Titulky pre vás pripravil ďurino www.auria.sk/blog
uvádza
Päť biologických prírodných zákonov
Tretia revolúcia medicíny
O čo v týchto piatich biologických prírodných zákonoch principiálne ide,
a ktoré implikácie so sebou prinášajú, to nám objasní nasledujúci príklad:
Príklad mačky a myšky
Stretne sa myška a mačka
Mačka vníma myšku ako hlt potravy.
No myška vníma mačku ako smrteľné ohrozenie.
Jej biologickým impulzom je okamžitý útek, čo aj ihneď urobí.
Všetci poznáme ten stav, kedy v extrémnej situácii v sebe náhle objavíme netušené sily
a presne o to tu okrem iného ide.
Pľúcne alveoly myšky sa nepozorovane uvedú do sympatikotónie, čo v tomto prípade značí,
že ich funkčnosť je oveľa vyššia a umožnia tak vyššiu priepustnosť kyslíka.
Dýchanie myšky je teraz oveľa lepšie a dokáže bežať oveľa dlhšie bez toho, aby sa zadýchala.
Ak bude myška 2 minúty bežať a zachráni sa, ďalšie 2 minúty sa bude vydýchavať a regenerovať.
Nachádza sa vo vagotónii resp. v parasympatikotónii.
Ak prenesieme túto udalosť na človeka, mohlo by to vyzerať tak,
že lekár, ktorému dôveruje, mu oznámi smrteľnú diagnózu rakoviny, a k tejto situáciu zaujme rovnaký postoj, ako myška.
Diagnóza smrti je biologicky interpretovaná rovnako ako mačka, pred ktorou chceme utiecť.
Rozdiel je v tom, že pred touto diagnózou nemožno utiecť, čo by však bolo biologickým impulzom.
Tento strach pred smrťou neprestáva, pacient nemôže spať,
nemá chuť do jedla a je úplne nepokojný, pretože biologicky v ňom beží program, ktorý mu hovorí,
že musí pred smrteľným nepriateľom utiecť, aby si zachránil život.
Tu však v porovnaní so situáciou mačky a myšky existuje veľký rozdiel v dobe trvania.
Myška buď príde o život alebo sa zachráni.
Za žiadnych okolností nebude na úteku celé týždne či mesiace.
Takéto dlhé trvanie strachu zo smrti v prírode nemôže existovať.
Pretože bunky pracovali s maximálnou kapacitou už celé týždne, začali sa dokonca deliť,
aby dokázali zvládnuť ten nával práce.
V dôsledku prebytku buniek teraz možno počas krátkeho času vstrebať aj viac kyslíka.
Ak by táto osoba teraz opäť išla k lekárovi, ten by jej v pľúcach našiel takzvaný zhubný tumor
a usúdil by, že ide o rozptýlenú metastázu prvej rakoviny.
Je to však samostatný program rakoviny, ktorý bol spustený strachom zo smrti.
Tento rast buniek nikdy nebol zlý alebo nezmyselný, bol iba biologicky užitočný tejto bytosti,
aby dokázala ľahšie utiecť.
Predpokladajme teraz, že nastal koniec poplachu, že táto osoba dostala od lekára dobré vyhliadky do budúcnosti,
razom by sa jej uľavilo a konečne by sa mohla dostať do fázy vydýchania.
Unikla zlému dravcovi.
Pretože však za tie týždne boli vytvorené ďalšie bunky, u tejto osoby sa teraz deje ešte aj niečo iné.
Nadbytočné bunky, ktoré nie sú viac potrebné, sú tuberkulózne odbúrané a potom vykašliavané.
Osoba vykašliava zrazenú krv.
Myška si počas svojho iba 2-minútového smrteľného strachu nestihla vytvoriť ďalšie bunky a preto ich ani nepotrebuje odbúrať.
Človek si však v tejto situácii spravidla začne robiť starosti, a pobeží k lekárovi,
ktorý mu teraz diagnostikuje ešte aj pľúcnu tuberkulózu,
ktorá je vlastne iba symptómom vyriešenia strachu zo smrti –
čo je síce nepríjemné, ale predstavuje biologicky účelné opatrenie, ktoré má vopred stanovené trvanie,
čiže dovtedy, kým bol človek v putách smrteľného strachu.
Nadbytočné bunky sa však teraz začnú odbúravať, ak dotyčný jedinec v sebe má potrebné tuberkuly.
Ak žiadne nemá, pretože boli napríklad lekársky vyhubené, tumor sa zapuzdrí a ostane tam, kde je.
Nepredstavuje však žiadne priame nebezpečenstvo.
Tuberkuly, ktoré boli vždy považované za niečo zlé, sú vlastne niečo ako odvoz smetia.
Pomocníci potrební na vyliečenie.
Takto došlo tiež k tomu, že po 2. svetovej vojne nastal v Nemecku veľký výskyt pľúcnej tuberkulózy,
pretože mnoho ľudí si logicky vyriešilo svoj konflikt strachu zo smrti
čiže – povedané biologicky – ušli pred mačkou.
V žiadnom z týchto prípadov nedošlo k infekcii.
Rakovina pľúc zo strachu pred smrťou?
No pozor, rakovina pľúc neznamená hneď rakovinu pľúc, pretože pľúca sa skladajú z mnohých častí,
ktoré všetky reagujú odlišne a aktivujú sa inými vnemami.
Tento príklad sa týkal výslovne pľúcnych mechúrikov, resp. pľúcnych alveol.
Priedušky, pohárikové bunky alebo pľúcne vaky majú iné programy s inými príčinami a priebehmi,
ale aj tie sú vždy biologicky účelné a nikdy nie zhubné.
V žiadnom prípade neexistuje tzv. metastáza a v žiadnom prípade nemôžu napríklad fajčenie
alebo iné jedy túto takzvanú „rakovinu pľúc“ priamo vyvolať.
Dá sa to iba cez biologické vnímanie strachu zo smrti, čim sa hyperfunkcia pľúcnych alveol
stane účelnou nutnosťou, proti ktorej netreba bojovať, ako sa doteraz predpokladalo.
Po chybe v prírode, ktorú školská medicína a alternatívne metódy vždy predpokladali,
niet široko ďaleko ani stopy.
Žeby rakovina a iné takzvané choroby boli pôvodne myslené ako ZÁCHRANCOVIA života?
Ak 5 biologických prírodných zákonov formulovaných Dr. Hamerom naozaj funguje, všetko je inak!
Prekliatie…
Rakovina!
Hádanka konečne vyriešená!
A ako je to…
s AIDS?
s leukémiou?
s obrnami?
s cukrovkou?
Tiež!
Príliš pekné, aby to bolo pravdivé?
Kto má rakovinu, chytí sa všetkého, z čoho kynie čo i len trochu nádeje na vyliečenie, na predĺženie života.
Preto možno pochopiť, že onkologickí pacienti veria prísľubom šarlatánov, že ich vyliečia.
V pazúroch smrtiacej sekty!
V Európe teraz rastie hnutie, ktoré sa nazýva Germánska nová medicína.
Germánska nová medicína – Šanca alebo šarlatánstvo?
To by sme celé mohli označiť za fantazírovanie a nemuselo by nás to ďalej zaujímať,
keby nenaletelo už toľko chorých na absurdné terapie toho hnutia.
Miešajú tie najrozličnejšie veci do mätúceho spletenca.
To čo máte je paranoja.
Ste blázon a musíte byť psychiatricky liečený.
Toto je Dr. Hamer, objaviteľ 5 biologických prírodných zákonov.
Prečo si to neoveríte? Som predsa ochotný pred ktorýmkoľvek výborom…
Pán Hamer, problém je v tom, že fantazírovanie a bláznivosti nemožno skúmať.
Viete čítať, ak sa smiem opýtať?
Nechajte si tie hlúpe reči.
Ako môžete vy, ako zástupca školskej medicíny zabrániť, aby tomu psychopatovi a šarlatánovi nenaletelo viac ľudí?
