Zelenského márne volanie smerom k NATO a iné správy
Mimoriadny summit NATO odpísal Ukrajinu
25.03.2022 14:10
Share
V Bruseli sa skončil mimoriadny summit lídrov NATO. Pre Ukrajinu možno jeho výsledky nazvať sklamaním: predstavitelia aliancie neponúkli Kyjevu nič, len obmedzenú vojenskú pomoc.
Ani v otázke sankcií voči Rusku nemôžu západné krajiny prísť k spoločnému menovateľovi. Ich jednota sa prejavuje len v jednom — v túžbe predĺžiť bojové akcie na území Ukrajiny.
Vopred sa vedelo, že na summite NATO neprichádzajú do úvahy žiadne „prelomové“ iniciatívy. Zrejme z tohto dôvodu urobila Ukrajina demonštratívny demarš: jej delegácia sa na akcii odmietla zúčastniť. Vladimir Zelenskij prehovoril cez videoprejav svojim typickým spôsobom.
„Áno, je to pravda, nie sme v aliancii. V najmocnejšom obrannom združení na svete. Cítime sa ako v šedej zóne. Medzi Západom a Ruskom. Ale chránime s vami všetky naše spoločné hodnoty. (…) Môžete nám dať jedno percento zo všetkých svojich lietadiel. Jedno percento všetkých vašich tankov. Jedno percento! Nemôžeme to len tak kúpiť — takéto dodávky priamo závisia len od rozhodnutia NATO,“ sťažoval sa ukrajinský prezident.
Západní partneri ho odmenili hlasným potleskom a potom pokračovali v diskusii o svojej vlastnej agende.
Všetky konkrétne rozhodnutia prijaté na konci summitu sa týkali práve členských štátov aliancie.
Išlo o vytvorenie ďalších štyroch mnohonárodných taktických skupín v Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku a na Slovensku, posilnenie systémov protivzdušnej obrany a protiraketovej obrany vo východnej Európe a výrazné zvýšenie výdavkov na obranu.
„Máme zodpovednosť zabezpečiť, aby tento konflikt na Ukrajine neprerástol do vojny medzi NATO a Ruskom. Preto som dal jasne najavo, že na Ukrajine nenasadíme našich vojakov, pretože ak by sme to urobili, mohli by sme sa pripraviť na rozsiahly konflikt s Ruskom,“ povedal Jens Stoltenberg.
V predvečer konania summitu sa k potrebe rozmiestnenia mierového kontingentu NATO alebo „nejakého širšieho medzinárodného zoskupenia“ na Ukrajine vyjadril podpredseda vlády a vodca vládnucej strany Poľska Jarosław Kaczyński. Stoltenberg jeho návrh okamžite odmietol, a tak Poliaci počas summitu začali rozprávať o akejsi „humanitárnej misii“: v tomto prípade by armáda NATO „kryla“ evakuáciu civilistov. No aj to vytvára riziko priameho vojenského stretu. Moskva navyše nebude čakať, kým sa jej vojaci dostanú pod paľbu zahraničných „mierotvorcov“ – pri prekročení hranice s Ukrajinou sa automaticky stanú cieľom ruského vojenského letectva.
Bidenov prejav bol skôr ako autohypnóza.
Americký prezident ubezpečil svojich kolegov, že západný svet je na správnej ceste; musíme len počkať na kapituláciu Kremľa.
„Putin si myslel, že NATO sa rozdelí. Z rozhovorov s ním mi bolo jasné, že nečakal, že zachováme jednotu. Dostal presný opak toho, čo očakával, keď inváziu začal. Krajiny NATO sú dnes zjednotené viac ako kedykoľvek predtým. (…) Podporte sankcie – urobte to bolestivejšie – uistite sa, že o mesiac neskôr budeme pokračovať v tom, čo robíme dnes. To ho zastaví,“ povedal Biden.
