ŠTVRTÉ FATIMSKÉ TAJOMSTVO. Je tá veľká apostáza v Posledných časoch to veľké mlčanie kléru o dôležitých apokalyptických dejoch? Alebo nemužné chlácholenie sveta a požmurkávanie po vlkoch?
Sestra Lucia + 2005 za desaťročia prežité v kláštore mala určite mnoho podnetov z duchovného sveta, možno aj osobných zjavení od Sv. Panny. Tie sú verejnosti vôbec nie známe. Možno by z nich bola aj obsiahla kniha. Nejaké tie podstatné čriepky medzi veriacimi existujú. Šíria ich najmä laici. Klérus ,až na výnimky, veľmi podozrivo mlčí... A to je TOP problém súčasnej cirkvi. Sestra sa zdôverila sa otcovi Fuentesovi, že jej Panna Mária jasne povedala, že sa „nachádzame v posledných dňoch sveta.” Inde povedala, že v cirkvi nastane diabolský zmätok./ od P. Kramer/ Do konca jej života jej vraj bolo nariadené prísne mlčanie o tom, čo je bolo dodatočne vyjavené...
ŠTVRTÉ FATIMSKÉ TAJOMSTVO John Vennari
22. novembra 2006 sa na pultoch talianskych kníhkupectva objavila publikácia Antonia Socciho Il Quarta Segreto di Fatima (Štvrté fatimské tajomstvo). Autor v nej po rozsiahlom bádaní dochádza k záveru, že Vatikán formálne nezverejnil celé tretie fatimské tajomstvo.
Význam tejto knihy môže byť ťažko väčší. Socci je jedným z najznámejších talianskych autorov, televízny moderátor, ktorý nemá žiadne väzby na tzv. „tradicionalistické“ skupiny. V skutočnosti svoju prácu začal s úprimným presvedčením, že Vatikán 26. júna 2000 zverejnil celé tajomstvo. Postupom času a počas ďalšieho vyšetrovania však pomaly dochádzal k záveru, že nebolo odhalené všetko.
Paoliniho výzva
V úvode knihy Socci vyhlasuje, že ho prekvapil článok talianskeho novinára Vittoria Messoriho Segreta di Fatima, sigillata la cella di suor Lucia (Fatimské tajomstvo, cela sestry Lucie bola zapečatená), ktorý vyšiel v čase smrti sestry Lucie. Messori v ňom píše o mnohých listinách a „listoch pápežom“, ktoré sestra Lucia vo svojej cele zanechala. Messori ďalej spomína zverejnenie tajomstva Vatikánom 26. júna 2000, „ktoré namiesto toho, aby vyriešilo záhadu, otvorilo nové otázky týkajúce sa jeho výkladu, obsahu i úplnosti zverejneného textu.“
Aj Socci si začal klásť otázky. Prečo by Messori, „významný a veľmi dôkladný novinár, [...] najprekladanejší katolícky publicista na svete“, sa správal tak nedôverčivo ku Vatikánu? Ako môže osobnosť, ako je Messori, ktorý je blízky vatikánskym kruhom, spochybňovať oficiálnu verziu tretieho tajomstva? Bolo to obzvlášť udivujúce, pretože pred piatimi rokmi, kedy došlo k zverejneniu tajomstva, Messori nevyjadril žiadne výhrady k tomu, čo bolo publikované. Dnes, zdá sa, má pochybnosti. Dnes si kladie otázky.
Socci na Messoriho článok reagoval v novinách a viedol s ním na stránkach tlače polemiku, pričom hájil postoj Vatikánu. „Potom ale,“ ako píše Socci, „som narazil na článok mladého katolíckeho spisovateľa, Solidea Paoliniho.“ Spomínaný článok vyšiel v jednom tradičnom katolíckom časopise a komentoval debatu medzi Soccim a Messorim.
Socci píše: „[Paolini] uvádzal niekoľko argumentov proti oficiálnej vatikánskej verzii (ktorú som vtedy tiež zastával).“ Paolini tvrdil, že Vatikán stále tají podstatnú časť tretieho vatikánskeho tajomstva „s ohľadom na jej výbušný obsah“. Paolini sa otázke Fatimy dôkladne venoval a výsledky svojho skúmania zhrnul v knihe Fatima, Non disprezzate le profezie (Fatima, nepohŕdajte proroctvami). Socci, na svoje vlastné prekvapenie, zistil že Paoliniho argumenty sú hodné bližšej pozornosti.