Triumf šialenstva.
Lekári tam s najväčšou vážnosťou diskutujú s uleteným zázračným liečiteľom, ktorého bláznivé tézy…
… tolerancia, ktorá je hádam až kriminálna.
Poďme na ďalšiu tému.
Stop stop stop... Toľko k vždy objektívnemu a férovému spravodajstvu médií.
V tejto dokumentácii však v prvom rade ide o to vysvetliť,
o čo v prípade 5 biologických prírodných zákonov vlastne ide,
tak, aby si ich každý mohol overiť a spraviť si názor.
A neverte prosím ani slovo tomu, čo tu bude dnes povedané, všetko si overte!
Možno je predsa len všetko inak!
Dr. Hamer zhrnul 5 biologických prírodných zákonov do pojmu Nová medicína
a neskôr aj ako Germánska nová medicína.
Pod pojmom Nová medicína sa prirodzene nemyslí nejaký nový liek,
ale ide o úplne nové ponímanie v celej oblasti medicíny
z čoho možno odvodiť nový postup na individuálne uzdravenie ľudí i zvierat.
Zmena paradigmy
Prvý raz v známej histórii západnej medicíny, ako to možno spätne vysledovať
máme uzavretý vedecký systém poznania, ktorý nám vysvetľuje, čo choroby
– stavy, ktoré dnes ešte označujeme ako choroby – čo vlastne sú, ako vznikajú.
Týchto 5 prírodných zákonov nie sú v jadre žiadnou novou aplikáciou, nie sú žiadnou technikou, žiadnou substanciou, ktorú podáme pacientovi.
Nová medicína je úplne nový pohľad na príčiny a priebeh programov,
ktoré dnes v medicíne označujeme ako choroby a ktoré sú našim dnešným chápaním
možno chybne interpretované a vôbec nechápeme zmysel týchto komplexov symptómov.
Týchto 5 biologických prírodných zákonov, ktoré objavil Dr. Hamer, sú v podstate úplne novým pohľadom
na to, čo vlastne príroda je, ako vôbec funguje, čo je to choroba, čo je to zdravie.
Vtedy dospejeme k úplne novému obrazu.
Také niečo tu doteraz nikdy nebolo, že tieto programy, tieto prírodné programy majú vlastne zmysel pre naše prežitie.
Pre mňa to má okrem individuálneho ten najvyšší význam, ľudstvo bude v budúcnosti
potrebovať toto porozumenie, pretože nielen likviduje základ rasizmu
a politiku strachu, ktorá je v medicíne aktívne šírená.
Je to základným predpokladom, ak má ľudstvo v budúcnosti prežiť.
Som okrem iného vyučená školiteľka pre farmapriemysel a pracovala som ako redaktorka pre medicínu.
A na novú medicínu som sa neustále narážala už v roku 2000.
Neustále som sa ňou opäť a opäť zaoberala, po celej krajine
som hovorila so všetkými mienkotvornými onkológmi.
Celé mi to pripadalo veľmi čudné. Vždy keď som rozhovor zaviedla na novú medicínu, začali bočiť od témy.
Pýtala som sa napríklad jedného profesora: „Čo si myslíte o novej medicíne?“
A on na to: „S takým niečím by ste sa ako seriózna novinárka vôbec nemala zaoberať.“
Tak moment. Tým skôr.
Sociológ Paul Watzlawick uvádza 2 typy zmien, ktoré
dokážeme rozlišovať vo vývoji vedy.
Typ 1 sa týka zmien základných predpokladov. To značí, že sa zmenia základné predpoklady toho,
čo veríme o svete, čo veríme o nás samotných, čo si myslíme o istých procesoch.
Pod typ 2 spadajú zmeny technického obsahu. Čiže technické alebo metodické novinky
ktoré sa však nedotýkajú základných predpokladov.
Zmeny typu 1 sú vo vede veľmi zriedkavé.
Samozrejme že človek, ktorý mnoho rokov svojho života strávil štúdiom, bude mať problém
principiálne spochybniť základné predpoklady a základné tvrdenia toho, čo sa naučil.
Je to revolúcia medicíny. To už nie je zmena toho typu, že mám jednu miestnosť
a neustále v nej mením nábytok, vylepšujem rozmiestnenie nábytku.
To je technické zlepšenie, ktoré sme v medicíne videli. Ale u ide skutočne o zmenu izby.
To je úplne nová miestnosť. A je to veľká revolúcia.
V staroveku sa medicína skladala z viery v démonov.
Verilo sa, že choroba vzniká hriechom a že zbožným spôsobom života
alebo exorcistickým vyhnaním démona jej možno zabrániť, alebo ju možno odvrátiť.
V prostredí týchto náboženských dogiem bolo dlhú dobu tabu, otvoriť a skúmať ľudské telo.
Autopsia a tým aj znalosť anatómie boli rozhodujúcim krokom k prvej revolúcii v medicíne.
Bola krokom preč od slepej viery v démonov smerom k technickému pohľadu na organizmus,
presné porozumenie spôsobu fungovanie a súvislostí orgánov.
Z tejto revolúcie vznikla náuka o šťavách. Aj klasická homeopatia a terapia Bachovými kvetmi.
Čiže aj základný pilier našej súčasnej klasickej medicíny.
A tým je predstava technicky a biochemicky fungujúceho organizmu.
Čiže viera, že za chorobu môže technický nedostatok, nerovnováha alebo blokáda.
Svetelný mikroskop umožnil vznik ďalšieho objavu.
Bolo možné vidieť veci, ktoré voľným okom neboli pozorovateľné.
Z toho vyplynul spôsob myslenia medicíny.
Čiže hľadať príčinu choroby vždy v niečom menšom a menšom.
Napríklad teraz boli tými zodpovednými mikróby, gény alebo zmutované bunky.
Z toho vychádzala súčasná klasická onkológia alebo imunológia.
V roku 1981 nemecký lekár Dr. Ryke Geerd Hamer položil základný kameň tretej biologickej revolúcie.
Teraz už bolo jasné, že základné predstava o chorobe bola vždy nesprávna a že namiesto toho
máme do činenia s účelnými biologickými osobitnými programami. O nich si čoskoro povieme viac.
Týchto 5 biologických zákonitostí obsahuje 3. revolúciu v medicíne a ide tu skutočne
o zmenu paradigmy a tu už jednoducho nerozlišujeme správne alebo nesprávne, ale iba užitočné pre prírodu.
Zvykli sme si na to, že v akademickom svete maj právo slova iba ľudia s postavením a menom,
v prípade medicínskych tém.
Ak má Hamer so svojim objavom pravdu, potom štúdium medicíny v tej forme, akú tu máme v súčasnosti
je do značnej miery zastarané.
Teda ak mám povedať pravdu – spočiatku som si myslel, že sú to cvoci.
Potom som si to však všetko sám otestoval, testoval som to na všetkých pacientoch, ktorých som tam mal
a musel som priznať, že to bola pravda.
To značí, že si to každý môže veľmi jednoducho skontrolovať, či to čo tvrdí Dr. Hamer, či to čo tvrdím ja,
čo tvrdí niekto iný, či to zodpovedá biologickej realite.
Takže tu nemusíme veriť nejakým kompetenciám a titulom,
ktorí majú nahradiť kontrolu kompetencie, ale každý človek si to môže overiť priamo sám,
či na tom, čo sa mu hovorí, či na tom niečo je.
Tieto prírodné zákony, to nie sú nejaké pravdepodobnostné dohady, aké sme tu mali doteraz
sú to tvrdenia, ktoré možno vyvrátiť už svojou štruktúrou, svojou skladbou vety, svojim vztiahnutým obsahom.
To značí, tu už nemožno tvoriť vety ako napríklad:
na 90 % je príčinou to a to, alebo na 20 %,
ale, funguje to buď tak, alebo sa nájde nejaký prípad,
kde to tak neprebieha a tým je celá vec vyvrátená.
