Prečo nie je možná spása mimo Katolícku Cirkev? Biblický rozbor s učením Cirkvi
Pozrieme sa na tému, ktorá je napadaná všetkými mimokatolíckymi združeniami, počnúc pravoslávnymi končiac protestantmi či jehovistami. (Poznámka - dnes žiaľ aj vlastnou Cirkvou, zvlášť jej vrcholom). Ide o spásu pričom katolícka Cirkev vlastní dogmu (učenie z Ducha Svätého), ktorá hovorí - mimo Cirkev katolícku nie je možná spása. Je to odvážne učenie, odvážna viera, ale správna viera. S touto dogmou majú samozrejme problémy všetci nekatolíci, no aj katolíci sú na tom podobne, pretože duch tohto sveta, zvlášť posledných rokov ekumenizmu a spájanie sa náboženstiev,zasial v mysliach ľudí falošné myšlienky, že je jedno v koho, alebo ako človek verí, príde aj tak ku spáse. My sa pozrime na tento problém očami Písma Svätého, toho Písma, na ktoré sa tak radi protestanti obracajú, ako na jediný zdroj pravdy.
V prvom rade nám Písmo hovorí, že spasenie je z viery a v podstate na toto sa postavil Luther, čím odvrhol Cirkev. Slovo viera je však oveľa hlbšie, ako povedať jednoducho - ja verím, ja som spasený. Svätý Pavol keď vyučoval vieru, nikdy ju nezjavuje celú. Protestanti sa radi obracajú na žalárnika, ktorý chcel byť spasený a tak sa pýta Pavla, čo má robiť. Pavol mu odpovedá, aby uveril v Krista Pána a bude spasený nielen on, ale aj celý jeho dom. Ak by sme to chápali iba takto, v podstate by sme nepotrebovali Cirkev. Ale Pavol aj ostatní kresťania vchádzajú do domu žalárnika a vykladajú mu učenie Cirkvi: A zvestovali Pánovo slovo jemu aj všetkým, čo boli v jeho dome. Sk 16:32
A tu je problém pre všetkých nekatolíkov - oni nevedia aké učenie im Pavol zvestoval. Cirkev totižto od počiatku vlastnila učenie ktoré nebolo zapísané. Zapísané učenie bolo v Písme Starého zákona, tiež neskôr sa napísali evanjeliá, skutky apoštolov a listy. Ale nikde v týchto dokumentoch sa neobjavuje učenie Svätého Pavla vcelku aj s tajným učením (mystagógiou). Pavol iba píše, že kresťania majú všetko zachovávať čo ich učil slovom a písmom (písomnú časť poznáme z listov, ale ústnu časť viery Cirkev učila až katechumenov, ktorí sa chceli dať pokrstiť).
A práve ústne podanie viery je dôležité na pochopenie celej viery a Pavol tajomne k tomu hovorí, že kto by učil iné učenie, kto by inak predával vieru ktorú zvestoval, nech je prekliaty.
Keď Pavol príde do Jeruzalema medzi učeníkov a vykladá im vieru danú mu od nášho Pána Ježiša Krista, oni súhlasne prikyvujú pretože je to tá istá viera ako ju poznajú oni. Čo je to za vieru? Je to iba viera - uver a budeš spasený? Toto je zaiste počiatkom viery, ale to je iba mliečny pokrm, tuhý pokrm prichádza až zjavením viery vcelku. Až viera vcelku dáva kresťanom silu a moc Ducha Svätého, nasledovanie Krista v plnosti, až po mučenícku smrť.
Keď Pavol prišiel do domu Lýdie ktorá sa obrátila, vykladá jej veľmi dlho celú vieru - kompletné učenie Cirkvi a ona sa dá pokrstiť. Pavol inde, kde vypadne chlapec z okna v skutkoch apoštolských, vykladá celú noc vieru. Čo je to tá sila, sila viery, ktorú Pavol zvestuje po celú noc? Keby to nebolo tajné, Pavol by celý výklad viery vyjavil v jednom komplexnom liste, ale jeho listy sú skôr dané už pre pokročilých kresťanov, ktorí vieru majú, ovládajú ju, zachovávajú ju a Pavol ich leští do jasotu svojimi povzbudzujúcimi listami. Azda najviac Pavol otvára mystagógiu (tajného učenia) Cirkvi v liste Rimanom, kde zjavuje mnohé prvky viery. Ale Cirkev vieru v počiatkoch nezjavovala v plnosti svetu, ale iba tým, ktorí sa túžili stať kresťanmi a toto sa zachovalo dlhé desaťročia, ba až storočia.
