Svätá G E N O V E F A ....GENEVIEVE -panna a patrónka Paríža,sviatok 3.január
Sv. Genovefa, panna.
Z pradávnych čias,spred 1600 rokov nám cez more času zneje mocný hlas veľkej starovekej svätice z čias konca Rímskej ríše zo šera dávných vekov -5 storočia...je to hlas mystickej svätice,konajúcej veľké zázraky a volajúcej ľud naspäť k Bohu a k pokániu...
svätej ...GENEVIEVE ......G E N O V E F Y-patrónky Paríža,mesta Nanterre a je i patrónkou policajtov...
Ako malé dievčatko bola už zasvätená Bohu a tak vyrástla v krásnu pannu,ktorá patrila už len Bohu...Mala neobyčajné dary a charizmy,že viedla ľud Lutécie /starého Paríža/ k oddanosti k Bohu...Pomohla 2 x zabrániť zničeniu mesta Lutécia...
Roku 451 vtrhli vojská divých,krutých Hunov s Attilom do Gálie /staré Francúzsko/...všade zabíjali,lúpili a pálili...po nich ostával len popol,zhoreniska a množstvo hnijúcich mrtvol...Attila stál už pred Parížom...
Obyvatelia boli zdesení,všade vládol chaos a strach...všetkým hrozila strašná smrť...Krutý,beštiálny Attila nikoho nešetril...Genovefa sa neústale modlila k Bohu o pomoc...A v mohútnom nočnom zjavení,keď Genovefa kľačala pred Bohostánkom dostala zjavenie...Hlas zo šera nočného kostola prehovoril...mesto bude zachránené,ak sa všetci budú modliť a kájať...
Modlitby sv.Genovefy a tisíciek žien zachránili staroslávnu Lutéciu-Paríž...lebom úprimná modlitba má silu celého vojska...je v spojení so samotným Bohom...
Attila
Genovefa nestratila dôveru v Boha,zobrala malé člny a s pomocníkmi sa plavila po rieke Seine na vidiek,kde od ľudí a roľníkov vyprosila obilie a ostatné potraviny.Roľníci ochotne dali jedlo pre hladujúce mesto,vedeli,že im to Boh vynahradí...a tak sa z rieky vracal do mesta život...Genovefa doviezla na člnoch veľké zásoby jedla a zachránila tak mesto od smrti hladom...
Nebála sa a vybrala sa ku kráľovi Childerichovi sama...
Svätá Genovefa už vedela,že prišla jej chvíľa...celé mesto upieralo zrak a prosby k svätej Panne...tá sa vydala neohrozene k nepriateľovi a vyjednala mier...Childerich I. uvidel vedľa panny stáť jej Cherubínov s vytasenými mečmi...a pochopil,že boj proti Bohu prehrá...tak nakoniec ustúpil a nečakane splnil všetky požiadavky sv.Genovefy...Vyprosila u kráľa slobodu zajatcom,ktorých kráľ prepustil na slobodu a dal mestu slobodu a odtiahol s vojskom preč...
Mnoho zlodejov bolo odsúdených na smrť obesením,lebo kradli od hladu...Genovefa neohrožene chodila na popraviská a vyžiadala si milosť a odpustenie pre odsúdencov...Mnnohým obeseným svojou modlitbou vrátila život...Nikto sa neodvážil obesiť človeka,za ktorého Genovefa orodovala...Celé mesto a okolie ju zvelebovalo a plnilo,čo kázala...lebo vedeli,že je v spojení so samým Bohom a chce len dobro ...
Tak žila Genovefa zbožne a veľmi skromne,bola matkou všetkých utláčaných,chudobných,žobrákov a trpiacich.Dožila sa vysokého veku 91 rokov a 3.januára r.512 zomrela...Veľkú úctu mal k nej aj franzský kráľ ,slávny zakladateľ kráľovského rodu -Chlodovík /Ľudvík/ I a tiež i svätá kráľovná Klotilda...Celé mesto a okolie sa na jej pohrebe lúčilo so svojou sväticou a pochovali ju v chráme sv.Petra a Pavla v Paríži,ktorý bol prestavaný a zasvätený sv.Genovefe...
Veľké divy zázraky sa diali na jej hrobe i v ďaľších stáročiach...duch svätice bdel nad mestom...
Roku 1130 vyčíňal v Paríži mor a vtedy boli nesené v prosebnom sprievode pozostatky sv. Genovéfy do hlavného chrámu. Zázračne sa vtedy uzdravilo mnoho ľudí a mor prestal zúriť, a preto pápež Inocent II. nariadil, aby pamiatka sv. Genovéfy bola každoročne oslavovaná.
Svätá Genevieve-Genovefa,Jenovefa je francúzskou národnou sväticou,patrónkou hlavného mesta Paríža
Sv. Genovefa, panna, narodila sa okolo roku 421 v dedine Nanterre, asi dve hodiny od Paríža. Jej nábožní rodičia Severus a Gerontia boli jednoduchí, nábožní roľníci a vychovávali dieťa svoje v bázni Božej. Roku 429, teda keď bolo Genovefe osem rokov, prišiel do Nanterru sv. Germanus z Auxerre (Oxer), a musel tam aj so druhom svojím prenocovať. Keď sa o tom dozvedel ľud, zbehnul sa okolo domu, kde bývali biskupi; každý ich chcel vidieť a prosiť ich o požehnanie.
Navzdor tomu viedla veľmi prísny život. Obyčajne len dva razy do týždňa jedla a to iba chlieb a k tomu pila vodu. Zo soboty na nedeľu bola každú noc hore. Od sv. Troch Kráľov až do Zeleného štvrtku neopustila svoju ižbičku, lež utiahnutá obcovala s Bohom. Ona bola cnosť vtelená.