Vidno však, že v medicíne si úplne vystačia so súvislosťami v oblasti istej pravdepodobnosti.
30 % všetkých ľudí, ktorí majú žalúdočný vred, majú v sebe baktériu Heliobacter Pylori.
Z toho odvádzajú, že Heliobacter Pylori je príčinou žalúdočného vredu.
To, že v sebe túto baktériu nosí iba 30 % všetkých pacientov, sa pritom vôbec nespomína.
Za to bola udelená Nobelova cena za medicínu v roku 2005.
Máme 2 premenné, 2 znaky, ktoré sú navzájom uvádzané do súvisu
a to celé sa meria podľa relevantnosti, čiže ako relevantný alebo ako silný je ten súvis.
To však ešte vôbec neznamená, že keď nameriam jedno, tak to druhé bude stopercentne nasledovať.
Takto bola udelená Nobelova cena za medicínu v roku 2008 za koreláciu – čiže súčasný výskyt
ľudského papilomavírusu a rakoviny krčka maternice.
Ale tento údajný vírus nosí v sebe skoro každá žena,
ale karcinóm krčka maternice je v gynekologickej oblasti veľmi zriedkavým ochorením.
A to je to, čo považujem za také osobitné, že už nemáme žiadne vetné konštrukcie, žiadne hypotézy,
ktoré pripúšťajú akési výnimky, ale máme už iba presné výroky,
ktoré skutočne predstavujú príčinné súvislosti.
„Keďže z lekárov robíme obchodníkov, nútime ich, naučiť sa obchodnícke triky.“ Bernhard Shaw
Podobne to prebieha pri povoľovaní a posudzovaní liekov a terapií.
Nasledujúca metafora pochádza z knihy „Ein medizinischer Insider packt aus“, od Prof. Dr. Petra Yodu.
„Chcel by som vám na tomto (priznávam cielene drastickom) príklade ukázať, ako sa v súčasnosti robia štúdie.
Predpokladajme, že som predavač ponožiek a chcel by som v budúcnosti trh „onkologických pacientov nosiacich ponožky“
zahrnúť do mojej obchodnej stratégie, dal by som si teda vypracovať nasledujúcu štúdiu:
Všetci muži s rakovinou prostaty budú skúmaní, akej farby sú ich ponožky.
Bez ohľadu na to, čo v tej štúdii budem sledovať, jedna skupina celkom určite dopadne lepšie, ako druhá.
Predpokladajme že v skupine s modrými ponožkami prežilo 6 % a v skupine so sivými ponožkami iba 4 %.
Pre moju reklamu (ktorú vydám samozrejme na lesklom papieri a lekárom štúdiu prvý raz predvediem v 5-hviezdičkovom hoteli)
by to znamenalo: Modré ponožky zvyšujú dobu prežitia o 50 %.
Potrebujete ešte nejakého vedca, ktorý vysvetlí, PREČO nositelia modrých ponožiek žijú dlhšie.
Mohlo by sa napríklad povedať, že modré ponožky vyžarujú vo vlnovej oblasti 400-500 nanometrov,
a že najnovšie výskumy z USA (to vždy zaberie) jasne ukazujú, že ak sa rakovinové bunky prostaty
v laboratóriu ožarujú touto vlnovou dĺžkou, tak sú rýchlejšie zničené. A ešte nesmieme zabudnúť na formulku:
Tieto výskumy treba samozrejme ešte zintenzívniť, ale už prvé výsledky sú tak sľubné, že je nádej,
že za 3-4 roky budeme môcť na trh uviesť optimálne „rakovinové ponožky“. A čo je na tom skutočne uletené je, že tieto výskumy,
tieto údaje, závery z toho pre takúto štúdiu by vôbec nebolo potrebné falšovať, pretože všetko povedané by bola vlastne pravda.“
Čoskoro by sa už vôbec nediskutovalo o tom, či ponožky vôbec pomáhajú, ale iba o tom, KTORÉ ponožky pomáhajú viac.
A niekde na konci už aj ten posledný človek bude presvedčený o tom, že ak chce rakovinu vôbec prežiť, tak jedine s ponožkami.
Ide o cirkulárny záver: Rakovina je zlá a smrteľná. Ak vás môže niečo zachrániť, tak iba chemo.
Či chemo aspoň trocha zaberá, sa vôbec nesmie overovať, pretože chemo je predsa jediná záchrana pre pacienta.
Z etických dôvodov by sa nesmeli robiť štúdie o tom, čo sa deje s pacientmi, ktorí nenosia žiadne ponožky,
pretože ponožky sú jedinou šancou na prežitie, o ktorú nesmie byť nikto pripravený.
Mimochodom, presne takto je zdôvodnená chemo-„terapia“.
Mechanizmy pre lieky a terapie sú tie isté, ako v príklade s ponožkami.
Miera úmrtnosti chemoterapeutických ponožiek sa nikde neuvádza.
„Dnes by sa Lazarus už nepozviechal – na to medicína priveľa pokročila.“ Mario Marenco
Chemoterapia zahájila svoje víťazné ťaženie založené na omyle.
Úplná väčšina prípadov rakoviny sú veľké opuchy na začiatku vagotónnej fázy opravy.
Sympatikotónnym jedovatým účinkom chemoterapie opuch ihneď spľasne
a vznikne zavádzajúci dojem liečivého účinku.
Ukážeme si to v priebehu tohto dokumentu ešte názornejšie.
Spiegel uverejnil koncom roku 2004 článok o chemoterapii pod názvom „jedovatá kúra bez úžitku“.
Z týchto rešerší vychádza, že neprináša vôbec žiaden liečivý úžitok, naopak,
„jedovatá kúra sa stala dogmou medicíny“.
Možno si položiť otázku: „Žijú títo pacienti vďaka chemoterapii dlhšie?"
Rozhodujúca porovnávacia štúdia nikdy nebola uskutočnená.
V klinických štúdiách výrobcovia vždy iba nové cytotoxíny porovnávajú so starými.
Kontrolné skupiny, ktoré neboli liečené vôbec, neexistujú.
Na získanie registrácie stačí na skupine starostlivo zvolených probandov
štatisticky signifikantne zvýrazniť nejakú výhodu oproti už registrovanému cytotoxínu.
Spomenieme aj epidemiológa Ulricha Abela z univerzity v Heidelbergu,
ktorý spochybnil úžitok chemoterapie.
Profesor Abel, bioštatistik na Univerzite Heidelberg, ako bolo povedané, na špičkovom inštitúte nemeckého výskumu rakoviny:
Prišiel k výsledku, že úmrtnosť pre všetky druhy rakoviny dosahuje 90 %.
To značí, 100 ľudí školská medicína lieči na rakovinu. Po uplynutí asi 5 rokov je 90 z nich mŕtvych.
Spolkový súdny dvor teda v jednom rozhodnutí, ktoré tu mám konštatuje, že o vedeckosti
pri liečení rakoviny postupmi školskej medicíny nemôže byť ani reči.
Je to choroba, ktorej pôvod nepoznajú, ktorej vývoj nepoznajú,
ktorej priebeh ani nemôžu preukázateľne reprodukovateľne pozitívne ovplyvniť. Toľko Spolkový súdny dvor.
A čo sa týka úspechov školskej medicíny – žiaden náznak účinnosti školskomedicínskej terapie rakoviny.
Dr. Hamer liečil predsa v Rakúsku. V Burgau existovala centrála.
A tamojšiu kartotéku pacientov nedávno zhabali tamojšie vyšetrovacie úrady.
Obsahovala asi 6 alebo 7 tisíc pacientov – za obdobie 7-8 rokov, 9 rokov doteraz.
Všetci pacienti boli vyhľadaní, rakúskymi vyšetrovacími orgánmi.
Z asi 6 000 pacientov v kartotéke policajti hovorili s asi 5 000 žijúcimi ľuďmi.