Socci uvádza, že bolo chybou kúrie a katolíckych médií, že ignorovali výzvu tradičných katolíkov, ktorí dokazovali, že tretie tajomstvo nebolo zverejnené celé. „Napríklad,“ píše, „v knihe vydanej P. Paulom Kramerom [ The Devil's Final Battle (Diablova posledná bitka)], v ktorej sa nachádzajú práce a články rôznych autorov, zaznieva kritika Vatikánu za to, že nedbal priania Panny Márie Fatimskej, pričom sa tvrdí, že ‚cena za nerozhodnosť Vatikánu môže byť veľmi vysoká a zaplatí ju ľudstvo'.“
Socci skrátka zistil, že mnoho otázok zostalo nezodpovedaných, mnoho bodov tretieho tajomstva halí tajomstvo.
V roku 2006 22. novembra vyšla kniha Antonia Socciho Il Quarta Segreto di Fatima - Štvrté fatimské tajomstvo. V nej sa dočítame aké sú dôvody a dôkazy na presvedčenie, že Vatikán formálne nezverejnil celé tretie fatimské tajomstvo v roku 2000. O neúplné informácie či dezinformácie nie je núdza. Nech sú nejasnosti akékoľvek najpodstatnejšie je obetavá láska k Bohu, blížnemu a sebe. Toto je aj ovocie pravej mariánskej úcty a správne pochopenie každého a všetkých mariánskych zjavení. Kardinál Bertone neodpovedá
Socciho pochybnosti len vzrástli po tom, čo hľadal odpovede u vatikánskej hierarchie, najmä kardinála Bertoneho, ktorý sa spolu s kardinálom Ratzingerom podieľal na dokumente z 26. júna 2000 o treťom fatimskom tajomstve Il Messaggio di Fatima (Fatimské posolstvo). Socci píše: „Kontaktoval som mnoho vplyvných osobností vo vnútri kúrie, ako napr. kardinála Bertoneho, súčasného vatikánskeho štátneho sekretára, ktorý bol v roku 2000 pri zverejnení tajomstva v strede diania. [...] Kardinál, ktorý mi bol osobne veľmi naklonený – v minulosti ma žiadal, aby som v jeho bývalej diecéze, Ženeve, usporiadal prednášky –, nepovažoval za potrebné odpovedať na moju žiadosť o rozhovor. Mal na to samozrejme právo, vzrástlo tým však moje podozrenie, že existujú nežiaduce otázky, a dokonca že je tu niečo (veľmi dôležité), čo treba držať v tajnosti.“
Úvod knihy končí Socciho oznámením, že okolo tretieho tajomstva nečakal takéto „kolosálne tajomno“.
„Myslím, že je tu ešte niečo“
Čitatelia si možno spomenú, že 13. mája 2000, počas vyhlásenia beatifikácie Františka a Jacinty vo Fatime kardinál Angelo Sodano, vtedajší vatikánsky štátny sekretár, vyhlásil, že tajomstvo hovorí o „biskupovi v bielom“, ktorý prechádza medzi mŕtvymi streľbou padá k zemi zdanlivo mŕtvy“.
Kardinál Sodano ďalej pokračoval, že išlo o predpoveď atentátu na Jána Pavla II.
Napriek tomu, že dav slova kardinála Sodana ocenil búrlivým potleskom, niektorí začali pochybovať. Správa agentúry Associated Press z 13. mája 2000 cituje portugalského predajcu áut Julia Estela: „Hovoria, že sa všetko odohralo v minulosti. To nie je proroctvo. Je to sklamanie. Myslím, že je tu ešte niečo.“
Áno, mnoho katolíkov si povedalo, „myslím, že je tu niečo viac.“
Keď bola vízia tajomstva 26. júna 2000 konečne zverejnená, ukázalo sa, že kardinál Sodano nehovoril pravdu. Tajomstvo neuvádza, že pápež padne „zdanlivo mŕtvy“, ale že je zabitý .