ľud vskutku začal zľahčovať, ba tak ďaleko to už prišlo, že jej o život šlo. No Genovefu tešilo najviac to, že Boh vtedy miluje človeka, keď.ho karhá a horkosť kalicha svojeho okúsiť mu dáva. V tento čas prišiel sv. Germanus, biskup, do Paríža a pýtal sa na Genovefu; jak veľmi sa však zadivil, keď o nej to najhoršie počul. On ale neveril márnym rečiam nepriateľov, lež na dôkaz, jak vysoko si ju váži, poslal jej posväteného chleba; tu stíchli ohovárači a ľud ju znova obdaril svojou náklonnosťou. Genovefa mala zas pokoj, avšak nie na dlho. Roku 451 kráľ Hunov, Attila, ktorý sa nazýval «bičom Božím», vtrhol do Francúzska.
Konečne mala verná služobnica Božia obdržať odmenu svojich cností. Roku 512, 3. januára usnula v Pánu v 89. roku veku svojho, bohatá na zásluhy. Hneď po jej smrti vystavili nad jej hrobom drevenú kaplnku, neskoršie ostatky jej preniesli do nového kostola sv. apoštolov Petra a Pavla, ktorý kráľ Chlodvich na jej žiadosť a dľa jej návrhu v Paríži vystaviť dal. Chrám tento v deviatom storočí zrúcali Normani, ostatky však Svätej, v truhle zlatom a drahokamy bohato ozdobenej skryté, ostaly neporušené; roku 1793 včas veľkej revolúcie francúzskej bezbožní buriči pobrali drahé veci, čo zdobili jej hrob, pozostatky sväté ale spálili verejne na popravišti. Kostol patrónky Paríža, premenený v chrám «všetkých bohov» dľa obyčaje pohanskej, za cisárstva Napoleona druhého zasvätený bol k službám pravého Boha.
Roku 63. prišiel sv. Pavel apoštol na svojej ceste na Východ, po dvojročnom sa niekoľko osôb, ktorým dostalo sa daru a povolania, takmer výlučne cvičiť sa v skutkoch pobožnosti. Osoby tieto ostávajú obyčajne slobodné, rady chodia do kostola, rady sa modlievajú, postia, chatrne sa nosia, dávajú potajomne almužnu, obsluhujú nemocných, atď. Toto ale keď vidia ľudia svetským duchom nabraní, nadávajú tým dobrým dušiam do pokrytcov, pobožnosťkárov, leňochov atď. Sv. Pavol spomína, keď hovorí: «že je pobožnosť ku všetkým veciam užitočná Sv. Genovefa svojou pobožnosťou, modlitbou, svojimi spásonosnými radami zaiste viacej osožila svetu, než keby sa bola vydala, Cti preto, čo i sám Pán Boh ctí, a keď aj pohanský kráľ vážil si sv. Genovefu: všetkým právom žiadať sa môže od kresťana, aby sa pobožným osobám neposmieval a ich nezľahčoval.
Modlitba.
O Bože, ktorý si sv. Genovefa tak veľkou láskou k modlitbe a tak dokonalou oddanosťou do vôle Tvojej obdaril: dajže aj nám na jej prímluvu dar pobožnosti a tak svätej oddanosti, aby sme pobožnosť, pri druhých vysoko si vážiac, sami ju konali a takto Tebe sa zaľúbili. Amen.
Životopisné údaje:
Svätá Genevieva (422 – 512), ktorá sa stala patrónkou Paríža, bola slávna po celom svete už za svojho života. Na Východe aj na Západe bolo známe jej meno a všeobecne chválené jej cnosti. Z vrcholu svojho stĺpu v Malej Ázii pozdravoval svätý Simeon Stylita svoju sestru v Kristovi a chválil jej dokonalosť v kresťanských cnostiach. Pod jej ochranu bolo zverené hlavné mesto Francúzska.
Po tomto proroctve dieťa vyrastalo vo svätosti a stala sa z nej veľká svätá Genevieva, ktorá zachránila Paríž pred útokom Attilu a jeho barbarskými hordami v roku 457. Keď sa Huni priblížili k Parížu, Genevieva povedala ľuďom, aby neutekali z mesta, ale aby zostali. Na jej príhovor a jej modlitby Attila, úplne opačne, ako sa očakávalo a z dodnes neznámeho dôvodu, zmenil svoju trasu a nechal Paríž nedotknutý. Bola skutočne jednou z najväčších postáv tej doby.
Na svojej ceste cez Francúzsko doputovali dvaja svätí biskupi do dedinky Nanterre. Čo prvé urobili po príchode? Nezastavili sa v hostinci, aby si oddýchli a dali si niečo pod zub. Ich prvou starosťou po namáhavej ceste bolo ísť do kostola a modliť sa.
Potom zrazu v tomto prostredí vrúcnej oddanosti dostal jeden z týchto biskupov prozreteľné vnuknutie z Neba. Nemyslím niečo, čo možno vidieť okom, ale bolo viditeľné, pretože mu ukázalo v dave dieťa, ktoré sa malo stať veľkou sväticou. Bolo to sedemročné dievča. Zavolal si ju k sebe a pred ohromeným davom vyriekol biskup proroctvo o budúcnosti tohto malého dieťaťa. Začal týmito slovami: „Vedzte, že v deň jej narodenia spievali anjeli a v nebi sa slávil veľký sviatok.“
Všetci uverili. Dievča spolu s rodičmi tiež uverilo. Bolo úplne prirodzené, že v nebi bola radosť, pretože sa narodilo dievča, ktoré bude sväté! Svätci boli v tom čase tak častí, tak početní! Mali taký blízky a nepretržitý kontakt s Nebom, že ľudia boli zvyknutí na túto nadprirodzenú komunikáciu.
Aké iné je to dnes, keď dnešného človeka od nadprirodzena delí veľká vzdialenosť. Míle a míle ho delia od Neba. Dnes nerád pripúšťa, že niečo vôbec môže pochádzať z Neba. Vyzbrojil sa každou zbraňou, ktorú si možno predstaviť, aby mohol poprieť nadprirodzeno. A ak sa stretne zoči-voči niečomu nepochybne nadprirodzenému, potom súčasný človek bez nadšenia rezignuje a pripustí, že niečo môže pochádzať aj z Neba.