Ide teda o neoceniteľnú službu v prospech diela Dr. Hamera.
70-80 % všetkých pacientov, ktorí tam boli liečení, prežilo po mnohých rokoch.
A to sú počty, ktoré školská medicína so zvyčajným liečením rakoviny jednoducho nikdy nedosiahne.
Denník Spiegel citoval bývalého riaditeľa gynekologickej univerzitnej kliniky Hamburg-Eppendorf:
„Malo by nás to donútiť k zamysleniu, ak stále vyšší počet lekárov hovorí:
Na sebe by som takúto terapiu nedovolil."
Ak rakovina ustúpi sama od seba, spravidla je to zdôvodnené ako chybná diagnóza.
Pretože existuje striktná dogma, že rakovinové ochorenie nemôže ustúpiť samé od seba,
pretože v takom prípade by základné teórie boli nesprávne.
To značí, ak ochorenie diagnostikované ako zhubné náhle zmizne a pacient to nečakane prežije,
potom je to pre školskú medicínu buď úplne neočakávané, nevysvetliteľné spontánne vyliečenie
alebo sa skôr stanovená diagnóza označí za nesprávnu.
V prípadoch keď sa niekto vyliečil alebo kde rakovina náhle zmizla,
tam sa skôr spochybnila správnosť pôvodnej diagnózy.
A často sa iba uvádzalo: Bolo tu podozrenie na to a to.
V konečnom dôsledku veď aj školská medicína sa snaží vzbudiť dojem, že rakovina je čiastočne liečiteľná.
A priznáva po týchto piatich rokoch - dobre, zopár ich prežilo a tie prípady
sú považované za spontánne či zázračné vyliečenie. Oni si nemyslia, že to nie je liečiteľné.
Skôr myslia takto – dobre – teraz musíte absolvovať chemo, vtedy máte šancu.
To je ich spôsob myslenia
„Elektrónový mikroskop poslúžil iba na to, aby nevedomosti o rakovine 2 000-razy zväčšil!“ Manu L. Kothari/Lapa A. Metha
Namiesto ponožiek predávajú niektorí ľudia chemo „terapie“. A pre túto chemo potrebujú dopyt.
A dopyt sa vytvára samozrejme reklamou. No tento druh reklamy vyzerá inak, ako sme zvyknutí,
pretože zjavne nie je označená ako reklama a často neprezrádza toho, kto má z nej finančný zisk.
Ako skoro každá reklama, aj táto je založená na strachu no menej jemne ako napríklad v reklame na prostriedok na umývanie riadu.
Iným obľúbeným produktom je preventívna prehliadka. Čím viac strachu ľudia majú a čím viac veria tomu,
že prevenciou sa zbavia strachu, tým lepšie sa prevencia predáva.
Zároveň je to rastrové pátranie po potenciálnych zákazníkoch, resp. pacientoch
pre iné liečby, ktoré tiež chcú byť predávané.
Dopyt je vytváraný strachom zo smrti a vierohodným predstieraním nutnosti.
Aj vy sa cítite dobre? Napriek tomu môžete mať rakovinu čreva. Pretože tá bolí až keď je neskoro.
Ak sa však objaví zavčasu, je na sto percent vyliečiteľná. Choďte na preventívnu prehliadku čreva – ako aj.
Budete sa cítiť lepšie. Verona Pooth
S podpisom mnohých prominentov, ktorí úplne náhodou všetci povedali presne tú istú vetu
a ktorí boli vybraní tak, aby podľa možnosti každá cieľová skupina mala svojho nositeľa sympatií.
Takto sa skutočný zámer ukrýva za humánnou rétorikou bez toho aby sme si položili otázku,
kto znáša ohromné náklady za tú reklamu.
„Posledným dôvodom na odpor voči novinkám v medicíne je vždy ten, že státisíce ľudí žijú z toho,
že je niečo nevyliečiteľné, pretože zákon ekonomického egoizmu
je silnejší ako akákoľvek myšlienka humánnosti.“ Prof. Dr. Franz Friedmann (1930)
Iba ak ľudia prijmú názor, že rakovina je zhubná a povinne sa na ňu zomiera, bude biznis prekvitať.
Takto možno už na jedinom pacientovi, ktorý verí na chemo, zarobiť státisíce eur.
Mimochodom, lekári sú ešte stále povinní ponúknuť pacientovi chemo, inak im hrozí odňatie aprobácie.
V školskej medicíne máme teraz samozrejme ten pohľad na vec, že ochorenie – predovšetkým rakovina
v tele bujnie ako divé zviera a vytvára v ňom neustále nové metastázy
a je to vraj samostatný nezávislý proces.
A na pacientovi sa to môže prejaviť ako proroctvo, ktoré sa plní samo od seba.
Pretože máme v tele rozličné osobitné programy, ktoré reagujú práve na túto predstavu, že je vo mne niečo zlé,
že so vo mne odohráva útok, ako napríklad pobrušnica, ktorá už len na základe strachu,
ktorý dostanem po vyslovení diagnózy alebo prognózy, dokáže spustiť nový proces,
ktorý potom potvrdí presne to, čo bolo vyslovené.
A musíme samozrejme rozumieť tomu, že každá forma diagnózy
akú v súčasnej školskej medicíne máme, je vždy iba momentálnou snímkou.
Ak napríklad spravím abdominálne CT brucha alebo vyhodnotím krvný obraz, vždy sú to iba momentálne snímky
z tejto jednej sekundy, kedy snímka bola robená.
A nemôžem nič vyhlásiť o tom, čo bolo pred 10 minútami, čo bude o 10 minút.
A v školskej medicíne sa vychádza z toho, že ak je tam rakovinový proces,
tak vraj vždy musí rásť ďalej, musí sa vyvíjať.
A keď sa občas vynorí pacient, ktorý mal rakovinový proces a ktorý potom zmizol, nie je viac pozorovateľný,
tak sa to zaradí medzi tie vzácne prípady spontánneho vyliečenia,
ktoré nijako nemožno vysvetliť, ktoré nijako nemožno objasniť.
V skutočnosti a však zabúda na to, že všetky štatistiky, všetky pozorovania sú robené iba v nemocniciach.
To značí, všetky naše čísla, ktoré v štatistikách máme – o výskyte a priebehu konkrétnej choroby
sú iba dokumentáciou toho, čo dosiahla školská medicína.
Čo sa deje s ľuďmi, ktorí vôbec nejdú do nemocnice,
na základe nejakého symptómu, to sa nikde neeviduje.
Máme tu teda veľmi veľkú šedú zónu, ktorá nie je zdokumentovaná.
Preto ani nemôžeme s konečnou platnosťou vyhlásiť, čo všetko tam prebieha – s poznaním školskej medicíny.
Z pohľadu 5 prírodných zákonov však prirodzene existuje veľmi presná prognóza, veľmi presné tvrdenia o tom,
čo bude ďalším krokom tkanivového procesu. A tu možno samozrejme rozpoznať oveľa presnejšie priebehy.
Že sa však človek aj bez prevencie, bez toho aby o tom vedel, môže so svojimi rôznymi druhmi rakoviny dožiť vysokého veku
a zomrieť prirodzenou smrťou na starobu, o tom sa nehovorí.
Že vo všeobecnosti takzvané choroby môžu zmiznúť aj bez medikamentózneho pričinenia,
to v tejto spoločnosti už vôbec nie je mysliteľné.
Vo februári 2009 sme sa stretli s Christophom Buckom, ktorý mal rakovinu semenníka a
zbavil sa jej bez akéhokoľvek medicínskeho zásahu.
Pomocou 5 biologických prírodných zákonov dokázal pochopiť kompletný proces.
Raz som zistil, že na mojom pravom semenníku vznikla zdurenina,
nakoniec mi boli každé spodky malé, ak sa to tak dá povedať.
Dostal som vtedy strach.
Navštívil som v Stuttgarte urológa.