Vo všeobecnosti sa v Bielom dome za osem rokov nevymyslelo nič nové. V podstate to isté kedysi rozprával Barack Obama: sankcie, jednota, solidarita…
No s jednotou boli problémy stále. Zarážajúce je osobitné postavenie Poľska, ktoré sa tak či onak snaží vtiahnuť Spojené štáty do priameho vojenského stretu s Ruskom. Pobaltské republiky sú za zavedenie bezletovej zóny nad Ukrajinou; o tejto otázke sa na summite NATO vôbec nehovorilo. Ani členovia aliancie nemôžu Putinovi vyhlásiť totálnu sankčnú vojnu.
Ak Amerika a Veľká Británia už odmietli dovážať ruské energetické zdroje, EÚ to neurobí.
„V Európe a v Spojených štátoch nemáme úplne rovnakú situáciu. Napríklad ropný alebo plynárenský sektor. My v Európe sme oveľa závislejší ako v Spojených štátoch. Preto musíme byť rozumní. Cieľom je zamerať sa na Rusko s cieľom ublížiť Rusku. Cieľom nie je ublížiť sebe,“ povedal na summite NATO nemecký kancelár Olaf Scholz.
Účastníci stretnutia venovali osobitnú pozornosť možnosti použitia chemických zbraní na Ukrajine. K tomuto kroku údajne môže pristúpiť Rusko a následne si podľa Bidena Severoatlantická aliancia vyhradzuje právo prejsť k rozhodnejším akciám. Rétoriku prezidenta Spojených štátov podporili Scholz aj Stoltenberg.
Ako by sme mohli zabudnúť, že to bola skúmavka Colina Powella, ktorá potvrdila „zákonnosť“ americkej invázie do Iraku? Avšak toto bol jediný budíček, ktorý zaznel Kremľu na summite NATO. Všetko ostatné poukazuje na neochotu Spojených štátov a ich spojencov konať vlastnými rukami.
Vrcholom cynizmu bol Bidenov výrok, že Ukrajina by mala nezávisle rozhodnúť o prípadných územných ústupkoch, aby sa dosiahol kompromis s Ruskou federáciou.
Samozrejme, hovoríme o Kryme a Donbase, ktoré Zelenskij naďalej nazýva integrálnou súčasťou Ukrajiny. Kyjev kategoricky odmieta diskutovať o budúcom postavení týchto regiónov. Ale pre Washington tu už „červené čiary“ neexistujú: Američania pripúšťajú a dokonca verejne zvažujú možnosť, že Ukrajina stratí časť svojich území.
Nová úroveň rusofóbie na Slovensku — Heger chce „zlomiť Putinovi nohy“
25.03.2022 12:48
Share
Európska únia musí urobiť všetko pre to, aby prinútila Vladimíra Putina skončiť špeciálnu operáciu na Ukrajine.
Vyhlásil to 25. marca Eduard Heger.
„Musíme jednoznačne prinútiť Putina, dolámať mu nohy, aby sme zastavili túto agresiu,“ povedal po prvom dni summitu EÚ v Bruseli.
Poznamenal tiež, že dnes je dôležité, aby Ukrajine nepomáhali len peniaze, ale aj reformy, aby splnila kritériá a mohla sa stať súčasťou Európskej únie. Zdôraznil však, že by nerád zmierňoval kritériá na vstup do EÚ, pretože ich považuje za dobré. Podľa neho treba Ukrajine pomôcť k ich naplneniu, „ako nám kedysi iné štáty pomohli s reformami, aby sme ich dosiahli a dostali povolenie na vstup do EÚ“.
Heger je jedným z európskych „politikov“, ktorému je zbytočné čokoľvek hovoriť. Váha jeho vyjadrení je nulová.
Kremeľ: Účasť Bidenovho syna na práci biologických laboratórií je vážny problém
25.03.2022 12:07
Share
Informácie o účasti syna amerického prezidenta Huntera Bidena na práci biologických laboratórií na Ukrajine si vyžiadajú vysvetlenie zo strany Spojených štátov.
Oznámil to dnes 25. marca tlačový tajomník prezidenta Ruskej federácie Dmitrij Peskov.
