Na okraj Františkovej návštevy – 1. časť: Čísla sú veľmi dôležité
O návšteve 266. Petrovho nástupcu dá sa a bude sa písať veľa. Možno len treba, aby trochu opadlo nadšenie bratislavského arcipastiera Stanislava či hovorcu KBS. Ale aj liberálnych médií. A najmä ateistov typu Samuela Marca, ktorý napísal oslavný text na jezuitu Františka, keď ako neveriaci číta a sleduje pápežove vyjadrenia, s drvivou väčšinou súhlasí. Lebo, ako píše, „kto, ako veľmi a v akého Boha verí, alebo dokonca s akou odnožou konkrétnej viery sa stotožňuje, je pápežovi pomerne jedno.“ Žiaľ, vyzerá to tak, od Františka sme počúvali jeho tradičné slová o slobode, bratskej láske, potrebe dialógu, ochrany minorít, no už menej, ba vôbec o spáse duší, na ktorú má (a či už len mala?) katolícka cirkev svoj jedinečný názor. Ten však od čias II. vatikánskeho koncilu akosi sublimuje.
Naše úvahy o tejto zaiste historickej udalosti – historickej v tom zmysle, že sa stala a na niekoľko dní pritiahla zraky sveta na Slovensko, veď kedy býva pod Tatrami naraz 500 zahraničných novinárov? – začneme číslami.
Zauvažujeme nad počtom hodín strávených v Budapešti a na Slovensku, nad počtom účastníkov, a napokon sa dotkneme aj počtu židovských obetí zo Slovenska.
Od príletu lietadla na budapeštianske letisko o 7,45 ráno 12. septembra, do odletu o 14,40 v ten istý deň smerom do Bratislavy ubehlo bez piatich minút sedem hodín, počas ktorých predniesol František štyri reči. Od príletu na bratislavské letisko o 15,30 popoludní 12. septembra, do odletu o 13,50 dňa 15. septembra uplynulo 70 hodín a 10 minút. Na Slovensku mal František 9 oficiálnych príhovorov.
Bol teda u nás desaťnásobne dlhšie ako u našich južných susedov. Z Budapešti akoby zutekal k nám, a dôvod? Aby napravil historické škody na Slovákoch? Ach. Veď už na palube lietadla z Bratislavy do Ríma oznámil, že možno do Maďarska pôjde o rok na dlhšie. Zdá sa celkom logické vysvetlenie: môže sa tak stať podľa výsledku tamojších volieb, pretože František prišiel na Slovensko medzi „svojich“, úspešných v našich prezidentských i parlamentných voľbách: zenbudhistka, sexuálny maniak a „oduševnený teologista“, prv predajca alkoholu, predovšetkým však ľudia neprotiviaci sa LGBTI agende, interrupciách a migrácii, témam jemu blízkym.
Toto konštatovanie potvrdzuje skladba hostí, s ktorými sa stretol na zadnom nádvorí Grasalkovičovho paláca. Koho mu to tam pozvala jeho spriaznená duša Zuzana? Vari aktivistov za rodinu, za nedeľu, či Kuffu zo Žakoviec, kde sa príkladne stará o Františkom uprednostňovanú „klientelu“? Tí sa nevošli do kritérií, pozvaní na stretnutie s hlavou katolíckej cirkvi museli mať ultraliberálne zmýšľanie, či dokonca zhýralý životný štýl. Ľudia, ktorých by ani nenapadlo – na rozdiel od Maďarska – čo i len upozorňovať na hrozivú agendu LGBT. Mala vari proti LGBTI agende protestovať liberálna ombudsmanka Patakyová, ktorá vešia na svoj úrad dúhovú vlajku a bojuje za práva žien na potraty, teda na vraždy svojich plodov? Tá pápeža vítala už na letisku. Ak mali naozaj záujem stretnúť sa s pápežom liberáli typu Osuský, Radičová, Cigániková, Sulík, Grohling – a pápež s nimi, čo ich spája? Čo to v konečnom dôsledku vypovedá o Františkovi, ktorý radšej hodí reč s liberálmi a aj s takými osobami, ktoré by sa naozaj inde, ako na dnešnom Slovensku, nešli pretŕčať nielen pred pápeža, ale ani pred slušného človeka – kresťana. Zdá sa, že rozvedená žena, sexuálny maniak a osoby obhajujúce potraty sú naozaj tými, s ktorými sa František stretne radšej ako s konzervatívnym Orbánom, ktorý zamedzuje LGBTI výchovu na školách.
Pokiaľ ide o počet účastníkov, „Pán nám požehnal nádherné počasie, a tak Svätého Otca mohli prijať desaťtisíce pútnikov,“ vytešoval sa hovorca KBS Martin Kramara. Nuž očakávaných štyristo tisíc – tristo tisíc v Šaštíne, po päťdesiattisíc v Prešove a Košiciach, to nebolo. V Šaštíne bolo na túto hlavu cirkvi zvedavých sedemnásobne menej záujemcov ako na Jána Pavla II.: päťdesiattisíc, v Prešove ich bolo údajne až päťdesiattisíc, na štadióne Lokomotívy v Košiciach dvadsaťtisíc a na Luniku IX, ak nerátame tých, ktorí zízali z okien svojich ubikácii, dvetisíc. Čísla majú univerzálnu a nespochybniteľnú platnosť, aj keď tentoraz podiel na ich veľkosti majú aj nezmyselné opatrenia Lengvarského, Mikasa a spol., s ktorými vedenie slovenskej katolíckej cirkvi Zvolenský a spol. viac-menej nemalo problémy: najprv len zaočkovaní, potom aj testovaní a „prekonaní“. KBS odsúhlasila zatvorenie kostolov na Veľkú noc po dva roky a na Vianoce, súhlasila s testovaním, odporúčala vakcináciu – aj keď sú vakcíny vyrobené na báze násilne potratených detí.
A napokon ešte o jednom čísle. Na stretnutí s predstaviteľmi židovských náboženských obcí za účasti kresťanov a zástupcov vatikánskej delegácie, hovoril František o jednote medzi katolíkmi a židmi „v mene Boha našich otcov“ – tu sa pristavíme: niektorí teológovia hovoria, že kresťanský a židovský Boh nie je jedno a to isté, lebo kresťanský je jednotou Otca, Syna a Svätého Ducha, a židovský musí byť iný, keďže židia nepovažujú Ježiša Krista za Božieho Syna. A v ďalšej vete sa dotkol smutného osudu slovenských židov, pričom doslova uviedol, že „v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než sto tisíc slovenských židov.“ A toto číslo – ktovie kto mu ho nadiktoval – je doslova lož. Na webovej stránke Ústavu pamäti národa sa uvádza: „Celkový počet židovských obetí holokaustu na Slovensku tvorí asi 70 tisíc osôb.“ A aj na pamätnej tabuli na synagóge na Heydukovej ulici v Bratislave sa píše o 70 tisícoch obetí. A tak je dokonca namieste aj otázka: obsahujú viac ako 40-percentnú nepresnosť aj iné Františkove vystúpenia?
Čísla sú veru veľmi dôležité, matematika je exaktná veda, nie je ako dejepis, kde dejiny píšu víťazi. A čísla meniť nemajú právo ani víťazi, resp. tí, ktorí sa za víťazov pasujú.
Marián Tkáč, blog HS
Dňa 16. septembra 2021
