením na Petrův stolec jako jeho třetího nástupce, nemáme spolehlivých zpráv. Origenes ho ztotožňoval s Klementem, o němž se Pavel zmiňuje, že se společně s ním namáhal při šíření evangelia a patří k těm, jejichž jména jsou v knize života (Flp 4,3). Někteří životopisci z Pavlovy poznámky vyvozovaly, že pocházel z Filip v Macedonii, kde se s Pavlem seznámil ještě jako pohan a s ním přišel do Říma. O totožnosti s tímto hlasatelem evangelia se zmínil i dějepisec Eusébius a sv. Jeroným. Rovněž liturgické texty o svátku sv. Klementa obsahují Pavlova slova.
Další badatelé při posuzování listu, který Klement napsal rozhádaným křesťanům v Korintě, obdivujíce Klementovu znalost starozákonních textů, nabyli přesvědčení, že byl židovského původu. Jiní životopisci uvádějí tvrzení, že se narodil v Římě jako pohan a byl k víře přiveden sv. Barnabášem. Hagiografická díla by však měla rozlišovat ověřené skutečnosti od hypotéz.
Po Petrově smrti Klement údajně patřil mezi pomocníky ve správě církve a kandidáty, o nichž se jednalo na apoštolský stolec. Věřící více znali Lina a Kléta a Klement jim prý nechtěl konkurovat. V čele církve se nakonec vystřídali všichni tři. Kletus nastoupil po Linově smrti r. 79 a Klement v roce 90.
Vynikal vlastnostmi dobrého pastýře. V Korintě, přes dobrou pověst církevní obce, objevovala se mezi křesťany žárlivost a nekázeň. To bylo pro 3. Petrova nástupce důvodem, aby jim napsal o křesťanských ctnostech, vyzval je k osvědčování víry skutky a žádal, aby si nezakládali na své spravedlnosti. Napomínal šetrně, něžně a prosebně, avšak uvedl i hrozby, aby přiměl k nápravě. Jako velmi potřebnou ctnost vyzdvihl pokoru a Kristův vzor, který je stále zapotřebí mít před očima. Zdůraznil hierarchický řád, který byl církvi ustanoven od Krista. Neopomenul upozornit na vědomí odpovědnosti, z níž plynou požadavky, ani na potřebu modlitby za provinilé a bloudící.
Jako římský biskup rozesílal hlasatele evangelia do dalších evropských zemí a sám svým slovem a příkladem obracel mnoho pohanů.
Pokřtil asi 400 vysoce postavených Římanů, patřících k císařskému dvoru. Císař Trajan jej pak poslal do vyhnanství na Krym. Klement ani zde nepřestal být horlivým pastýřem a vedle toho, že v Chrsoneso těšil ostatní křesťany odsouzené k práci v mramorových dolech, konal divy a obracel místní obyvatele. Vlivem jeho působení ve vyhnanství, došlo údajně ke stavbě 75 kostelů.
Legenda hovoří o tom, že utrpení v lomech zvyšovala palčivá žízeň a voda byla daleko. Klement se proto obrátil o pomoc k Bohu. Poté na pahorku uviděl beránka, upozorňujícího nohou na určité místo, kde pak Klement otevřel pramen vody, přestože to bylo na skále.
Císař dostal některé zprávy, z nichž viděl, že Klementovo působení a vliv jsou nezadržitelné a nařídil jeho popravu, která byla vykonána utopením po připoutání ke kotvě.
Křesťané ho nalezli a i s kotvou uložili do hrobu. Po čase křesťané Taurického Chersonesu podlehli nájezdům pohanů a Klementův hrob upadl v zapomenutí. Objeven byl až slovanským apoštolem Cyrilem, pozdějším spolupatronem Evropy, při jeho cestě k Chazarům. Se souhlasem arcibiskupa vedl r. 861 vykopávky v místě bývalého kostela a u kotvy objevil Klementovy ostatky, které s Metodějem v r. 868 dopravil do Říma.
Je na místě si připomenout, že díky našim věrozvěstům se sv. Klement stal prvním světcem, který byl v Čechách uctíván jako patron. Od nejstarších dob je část jeho ostatku (čelisti) uchovávána ve svatovítském chrámu v Praze a v r. 1368 k nim Karel IV. přidal z Říma dovezenou část řetězu, kterým byl světec údajně připoután ke kotvě.
V Římě byla k jeho cti postavena bazilika na Monte Celio, v níž jsou i ostatky sv. Cyrila. Jméno sv. Klementa je zařazeno do 1. kánonu mše svaté, aby se nám i pro jeho zásluhy dostávalo Boží pomoci.
PŘEDSEVZETÍ, MODLITBA
V rozjímání se zaměřím na Kristův vzor, jeho lásku a ctnost pokory, podle doporučení sv. Klementa.