Prvý nález bol samozrejme vysoko podozrivý.
Potom mi spravil ultrazvukové vyšetrenie. Povedal, že je to na 95% zhubný nádor semenníka.
Máš rakovinu. a to bol pre mňa samozrejme sprvu šok.
Ako z jasného neba som si potom spomenul, že som už kdesi niečo také čítal, pred niekoľkými mesiacmi v internete.
A zaujímavé bolo, že tento lekár, Dr. Hamer, aj on mal rakovinu semenníka.
A to, že u seba zistil rakovinu semenníka a či to vraj nesúviselo so smrťou jeho syna.
Biologickým zmyslom tohto špeciálneho semenníkového programu je zvýšiť plodnosť jedinca,
aby sa tak mohla vykompenzovať strata milovanej bytosti splodením nového potomstva.
Príroda samozrejme neberie žiaden ohľad na morálne hodnotové predstavy ľudí,
podľa ktorých osoba ktorá zomrela sa nesmie nahrádzať druhou.
Tu ide iba o zachovanie druhu.
A vidno, aj u tejto takzvanej rakoviny nie je nič zlé, škodlivé alebo nesprávne.
Pre každý prípad som to porovnal s jeho súvisom, pretože on potom neskôr zistil,
že rakovina semenníka vzniká z konfliktu straty.
Pre mňa bolo relatívne ľahké zistiť, že tento konflikt som skutočne mal.
Mal som to o to jednoduchšie, že som sa o tom konflikty dozvedel hneď, že som vedel, že konflikt už bol vyriešený
a že to zodpovedal tomu, čo Dr. Hamer opísal ako priebeh liečenia – vo svojich publikáciách.
Nádor semenníka vlastne nie je nádor ako si asi predstavujeme, ktorý rastie ako karfiol -
kým je konflikt aktívny, vlastne vytvára diery – čiže odbúrava bunky.
A keď je neskôr konflikt vyriešený, odbúravanie buniek sa zastaví a spustí sa takzvaná fáza liečenia.
A tá začne túto dieru opäť vypĺňať.
A počas tohto procesu vznikne opuch.
A tento zväčšený, tvrdý a pevný semenník bol toho symptóm.
Kým celý ten proces prebehol – trvalo to do decembra.
„Čo pripraví lekára o jeho chlebík? a) zdravie b) smrť. Preto sa nás lekári snažia udržať
medzi týmito dvoma stavmi.“ Eugen Roth
Na zdravých a mŕtvych pacientoch nikto nezarobí ani cent, iba na liečených.
A ak ich možno udržať v stave, v ktorom si sami myslia, že lieky potrebujú,
sú pre farmapriemysel spoľahlivým zdrojom príjmov.
Preto mnohé lieky následným homeostatickým efektom zapríčiňujú presne to.
To znamená, že telo si prestane vytvárať niektoré látky samo, kým sú mu privádzané zvonka
– takto sa dá robiť s inzulínom, a s množstvom iných substancií, výborný biznis, kým pacienti veria,
že iba tak možno prežiť, v skutočnosti si v prvom rade vybudujú závislosť.
Keď pracujete ako školiteľka pre farmapriemysel, tak ste v podstate každý deň jednou nohou v base.
Je to tak! A samozrejme - výskum školskej medicíny na univerzitách je financovaný farmapriemyslom.
V Nemecku je to úplne drastické – medzičasom je známe,
že keď sa niekde konajú napríklad nejaké školiace podujatia,
tak školiteľ dostane svoj honorár od farmapriemyslu.
Ako zástupca priemyslu máte samozrejme záujem o to,
aby na týchto školeniach bol menovaný názov preparátu, ktorý práve zastupujete.
O to tu ide. A honoráre, ktoré sú za to vyplácané, sú veľmi, veľmi – sú kráľovské za obyčajnú prednášku.
To je ale vlastne všetko známe.
Časopisy, či už sú to spravodajské magazíny, či je to bulvár
- spravodajské magazíny sú v podstate tiež bulvár – žijú z inzerentov.
Napríklad zdravotnícky portál magazínu Focus Online – jeden čas tam stálo „poháňaný Hexalom“,
tak, panebože – všetkým je jasné, o čom sa tam asi píše.
„Súčasná medicínska liečba je vedenie vojny proti „zárodkom a vírom“,
Predtým to bolo vyháňanie zlého ducha a diabla, ktorí sa údajne zmocnili tela.
Obe liečby boli namierené proti vymysleným nepriateľom.
Aktuálny výsledok je vojna proti našim telám a jeho deštrukcia, aj keď liečba chce telo zlepšiť!"
Dr. Herbert M. Shelton. 1895-1985
Domnienky všetkých doterajších medicínskych revolúcií majú jedno spoločné:
Prírode podsúvajú zlovôľu, zlomyseľnosť alebo chybovosť.
Či už tak, že choroba je úmyselné odsúdenie za hriech,
alebo že choroba je bližšie neopísaný nedostatok alebo prebytok niečoho,
alebo že choroba je dôsledok útoku iného živočícha
alebo útok nášho vlastného organizmu proti nám samotným.
Vždy ide o to, že príroda koná proti nám.
Táto nová medicína v žiadnom prípade nie je iba ďalšou alternatívou v armáde alternatív.
Pretože táto nová medicína nám dáva úplne nový pohľad.
Nemení sa teda čo robíme, ale mení sa v prvom rade príčina – prečo to robíme.
Je jedno, či použijeme globuli, minerál, antibiotikum, cytotoxín alebo iné prostriedky,
pre vzťažný systém nie je dôležitá substancia, ale motivácia, prečo ju používame.
Koncepčnou zmenou, ktorá vyplýva z 5 biologických prírodných zákonov,
nie je teda použitie nejakého nového preparátu, zavedenie nejakej bojovej techniky, ale položenie si otázky:
Existuje vôbec táto vojna v organizme?
Vychádza sledovaná choroba z tejto pomyslenej vojny?
Ak napríklad použijeme antibiotikum na boj proti baktériám alebo preparát s komplexom vitamínov na posilnenie imunitného systému,
oba spôsoby liečby stoja na rovnakom názore – organizme je vojna.
Všetky tie nástroje, ktoré máme k dispozícii, v terapii
- či je to liečiteľ, či je to masér, či je to osteopat, či je to chirurg,
či je to bádateľ s vysoko kvalitnými technickými možnosťami
- budú účelne použití v inom kontexte vedomostí.
Danilo Toneguzzi, to je náš prezident vedeckého výboru ALBA.
Dnes je to už 19 lekárov, ktorí sú v tomto výbore.
Hovorí: Dnes máme ako lekári opäť radosť z našej práce.
V princípe je nová medicína prvotné pochopenie terapie.
Hovorí nám, čo vyzdravenie vlastne je, ako ho vôbec môžeme dosiahnuť.
A títo lekári opäť našli radosť zo svojej práce, vďaka tejto precíznosti.
Spôsoby myslenia medicíny boli vo svojej vždy považované za jasné, za pravdivé.
To čo dnes považujeme za úplne jasné a normálne, bolo kedysi nemysliteľné.
A možno sú veci, ktoré dnes považujeme za nemysliteľné, základom myslenia zajtrajška.
A s rovnakou istotou ako sa kedysi Andreas Vesalius zasadil proti obrovskému tabu cirkvi
za otvorenie ľudského tela,
sa dnes ľudia zasadzujú za zásadnú zmenu myslenia v medicíne.
A s rovnakou vehemenciou sú potláčaní a vysmievaní.
A pevne sa verí v to, že dnes predsa už všetko vieme, čo sa vedieť vôbec dá.
Ako keby sme dnes boli s vedou tak ďaleko, ako nikdy predtým.
Raz mi jeden vedecký redaktor podľa neho fyzik, Dr. Frank Ochmann, ktorý ešte aj dnes prispieva do Sternu,
raz mi zaplatil, aby som okolo roku '92 alebo '93 napísal o akejsi alternatívnej konferencii o AIDS v Zürichu,
aby som o nej napísal článok.
