Ako vnímate Cirkev?
Písmo hovorí, že prví kresťania sa venovali učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, modlitbe a „lámaniu chleba“, čiže Eucharistii.
Hovorí, že sa pravidelne stretávali v chráme,
po domoch lámali chlieb a starali sa jeden o druhého
(Sk 2, 42 – 48).
Je dôležité, aby sme vedeli,
že apoštoli si tieto praktiky nevymysleli.
Ježiš im pri Poslednej večeri povedal:
„Toto robte na moju pamiatku“ (Lk 22, 19).
A predtým im často hovoril, ako sa majú modliť,
navzájom si odpúšťať a starať sa o chudobných.
Skrátka, hovoril im, aby boli svätí tak,
ako je svätý ich nebeský Otec – a majú sa o to usilovať spoločne ako bratia a sestry.
Po Turícach robili práve to . Začali uvádzať jeho slová do praxe a Cirkev rástla a šírila sa z mesta do mesta.
Samozrejme, v Cirkvi boli aj problémy.
Nielenže prišli prenasledovania zvonku, ale aj problémy zvnútra: nezhody pre miesto pohanov v Cirkvi, spory o to, koho možno pokladať za apoštola, zvady o to, či treba dodržiavať židovské tradície.
Niektorí starší, ako Pavol, hovorili o týchto rozdieloch verejne a niektoré spory sa vliekli dlhé roky. A to sú len tie spory, o ktorých vieme!
Hoci sa po 2 000 rokoch mnoho vecí v Cirkvi veľmi zmenilo, to najdôležitejšie je rovnaké.
Naši biskupi i kňazi nás vyzývajú modliť sa, prijímať sviatosti a byť Ježišovým svetlom vo svete. Naďalej bránime ľudskú dôstojnosť a zastávame sa chudobných a bezbranných.
Niekedy Cirkev napádajú zvonku pre jej učenie.
Ale sú aj obdobia, keď je ohrozená zvnútra: verejné spory pre učenie, finančné machinácie, klamstvá a sexuálne zneužívanie. Cirkev bola a je po mnohých stránkach veľkým svetlom pre svet, ale má aj svoje škvrny.
Tajomstvo v Kristovi
Nech už v Cirkvi vidíme silné alebo slabé stránky, musíme si dávať pozor, aby sme sa na ňu nepozerali len ako na ľudskú inštitúciu. Áno, Cirkev je zhromaždenie padlých, hriešnych ľudí, ale je aj milovaná Kristova nevesta. Hoci vidíme v jej členoch a predstaviteľoch veľa hriechu, musíme pamätať na Ježišovo prisľúbenie, že ju ani pekelné brány nepremôžu.
V tomto čísle Slova medzi nami sa chceme pozrieť na Cirkev ako na niečo väčšie než ľudský vynález. Je to aj a najmä Božie dielo , sviatosť Božej prítomnosti v dejinách ľudstva, svätý príbytok pre Boží ľud.
Dúfam, že vám čítanie tohto čísla prinesie radosť. Verím, že vám pomôže vidieť nielen chyby Cirkvi – vrátane našich osobných chýb –, ale vnímať Cirkev aj tak, ako ju vníma Ježiš: ako nepopierateľne dokonalé zhromaždenie, ktorého členovia sú očistení a pripravení na svadobnú hostinu.
Joe Difato, vydavateľ
www.smn.sk/index.php