Toho si všimol dokonca aj Washington Post , kde sa v článku Third Secret Spurs More Questions: Fatima Interpretation Departs from Vision (Tretie tajomstvo vyvoláva viac otázok: Výklad Fatimy sa líši od videnia) z 1. júla 2000 uvádza:
„13. mája popredný vatikánsky predstaviteľ, kardinál Angelo Sodano, ohlásil skoré zverejnenie starostlivo stráženého textu. Tvrdil, že Tretie fatimské tajomstvo nepredpovedá koniec sveta, ako mnohí špekulovali, ale 13. máj 1981, postrelenie pápeža Jána Pavla II. na Svätopeterskom námestí.
Sodano povedal, že rukopis [...] hovorí o ‚biskupovi v bielom', ktorý, zatiaľ čo prechádza medzi telami mučeníkov, ‚padne pod streľbou zdanlivo mŕtvy'.
Ale text zverejnený v pondelok (26. júna) nenecháva žiadne pochybnosti o biskupovom osude a uvádza, že ‚je zabitý skupinou vojakov, ktorí na neho vystrelili niekoľko rán z pušiek, a tiež niekoľko šípov'. Spolu s pápežom umierajú aj ostatní, biskupi i kňazi, rehoľníci, rehoľníčky a laici. Ján Pavol II prežil streľbu jedného útočníka, Mehmeta Aliho Agcu, a nikto iný z davu nebol pri tomto útoku zranený.“
Je zrejmé, že kardinál Sodano vykreslil falošný obraz tretieho tajomstva, pretože ho chcel násilne prispôsobiť chybnému výkladu.
Mnohí katolíci ihneď porovnávali to, čo Vatikán zverejnil ako tretie tajomstvo, so slovami kardinála Ratzingera z roku 1984. V známom rozhovore s Vittoriom Messorim kardinál Ratzinger uviedol, že sa tajomstvo týka „nebezpečia ohrozujúceho vieru a život kresťanov. A tiež významu Posledných časov.“ Kardinál ďalej vysvetlil, že „veci obsiahnuté v treťom tajomstve zodpovedajú tomu, čo je ohlásené v Písme, a zhodujú sa s mnohými ďalšími mariánskymi zjaveniami...“
Avšak vízia pápeža zabitého vojakmi nemusí nutne zobrazovať „nebezpečenstvo ohrozujúce vieru“ alebo „posledné časy“. Ťažko tiež nájdeme „ďalšie mariánske zjavenia“, ktoré prorokujú zastrelenie pápeža skupinou vojakov. V Písme o tom tiež nenájdeme ani zmienku.
Na špekuláciách tiež pridala tá skutočnosť, že uznávaní odborníci na Fatime, ako napr. otec Joaquin Alonso a brat Michel od Svätej Trojice, došli na základe toho, čo bolo o treťom tajomstve povedané skôr, k záveru, že obsahuje proroctvo o veľkej kríze viery v katolíckej cirkvi.
Kardinál Silvio Oddi o treťom fatimskom tajomstve poznamenal:
„Nemá to nič spoločné s Gorbačovom. Svätá Panna nás varuje pred opozíciou v Cirkvi.“
Zosnulý otec Joacquin Alonso († 1981), ktorý vo Fatime pôsobil šestnásť rokov ako oficiálny archivár a viedol so setrou Luciou mnoho rozhovorov, potvrdzuje slová kardinála Oddiho:
„Je preto nanajvýš pravdepodobné, že text konkrétne spomína krízu viery vo vnútri Cirkvi aj zanedbávanie povinností samotných pastierov [a] vnútorné boje v lone Cirkvi, ako aj závažné zanedbávanie pastierskych povinností najvyšších miest v hierarchii. [...]
V období predchádzajúcom slávnemu víťazstvu Nepoškvrneného Srdca Máriina dôjde k hrozným udalostiam. To je obsahom tretej časti tajomstva. O aké udalosti sa jedná? Ak ‚v Portugalsku zostane dogma viery navždy zachovaná', potom z toho jasne vyplýva, že v ostatných častiach Cirkvi budú pravdy viery zatemnené alebo dokonca úplne zmiznú. [...]
