V júli 612 prepadli nesmierne kŕdle kobyliek Galáciu v Malej Ázii. Ako čierne mraky pokryli lúky i polia a spustošili všetko, čo bolo zasiate a zasadené. Roľníci sa s hrôzou dívali do budúcnosti a ich obavy, že celá úroda bude spustošená, boli viac ako opodstatnené. Boli bezmocní, nevedeli si rady, neostávalo im nič iné, ako hľadať pomoc u Pána Boha. Obrátili sa na sv. Theodora, veľkého divotvorcu, aby za nich orodoval u Boha za odvrátenie nešťastia. Na tento úmysel nechali slúžiť i sv. omšu.
Archimandrita so všetkým ľudom sa pobral do chrámu, kde sa spolu dlhé hodiny modlili.
Na ďalší deň, skoro ráno, za veľkej účasti veriacich celebroval svätú omšu. Keď po skončení bohoslužby opustili Boží chrám, všetky kobylky na poliach ležali bez života. S jasaním a spevom sa vrátili späť do chrámu a z celého srdca ďakovali Bohu, že ich zachránil od pohromy a od hladu.
Svätá omša je najdokonalejší chválospev, najkrajšia vďaka a obeť, akú my ľudia môžeme priniesť Najsvätejšej Trojici. Eucharistia a svätá omša nám poskytujú neslýchané možnosti.
Eucharistia je slovo pochádzajúce z gréckeho jazyka a značí poďakovanie. Už od najstarších čias toto slovo označovalo obetu svätej omše, prítomnosť Ježiša Krista pod spôsobom chleba a vína, Sviatosť Oltárnu, sväté prijímanie.
V dnešnom svete chýbajú svätí kňazi ako páter Pio. Keby boli, svet by vyzeral ináč. A všetka skaza sa vždy začína "zhora" sveta, od tých mocných, ktorí si dnes myslia, že sú ako BOH.
