V NRSR neprešiel návrh zákona, aby ľudia nemuseli na Štedrý deň chodiť do práce ani doobeda ani zákon na ochranu nedele.

Iracká vláda oficiálne vyhlásila 25. december, deň ,,Narodenia Ježiša Krista” za štátny sviatok.

Po invázií spojeneckých vojsk do Iraku v roku 2003 klesol počet kresťanov z 1,4 milióna na 300 000. V súčasnosti tvorí populáciu Iraku z 95% obyvateľstvo hlásiace sa k islamu.

,,Veselé Vianoce naším kresťanským spoluobčanom,všetkým iračanom a ľuďom na svete, ktorí slávia tieto sviatky”, doplnila vláda na svojom twitterovom účte.

,,Rozširujeme naše najsrdečnejšie prianie osobitne kresťanom v Iraku a na svete a prajeme im šťastné a mierové Vianoce”, doplnila vláda.

Iracká vláda týmto vyšla v ústrety prosbe miestneho patriarchu Saka I.. Vianočnú homíliu v Iraku slúžili spolu s ním aj štátny sekretár Vatikánu Pietro Parolin. Kardinál Parolin zostáva v Iraku až do 28. decembra a navštívi viaceré oblasti na ninivskej planine. Jeho návšteva sa považuje zároveň za možnú prípravu návštevy pápeža Františka v Iraku.

Viac TU: alianciazanedelu.sk/archiv/2803

ĽSNS navrhovala zákon, aby ľudia nemuseli na Štedrý deň chodiť do práce ani doobeda

Vianoce sú jedným z najdôležitejších sviatkov v roku. Počas týchto dní si pripomíname narodenie Pána Ježiša Krista – Božieho syna, ktorý prišiel na svet a prostredníctvom vlastného príkladu a učenia ukázať ľuďom, ako sa majú k sebe správať a akými hodnotami sa majú riadiť. Vďaka svojmu pozitívnemu náboženskému významu sa Vianoce postupne stali prirodzeným symbolom pokoja a chvíľ strávených v kruhu rodiny a priateľov.

Z pracovnoprávneho hľadiska sú vianočné sviatky štátnymi sviatkami – dňami pracovného pokoja. Začínajú 24. decembra a končia 26. decembra. Počas týchto dní musia byť zatvorené obchody, firmy aj verejné inštitúcie, okrem prevádzok, na ktoré sa vzťahujú zákonné výnimky (nemocnice, hasiči, policajti, benzínové pumpy, atď.). V prípade Štedrého dňa – 24. decembra – je však v zákone uvedený dodatok, že pracovné voľno začína až po 12:00 hodine. Doobeda sú teda mnohí ľudia v práci ako počas bežného pracovného dňa.

Túto anomáliu považujeme za dehonestáciu vianočného Štedrého dňa. Práve v tento sviatočný deň by sa mali ľudia stíšiť a odpútať sa od predvianočného zhonu, pracovného stresu a nákupov. Považujeme za dôležité, aby v tento deň pracovného pokoja rodiny mohli spolu sláviť Štedrý deň celý deň od rána a nie až od 12:00 hodiny. Preto sme do NR SR predložili novelu Zákonníka práce, v ktorej sme navrhovali, aby bol dňom pracovného pokoja celý 24. december, nielen čas poobede.

24. december je plnohodnotným štátnym sviatkom vo viacerých európskych štátoch, pre ktoré tradičné kresťanské sviatky predstavujú rešpektované hodnoty. Jedná sa napríklad o štáty Česko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko, Dánsko, Estónsko, Portugalsko, Fínsko, Švédsko, Island a Cyprus. Žiaľ, náš návrh v hlasovaní nepodporili poslanci zo SMERu, SNS, MOSTu-HÍD, SaS ani OĽANO. Niektorí hlasovali dokonca proti, napr. poslankyňa Vaľová (SMER), Erik Tomáš (SMER), Andrej Danko (SNS), Oto Žarnay (nezaradený).