V čase sv. Germaina to bolo opačne – on si okamžite uvedomil budúcnosť dievčaťa. Zavolal ju k sebe a spýtal sa jej, či sa chce zasvätiť nášmu Pánovi. Odpovedala: „Otče, toto je najsilnejšia túžba môjho srdca.“ A to bolo všetko.
Vieme si predstaviť, čo sa stalo po návšteve sv. Germaina. Dievča rástlo vo veku a svätosti. Vzrástlo ako libanonský céder a svojou prítomnosťou prevoňalo krajinu. Kvitlo ako kvet uprostred Západu. Chýbala tlač, rádio, televízia – o aké šťastie! Napriek tomu sa jej sláva šírila. Aj keď vtedajší ľudia cestovali väčšinou pešo, mali medzi sebou spojenie, ktoré si dnes nevieme ani predstaviť.
Potom si uvedomíme, aké šťastie bolo v tých dňoch žiť medzi toľkými svätcami, ktorí prinášali nadprirodzenú prítomnosť Neba a aké smutné je žiť v našich dňoch, keď je tak ťažké nájsť svätosť.
Svätá Jenoféfa je v rímskokatolíckej a ortodoxnej tradícii patrónka Paríža. Jej sviatok pripadá na 3. januára. Svätá Jenoféfa sa narodila v Nanterre a po stretnutí s Germanom z Auxerre a Lupusom z Troyes sa presťahovala do Paríža a zasvätila sa kresťanskému životu.
Dátum a miesto narodenia: 419 po Kr., Nanterre, Francúzsko
Dátum úmrtia: Paríž, Francúzsko
Rodičia: Gerontia, Severus
Atribúty : sviece, pohár, mech, ovocie, vreteno, kniha
Meniny : 3. január
Svätá Jenoféfa sa narodila v Nanterre a po stretnutí s Germanom z Auxerre a Lupusom z Troyes sa presťahovala do Paríža (vtedy známe ako Lutetia ) a zasvätila sa kresťanskému životu. V roku 451 viedla „modlitebný maratón“, o ktorom sa hovorilo, že zachránil Paríž tým, že odklonil Attilove Huny od mesta. Keď germánsky kráľ Childerich I. obliehal mesto v roku 464, svätá Jenovéfa fungovala ako prostredníčka medzi mestom a jeho obliehateľmi, zbierala jedlo a presvedčila Childericha, aby prepustil svojich zajatcov.
Legendárny život
Svätá Jenovéfa sa narodila roku 421 v Nanterre pri Paríži . Jej rodičia mali ešte rímske mená: Severus a Gerontia ; Lenovofa je už meno franskej. V pätnástich rokoch zložila pred parížskym biskupom sľub panenskej čistoty. Keď jej zomreli rodičia, presťahovala sa natrvalo do Paríža . Žila veľmi skromne; až do svojho veku jedla napríklad len jačmenný chlieb a med. Keď roku 451 húnsky kráľ Attila ohrozoval Paríž, zvolala vraj Jenovéfa parížskej ženy a vyzvala ich k modlitbám ak postu. Mala videnie, že jedine tak mesto bude zachránené. Attila sa skutočne Parížovi vyhol a jej obyvatelia tak Jenovéfu začali uctievať ako sväticu.
Pri obliehaní mesta franským kráľom Childerichom nastal hladomor . Lenovofa sa vydala na člne po Seine a všade prosila vidiecky ľud o pomoc. Vrátila sa s jedenástimi loďami naplnenými obilím. Na predmestí Paríža dala postaviť ku cti sv. Diviše kaplnku, okolo ktorej počas rokov vznikol slávny kláštor Saint-Denis . Zbožný ľud jej preukazoval až do pokročilého veku mimoriadnu úctu.
Smrť a kanonizácia
Zázrak uzdravenia chorých na more; kostol sv. Rocha v Paríži
Zomrela v roku 502 alebo 512 (podľa prameňov) a bola pochovaná v kostole sv. Petra a Pavla, premenovanom potom na chrám sv. Lenovéfy . V okolí bolo postavené benediktínske opátstvo . V chráme bola uchovaná skrinka, zhotovená sv. Eligiem (od roku 640 biskup v Noyone ) s ostatkami svätice. Tento chrám bol v 9. storočí pobúraný Normanmi av 12. storočí obnovený.
Roku 1130 vyčíňal v Paríži mor a vtedy boli nesené v prosebnom sprievode pozostatky sv. Lenovéfy do hlavného chrámu. Zázrakom sa vtedy uzdravilo mnoho ľudí, a preto pápež Inocent II. nariadil, aby pamiatka sv. Lenovéfy bola každoročne oslavovaná.
Roku 1791 boli pozostatky tejto patrónky Paríža neveriacimi spálené za Veľkej francúzskej revolúcie . Chrám sv. Lenovéfy bol premenený na Panthéon , kde sa pochovávajú veľkí francúzski myslitelia a umelci.
Genovéva, panna
Svätá
Sviatok: 3. január
* okolo 422 Nanterre, Francúzsko
† 3. január 502 (?) Paríž, Francúzsko
Atribúty: svieca, anjel a diabol, kľúče od Paríža
Patrónka mesta Paríž; žien, pastierov, vinohradníkov, voskárov, klobučníkov; pri očných chorobách, horúčke, kiahniach, malomocenstve; pri more, suchu, vojne
Hlavným prameňom životopisu sv. Genovévy je Život Genovévy, ktorý si zasluhuje pozornosť historikov, ale zároveň nás vyzýva k opatrnosti pri posudzovaní udalostí z jej života, lebo starí životopisci ich zvyčajne používali na výchovu a povzbudenie ľudí.