Tento článok nebol zverejnený. Raz som sa s ním po čase opäť stretol.
A hovorím mu – prečo si nevydal ten článok? A on na to – ešte na to nie je vhodná doba.
Kúpili sme Magica Johnsona a – ešte nie je vhodná doba.
K infekčnej teórii v prípade chrípkovej pandémie to bol ministerský úradník Betzer z ministerstva životného prostredia
s ktorým som vtedy hovoril na príkaz osobnej referentky vtedajšej Renaty Künast - právničky, ktorá aj štípe -
no a ten mi povedal:
Nie, museli by sme prepísať celú biológiu, ak by to nebola pravda a – prečo by sme to robili.
Hospodársky prelom, ktorý nás po akceptovaní novej medicíny čaká,
je pre nás momentálne, pre mnohých je momentálne hrozbou, ale zároveň,
ak to pokojne prijmeme, vidíme tu veľmi veľkú šancu na vytvorenie
mnohých nových pracovných miest a mnohých priemyselných odvetví, predovšetkým decentrálnych priemyselných odvetví.
... opäť sa to nepodarilo. Prečo? To si musel vypočuť bývalý minister zdravotníctva Horst Seehofer.
Dnes to prvý raz priznáva: Tlak farmaloby bol priveľký.
Znamená to, že loby bola skutočne taká silná, farmaloby proti politike
a vy ste sa kvázi museli stiahnuť?
Áno. Je to tak. Už 30 rokov, až doteraz.
Že účelné štrukturálne zmeny aj v zmysle sociálnejšieho trhového hospodárstva v nemeckom zdravotníctve
nie sú možné, pre odpor lobistických združení.
Farmaloby sa presadila – masívnym tlakom.
Je to – ja vám môžem iba povedať, že je to tak, a a že to tak prebieha. A to veľmi účinne.
Ale to predsa nemôže byť, že priemysel je silnejší ako politika
- predsa v konečnom dôsledku to musí byť politika ktorá povie: Nie, takto to nejde.
Áno, nedokážem vám oponovať.
Výskum farmaceutického priemyslu je jeden z pilierov
toho, čo nazývame ako sídlo špičkovej technológie Nemecko.
A na tomto mieste chcem ešte raz pripomenúť, že práve
farmaceutický priemysel je odkázaný na dlhodobé vypočítateľné investičné podmienky.
Rovnako ako na ochranu duševného vlastníctva ako i na rozumné patentovo-právne predpisy.
Vývoj novej účinnej látky vyžaduje finančné náklady v priemere asi 800 miliónov eur.
A vývoj trvá v priemere asi 10 rokov.
To znamená, ak tu následne pri zhodnotení takejto účinnej látky,
nebude daná možnosť spoľahnúť sa na to, že investované peniaze
bude možné opäť zarobiť, potom sa výskum v Nemecku alebo v Európe nebude viac konať.
A ja chcem na tomto mieste za spolkovú vládu povedať: Máme veľký záujem o to, aby Nemecko
nebolo iba miestom výroby, ale aby Nemecko bolo aj príťažlivým miestom
na výskum farmaceutického priemyslu. Výskum je najlepším liekom
- to je teraz heslo informačnej kampane združenia „Skúmajúce liečivá“
a ja si myslím, že nadpis bol dobre zvolený.
A tento farmaceutický výskum sa výborne hodí do našej high-tech stratégie spolkovej vlády.
Piaty biologický prírodný zákon
Tak ako by myška bez osobitného programu pľúcnych alveol nebola schopná mačke utiecť
každý možný program je v niektorej situácii potrebný na zaistenie života dotknutého jedinca.
Preto Dr. Hamer označil tieto doteraz ako choroba označené procesy
ako „historicko-vývojovo zrozumiteľné účelné biologické osobitné programy“, skrátene SBS
Mimoriadne dôležitý je aj aspekt „historicko-vývojovo zrozumiteľné“.
Piaty prírodný zákon je spochybnenie našich doterajších dogiem, čo sa týka chorôb.
A preto majú ľudia s týmto zákonom prirodzene aj najväčšie problémy.
Piaty prírodný zákon je pochopenie, že každá takzvaná choroba je účelný biologický osobitný program prírody.
To sa síce ľahko počúva, ale ľudia s tým majú spravidla najväčšie problémy pochopiť to.
Pretože choroba, ktorá nás sužuje, ktorá nám spôsobuje symptómy,
ktorá nám pripravuje žiaľ, ktorá už spôsobila aj smrť, má byť zrazu prírodou účelne spustené opatrenie.
A to je samozrejme niekedy v zdanlivom rozpore s tým, čo vidíme.
Čomu nerozumieme je to, že opatrenia prírody sú myslené pre biologickú formu života.
Pretože v mnohých oblastiach našej spoločnosti žijeme veľmi nebiologicky, čiže nie podľa nášho biologického kódu,
sú tieto opatrenia prirodzene oveľa častejšie, oveľa rozsiahlejšie ako by sa vyskytovali vo voľnej prírode.
A to vedie prirodzene k tomu, že symptómy z týchto opatrení
sú tiež oveľa rozsiahlejšie a oveľa závažnejšie, ako sa vyskytujú v prírode.
A to je to, čo nazývame choroba.
Napríklad u takzvaného konfliktu vyhladovania – ak niektoré zviera vo voľnej prírode utrpí konflikt vyhladovania,
tak je to založené na úplne reálnej situácii vyhladovania.
To znamená, napríklad gazela v stepi nenájde žiadnu potravu.
A niekedy neskôr si uvedomí – niet čo žrať – situácia vyhladovania!
Od tohto okamihu dochádza v tkanive pečene k zmene. To značí, bunkové tkanivo pečene zvýši svoju funkciu,
čiže produkuje z enzýmov viac sekrétu, viac si ukladá glykogén
a všetko čo sa ešte dá nájsť, každé stebielko, všetko môže byť teraz ešte lepšie využité a uložené.
Zároveň dochádza k tvorbe tkaniva.
Teraz si možno vypočítať, ako dlho by v priemere gazela dokázala prežiť,
ak už nenájde žiadnu pevnú potravu.
A ak si stanovíme napríklad 6 alebo 7 týždňov ako hranicu, po ktorej zviera zahynie hladom,
môžeme teda predpokladať, že po 6 týždňoch gazela zahynie – umrie od hladu.
Ak by sme sa teraz na túto gazelu pozreli a otvorili ju,
zrejme by sme našli trochu zväčšenú pečeň
ale nič také, čo by sa dalo nazvať ako rakovinové dianie, pretože za 7 týždňov sa toho nestane tak veľa,
aby sa to natoľko zväčšilo, že by sme to označili za rakovinu.
To znamená, vo voľnej prírode táto je situácia – situácia vyhladovania oveľa nebezpečnejšia
alebo oveľa viac smrteľne nebezpečnejšia ako to, čo sa teraz deje na orgáne.
Naopak, to čo sa deje na orgáne dokonca pomáha prežiť trocha dlhšie
v tom zmysle, že sa zlepší vstrebávanie potravín.
Človek v súčasnej spoločnosti však má málo reálnych situácií vyhladovania.
Sú tu však veľmi často biologické, teda biologicky interpretované situácie vyhladovania.
A to je napríklad keď mám finančné alebo iné existenčné ťažkosti spravidla ekonomického druhu.
Ak teraz človek utrpí veľkú finančnú stratu, takže mu chýba životný základ na finančnej úrovni,
vtedy môže rovnako zareagovať konfliktom vyhladovania a to sa aj často stáva,
práve touto myšlienkou: A teraz umrieme od hladu. Teraz si nič nebudeme môcť kúpiť na jedenie.
Ak keď potom beží ten istý program, teda program pečeňových buniek,
potom rovnakým spôsobom zvýši funkciu a vytvorí nové tkanivo.