Hovorí nezverejnený text o konkrétnych okolnostiach? Je dosť dobre možné, že nehovorí iba o skutočnej kríze viery v Cirkvi, ale, rovnako ako napr. tajomstvo z La Salette, sú tu spomenuté vnútorné boje medzi katolíkmi či úpadok kňazov a rehoľníkov. Možno dokonca hovorí o zlyhaní najvyššej cirkevnej hierarchie...“
Tretí fatimský biskup, Alberto Cosme do Amaral, vyhlásil vo svojom prejave vo Viedni 10. septembra 1984:
„Jeho obsah sa týka iba našej viery. Stotožňovať [tretie] tajomstvo s predpoveďami katastrof alebo nukleárnou skazou znamená kriviť jeho význam. Strata viery svetadielu je horšia ako zánik nejakého národa; a je pravdou, že sa v Európe neustále viera stráca.“
Existuje tiež známy výrok kardinála Luigiho Ciappiho, osobného teológa štyroch pápežov až po Jána Pavla II.
„V Treťom tajomstve je, okrem iného, predpovedaná veľká apostáza v Cirkvi, počnúc najvyššími miestami.“
Katolíci preto majú mnoho dôvodov sa domnievať, že stále existuje časť tajomstva, ktorá nebola zverejnená a ktorá sa týka veľkého odpadu od viery v Cirkvi.
Pozdvihol k svetlu
Sú ešte iné dôvody, prečo sa domnievať, že existuje druhý text. Napríklad svedectvo biskupa Venancia z Fatimy.
Keď Sväté oficium kardinála Ottavianiho požiadalo v roku 1957 fatimského biskupa, aby tajomstvo poslal do Vatikánu, miestny biskup zveril túto úlohu pomocnému biskupovi Venanciovi. V jednej chvíli, keď bol biskup Venancio s tajomstvom osamote, pozdvihol obálku k svetlu. Všimol si, že biskupova veľká obálka obsahuje menšiu obálku sestry Lucie. Vnútri tejto obálky bol obyčajný list papiera s lemom po každej strane, vzdialeným trištvrte centimetra od okraja. Brat Michel zdôrazňuje, že biskup Venancio „snažil zistiť veľkosť papiera“. Preto vďaka biskupovi Venanciovi vieme, že konečné tajomstvo bolo napísané na jednom malom liste papiera a obsahovalo dvadsaťpäť až tridsať riadkov.
Tretie tajomstvo zverejnené 26. júna 2000 bolo napísané sestrou Luciou na štyroch listoch papiera a obsahovalo šesťdesiatdva riadkov. Tu sa opäť stretávame s dôkazom o dvoch textoch tajomstva.
Tento dôkaz bol minulé leto potvrdený.
delírium tremens? : extrémne pozitivizujúca taktika a nepochopiteľne nekriktická globalofília Vatikánu
„Aj keby som o tom vedel viac“
Antonio Socci sa spojil s mladým novinárom Solideom Paolinim, ktorý vlastne zobudil Socciho záujem o tretie tajomstvo. Paolini mu veľkoryso poskytol všetky informácie ohľadom tajomstva, ktoré získal od bývalého sekretára pápeža Jána XXIII., arcibiskupa Lorisa Francesca Capovilly.
Vo svojom popise sa budem prísne držať poradia udalostí, tak ako ich Socci uvádza vo svojej knihe.