Podľa tohto spisu sa Genovéva narodila okolo r. 422 v dedine Nanterre asi desať kilometrov od Paríža ako dcéra roľníka Severa a jeho manželky Geroncie. V r. 429 sv. Germán, biskup z Auxerre, legát pápeža sv. Celestína I. (422-432) a sv. Lupus, biskup z Troyes, cestovali do Anglicka, aby tam bránili vieru proti bludom pelagiánov. Cestou sa zastavili aj v Nanterre. Biskup Germán si všimol šesťročnú Genovévu, ktorej z tváre žiarila nevinnosť a láska, zavolal si ju i jej rodičov a povedal im: „Blahoželám vám k tejto dcérke! Vychovajte ju pre Boha. Pán ju vyvolil k svätosti a k posväteniu iných!“ Na druhý deň ju zasa povolal, vzal ju do kostola a dal jej na pamiatku medený peniaz s obrazom Ukrižovaného. Zavesil jej ho okolo krku a napomenul ju, aby ho vždy nosila z lásky k Ukrižovanému. Od toho času sa Genovéva považovala za zasvätenú Pánovi.
Ako pätnásťročná sa definitívne zasvätila Pánovi, keď s dvoma priateľkami zložila sľub panenskej čistoty do rúk parížskeho biskupa Vilicusa. Treba pripomenúť, že vtedy tieto Bohu zasvätené panny neboli mníškami, iba po prijatí závoja nosili odlišné šaty, ale naďalej zostávali žiť vo svojich rodinách.
Po smrti rodičov odišla bývať do Paríža ku svojej krstnej matke. A hoci ju veľmi trápila reuma, pre ktorú mnoho ráz s veľkými bolesťami dlho ležala a nemohla sa ani pohnúť, predsa viedla veľmi prísny život, aký viedli kedysi pustovníci na púšti: jedávala iba dva razy do týždňa, vo štvrtok a v nedeľu, a to iba chlieb a vodu. Zo soboty na nedeľu celú noc prebdela, vôbec nespala. Od sviatku Zjavenia Pána, čiže Troch Kráľov, až do Zeleného štvrtka neopustila svoju izbičku, ale v utiahnutosti sa venovala iba Bohu.
Od r. 451 nachádzame Genovévu zahrúženú do veľkých verejných problémov. Atila, kráľ Hunov, sa sám nazýval Božím bičom, po spustošení pol Európy prešiel cez rieku Rýn a na čele šesť až sedemstotisícovej armády barbarov vtrhol do Galie ako lavína. Francúzsko vtedy verilo, že nastáva koniec sveta. Po páde mnohých miest bol ohrozený aj Paríž. Všetci prestrašene utekali, snažiac sa zachrániť svoje veci, ktoré viezli na vozoch. Útekom sa však vlasť nezachraňuje! Vtedy zasiahla Genovéva. Vyhlásila, že ak sa ľudia polepšia a budú robiť pokánie, nemusia sa báť žiadneho trestu, nech zostanú tam, kde sú, lebo „Boží bič“ sa neodváži ani len priblížiť k mestu.
Druhý raz zachránila Paríž, keď pohanský kráľ Frankov Childerik obsadil Paríž a zúril tam veľký hlad. Vtedy sa odvážne spustila po rieke Seine a po rieke Aube až k mestu Arcia sur Aube. Vo všetkých pobrežných dedinách dojímavými slovami opisovala hlad parížskeho ľudu a prosila ich o pomoc. Vrátila sa domov so siedmimi loďami potravín.
Pre toto všetko neslobodno zabudnúť na jej činnosť čisto náboženskú. Nad hrobom sv. Dionýza vystavala kostol, z ktorého časom vznikol benediktínsky kláštor Saint Denis. Vykonala aj púť do mesta Tours na hrob sv. Martina, biskupa.
Zomrela 3. januára 500-502. Hneď po jej smrti nad jej hrobom postavili drevenú kaplnku, neskôr na tom mieste kráľ Chlodovik vybudoval chrám sv. apoštolov, v ktorom mali pochovať aj jeho. Tento chrám neskôr pomenovali chrámom sv. Genovévy.
Jej telesné pozostatky za francúzskej revolúcie 21. novembra 1793 zneuctili a svätokrádežne spálili na námestí della Gréve a popol hodili do rieky Seiny. Drahocenné veci z hrobu vykradli. V súčasnosti je však jej úcta vo Francúzsku veľmi rozšírená.
sv. Jenovefa Parížska
Genovefa, panna v Galii
3. januára, pripomienka
Postavení:
dať
Úmrtí:
asi 500
Patron:
mesta Paríža
Atribúty:
sviece a vedľa nej malý diablik, ktorý ju zháša, anjel, pohár či nádoba, z ktorej napojila robotníkov pri stavbe kostola, prípadne mech, ovocie, vreteno, kniha; zobrazovaná býva tiež ako pastierka
V 15 rokoch zložila sľub panenstva a žila v kajúcnosti v Paríži u svojej krstnej mamy. Od 15 do 50 rokov jedla iba 2x týždenne, a to jačmenný chlieb s medom. Noc zo soboty na nedeľu vždy prebdela na modlitbách. Ochorela a mávala videnie, pre ktoré okolo nej vznikalo plno ohovárania. Tých ju zbavil, pri návšteve Paríža, sv. biskup German. Jenovefa sa uzdravila, získala vážnosť a slovom i príkladom šírila zbožnosť a lásku ku Kristovi. Keď s veľkým vojskom surový kráľ Hunov Attila zamieril na Paríž, Lenovo vyšla zo svojej samoty, zvolala ženy a na jej výzvu sa spoločne modlili, postili a robili pokánie. Mužom dohovorila, aby zostali v meste, a vďaka nej boli obyvatelia Paríža zachránení. Za obliehanie Paríža Chlodvíkom I. zachránila mesto druhýkrát, tentoraz od hladu, keď sa po Seine vrátila s 11 loďami obilia, ktoré na svojej záchrannej výprave vyprosila. Mnohým väzňom vyprosila slobodu a skutky milosrdenstva konala aj mimo Paríža. Je o nej napísané, že uzdravovala chorých, chudobných sa ujímala proti utláčateľom, zabraňovala násiliu a stavala hrádze mravnej skazenosti.