Rozdiel je v nasledovnom – ak mám problém s peniazmi, nezahyniem v priebehu 6 alebo 7 týždňov od hladu.
To znamená, celé to môžem časovo roztiahnuť do oveľa väčšieho rámca,
môžem s touto situáciou pobehovať celé mesiace, roky
a ustavične aktivovať tento program vyhladovania.
Pretože nič nebeží aktívne stále.
A to vedie prirodzene k tomu, že ten pečeňový proces je oveľa intenzívnejší.
To znamená vždy zväčšovanie, zmenšovanie, zväčšovanie, zmenšovanie. Ustavičné funkčné zmeny na pečeni.
Až príde okamih, kedy už možno hovoriť o karcinóme pečene – adenokarcinóm pečene.
A to v princípe znamená, že to čo označujeme ako chorobu alebo rakovinové ochorenie je jav,
ktorý sa v prírode v tomto rozsahu vôbec nevyskytuje. Alebo konflikt strachu zo smrti.
Zviera vo voľnej prírode, ktoré je na úteku pred dravcom a žije v tom okamihu v tomto konflikty strachu zo smrti,
uniká iba niekoľko minút – a v priebehu minút alebo sekúnd sa predsa rozhodne
či je stratégia úniku úspešná, či unikne do bezpečia alebo či ho dravec strhne.
Ale žiadne zviera vo voľnej prírode nebude žiť celé mesiace v bezprostrednom strachu o život.
Ak však teraz človeku lekár, ktorému dôveruje, oznámi diagnózu,
že má nebezpečnú smrteľnú chorobu, ktorá ho vyžiera zvnútra,
ako to býva u rakovinových ochorení veľmi často diagnostikované,
potom už len diagnóza samotná môže vyvolať strach zo smrti, čo sa týka pľúcnych alveol.
A človek si vyvinie karcinóm pľúcnych alveol, pretože rovnako ako zviera vo voľnej prírode
je na úteku pred dravcom.
Až na to, že tým dravcom je to pomyslené ochorenie, ktoré bolo diagnostikované
a pred ním sa nedá zachrániť útekom.
To znamená, svojim systémom viery, svojou schopnosťou interpretovať
a uveriť tvrdeniam iných, máme možnosť aktivovať biologický program,
pre ktorý momentálne nedokážeme nájsť žiadne reálne riešenie.
Takže tam kde nedokážeme uniknúť pred dravcom v nás
alebo tam kde zmenou funkcie pečene nedokážeme zvýšiť príliv peňazí.
A to sú potom prípady, ktoré bežia veľmi dlho, kde tie programy prebiehajú intenzívne veľmi dlho
a kde je potom aj rozsiahle dianie na orgánoch.
A to je to, čo veľmi často nazývame ako rakovinové ochorenie.
A piaty biologický prírodný zákon nám hovorí, že reakcia, ktorú naše telo vykazuje, sleduje biologický účel,
ktorý nám má v danej situácii trocha pomôcť.
Tieto osobitné programy, aj keď prebiehajú chorobne,
totiž vo veľmi veľkom rozsahu, pretože im nedáme pokoj,
napriek tomu majú pre nás zmysel. Pretože na psychickej úrovni, na mozgovej úrovni ovplyvňujú naše konanie
a nasmerujú nás do situácií, do ktorých by sme sa inak nedostali.
Piaty biologický prírodný zákon je tu predovšetkým istou kotvou, ktorá nám dáva možnosť,
zbaviť sa tohto nevýslovného strachu z choroby, z prírody.
Pretože vo všetkých predchádzajúcich dokumentovaných medicínskych celkových pohľadoch
je choroba vždy iba úder osudu, nepriateľský útok,
technický defekt prírody a my sme obete tohto názoru.
Pretože v prírode neexistuje zloba.
Myšlienku zlých rakovinových buniek, ktoré odplávajú a vytvoria dcérske nádory na iných miestach
možno nájsť už iba v zastaraných učebniciach.
Ak sa podrobne pozrieme napríklad na kľúčové tvrdenie teórie metastáz,
museli by sme pozorovať mnoho rozličných udalostí, ktoré by túto teóriu podporili.
Museli by sme dokázať pozorovať nasledujúce javy:
- Odskok rakovinovej bunky z primárneho tumoru.
- Putovanie tejto bunky cez krv alebo lymfatický systém.
- Jej pristátie na inom orgáne.
- A infiltrovanie tohto orgánu.
Skutočne možno nájsť v krvi ľubovoľne mnoho rakovinových buniek.
Ostatné predpokladané procesy však neboli nikdy pozorované, ani nie je nikde vysvetlené
prečo sa metastáza neusadí na najbližšom najlepšom orgáne, napríklad na vnútornej stene ciev a tepien.
Prečo napriek tomu dochádza k viacerým tumorom v rovnakom organizme, je zrejmé z nasledovného:
„Príroda nerozumie žartom, vždy je pravdivá, vždy vážna, vždy prísna;
vždy má pravdu, a chýb a omylov sa dopúšťajú iba ľudia!“ Goethe
Prvý biologický prírodný zákon
Hovorí, že každý telesný proces, ktorý nie je zapríčinený otravou, nedostatkom alebo zranením,
vzniká takzvaným biologickým šokom z konfliktu, ktorý Dr. Hamer nazval DHS.
Každý z osobitných programov, ktoré sme predtým považovali za choroby, sa spustí iba vtedy, ak zistíme,
že nastal konflikt s našimi biologickými potrebami.
Biologický konflikt je napríklad, ak vyschne zdroj našej potravy,
ak si nedokážeme splniť svoje sexuálne potreby,
alebo, aby sme sa vrátili k úvodnému príkladu myšky, ktorá v mačke vidí vlastnú smrť,
ak vidíme základné ohrozenie nášho života.
Môže to teda byť aj situácia, ktoré je pre okolostojacich zjavná a dramatická,
ako je nečakaná smrť člena rodiny.
Ale môže to byť aj jediné slovo v hádke, s ktorým sme nepočítali.
Alebo jediné obvinenie alebo podobné.
Pre biologický konflikt existuje teda toľko príkladov, koľko existuje variantov ľudského vnímania.
To sa nedá vyčísliť.
Vidíte nejaký súvis, pretože ste to práve spomenul, medzi smrťou vášho syna a vašou rakovinou?
Áno, nielen že tu vidím súvis, ale už som to predsa vo viac ako 600 prípadoch exaktne preskúmal,
je tam presný súvis a to síce štve všetkých mojich kolegov, keď tvrdím, že tam je zákonitosť,
ale v každom jednom prípade, kde je diagnóza histologicky presná, je to presne tak, že takýto súvis tam je.
Biologický konflikt nazval Dr. Hamer ako Dirk Hamerov syndróm, skrátene DHS,
na pamiatku svojho syna, Dirka, po smrti ktorého dostal „rakovinu“ semenníka,
ktorá mu otvorila oči, pretože takto si uvedomil tento prvý biologický prírodný zákon.
Dr. Hamer si dal nádor semenníka vyoperovať, čo mu potom mnohí ustavične vyčítali.
Pritom však nikto neuvádza, že to bolo ešte pred jeho objavom.
To nie je celkom fér. A on aj dodatočne zdôrazňoval, že keby to bol vedel už vtedy, nedal by si to vybrať.
Prvý prírodný zákon má 3 kritériá, a prvé kritérium zasa definuje 3 faktory vzniku DHS.
Čiže kvázi čo všetko musí byť dané, aby osobitný program vôbec spustil.
Konflikt bol akútne dramatický.
Zasiahol jedinca celkom nečakane, úplne nepripraveného.
A bol vnímaný izolujúcu, čiže nikto s ním nesúcitil, resp. nikto s ním nemal porozumenie
alebo sa o probléme vôbec nemohol s nikým rozprávať.