Všemohoucí Bože, Tys dával svatému papeži Klementovi sílu, aby jako kněz slavil Kristovu oběť, hlásal evangelium a jako mučedník se stal sám obětí a věrnost Kristu potvrdil svou smrtí; v den, kdy si toto připomínáme, nás naplň radostí, že se Tvá síla tak mocně projevuje na Tvých svatých. Skrze Tvého Syna Ježíše Krista, našeho Pána, neboť on s Tebou v jednotě Ducha svatého žije a kraluje po všechny věky věků. Amen.
( závěrečná modlitba z breviáře)
catholica.cz
+++
Svatý Klement I. či Kliment I. či Klement Římský v tradici katolické církve považován za čtvrtého římského biskupa a tedy čtvrtého papeže. Jeho pontifikát se datuje do let 88/92 – 97/101.
Ostatky svatého Klimenta údajně našli svatí Cyril a Metoděj a je proto spojen s počátky křesťanství na Velké Moravě i v Čechách.
Svatý Klement I., nazývaný také Klement Římský (na rozdíl od Klementa Alexandrijského) je v křesťanské tradici uváděn jako čtvrtý římský papež. Někteří znalci církevních dějin jej však považují za přímého nástupce svatého Petra. Rozpor je vysvětlován tak, že pokud byl svatý Petr na cestách, spravovali římskou církev Linus a Anaklét. Po smrti svatého Petra měl spravovat církev Klement, aby zamezil rozkolu v církvi, ustoupil Linovi a Anaklétovi a římským biskupem se stal až po jejich smrti.
Starověký dějepisec Eusebios z Kaisareie Klementa I. ztotožnil s Klementem, o němž píše svatý Pavel v listě Filipským, který je součástí Nového zákona. Podle tohoto podání Klement pocházel z města Filippi v Makedonii a na křesťanskou víru jej obrátil svatý Pavel. Jeho jménem označujeme třetího nástupce apoštola Petra. Patří tedy k nejstarším církevním otcům, apoštolským. Setkáváme se s ním i v díle jiného autora, v tzv. Pastýři Hermově. Tam Klement vystupuje jako biskup zplnomocněný k zasílání listů církevním obcím mimo Řím.
O jeho papežském působění není mnoho známo. Údajně ustanovil v každém římském okrese sedm zapisovatelů (notářů), kteří měli za úkol zaznamenávat skutky křesťanských mučedníků. Svými dopisy církvím mimo Řím se zasloužil o zachování jednoty církve. Známý je List ke Korintským, i když jeho autorství bylo zpochybněno. Rovněž se zasloužil o šíření křesťanství vysíláním hlasatelů víry i do vzdálených zemí
Legendy jsou značně rozporné.
Podle první legendy císař Trajanus poslal Klementa do vyhnanství na Chersones (dnešní poloostrov Krym v Černém moři). Když Klement ani tam nepřestal hlásat křesťanskou víru, byl na císařův rozkaz v letech 100–101 vhozen do moře s kotvou uvázanou okolo krku. Odtud je časté zobrazení svatého Klementa s kotvou. Krymští křesťané jeho tělo nalezli, pohřbili a nad jeho hrobem vystavěli kapli. Svatý Konstantin (známý jako slovanský věrozvěst Cyril) v roce 861 nalezl nejen onu kotvu, ale i ostatky. Roger, biskup chalonský, podal zprávu, že když v roce 1048 navštívil Kyjev, aby dojednal sňatek Jindřicha I. s Annou Kyjevskou, ukazoval mu car Jaroslav Moudrý lebku svatého Klementa, kterou získal při válečném tažení na Krym.
Křesťanské církve Západu i Východu jej všeobecně za mučedníka považují i v případě, že nebyl umučen k smrti, stačí, že za křesťanskou víru trpěl.
+++
Sv. Klementovi bylo připisováno autorství velkého množství spisů, nejspíše je autorem pouze jediného, Prvního listu Korinťanům. První list Korinťanům, latinsky Prima Clementis, (nezaměňovat s Pavlovým Prvním listem Korintským) je jediný spis, u kterého se Klementovo autorství obecně přijímá. Řeší korintský spor o délku funkčního období presbyteria, správního orgánu komunity. List objasňuje fungování duchovního úřadu. Presbyterský úřad navazuje na apoštolské pověření od Krista, které apoštolové předali presbyterům. Jediné, co spadá do pravomoci církevní obce, je ustanovení presbyterů. Následují příklady z Bible, které vypovídají o závisti, zmatku, nevraživosti a o následcích takového konání. List končí překvapivou přímluvou za pohanskou vrchnost. Klement v něm pohanské vrchnosti přisuzuje moc od Boha, aby mohla soudit podle moci Boží.