V jednom jej životopise je menovaných 12 cností, ktoré si pre boj so zlom zvolila za svoje spoločníčky, a to: vieru, múdrosť, zdržanlivosť, trpezlivosť, veľkodušnosť, odvahu, prostotu, nevinnosť, mierumilovnosť, prísnosť k sebe, mravnú čistotu a pravdu. Je to aj dobrý návod pre nás.
Vyobrazuje sa so sviecou v ruke, lebo tá je symbolom obete, horí a zhorí v službe druhým. K jej svieci sa spája aj legenda, podľa ktorej jej bola v ruke rozsvietená anjelom. Svojím vstávaním k modlitbe za hriešne mesto dáva aktuálny príklad.
SV. GENOVÉVA
panna
(422? - 500?)
Je to francúzska svätica (Sainte Geneviéve). Narodila sa okolo roku 422 v obci Nanterre pri Paríži. Údajne už v šiestom roku života ju zasvätil Bohu biskup Germanus (franc. Germain) z Auxerre, keď ako legát pápeža Celestína šiel bojovať proti bludu pelagianizmu do Anglicka. Toto zasvätenie potvrdil o deväť rokov neskôr biskup Vilicus a zaradil 15-ročnú Genovévu do stavu kresťanských panien. Tie nosili závoj podobný rehoľnému, ale žili v dome svojich rodičov.
Mladej Bohu zasvätenej deve čoskoro zomreli obidvaja rodičia. Vtedy sa presťahovala do Paríža k žene, ktorá jej nahrádzala matku. Životopisci hovoria, že tam viedla veľmi prísny, takmer pustovnícky život. Riadne jedla iba vo štvrtok a v nedeľu; v období veľkého pôstu ostávala uzavretá vo svojej izbe.
Po r. 451 Genovéva zasiahla do viacerých vážnych udalostí, ktoré sa odohrávali v Paríži a na jeho okolí. V zachovaných životopisoch sa o nej hovorí ako o záchrankyni Paríža pred Hunmi, ktorých viedol neporaziteľný Atila a ktorí prišli v r. 451 až k Parížu. Parížania chceli opustiť mesto, ale Genovéva ich presvedčila, aby ostali a modlili sa; mestu sa nič nestane. Ženy poslúchli, ale medzi mužmi jej mnohí neverili a chceli ju utopiť v rieke. Iba autorita biskupa Germana ju zachránila.
Huni naozaj nevkročili do mesta. Odvtedy si Parížania začali vážiť Genovévu ako Bohom omilostnenú ochrankyňu.
Parížska pustovníčka vedela krotiť aj tvrdého franského kráľa Childericha. Na jej príhovor prepustil väzňov, ktorých chcel popraviť. A keď blokoval zásobovanie Paríža, Genovéva sa vypravila na člne proti prúdu rieky Seiny a Aube a z tamojšieho kraja získala obilie pre hladujúce mesto.
Po Childerichovej smrti (r. 481) Genovéva udržiavala dobré styky aj s jeho synom a nástupcom Chlodvikom. Viackrát uňho dosiahla milosť pre odsúdencov na smrť.
Zomrela 3. januára niekedy v rokoch 500-502. Mala približne 80 rokov. Nad jej hrobom postavili najprv drevenú kaplnku. Ale kráľ Chlodvik nahradil kaplnku kostolom zasväteným dvanástim apoštolom. V 12. stor. tento kostol zväčšili a zasvätili ho sv. Genovéve, ktorá sa stala obľúbenou francúzskou sväticou. Uctievali ju ako patrónku pastierov, vinohradníkov, žien a osobitne ako ochrankyňu Paríža.
K duchovnému dedičstvu sv. Genovévy sa hlásila v 17. stor. mužská rehoľa - vetva augustiniánskych kanonikov, ktorí sa pripojili k reforme opátstva sv. Genovévy v Paríži. K nim sa v r. 1646 pridala kongregácia "Val-des-Écoliers".
Spomenutá mužská rehoľná spoločnosť postavila v rokoch 1759-1790 vedľa starého kostola sv. Genovévy nový. Ale niekoľko mesiacov po jeho dokončení (4. 4. 1791) ho zabrali revolucionári, ktorí z neho urobili "Panteón"', mauzóleum, pohrebisko významných francúzskych osobností. Po prechode revolučného a napoleónskeho obdobia slávny maliar Puvis de Chavannes ozdobil steny Panteónu maľbami, ktoré znázorňujú výjavy zo života sv. Genovévy.
Revolucionári išli v nenávisti k Cirkvi a k obľúbenej svätici tak ďaleko, že 21. nov. 1793 verejne spálili telesné pozostatky tejto parížskej patrónky.