Solideo Paolini navštívil arcibiskupa Capovillu 5. júla 2006 v Sotto il Monta. Po úvodnej konverzácii Paolini arcibiskupovi oznámil dôvod svojej návštevy, teda novinársky prieskum o Fatime. „Keďže máte informácie z prvej ruky,“ povedal Paolini, „rád by som vám položil niekoľko otázok, najmä o Treťom fatimskom tajomstve.“
Arcibiskup Capovilla najskôr odpovedal: „Nie, naozaj nie, chcem sa vyhnúť nedorozumeniu, pretože to už bolo oficiálne zverejnené. Držím sa toho, čo bolo povedané. Aj keby som o tom vedel viac, tak sa musíme držať toho, čo je povedané v oficiálnych dokumentoch.“
To je zaujímavý prístup, ktorý dáva tušiť, ako Vatikán funguje. Vatikán publikoval svoje „oficiálne zjavenie“ v danej veci a penzionovaný vatikánsky prelát trvá na tom, že sa musí držať oficiálnych dokumentov, dokonca „aj keby o tom vedel viac“. Paolinimu bolo naznačené, ako to v takých veciach chodí, a zároveň poodhalená opona. Tá poznámka vlastne znamenala: „Áno, viem o tom viac.“
Potom sa arcibiskup pousmial a vyhlásil: „Prosím, napíšte mi svoje otázky a ja na ne odpoviem.“ Povedal, že sa pozrie do svojich materiálov, ak ich ešte má, lebo už takmer všetko daroval múzeu. S Paolinim sa rozlúčil so slovami: „Niečo vám pošlem, možno pár viet... jednoducho napíšte a počkajte.“
Jedno je ale zrejmé. Komunizmus v Rusku a vo východnej Európe sa síce rozpadol, ale jeho komunistické bludy sa šíria vo svete ďalej, tentoraz nie z Ruska, ale zo západnej Európy, ktorá prešla r. 1968 neomarxistickou revolúciou, ktorá presadzovala predovšetkým „slobodný sex“ podľa zákonodarstva Lenina a Trockého v prvých rokoch Sovietskeho zväzu. Odtiaľ pochádzajú nehanebné požiadavky legálneho potratu, povinnej sexuálnej výchovy detí v školách, homosexuálneho „manželstva“, voľnej pornografie atď. Vieme teda, že sme obeťou manipulácie. Nie zo strany pravej cirkvi Kristovej, reprezentovanej dnes kňazmi katolíckej Tradície a niekoľkými desiatkami verných biskupov, ale zo strany tých, ktorí zastávajú najvyššie pozície v Cirkvi z vôle slobodomurárstva a neomarxistických globalistov. Tým viac je pre nás rozhodujúce obstáť, nezradiť Krista a jeho Cirkev a zachovať vernosť až k preliatiu krvi podľa vzoru prvokresťanských mučeníkov. Kiež nám Panna Mária Fatimská svojím príhovorom k tomu napomáha.
Pár viet? Čo to môže znamenať, „pošlem vám pár viet“?, myslel si Paolini.
Tri dni neskôr Paolini poslal arcibiskupovi Capovillovi zoznam otázok. 18. júla Paolini dostal balík, ktorý obsahoval arcibiskupove odpovede a niekoľko dokumentov z jeho archívu.
Paolini píše: „Na moje otázky ohľadom neuverejneného textu tretieho tajomstva, ktorý nebol doteraz odtajnený a ktorého existencia je vzhľadom na mnohé svedectvá viac ako pravdepodobná, Mons. Capovilla (ktorý, ako je známe, čítal tretie tajomstvo) doslova napísal: ‚Ja nič neviem.'“
Paolini bol prekvapený. Arcibiskup Capovilla čítal tajomstvo, pozná jeho obsah, mohol jasne potvrdiť, že v roku 2000 bolo zverejnené celé tretie tajomstvo a nič iné na zverejnenie nezostáva, a namiesto toho napíše: „Ja nič neviem!“
Toto vyjadrenie, podľa Paoliniho, „svedčilo o svojho druhu omerta siciliani “ – istom zákone mlčanlivosti.
Balík od arcibiskupa Capovilly obsahoval niektoré oficiálne materiály a malý podpísaný lístok, kde bolo napísané:
14. júla 2006
Drahý Solideo Paolini,
posielam Vám nejaké dokumenty zo svojho archívu. Odporúčam Vám, aby ste si kúpili publikáciu Fatimskej posolstva vydanú v roku 2000 Kongregáciou pre náuku viery.
Veľa požehnaní
Loris Capovilla
Naozaj podivná rada! Arcibiskup Capovilla musel iste dobre vedieť, že Paolini predsa dokument z 26. júla, ktorého sa vlastne tiež týkal jeho výskum, už dávno má. Paolinimu bolo jasné, že je to ďalší arcibiskupov náznak. Znamenalo to: „Opäť si prečítajte dokument z 26. júla, ale tentoraz vo svetle dokumentov, ktoré som Vám poslal!“
A Paolini skutočne medzi dokumentami našiel „tikajúcu bombu“.