Druhý Klementův list Tento list je nejstarším dochovaným křesťanským kázáním vůbec. Kárá špatné mravy a poukazuje na blízký konec světa. Tento list byl zřejmě tradován s prvním listem, a tak se dostal do povědomí o Klementově autorství. Za místo vzniku lze považovat Korint, podle spojení s prvním listem. Doba vzniku se udává kolem poloviny 2. století.
+++
Svatý Klement bývá zobrazován jako Říman v dlouhé tunice, jeho atributy jsou kotva a ryba, někdy mlýnský kamen na krku, klíče nebo kniha. Svatý Klement je také postavou křesťanské romance, která se dochovala ve dvou různých verzích. Podle této legendy je Klement ztotožňován se synovcem císaře Domitiana, T. Flaviem Clemensem. Svátek svatého Klementa je podle církevního kalendáře 23. listopadu. Českou obdobou jména Klement je Klimeš, ve staročeské podobě i Těšek.
+++
Svatému Klementovi byl zasvěcen nejstarší kostel v Čechách, rotunda na Levém Hradci. Nejstarší dochovanou památkou jsou románské malby v apsidě kostela sv. Klementa ve Staré Boleslavi.
V Praze byla po světci pojmenována celá jezuitská kolej Klementinum, podle staršího kostela sv. Klimenta při někdejším klášteře dominikánů. Čtyři vrcholně barokní fresky tam vymaloval Jan Hiebel: 1. Nad hlavním oltářem: Sv. Kliment byl za svou víru poslán císařem Trajánem do vyhnanství na Chersonés, kde nalezl 2000 trpících křesťanů,odsouzených k pracím v kamenolomech. Modlil se za ně a dodal také jim naději a víru, takže vyčerpaní a žízniví spatřil na skále ve svatozáři Beránka božího, pod jehož nohama vytryskl pramen čerstvé vody. 2. Katané sv. Klimenta odsoudili k smrti a přivázali mu na krk kotvu, s níž ho vrhají do moře. 3. Andělé adorují na oltáři ostatky sv. Klimenta, který již byl vzat do nebe. Ke chrámu se sbíhají veřící. 4. Nad kruchou: Nebeská klenba je vyobrazena s Nejsvětější Trojicí uprosřed, adorují ji sv. Kliment a sv. Alois z Gonzagy, pod nimi nadělé drží rozvinutý rys s vyobrazením koleje Klementinum.
+++
Svatý Klement je hlavním patronem královéhradecké diecéze, kde se jeho svátek slaví jako liturgická slavnost. Je mu zasvěcena kaple pod Bílou věží vedle katedrály svatého Ducha v Hradci Králové. V katedrále je umístěna i jeho busta od akademického sochaře Vladimíra Preclíka.
+++
Kostel svatého Klementa – Wikipedie
+++
Osvětimany - Hora sv. Klimenta
kraj Zlínský, arcidiecéze olomoucká, děkanát Uherské Hradiště
Cyrilometodějská tradice - kaple sv. Klimenta
Poloha: Hora je asi 18 km západně od Uherského Hradiště na půli cesty mezi Osvětimany a Koryčany. Auto je možno zaparkovat u "Pěti židel".
Občanské sdružení Klimentek
Obec Osvětimany informuje o Hoře svatého Klimenta
Virtuální prohlídka poutního místa
Historie a popis poutního místa:
Hora svatého Klimenta je jedním z duchovních míst, hluboce spjatých s historií Moravy. První písemné zprávy o této hoře, ukryté v tichu rozlehlých Chřibských lesů, pocházejí teprve až ze 14. století.
Podle svědectví historických pramenů byla tato Hora dána před dávnými staletími králem Rastislavem svatému Konstantinu, Metodějovi a jejich žákům k rozjímavému životu. Ti zde nalezli místo ke kontemplaci, modlitbu i práci. V blízkosti chrámu byl vystaven monastýr, poustevna a byla zde také škola, středisko osvěty a výchovy.
Jak praví Život Konstantina sepsaný pod vedením samotného arcibiskupa Metoděje: "Když přišel svatý Konstantin na Moravu, přijal ho Rastislav s velkou úctou a když shromáždil učedníky, oddal mu je na učení... a zanedlouho přeložil církevní řád, naučil je ranní službě boží, hodinkám, večerní, povečernici a mši a tam nechal učit také jiné nauky, gramatiku i muziku. I otevřely se, podle slov prorokových uši hluchých a poslouchali slova Písma, a jazyk zajíkavých se stal jasným ..."
.
Klement I., pápež a mučeník
Svätý
Sviatok: 23. november
* okolo 50 Rím
† 97 (alebo 101) Rím (?) alebo Chersones, dnes ruiny pri Sevastopole, Krym (?)
