Ilustračné foto Nedávno som zachytil reportáž v jednej z našich televízií, kde sa istá emigrovaná Ukrajinka vyjadruje o svojich rodičoch. Hovorí, že ostali žiť na Kryme, a že volili Putina
„Mama, otec, zničili ste mi život,“ ukončuje dotyčná svoj dramatický výstup.
Ďalšiu osobnú spoveď poskytla istá ruská novinárka, ktorá emigrovala do Čiech. Tá hovorí, že domov je pre ňu miesto, kde sa cíti dobre – teda rozhodne nie Rusko, aj keď sa tam narodila, tam vyrastala, a dodnes tam má svojich rodičov.
„Viete, rada ich navštívim, ale maximálne na týždeň,“ smeje sa novinárka. „Mám už totiž vlastnú hlavu.“
Koľko arogancie! Vtáčatku narástli krídelká, a myslí si, že je orol skalný.
Ale môžeme sa čudovať? Tento trend zosmiešňovania, zhadzovania, degradácie a urážania rodičov, a celkovo staršej generácie, vidíme v celej spoločnosti. Niektorí naši „novinári“ dokonca vyzývajú mládež, aby „rozumne dohovorila“ babkám a dedkom, nech idú v prezidentských voľbách vyberať „toho správneho“ kandidáta. Akoby ľudia, ktorí vytvorili hodnoty a budovali štát, nemali vlastný rozum. Akoby nevedeli rozlíšiť správne od nesprávneho.
Akoby potrebovali počuť od dvadsiatnikov, ktorí na výmenu žiarovky volajú opravára, čo je dobré pre našu vlasť.
Mládež posiela do redakcií novín rozhorčené listy o tom, ako sa doma „nedá s rodičmi o politike vôbec baviť“. Pretože rodičia sú spiatočnícki a úzkoprsí, konzervatívni, a nemyslia na „našu budúcnosť“.
Kde asi zobrali decká ten slogan o budúcnosti…?
Združenie Mladí proti fašizmu zasa obvolalo starších ľudí, ochotných svedčiť v prospech Korčoka. Nakrútili s nimi propagačné video, kde sa ozývajú hlasy ako „pán Pellegrini, nerobte z nás hlupákov“, alebo výzva, že treba ísť voliť, aby sa vnúčatá, roztratené po celom svete, vrátili domov…
Kde asi zobrali starkí myšlienku, že ich vnúčatá budú ostávať v zahraničí práve kvôli tejto vláde?
Vážiť si rodičov je dôležitá cnosť – možno, že v západnom, sekulárnom svete už nie, avšak v abrahamovských monoteistických náboženstvách rozhodne áno. Sám som sa mnohokrát previnil v tejto veci a trvalo mnoho rokov, kým som si uvedomil, že rodičov musíme podržať aj keď si myslíme, že nemajú pravdu. Nie je to vôbec ľahké – ale aby svet a spoločnosť držali pokope, musíme mať pevné body, ktorých sa pridržiavame. Lebo potopa zoberie každého, kto sa nechopí majestátneho stromu s hlbokými koreňmi.
A tak vždy, keď počujem niekoho vo vysielaní mudrovať o tom, ako treba rodičov pomaly už viesť k volebnej urne za ručičku, chce sa mi kričať: Človeče, ešte včera si bol taký malý, že si sa vošiel do dlaní tvojho otca. Deväť mesiacov ťa matka nosila a chránila a živila vo svojom tele. A ešte predtým si bol len malá spermia, kúsok semena, nad akým by si dnes pokrčil nos. A ty ideš poučovať tých, ktorí ťa priviedli na svet a postarali sa o tvoje blaho?
Hanba, hanba, preveľká hanba.
Je to pasca, ktorú nám položil sám diabol. To on chce, aby sme sa v rámci rodín medzi sebou nebavili, aby sa rozložili tie najsilnejšie medziľudské putá, aké vôbec existujú. Rozklad rodiny je agenda zla, agenda proti Bohu, ale aj proti obyčajnej prirodzenosti. Veď veda pozná termín mikrochimérizmus, teda prítomnosť buniek z dvoch živých organizmov v jednom a tom istom tele. Tento jav sa týka najmä žien, keďže počas tehotenstva sa do ich krvného obehu dostávajú bunky z plodu. V matke pritom môžu ostávať až niekoľko desaťročí. A to dokonca aj v prípade, že došlo k potratu – dieťa jednoducho už ostáva v matke.
Viete si predstaviť silnejšie puto?
Preto nedovoľme, aby nejakí „novinári“, z ktorých mnohí nemajú ani len titul magistra (magistry) žurnalistiky, formovali náš svetonázor a rozdeľovali nás. To je tá ich liberálna ideológia, ktorá – okrem iného – odobruje, aby si teenageri menili pohlavie „lebo to tak cítia“…