Svätá Genovefa
Svatá Jenovéfa /GENOVEVA,Genovefa 421-512/ patrónka Paríža/-sviatok 3.január
/Ženeviv/
Veľká francúzska svätica,ktorá zachránila mesto Paríž r.451 pred plienením vojskami divokého,krutého hunského kráľa Attilu
Svatá
Jenovéfa
421
Miesto narodenia
Nanterre , Francúzsko
Dátum úmrtia 512 Miesto úmrtia
Paríž Paříž – Wikipedie Francúzsko Sviatok 3. január Miesto pochovania Kostol Saint-Étienne-du-Mont , Paríž Uctievaná cirkvami rímskokatolícka cirkev a Cirkev Výr. Lenovéfy (dnes Panthéon ) Atribúty sviece, pohár, mech, ovocie, vreteno, kniha Patrónkou Paríža , biskupstvo Nanterre ,
Horlivou trpezlivosťou Jenovéfy, čo zaplašilo poslednú stopu podozrenia. Svetici potom ohnivými slovami obhájil pred všetkým ľudom. Jej utrpenie, telesné i duševné, bola prípravou pre budúcu úlohu svätej panny na záchranu národa i mesta. Roku 451 zaplavil surový kráľ pohanských Hunov Attila svojim vojskom Francúzsku a blížil sa k Parížu. Ľud sa chvel hrôzou, lebo kam prišli Hunovia, tam lúpili, pálili a vraždili. Celý Paríž bol zdesený. Obyvatelia sa uzniesli, že opustia mesto a utečú do oblastí, ktoré by boli pred vpádom nepriateľov bezpečnejšie. Tú vyšla Jenoféfa zo svojej kláštornej samoty a zvolala parížske ženy. Vyzvala ich, aby sa vrúcne modlili, postili a robili pokánie, aby Pán Boh odvrátil od mesta nešťastie. Ženy poslúchli. Tiež mužom dohovárala, aby neopúšťali mesto, pretože budú spustošené práve tie kraje, do ktorých chcú utiecť, ale Paríž že bude Spasiteľovou milosťou zachránený. Skutočne sa stalo, ako svätá panna predpovedala. Attila sa zastavil pred Parížom a hnal sa iným smerom. Neskôr bol v bitke porazený. Obyvatelia mesta spoznali, že ich Jenoféfa svojou modlitbou a radou zachránila od skazy a veľmi si ju vážili. Veľkú úctu mal k svätej panne kráľ Childerich, a hoci bol pohan, na jej príhovor daroval život niekoľkým odsúdencom na smrť. Raz však nechcel dať odsúdencom v žiadnom prípade milosť. Aby za nich neprišla Jenovofa prosiť, dal zamknúť bránu, ktorou svätá panna prichádzala na popravisko. Len čo to Lenovofa počula, ponáhľala sa, aby opäť prosila kráľa o milosť pre úbohých hriešnikov. Prišla k uzamknutej bráne, ale tá sa k údivu všetkých prítomných ihneď sama otvorila. Prosila u kráľa za odsúdenca tak vrúcne, že sa aj tentoraz obmäkčil a daroval im život. Legenda rozpráva, že raz v noci, keď išla svätica do kostola na nočné hodinky, a slúžka jej svietila, zhasla svieca. Akonáhle Jenovofa vzala sviecu do ruky, zase vzplanula, rozsvietená anjelskou rukou. Svätica sa preto zobrazuje so sviecou v ruke. Sviečka je symbol obete, horí a zhorí v službe pre druhých. Je to symbol našej svätice, ktorá sa po celej noci modlila za hriešne veľkomesto. (Jej pamiatka sa oslavuje 3. januára.)
Legendárny život
Svätá Jenovéfa sa narodila roku 421 v Nanterre pri Paríži . Jej rodičia mali ešte rímske mená: Severus a Gerontia ; Jenovefa je už meno franskej. V pätnástich rokoch zložila pred parížskym biskupom sľub panenskej čistoty. Keď jej zomreli rodičia, presťahovala sa natrvalo do Paríža . Žila veľmi skromne; až do svojho veku jedla napríklad len jačmenný chlieb a med. Keď roku 451 hunský kráľ Attila ohrozoval Paríž, zvolala vraj Jenovéfa parížskej ženy a vyzvala ich k modlitbám ak postu. Mala videnie, že jedine tak mesto bude zachránené. Attila sa skutočne Parížovi vyhol a jej obyvatelia tak Jenovéfu začali uctievať ako sväticu.
Pri obliehaní mesta franským kráľom Childerichom nastal hladomor . Genovefa sa vydala na člne po Seine a všade prosila vidiecky ľud o pomoc. Vrátila sa s jedenástimi loďami naplnenými obilím. Na predmestí Paríža dala postaviť ku cti sv. Denisa kaplnku, okolo ktorej počas rokov vznikol slávny kláštor Saint-Denis . Zbožný ľud jej preukazoval až do pokročilého veku mimoriadnu úctu.
Smrť a kanonizácia
Zázrak uzdravenia chorých na more; kostol sv. Rocha v Paríži
Zomrela v roku 502 alebo 512 (podľa prameňov) a bola pochovaná v kostole sv. Petra a Pavla, premenovanom potom na chrám sv. Lenovéfy . V okolí bolo postavené benediktínske opátstvo . V chráme bola uchovaná skrinka, zhotovená sv. Eligiem (od roku 640 biskup v Noyone ) s ostatkami svätice. Tento chrám bol v 9. storočí pobúraný Normanmi av 12. storočí obnovený.
Roku 1130 vyčíňal v Paríži mor a vtedy boli nesené v prosebnom sprievode pozostatky sv. Lenovéfy do hlavného chrámu. Zázrakom sa vtedy uzdravilo mnoho ľudí, a preto pápež Inocent II. nariadil, aby pamiatka sv. Lenovéfy bola každoročne oslavovaná.
Roku 1791 boli pozostatky tejto patrónky Paríža neveriacimi spálené za Veľkej francúzskej revolúcie . Chrám sv. Lenovéfy bol premenený na Panthéon , kde sa pochovávajú veľkí francúzski myslitelia a umelci.
sv. Jenovéfa Parížska
Genovefa, virgo in Gallia
3. januára, sviatok
Postavenie:
panna
Úmrtie:
asi 500
Patrón:
mesta Paríža
Atribúty:
sviece a vedľa nej malý diablik, ktorý ju zháša, anjel, pohár či nádoba, z ktorej napojila robotníkov pri stavbe kostola prípadne mach, ovocie, vreteno, kniha; zobrazovaná býva tiež ako pastierka
ŽIVOTOPIS
V 15 rokoch zložila sľub panenstva a žila v kajúcnosti v Paríži u svojej krstnej mamy. Od 15 do 50 rokov jedla iba 2x týždenne, a to jačmenný chlieb s medom. Noc zo soboty na nedeľu vždy prebdela na modlitbách. Ochorela a mávala videnie, pre ktoré okolo nej vznikalo plno ohovárania. Tých ju zbavil, pri návšteve Paríža, sv. biskup German. Lenovofa sa uzdravila, získala vážnosť a slovom i príkladom šírila zbožnosť a lásku ku Kristovi. Keď s veľkým vojskom surový kráľ Hunov Attila zamieril na Paríž, Lenovo vyšla zo svojej samoty, zvolala ženy a na jej výzvu sa spoločne modlili, postili a robili pokánie. Mužom dohovorila, aby zostali v meste, a vďaka nej boli obyvatelia Paríža zachránení. Za obliehanie Paríža Chlodvíkom I. zachránila mesto druhýkrát, tentoraz od hladu, keď sa po Seine vrátila s 11 loďami obilia, ktoré na svojej záchrannej výprave vyprosila. Mnohým väzňom vyprosila slobodu a skutky milosrdenstva konala aj mimo Paríža. Je o nej napísané, že uzdravovala chorých, chudobných sa ujímala proti utláčateľom, zabraňovala násiliu a stavala hrádze mravnej skazenosti.