„Pri porovnaní publikácie vydanej Vatikánom s archívnymi dokumentmi, ktoré mi poslal sekretár Jána XXIII.,“ uvádza Paolini, „som si ihneď všimol výrečné rozdielnosti vo ‚vyhradených poznámkach' a odtlačku [oficiálnej] pečiatky, ktoré potvrdzujú, že pápež Pavol VI. čítal tajomstvo 27. júna 1963, zatiaľ čo oficiálny vatikánsky dokument z 26. júna 2000 tvrdí: ‚Pavol VI. čítal obsah 27. marca 1965 a odoslal obálku do archívov Sant'Uffizia, pretože sa rozhodol text nezverejniť.'
Je tu teda nezrovnalosť v dátach. Oficiálny vatikánsky dokument od arcibiskupa Capovilly uvádza, že Pavol VI. čítal tajomstvo 27. júna 1963, a oficiálny vatikánsky dokument z 26. júna 2000 hovorí, že rovnaký pápež čítal tajomstvo 27. marca 1965.
Paolini ihneď telefonoval arcibiskupovi Capovillovi, aby našiel vysvetlenie v rozdielnosti dát. Arcibiskup bol vo svojej odpovedi trochu vyhýbavý a vyhlásil, že „nehovoríme o Písme“. Paolini odpovedal: „Áno, Vaša Excelencia, ale ja hovorím o oficiálnom vatikánskom dokumente, ktorý je jasný a vychádza z archívnych dokumentov!“ Mons. Capovilla odvetil: „No, možno že Bertoneho balíček [dokument z 26. júna 2000] nie je rovnaký ako balíček Capovilly...“
V tej chvíli to Paolinimu došlo a položil otázku za desať miliónov: „Takže obe dáta sú správne, pretože existujú dva texty tretieho tajomstva?“
Po chvíľke mlčania arcibiskup Capovilla odpovedal: „Presne tak!“
Je to prvýkrát, čo oficiálny vatikánsky činiteľ, hoci už penzionovaný, potvrdil, že existuje, Socciho slovami, aj „Štvrté tajomstvo, či lepšie druhá časť tretieho tajomstva (zrejme pokračovanie slov Panny Márie prerušených v druhom tajomstve ‚etc.'), ktorá doteraz nebola zverejnená a ktorej osud sa za múrmi Vatikánu uberal inou cestou.“
Katolíkom, ktorí posledných šesť rokov čelili posmechu a pohŕdaniu za presvedčenie, že Vatikán nezverejnil celé tajomstvo, ktorí tvrdili, že existujú dva texty, sa teraz v Socciho knihe Štvrté fatimské tajomstvo dostalo obhajoby.
Ďalší rozpor: „Portugalský dialekt“
V rovnakej kapitole Socci uvádza aj ďalšie dôkazy, že existujú dva texty tajomstva. Jedným z najokatejších spomínaných nesúladov je „portugalský dialekt“, ktorý tajomstvo obsahuje.
Socci cituje slová kardinála Ottavianiho, ktorý vyhlásil, že keď Ján XXIII. otvoril obálku [obsahujúcu tajomstvo] a prečítal si jej obsah, ihneď všetko pochopil, hoci to bolo napísané portugalsky. Avšak brat Michel do Svätej Trojice, autor knihy Toute la vérité sur Fatima (Celá pravda o Fatime), uvádza, že si pápež povolal istého Mons. Tavaresa, aby mu pomohol s prekladom niektorých portugalských výrazov. Aj arcibiskup Capovilla potvrdil, že, pretože text obsahoval výrazy v portugalskom dialekte, „bol privolaný kňaz menom Mons. Tavares“.
Socci zastáva názor, že spomínaný rozdiel v popise udalostí možno vysvetliť iba existenciou dvoch textov tajomstva: jeden, ktorému Ján XXIII. porozumel sám, a druhý, ktorý si vyžiadal pomoc Mons. Tavaresa.
