Jeden z najdesivejších hororov na pokračovanie – parlamentné voľby, má rôzne štýlové odnože. K nim patrí aj noc oživených mŕtvol, keď zombie vychádzajú zo svojich straníckych centrál, aby desili pokojamilovných občanov svojím dobýjaním sa do budovy, zasvätenej kultu nedotknuteľnej demokratickej kravy. Ilustračný obrázok, zdroj: PxFuel
K najvytrvalejším politickým mŕtvolám na slovenskej polit-hororovej scéne patrí nepochybne Kresťansko-demokratické hnutie. Podobne ako Peter Sellers na začiatku nezabudnuteľného filmu Večierok, aj KDH vykrvácané a prederavené ako rešeto, s dohasínajúcim kvikom stále trúbi do plechovej trúbky liberálno-demokratických hodnôt, v snahe ešte aspoň raz okúsiť blaho parlamentného koryta.
Nepotrebné pre kresťanov, vzhľadom na svoju otvorene liberálnu orientáciu, ktorú s obdivuhodnou a neochvejnou drzosťou nazýva konzervativizmom, môže poslúžiť už len globalistom a ich slovenským sluhom. Najlepšie ako pseudo-kresťanská kulisa, pri progresivistickom lopotení.
Potenciál na to v každom prípade má. Jeho predseda Majerský predstavuje skutočného garanta kontinuity kresťansko-demokratických predsedov. Je rovnako nemastný, neslaný, bez farby, chute a vône, dokonale prostredný, ani horúci, ani chladný, skrátka ďalší Ján Figeľ alebo Pavol Hrušovský. Hodnotové nastavenie majú slovenskí kresťanskí demokrati rovnaké ako ďalšie podobné pseudokresťanské klony, vygenerované na ohlupovanie kresťanských voličov: Kresťanská únia, Demokrati a SDKÚ, a to sa dá zhrnúť do hesla: S Európskou úniou a USA na večné časy a nikdy inak.
Dúha v čiernom futráli
No a keďže je teraz milovaná EÚ na čele dúhovej avantgardy, a Slovensko na chvoste, neváha ani KDH a už od minuloročnej mediálno-politickej hystérie okolo vraždy pri Teplárni sa snaží vsugerovať svojim potenciálnym voličským obetiam, že najlepšie ako naplniť svoju kresťanskú vieru, je rozplynúť sa pomaly v dúhovej tolerancii. A samozrejme, voliť KDH. Nesmie sa ísť však na to zhurta, s bubnom na zajace, pretože kresťanský volič na Slovensku je ešte stále dedinský dezolát a ten ani nechápe, aké je to krásne, keď sa v Belgicku, Nemecku, USA či Rakúsku požehnávajú v kostoloch homosexuálne páry. A tak môže príhoda z januára 2023 s vtedy najmladším členom predsedníctva KDH Milanom Kabinom, poslúžiť ako ukážka jednak toho, aké živly sa nachádzajú v tomto progresívno-konzervatívnom hnutí, a v druhom rade ako ukážka, že KDH ešte stále zastáva v dobre maskovanej pro-LGBT orientácii umiernené „konzervatívne“ stanoviská. Avšak napriek väčšinovej „umiernenosti“ a príklonu k salámovej metóde v LGBT akceptácii v slovenskej spoločnosti u KDH a tomu, že Kabina odišiel pre údajné nepochopenie svojej ultra dúhovej prezentácie, zostáva otázka a tá znie nie prečo odišiel, ale ako sa tam vlastne so svojimi názormi do predsedníctva dostal? Nikto o nich nevedel? A koľko je v KDH takých mladých a nádejných kádrov?
O čo išlo? Kabina pod dojmom mediálnej hystérie okolo vraždy pri Teplárni začal konať nasledovne:
„Po vražde dvoch nevinných chalanov na Zámockej ulici som si dal do profilovej fotky zo súcitu so zavraždenými dúhovú vlajku a napísal som okrem iného: ,,Zbúrajme ten veľký múr, ktorý je medzi nami. Nič totiž nie je dôležitejšie ako ľudský život. Slobodný, krásny a naplnený láskou…“ Urobil som tak, pretože som chcel osobne zaujať jasný postoj, spraviť správnu vec. Neustále vyčkávanie, formulovanie, dohady a nakoniec vydanie nič nevraviaceho stanoviska, rozhodne nepovažujem za správne a reprezentujúce politickú stranu.“
Jeho ultra-dúhové názory evidentne neprekážali v KDH natoľko, aby ho niekto vylúčil z predsedníctva. Naopak, Kabina odišiel sám, ako uviedol, pretože jeho názory boli natoľko pokrokové, že mu ešte aj maskovaný liberalizmus KDH pripadal slabý. O jeho pevných kresťanských názoroch svedčia tieto perly:
„Vďaka týmto udalostiam som dospel do momentu, kedy mám vážny problém ísť na sv. omšu. Pretože v prvých radoch vidím stáť pravoverných, ktorí sa v bežnom živote správajú voči mne i ľudom navôkol tak veľmi hanebne, že ma to neskutočne zarmucuje.“
Mikloško – dúhový remorkér
Čiže, liberálne KDH bolo pre neho slabé, potreboval progres. A to pritomposilnil pokrokové predvolebné rady KDH jeho starý harcovník, zvolávač na haluškové soirée a neúnavný forsírovač kresťanstvom maskovaného liberalizmu František Mikloško, ktorý sa svojím ústretovým prístupom k LGBT komunite nikdy netajil. Ešte v temných dobách pred dvadsiatimi rokmi, keď táto téma znela na Slovensku ako hudba z Marsu, otvorene v relácii TV Markíza Sito vyzýval Jána Slotu (ktorého samozrejme tiež nikto nebude podozrievať z vášnivého kresťanstva), aby sa krotil vo svojich urážlivých hodnoteniach homosexuálov a uviedol, že s ním zásadne nesúhlasí.
Po incidente na Zámockej sa František Mikloško tak zinkluzívnil, že už nikto nepochybuje o tom, aké má s LGBT komunitou nadštandardne dobré vzťahy. V relácii RTVS Do kríža otvorene povedal, že si vie predstaviť registrované partnerstvá a že to vlastne homosexuálom dlhujeme. S „katolíckou“ lesbou Radkou a mnohými medailami dekorovanou pani prezidentkou sa vybral do Vatikánu za pápežom Františkom, aby tam nasal atmosféru LGBT bratstva a inkluzívnosti, no a nakoniec zakončil dúhovú jazdu diskusiou v LGBT reštaurácii Tepláreň, kde nakydal na arcibiskupa Oroscha a všetkých katolíkov, ktorí sa držia učenia Cirkvi o nezriadenosti homosexuálnych vzťahov.
Mt 5;11 Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; Na tento verš stále myslím, keď pre niekoho dezolát pre svoju vieru. Požehnaný Boh naveky!