V jednom jej životopise je menovaných 12 cností, ktoré si pre boj so zlom zvolila za svoje spoločníčky, a to: vieru, múdrosť, zdržanlivosť, trpezlivosť, veľkodušnosť, odvahu, prostotu, nevinnosť, mierumilovnosť, prísnosť k sebe, mravnú čistotu a pravdu. Je to aj dobrý návod pre nás.
Vyobrazuje sa so sviecou v ruke, lebo tá je symbolom obete, horí a zhorí v službe druhým. K jej svieci sa spája aj legenda, podľa ktorej jej bola v ruke rozsvietená anjelom. Svojím vstávaním k modlitbe za hriešne mesto dáva aktuálny príklad.
Svätá Jenovefa (tiež Jenofa , po francúzsky : Sainte Geneviève , po latinsky : Sancta Genovefa, Genoveva ; cca 419/422 nl – 502/512 nl) je v rímskokatolíckej a ortodoxnej tradícii patrónka Parí. Jej sviatok pripadá na 3. januára.
Svätá
Lenovofa
Genevieve
421
Miesto narodenia
Nanterre , Francúzsko
Dátum úmrtia 512 Miesto úmrtia
Paríž Wikiwand - Paříž Francúzsko Sviatok 3. január Miesto pochovania Kostol Saint-Étienne-du-Mont , Paríž Uctievaná cirkvami rímskokatolícka cirkev a Cirkev Výr. Lenovéfy (dnes Panthéon ) Atribúty sviece, pohár, mech, ovocie, vreteno, kniha Patrónkou Paríža , biskupstvo Nanterre, francúzskeho žandárstva Svätá Jenovéfa sa narodila v Nanterre aa po stretnutí s Germanom z Auxerre a Lupusom z Troyes Lutetia ) a zasvätila sa kresťanskému životu. V roku 451 viedla „modlitebný maratón“, o ktorom sa hovorilo, že zachránil Paríž tým, že odklonil Attilových Hunov od mesta. Keď germánsky kráľ Childerich I. obliehal mesto v roku 464, svätá Jenovéfa fungovala ako prostredníčka medzi mestom a jeho obliehateľmi, zbierala jedlo a presvedčila Childericha, aby prepustil svojich zajatcov. Legendárny život Svätá Jenovéfa sa narodila roku 421 v Nanterre pri Paríži . Jej rodičia mali ešte rímske mená: Severus a Gerontia ; Lenovofa je už meno franskej. V pätnástich rokoch zložila pred parížskym biskupom sľub panenskej čistoty. Keď jej zomreli rodičia, presťahovala sa natrvalo do Paríža . Žila veľmi skromne; až do svojho veku jedla napríklad len jačmenný chlieb a med. Keď roku 451 húnsky kráľ Attila ohrozoval Paríž, zvolala Jenovéfa parížskej ženy a vyzvala ich k modlitbám ak postu. Mala videnie, že jedine tak mesto bude zachránené. Attila sa skutočne Parížovi vyhol a jej obyvatelia tak Jenovéfu začali uctievať ako sväticu. Pri obliehaní mesta franským kráľom Childerichom nastal hladomor . Jenovefa sa vydala na člne po Seine a všade prosila vidiecky ľud o pomoc. Vrátila sa s jedenástimi loďami naplnenými obilím. Na predmestí Paríža dala postaviť ku cti sv. Denisa kaplnku, okolo ktorej počas rokov vznikol slávny kláštor Saint-Denis . Zbožný ľud jej preukazoval až do pokročilého veku mimoriadnu úctu. Jenovéfa z Paríža Svätá Jenovéfa 422,
Chrám sv.Gennovefy v Paríži-1500 rokov
Život
Narodila sa v mestysi Nanterre neďaleko Paríža zámožným rodičom Severovi a Geroncii r. 422. Keď v r. 429 krajom cestoval biskup sv. German , zavítal do Naterre. Pri prechádzaní špalierom veriacich sa náhle zastavil pri Jenovéfe. Rodičom povedal: „Vychovávajte ju pre Boha. On si ju vyvolil, aby skrze ňu došli mnohí svätosti.“ A odviedol ju do kostola, kde ju požehnal a opýtal sa, či je ochotná sa zasvätiť nadosmrti Bohu. Keď odpovedala kladne, dal jej na krk medený peniaz s vyobrazením Ukrižovaného. „Nos ho namiesto šperkov.“
V pätnástich zložila pred parížskym biskupom verejne sľub panenstva . Spávala na holej zemi, jedla dvakrát týždenne, a to ešte len chlieb s medom, prípadne varené bôby, v poste neopustila svoju izbičku.
Po smrti rodičov sa nasťahovala k svojej krstnej sile. Ťažko ochorela, prakticky sa nemohla ani pohnúť. Úplná paralýza však bola kompenzovaná mystickými stavmi. Ľudí ju však mali za pomätenú. Až zásah sv. Germana, opäť prechádzajúceho krajom, ich ohováraním urobila prietrž.