Socci túto svoju teóriu konzultoval s Mariagraziou Russoovou, odborníčkou na portugalský jazyk, ktorá vykonala podrobnú analýzu textu tajomstva zverejneného v roku 2000 Vatikánom. Russoová nielenže dospela k záveru, že v oficiálnom preklade štvorstránkového portugalského textu sestry Lucie je rad nepresností (čo je u tak dôležitého dokumentu tristné), ale nenašla v ňom žiadne miestne ani dialektové výrazy, ktoré by vyžadovali zvláštnu pomoc rodeného Portugalca.
chronologie 1917 - 1962 ...Zbavuje funkcí A. Fuentese, který se sestrou Lucií řešil fatimské záležitosti. Ukládá sestře Lucii závazek mlčení, může přijímat jen Vatikánem schválené návštěvy, její texty jsou cenzurovány. Začíná zákaz publikování dokumentů o Fátimě. Sám papež se snaží před veřejností snížit význam Fátimy, proroctví označuje za nejasná rčení a třetí tajemství za ne plně nadpřirozené
Ako sa to mohlo stať?
Socci sa snaží nájsť hypotetické vysvetlenie udalostí, ktoré sa odohrali v roku 2000. Je presvedčený, že keď sa Ján Pavol II. rozhodol zverejniť tajomstvo, rozpútala sa vo Vatikáne bitka medzi jednotlivými skupinami. Predpokladá, že Ján Pavol II. a kardinál Ratzinger chceli zverejniť tajomstvo celé, ale kardinál Sodano, vtedajší vatikánsky štátny sekretár, bol proti. A (o)pozícia štátneho sekretára vo Vatikáne je veľmi významná. Došlo teda ku kompromisu.
Vízia „biskupa v bielom“, ktorá je sestrou Luciou popísaná na štyroch stránkach, bude najprv zverejnená kardinálom Sodanom, spolu s jeho absurdným výkladom, že tajomstvo nie je ničím iným, než predpoveďou pokusu o zavraždenie Jána Pavla II. v roku 1981.
V rovnaký deň 13. mája 2000, počas beatifikačného obradu Jacinty a Františka, Ján Pavol II. nepriamo vo svojom kázaní „odhalí“ druhú časť, tú „hroznejšiu“. Práve tu Ján Pavol II. hovoril o slovách apokalypsy: „Aj ukázalo sa iné znamenie v nebi; hľa, drak veľký, červený“ [12, 3]. Tieto slová z prvého omšového čítania nás nabádajú na zamyslenie nad veľkým zápasom dobra a zla a ukazujú, ako človek, ak odsunie Boha stranou, nikdy nedosiahne šťastie, ale skončí sebazničením... Fatimské posolstvo je volaním k obráteniu, vyzývajúcim ľudstvo, aby sa varovalo „draka“, ktorého „chvost stiahol (za sebou) tretinu hviezd nebeských a zhodil ich na zemi“ [12, 4].
Cirkevní otcovia tieto hviezdy vždy vykladali ako kňazstvo a hviezdy stiahnuté chvostom draka označujú veľký počet kléru, ktorý bude pod vplyvom diabla. To bol spôsob, akým mal pápež Ján Pavol II. naznačiť, že tretie tajomstvo predpovedá aj veľký odpad od viery.
Socciho dvestopäťdesiatpäť stránková kniha obsahuje celý rad ďalších informácií, ktoré tu vzhľadom na ich rozsah nemožno spomenúť. Hovorí o varovaniach sestry Lucie pápežovi Jánom XXIII. a Pavlom VI.; skutočnosti, že neodtajnená časť tajomstva predpovedá hlbokú krízu viery a možno obsahuje aj varovanie ohľadom II. vatikánskeho koncilu...
Keďže uvedená publikácia vyšla v poprednom talianskom vydavateľstve, možno predpokladať, že sa jej dostane širokého ohlasu a vzbudí vážnejšiu diskusiu. Recenzie na knihu vyšli v hlavných talianskych denníkoch, vrátane Corriere della Sera , La Stampa , Libero a Il Giornale .
Nezostáva než dúfať, že kniha bude čo najskôr preložená aj do ďalších jazykov.
Prevzaté z Catholic Family News, január 2007 (skrátené).
Preložil Isnard Kievit.