Kompletné výsledky hlasovania nájdete tu. Veríme, že ak budeme mať v budúcnosti v NR SR viac poslancov, tak aj tento návrh zákona dokážeme schváliť.

Viac TU: alianciazanedelu.sk/archiv/2803

Návrh zákona o voľnej nedeli – dosť bolo celotýždenného otročenia, ľudia si zaslúžia aj oddych

ĽS Naše Slovensko opätovne predložila do NR SR návrh zákona o voľnej nedeli. Cieľom návrhu bolo umožniť povýšenie nedele na deň pracovného voľna a umožniť rodinám, aby si po celotýždňových povinnostiach našli čas na seba a svojich najbližších. Nakoľko cez týždeň máme veľa povinností a menej času jeden na druhého, aspoň v nedeľu by mala byť rodina spolu. Nemalo by chýbať spoločné stolovanie počas obeda, návšteva rodiny, či spoločné aktivity na ktoré mnohokrát počas týždňa nezvýši čas.

Musíme si uvedomiť, že prvou obeťou stierania rozdielov medzi pracovnými dňami a nedeľou je rodina. Problém vidíme aj v hodnotách ľudí, ktorí keď v nedeľu nepracujú, sú jednoducho znudení, nevedia inak využiť voľný čas a tak sa vyberú do nákupných centier, kde sú ochotní stráviť hodiny prechádzaním sa, nakupovaním a čo je zarážajúcejšie, pokladajú za vymoženosť doby či vrchol pohodlia, ísť si kúpiť všetko čo len chcú a hlavne kedy chcú.

Boli by sme omnoho radšej keby myšlienka „voľnej“ nedele vzišla spontánne zo spoločnosti a povedomia občanov ako prirodzený zákon, ktorý nepotrebuje väčšinu hlasov poslancov v parlamente aby bol schválený a následne uvedený do praxe. Spotrebiteľ tým, že obchody budú zatvorené 1 deň v týždni a cez sviatky, neutrpí. V roku 2014 podľa výsledkov prieskumu agentúry POLIS sa 58 % respondentov vyjadrilo, že zatvorenie obchodov cez sviatky a v nedeľu nevnímajú ako problém.

A v podstate neutrpí ani obchodník, pretože ľudia si tovar, ktorý potrebujú, nakúpia v iných dňoch pracovného týždňa. Dokonca ešte ušetrí na nákladoch spojených s prevádzkou. Čo sa týka tých miezd a prípadných príplatkov za prácu v nedeľu, sme skôr zástancami toho, aby mali zamestnanci (a to nielen v obchodoch) také mzdy, z ktorých by sa dalo dôstojne žiť a neboli by odkázaní na prácu v nedeľu na úkor svojich rodín, vzťahov a svojho zdravia.

V neposlednom rade nesmieme zabúdať aj na to, že nedeľa ako deň pracovného voľna je zároveň napĺňaním cyrilo-metodskej tradície, ku ktorej sa hlási Slovenská republika vo svojej Ústave. K naplneniu tradície neodmysliteľne platí i zachovanie nedele ako sviatočného dňa. Svätiť siedmy deň žiada Boh od človeka už v Starom zákone. V kresťanskej kultúre je to nedeľa, v židovskej kultúre je to sobota a v moslimskej kultúre je to piatok. Myšlienka voľného dňa v týždni, určeného na oddych sa dostala aj do civilných zákonov v celej Európe.

Aj v predchádzajúcom režime, socializme, ľudia rešpektovali, že sa v nedeľu nepracovalo a obchody boli počas nedieľ zatvorené. Ani pre ateistu nebola voľná nedeľa problémom, ale dňom, keď si uvedomil význam potreby oddychu od povinností všedných dní a venoval svoj čas rodine.

Viac TU: alianciazanedelu.sk/archiv/2803