Pontifikát: 88/91 – 97/100
Význam mena: láskavý, mierny, pokojný (z lat.)
Atribúty: kotva, kríž, kniha, palium
Sv. Klement bol štvrtým nástupcom sv. Petra na pápežskom stolci. Cirkev spravoval asi v rokoch 92-99, no s istotou to nevieme určiť. Môže byť, že je tým Klementom, ktorého Pavol radí medzi svojich „verných spolupracovníkov v liste Filipanom 4,3. Ani to sa však nedá dokázať. Podľa Tertuliána Klement nastúpil sa stolec sv. Petra hneď po Petrovi v roku 68. Naproti tomu v zozname rímskych biskupov, ktorý nám zostal zachovaný prostredníctvom Ireneja a Euzébia, je Klement až na treťom mieste po Petrovi, to znamená po Línovi a Klétovi (Anaklétovi). Ohľadom udalostí počas Klementovho pontifikátu nevieme veľa okrem schizmy, ktorá nastala v Korinte, kde sa niektorí z mladších členov postavili proti hierarchii. Kvôli tejto situácii napísal pápež Klement List Korinťanom, ktorý sa nám zachoval dodnes. Poukazuje v ňom na právomoc, ktorú dal Kristus apoštolom a tí svojim nástupcom. Upozorňuje, že cirkevná obec nemá právo zosadiť svojho biskupa a má byť podriadená hierarchii. List bol napísaný veľmi dobrým štýlom a z rozprávania Dionýza v pol. 2. storočia sa zdá, že ho v Korinte aj prijali. Okrem toho sa v Liste hovorí aj o prenasledovaní kresťanov za čias cisára Neróna, o mučeníckej smrti sv. Petra a Pavla, o pomeroch v prvotnej Cirkvi atď. Podľa tradície za vlády cisára Trajána vzniklo proti Klementovi pobúrenie v meste. Prefekt mesta Mamertinus chcel utíšiť vzburu, a tak dal Klementa zatknúť. Na rozkaz cisára bol odsúdený na prácu v mramorových baniach na Kryme. Tam sa však vďaka nemu obrátilo toľko pohanov na kresťanstvo, že sa dostal pred pohanský súd, ktorý ho odsúdil na smrť. Hodili ho do mora s kotvou priviazanou na krk. Stalo sa to asi roku 100. Telo vytiahol jeden z Klementových učeníkov – Fébus a pochovali ho. Asi v roku 860 jeho pozostatky našiel sv. Cyril a Metod, ktorí ich preniesli do Konštantínopolu, na Veľkú Moravu a následne aj do Ríma. Niektoré relikvie sa nachádzajú v bazilike sv. Klementa.
Kliment I.
Pápež Klement bol štvrtým pápežom Katolíckej cirkvi (oficiálny titul je rímsky biskup). Slúžil ranej Katolíckej cirkvi v rokoch 88 - 97 n. l. Narodil sa vo Velletri v Laziu a pochádzal z veľmi významnej rodiny. Bol synom rímskeho senátora Faustína a bratrancom rímskeho konzula Tiberia Flavia Clemensa.
Bol uznávaný ako veľký historik a zaznamenal mnoho dôležitých udalostí svojej doby, ako napríklad mučeníctvo svojich predchodcov a urovnanie sporov medzi kresťanmi. V čase problémov v kresťanskom spoločenstve Klement napísal cirkvi v Korinte a požiadal ju, aby ukončila spory so svojimi spolukresťanmi, čo aj urobila. Tým sa vytvoril precedens, že pápeži sú poslednou osobou, ktorá rozhoduje o pravidlách v Cirkvi. Buď zaviedol, alebo pokračoval v praxi zaznamenávania zákonov a zvykov Cirkvi.
Prenasledovanie Klementa začal cisár Traján, ktorý ho poslal na ťažkú prácu do bane. Tento čas využil na vyučovanie svojich spolukresťanov a hovorí sa, že počas neho dokonca učil kresťanstvu aj niektorých pohanov. Pripisuje sa mu aj to, že v tom čase urobil zázrak. Je známy ako "pápež odsúdencov".
Jeho mučenícka smrť bola opísaná ako priviazanie ku kotve a vyvlečenie na more.
Jeho relikvie a kotva boli vyzdvihnuté a uchované v kostole, ktorý bol potopený v Čiernom mori. Počas časti roka ho možno vidieť a vstúpiť doň aj dnes.
Tento pápež bol v priebehu storočí veľmi vysoko cenený a dodnes si ho uctievajú ruskí pravoslávni katolíci na Ukrajine a všetci katolíci vo svojej slávnostnej liturgii. Je považovaný za svätého cirkvi a jeho sviatok je 23. novembra