No nie je to tak, že rovnaká okolnosť vedie vždy k rovnakým symptómom.
Predstavme si päť odlišných ľudí, ktorí jedného rána prídu do práce a zistia,
že ich práve prepustili.
Každá z týchto piatich osôb prijme túto situáciu úplne inak.
Čo sa stane?
Pán A vidí svoju rolu vo firme predovšetkým ako možnosť zaistiť si živobytie,
dáva mu „každodenný chlieb“.
Stratu zamestnania vníma akútne dramaticky, pretože jeho „každodenný chlieb“ je teraz ohrozený.
Cíti sa izolovane, pretože je sám a nemá sa s kým podeliť o svoje starosti.
Je to neočakávané, pretože s touto situáciou nepočítal.
Utrpel biologický konflikt s obsahom umretia od hladu, takzvaný „konflikt vyhladovania".
Pánovi A začne nadmerne pracovať pečeň (játra) s následným rastom buniek, ak konflikt potrvá dlhšie.
Až si nájde nový zdroj príjmov, jeho takzvaná „rakovina“ sa automaticky opäť odbúra.
Hyperfunkcia a tumor pečene (jater) mu pomáhajú, z mála potravy získať viac živín.
Pán B má vo firme vyššie postavenie a vidí túto funkciu ako svoju osobnú oblasť platnosti.
On je tu šéf, on vydáva príkazy. Biologicky videné je to jeho revír.
Strata zamestnania je pre neho akútne dramatická, pretože jeho doterajšia oblasť platnosti,
v ktorej mal isté postavenie, je náhle preč.
Bez tejto firmy je „nikým“.
Okrem toho je táto situácia izolujúca, pretože nikto, kto nie je v rovnakej situácii,
tomu z jeho pohľadu nemôže rozumieť.
Strata zamestnania bola nečakaná.
Utrpí biologický konflikt s obsahom straty revíru, „konflikt straty revíru“.
Vencové cievy pána B sa rozšíria a môže sa stať, že ho pichá v srdci.
To umožňuje lepšie zásobovanie srdca kyslíkom, aby mal viac sily na vydobytie si revíru späť.
Keď konflikt vyrieši, dostane bradykardickú arytmiu, špeciálny srdcový infarkt.
Pán C sa vždy vnímal ako dôležitú súčasť firmy. Kým sa firme darilo,
bol hrdý, keď sa firme nedarilo, jeho sebahodnotenie trpelo.
Náhly krach firmy bol pre neho ťažkou prehrou,
prinajmenšom nikto nepovažoval za potrebné informovať ho o tom.
Utrpí centrálny pokles vlastnej hodnoty a myslí si „som nanič“.
Pán C utrpí úbytok tkaniva chrbtice (páteře). Keď svoj konflikt vyrieši,
stavce alebo medzistavcové platničky (meziobratlové ploténky) sa opäť obnovia a chrbát bude istý čas na tomto mieste bolieť.
Pán D vníma svoju rolu vo firme ako možnosť zvýšiť svoj osobný luxus.
Svoje živobytie má zabezpečené svojou veľkou rodinou. Ako svoj revír nevníma pracovisko,
ale v prvom rade svoj domov, u svojej ženy.
Krach firmy preto nie je pre neho akútne dramatický.
Je síce izolujúci a nečakaný, absenciou dramatickosti však neutrpí žiaden konflikt.
U pána D nie je potrebný žiaden osobitný program.
Pán E je vlastne normálnym prípadom:
Utrpí hneď 3 konflikty naraz, pretože pre neho sú dramatické všetky oblasti.
Dostane symptómy pána A, B aj C.
Na tomto príklade vidíme, že viaceré osoby môžu tú istú situáciu vnímať celkom inak.
Môžu pritom utrpieť rozdielne konflikty alebo nemusia utrpieť žiaden konflikt.
Pre každý z týchto ukážkových prípadov by optimálny postup bol celkom špecifický,
pre úplne odlišné dôvody.
To boli prirodzene iba tri možnosti, ako možno situáciu vnímať.
Čiže vyhladovanie, strata revíru a strata vlastnej hodnoty.
Existuje však nekonečne mnoho možností, ako to celé interpretovať.
To celé je úplne individuálne. K tomu nemožno pristupovať rovnakým spôsobom.
Každý konflikt je napríklad sprevádzaný uvoľnením adrenalínu.
To by bola hyperfunkcia drene nadobličiek (nadledvinek).
Čiže, existuje množstvo programov, ktoré sa prakticky vždy spustia pri každom konflikte, pretože vždy majú svoj zmysel.
Každý pozná aj to, že keď sa dostane do nejakej situácie – do nejakého konfliktu
- a tep srdca sa zvýši.
To je tiež jeden z osobitných programov.
Nie je to tak, že jeden konflikt spúšťa iba jeden osobitný program, vždy je ich viac.
Druhé kritérium: Lokalizácia
Druhé kritérium určuje, ktorý konflikt spustí ktorý osobitný program.
Čiže cez aké vnímanie konfliktu sa ktorý osobitný program stane potrebným.
To závisí prirodzene okrem iného s funkciou orgánu
pretože iba tak môže mať program aj zmysel.
U mnohých orgánov je to prirodzene aj zrejmé
- pečeň (játra) zvýši svoju funkciu, ak ide o konflikt týkajúci sa príjmu živín.
V prípade močového mechúra ide o vyznačenie revíra.
Alebo u pokožky ide o cítenie, hmat, aj o kontakt s ostatnými.
Ale nie u všetkých orgánov je to tak zrejmé.
Na rozdiel od predchádzajúceho príkladu, v ktorom päť ľudí stratilo zamestnanie, a odlišne na túto situáciu reagovalo,
môže to prebiehať aj presne naopak.
Že situácia sa javí byť úplne inou, ale spôsob vnímania konfliktu je presne ten istý.
Napríklad tri osoby: Prvý príklad: Muž si chce ozdobiť kanceláriu, ale nesmie to, pretože nadriadený mu to zakázal.
Druhý príklad: Malé dieťa sa chce zamknúť vo svojej izbe.
Ocino mu to nedovolí, pretože doma sa izby nesmú zamykať.
No a tretí príklad: Puberťáčka, ktorej mama o všetkom rozhoduje.
Nemôže sama rozhodovať – mama jej do všetkého zasahuje.
Všetci traja majú jednu vec spoločnú. Občas mávajú zápal močového mechúra.
Najmenší spoločný menovateľ vo vnímaní konfliktu – ide o vyznačenie revíru.
Ani jeden z nich si nemôže označiť alebo vymedziť svoj revír.
Ten muž si nemôže vyzdobiť kanceláriu svojim obrázkami, a spraviť tak z nej svoj revír.
To dieťa sa nemôže zamknúť vo svojej izbe, nemôže si vymedziť svoju oblasť, pretože ocino to nedovolí.
A dievča má ženský prejav konfliktu vyznačenia revíru.
Tam ani tak nejde o vonkajší revír. Tam skôr ide o seba samého.
Čiže, sama sa nedokáže oddeliť od mamy.
V podstate ide u nich všetkých o rovnaký druh konfliktu, aj keď napohľad vyzerajú inak.
A to býva spočiatku problematické pochopiť.
Preto je aj ťažké sformulovať obsahy konfliktov tak, aby každý hneď vedel, čo s tým.
A mnoho ľudí je preto zo začiatku trocha sklamaných z tabuľky Dr. Hamera.
Pretože práca s ňou je oveľa ťažšia, ako si spočiatku mysleli.
To nefunguje tak, že sa v nej jednoducho vyhľadá, aký je to konflikt atď. a tým to končí.
Prebieha to úplne inak.
Dôležitým je aj poznanie, že osobitný program od tohto okamihu
prebieha synchrónne na troch úrovniach: psychika, mozog a orgán.
Na rozdiel od mnohých opačných názorov úroveň psychika nie je spúšťajúcim faktorom,
namiesto toho je …