Keď sa uzdravila, začala svojím príkladným životom svedčiť o Kristovi. Keď sa potom k Parížu prihnal Attila , nabádal vystrašených Parížanov k dôvere v Boha ak pokániu: „Neutekajte, zostaňte, modlite sa a čiňte pokánie!“ vyzývala vystrašených spoluobčanov. „Dôverujte Pánovi, On jediný nás dokáže zachrániť – a tiež zachráni. Len Mu dôverujte a čiňte pokánie!“ V zistenej atmosfére jej začalo ísť o krk, lenže tretíkrát do jej života v tom čase už zasiahol sv. German - cez svojho arcijáhna. A stal sa zázrak – Attila sa Parížovi vyhol a čoskoro bol v najkrvavejšej bitke v dejinách porazený na Katalaunských poliach .
Lenovofa sa stala slávnou. Zostala ale pokorná, zbožná, cudná. Keď francúzsky kráľ Chlodvík I. mesto obliehal, vyrazila novodobá Júdit tajne z mesta, aby v kraji Champagne zohnala nejaké zásoby. Po Seine potom priplávala s jedenástimi plne naloženými loďami. Posilnení obrancovia svoje mesto uhájili, takže Chlodvík bol nútený odtiahnuť. Ale Jenoféfa ho nechcela pustiť len tak – najprv ho rovnako ako kedysi jeho otca Childericha prinútila prepustiť rukojemníkov a potom začala v radoch jeho ľudí evanjelizačnú činnosť.
V tom čase už bola najslávnejšou ženou v Galii. Jej milosrdnými skutkami boli osobne zasiahnutí ľudia aj v Orleanse , Troyes , Laone či Tours . V Paríži vybudovala minisvätyňku ku cti sv. Diviša , z ktorej neskôr vyrástla dnešná katedrála Saint Denis . Nielen plebs , ale aj šľachta, králi či biskupi sa jej vnucovali do priazne, žiadali ju o modlitbu a posielali jej darčeky. Sv. Šimon Stylita , ktorý strávil bezmála 40 rokov na stĺpe v predalekej Sýrii, ju pozdravoval po galských kupcoch. Keď prichádzala do nejakého mesta, vítali ju ľudia tak, že by jej závideli aj králi. Mala dar proroctva a uzdravovania. Mnoho ľudí vyliečila „obyčajným“ znamením kríža a pomazaním svätým olejom. Ujímala sa chudobných a utláčaných, brojila proti nespravodlivosti a roztopašnosti.
Zomrela 3. januára 500 (Niekedy sa uvádza rok 502. ). Keď r. 1130 vyčíňal v Paríži mor, konalo sa ulicami procesií s jej pozostatkami. Mor potom čoskoro skončil.
Je patrónkou Paríža, žien, pastierov, vyzýva sa proti vojne, moru, očným chorobám a suchu. Býva vyobrazovaná ako pastierka alebo panna s anjelom, so sviečkou v ruke ako symbolom obete a služby druhým.
Svätá Jenoféfa. Narodila sa roku 422 v Nanterre. Od detstva bola horlivou kresťankou. Keď jej zomreli rodičia, odišla do Paríža, kde pokračovala v neustálom hlásaní kresťanskej lásky, viery a nabádala k modleniu. Ďalej potom neúnavne konala dobročinné skutky. Ľudu v okolí tým pomerne dosť liezla na nervy a úprimne povedané – mali ju za cvoka.
Radikálne zmenili názor, keď sa blížil Attila so svojimi hunskými hordami. Lenovofa mala videnie s námetom, ako sa z prekérnej situácie dostať. Zvolala parížske ženy, s ktorými sa tak usilovne modlila a postila, že obávaný Bič Boží Paríž obišiel a vydal sa na Orléans.
A razom bola Jenoféfa celebritou. Takže, keď Paríž obliehal franský kráľ Chlodvík I., nebol pre ňu problém vyprosiť u vidieckeho ľudu, kam sa sama vydala na člne po Seine, jedenásť lodí plne naložených obilím.
Keďže bola veľkou ctiteľkou sv. Diviša -Dionýza,Denisa(to je ten, čo si nosí v podpazuší vlastnú hlavu), založila mu kaplnku. A nad ňou po storočiach vyrástol slávny chrám Saint-Denis.
Lenovéfa zomrela - na tú dobu - vo veľmi požehnanom veku dňa 3. januára roku 502 alebo 512. Pochovaná bola v kostole sv. Petra a Pavla, ktorý bol neskôr zmenený na chrám sv. Lenovéfy/Geneviève.
Keď roku 1130 kosil obyvateľov Paríža mor, boli ostatky Geneviève v prosebnom zúfalstve nesené mestom. Ako zázrakom sa začali ľudia uzdravovať a mor ustúpil. A tak pápež Inocent II. nariadil, aby bola pamiatka sv. Lenovéfy každoročne oslavovaná. Tak sa aj stalo.
Po stovkách rokov ale prišla francúzska revolúcia a bolo po vďačnosti. A tak bol roku 1791 chrám sv. Lenovéfy zničený a jej ostatky spálené. Namiesto posledného odpočinku patrónky Paríža bolo prestavané. Na Panthéon. Áno, to sú konce...
Do zabudnutia ale neupadla. Aj vo víre ďalších historických udalostí jej zostal parížsky ľud vďačný. To málo, čo zostalo z jej pozostatkov, bolo uložených spolu s pozostatkami pôvodného sarkofágu do sklenenej rakvy v kostole St. Etienne-du-Mont. Kúsok od Panthéonu. Jenovéfa má tiež nádhernú sochu v Notre-Dame av Panthéone samom, ktorý bol vlastne jej skazou, môžete vidieť nástenné maľby so scénami z jej života.
Sv. Jenovéfa je tiež patrónkou žien, pastierov, vinárov, klobučníkov, proti vojne, suchu, moru, horúčke a očným chorobám. Býva zobrazovaná ako panna s anjelom, pastierka, s dvoma kľúčmi alebo so sviečkou, ktorou sa jej pokúša zhasiť malý diablik.
Francúzska Geneviève, česká Jenovéfa, moravská Jenůfa. Svätica, ktorý zvíťazila nad nevďakom ...