Tri tajomstvá ako celok Pokúsme sa o výklad troch tajomstiev ako celku. V prvom tajomstve je zjavená vízia pekla. V druhom tajomstve Pani vysvetľuje, že práve tam upadajú duše úbohých hriešnikov. Cestou k záchrane je úcta k nebeskej rodine. Ľudia majú stále možnosť zachrániť svoje duše a navrátiť sebe pokoj. Osobitný dôraz pre mier vo svete je kladený na Rusko. Pokiaľ dôjde k zasväteniu Ruska srdcu Pani z Fatimy, bude mier. Inak bude Rusko rozširovať bludy po celom svete a podnecovať vojny. K aktu zasvätenia nedošlo ani vtedy, keď v Rusku začala krvavá éra stalinizmu. Pani varuje, že pokiaľ neprestanú ľudia urážať Boha, začne ďalšia vojna počas pontifikátu pápeža Pia XI. Mnohé národy budú zničené. Druhá svetová vojna potom naozaj vypukla. V treťom tajomstve je zjavená vízia, v ktorej Pani doteraz zadržiava trest archanjela Gabriela nad ľuďmi. Biskup v bielom prechádza so svojím sprievodom zničeným mestom plným mŕtvych. Potom na vrchu pri kríži sú všetci zabití vojakov. S tým súvisí zatiaľ utajovaná časť proroctva, kde je zrejme vysvetlená uvedená vízia a varované pred vážnou duchovnou krízou cirkvi či dokonca príchodom Antikrista a apokalypsou. Či smrťou biskupa/pápeža v bielom tieto udalosti začínajú alebo vrcholia nie je jasné. Fatimské tajomstvo však končí nádejou, sľubom, že nakoniec Nepoškvrnené Srdce nebeskej Pani zvíťazí a svetu bude dopriate obdobie mieru.
Je otázkou, nakoľko sa podarilo Lucii zachovať autenticitu slov Pani z Fatimy. V r. 1917 bola dievčaťom nevediacou čítať ani písať. V r. 1921 vstúpila do kláštora, kde bola povinná životu podľa prísnych náboženských regulí, absolútnej disciplíne a dodržiavania príkazov predstavených. Lucia oznámila cirkvi prianie pani z Fatimy najneskôr v r. 1925 (vzývanie Nepoškvrneného Srdca, zasvätenie Ruska, modlenie ruženca, slávenie sobot). Prvé dve tajomstvá však zapísala až v r. 1927, svoje zápisky však musela zničiť. Druhýkrát formulovala prvé dve tajomstvá v rokoch 1939-40. A až r. 1944 údajne prvýkrát zapisuje text tretieho tajomstva. Zapisuje vtedy svoju víziu z r. 1917 (anjel s plamenným mečom a smrť biskupa v bielom) a zrejme aj doteraz nezverejnené slová Pani (ktoré jej vtedy znovu Pani diktuje). Otázkou teda zostáva, koľko z fatimských tajomstiev oznámených trom deťom v r. 1917 bolo skutočne publikovaných a nakoľko si uchovali pôvodnú presnosť.
Odkaz z Fátimy ľuďom prostredníctvom sestry Lucie chápeme ako naliehavé varovanie. Ľudia opäť zišli na cestu zla a pokiaľ sa nezastavia, zožnú trpké plody svojich vlastných činov. Náš osud v blížiacom sa Armagedone je zviazaný najmä s Ruskom. Ak bude v Rusku viera v dobro Stvoriteľa, Rusko bude silou v konečnom boji so zlom. Zlo sa môže ukázať tam, kde ho nikto nečaká, teda aj v radoch najvyššej hierarchie cirkvi. Každý z nás musí byť ostražitý a neveriť ľúbivým rečom a vábnym sľubom. Osudy ľudstva závisia od každého z nás. Nie len na tých, ktorí sú pri moci svetskej či cirkevnej, ale skutočne na každom človeku. Sama Pani svetla vo Fátime jasne ukázala, že dôležitý je každý človek bez výnimky a svoj odkaz odovzdala ľuďom nie prostredníctvom vysokých cirkevných či svetských predstaviteľov ale troch detí v chudobnej časti sveta. Je potrebné, aby sme my všetci prijali zodpovednosť za náš svet, mali ho v úcte rovnako ako nášho stvoriteľa a boli pripravení nielen brať ale aj dávať. A snáď je tu aj skrytá pripomienka ženského božského elementu - teda toho, že po boku Ježiša vždy stála a stojí Mária aby až spolu tvorili celok.