„Samozrejme a budeme žiadať vysvetlenie. A nielen my. Viete, že Čína už požadovala tieto objasnenia, požadovala, aby bol tento program a situácia pre svet transparentná. Samozrejme, že to bude zaujímať mnohých,“ povedal Peskov. „Toto sú veľmi, veľmi citlivé informácie pre nás a pre celý svet.“
Dodal, že špecialisti z ruského ministerstva obrany naďalej analyzujú informácie o biolaboratóriách a programoch, ktoré sa tam vyvíjajú.
„Rusko nikdy neporušilo medzinárodné dohovory,» zdôraznil Peskov.
Ministerstvo obrany Ruskej federácie zverejnilo dokumenty, z ktorých vyplýva, že na financovaní vojenských biologických laboratórií na Ukrajine sa podieľajú štruktúry blízke súčasnému vedeniu USA, vrátane investičného fondu „Rosemont Seneca“, ktorý vedie Hunter Biden.
Fond disponuje významnými finančnými zdrojmi vo výške minimálne 2,4 miliardy USD. Medzi fondom a hlavnými dodávateľmi amerického vojenského oddelenia, vrátane spoločnosti „Metabiota“, ktorá je spolu s „Black and Veach“ hlavným dodávateľom zariadení pre biolaboratóriá Pentagonu po celom svete, existuje úzke prepojenie.
Turecko odmietlo uvaliť sankcie na energetický sektor Ruska
25.03.2022 11:45
Share
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan počas rozhovoru s novinármi odmietol možnosť uvalenia sankcií na energetický sektor Ruska.
Informuje dnes 25. marca agentúra „Anadoluô.
Erdogan vyhlásil:
„Pokiaľ ide o sankcie, hodnotíme určité línie OSN, ale nezabúdajme, že nemôžeme zrušiť náš vzťah s Ruskom. Viete, vysvetlil som to už dávno, pretože dnes, ak vezmeme do úvahy len zemný plyn, asi polovicu zemného plynu, ktorý spotrebujeme, získavame z Ruska. Okrem toho dnes budujeme našu JE Akkuyu s Ruskom. Toto všetko nemôžeme nechať bokom. Keď to hovorím [francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi] Macronovi, povie: „Máš pravdu.“ Nedá sa teda nič robiť, v tejto veci si musíme zachovať našu delikátnosť. Po prvé, nemôžem nechať svojich ľudí v zime zamrznúť a po druhé nemôžem úplne reštartovať toto naše odvetvie.“
Fínsko prerušilo železničné spojenie s Ruskom
25.03.2022 10:12
Share
Fínska železničná spoločnosť „VR Group“ od 28. marca prerušuje dopravu vlakmi „Allegro“, ktoré premávajú medzi Petrohradom a Helsinkami.
Informovali o tom dnes, 25. marca, noviny „Helsingin Sanomat“.
Podľa publikácie minister pre európske záležitosti a správu majetku Fínska Tytti Tuppurainen zaslal „VR Group“ upozornenie o nevhodnosti ďalšej prevádzky vlakov v súvislosti s uvalením západných sankcií na Rusko.
„Až doteraz sme pokračovali v používaní „Allegro“ v súlade s oficiálnymi pokynmi a cieľom bolo zabezpečiť Fínom prístup do Fínska. Počas týchto týždňov sa ľuďom, ktorí chceli opustiť Rusko, podarilo krajinu opustiť,“ povedal Topi Simola, riaditeľ prepravy osôb vo „VR Group“.
Začiatkom marca výrobca vlakov „Allegro“, francúzska spoločnosť „Alstom“, oznámila zastavenie všetkých dodávok do Ruska.
Minister Tuppurainen potvrdil, že služby „Allegra“ boli rozšírené kvôli tomu, aby sa Fíni žijúci v Rusku mohli vrátiť do svojej vlasti.
Letecká komunikácia medzi Fínskom a Ruskom bola ukončená po začatí vojenskej operácie Moskvy na Ukrajine, pripomína „Helsingin Sanomat“.
