Mnohí z nás stále majú v pamäti ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sme mohli sledovať výrazné posilňovanie kompetencií ústredných európskych orgánov na úkor členských štátov.

■ LISABONSKÁ ZMLUVA

Tento stav umožnila práve Lisabonská zmluva, ktorá revidovala všetky zakladajúce zmluvy, pričom vytvorila aj legislatívno-právne predpoklady na výrazné posilňovanie ingerencie spoločenstva v rozhodovacích procesoch a pozícií medzinárodného postavenia Európskej únie. V skratke by sme mohli povedať, že táto zmluva autoritatívne vyžaduje od členských štátov ich lojalitu k Európskej únii a k jej zahraničnej politike. A to nie je všetko. Niekoľko článkov Lisabonskej zmluvy posilňuje nadnárodný charakter samotnej európskej integrácie. Čo to znamená? Nadnárodný princíp predpokladá, že národné štáty vrátane Slovenska postupne odovzdajú svoju suverenitu v prospech európskych byrokratických inštitúcií. Týmto by sa však samotný integračný proces neskončil. V novodobej histórii európskej integrácie proti sebe stáli politici presadzujúci spoluprácu suverénnych národných štátov a eurofederalisti, ktorí sú za vytvorenie akýchsi „Spojených štátov európskych“.

Čo by to pre Slovensko znamenalo? Prípadným vznikom tohto umelo vytvoreného európskeho „štátneho celku“ by stratilo aj posledné zvyšky svojej suverenity. Európska vláda a parlament by svojimi právomocami podľa eurofederalistov priamo ovplyvňovali politické, spoločenské a kultúrne smerovanie ktoréhokoľvek európskeho štátu. Národné vlády by stratili svoje opodstatnenie a stali by sa len obyčajnými a bezvýznamnými sprostredkovateľmi a vykonávateľmi spoločnej európskej politiky. V prípade Slovenska by sa mohlo stať, že spoločný európsky parlament konštituovaný na základe celoeurópskych parlamentných volieb, vyslovujúci dôveru európskej vláde vytvorenej na základe straníckeho kľúča, by mohol na základe svojej kompetencie spoločne s európskou vládou na Slovensko implementovať zákony a nariadenia napríklad v oblastiach migračnej politiky, registrovaných partnerstiev alebo daní. Okrem toho by sme stratili aj vlastnú zahraničnú politiku, ktorú by po novom vykonával európsky minister zahraničných vecí a všetky medzinárodné zmluvy by schvaľoval európsky parlament.

■ JEDEN EURÓPSKY NÁROD

Podľa eurofederalistov sú národné štáty prežitkom z minulosti a ich cieľom je postupné vytvorenie spoločnej „európskej identity“ s jednotným „európskym národom“.