Ešte aj Augustín má dve smernice pre výuku viery - prvá je pre tých ktorí uverili. Postupne im zjavuje tajomstvo viery a keď pristupujú ku krstu, sú v jej plnosti. V prvej fáze sa hovorí o uverení v Krista Pána (mliečny pokrm). Keď apoštoli, alebo neskôr duchovný či biskup videli že človek je zaujatý vierou a chce sa stať kresťanom, až potom nastupuje druhá fáza - výklad tajného učenia Cirkvi.
Už taká Eucharistia je tajomstvo, ktoré nikto okrem Cirkvi nekoná správne a nerozumie mu v plnosti. Za Nera sa hovorilo o kresťanoch ako o sekte, ktorá sa živí telom svojho Majstra a pije Jeho krv. Tak sa šírili bludy že na ich seansách sa dejú temné veci čo nebola pravda. Práve tieto historické nálezy dávajú poznať, ako veľmi tajné bolo učenie o Eucharistii až tak, že katechumeni - teda tí ktorí sa túžili stať kresťanmi - nemali prístup nielen k Svätému prijímaniu, oni boli dokonca vykázaní po skončení liturgie slova aby opustili zhromaždenie pred Eucharistiou, aby nemohli povedať čo sa tam deje. Ranní kresťania volili radšej smrť, akoby mali prezradiť tajomstvo Eucharistie. Nikto nesmel vedieť ako prebieha Eucharistia, ako vznikla, ako si ju Cirkev tajne chránila a darmo sa protestanti snažia z tých málo útržkov poskladať ako prebiehali služby Bohu a Eucharistia, nič podstatné sa nedočítajú. Svätý Pavol sa zmieňuje o tom iba okrajovo. Čo je teda to učenie ktoré je tak mocné, silné, tajné, nezapísané?
Dnes toto učenie poznáme zjavené, ale je to paradox, že dnes samotná Cirkev toto učenie zahalila nejasnosťami. Preto tak často prízvukujeme, že človek musí mať pravú vieru, inak nemá žiadnu vieru. Veď aj jehovisti veria v Krista Pána, mormóni, rôzne kadejaké podivné sekty - ale viera ktorá je predávaná od Apoštolov podnes, to určite nie je.
Cirkev
Súčasťou viery je Cirkev. Ak človek neverí v katolícku Cirkev (verím v jednu svätú apoštolskú katolícku Cirkev), ani sa nemusí namáhať pripodobňovať sa kresťanom. Už v tomto prvotnom bode je jeho viera falošná, pretože toto vyznanie uznala celá Cirkev na prvým konciloch. Prečo je Cirkev tak podstatná v spáse?
Náš Pán Ježiš Kristus hovorí o svojej Cirkvi ako o neveste, hovorí o nej ako svojom mystickom tele. Keď prenasleduje Šavol (ešte neobrátený Pavol) Cirkev, zastavuje ho Ježiš pri Damasku a pýta sa ho, prečo Jeho prenasleduje?! Nehovorí, prečo prenasleduješ MOJU Cirkev - nič také. Ježiš sa ho pýta - prečo prenasleduje JEHO samotného, pretože ON je CIRKEV! Keďže je hlavou Cirkvi neviditeľnou (pápež je viditeľnou hlavou), Cirkev je Jeho Svätým telom.
Aby protestanti toto nejako obišli, vymysleli teológiu, ktorá hovorí o tom, že Cirkev je stavba z duchovných kameňov - kresťanov, ktorí sú roztrúsení po celej zemi a Kristus je ich hlavou - a teraz pozor - ale táto Cirkev je tajná, je známa iba Kristovi a je jedno či duchovný kameň patrí k baptistom, alebo luteránom, alebo katolíkom - Cirkev nie je viditeľná, Cirkev je v podstate tajná a len Boh vie, kto do nej patrí podľa viery - každý kto verí v Syna Božieho, bude spasený.
Teda v preklade, neexistuje Cirkev viditeľná, ale Cirkev je neviditeľná organizácia tých ľudí, ktorí správne uverili v Ježiša Krista, je to neviditeľná stavba z duchovných kameňov, známa iba Bohu ktorý vie kto do nej patrí.
A toto celé odporuje Písmu svätému!
Ježiš Kristus totižto ustanovil nie neviditeľnú Cirkev, ale Cirkev viditeľnú, jasnú, hierarchickú, apoštolskú. Tu je prvý problém pre protestantov, pretože táto ich teológia je totálne bludná!
V prvom rade Ježiš vytvoril Cirkev hierarchickú. Už Zebedeovým synom hovorí, že nie je Jeho vecou kto bude sedieť po pravici Božej, ale je to predom dané. Je Boh Otec, Syn po pravici, dvanásť Apoštolov, Panna Mária, svätí, svätí kresťania, nebeské bytosti - kráľovstvo je vždy hierarchické a zvlášť to nebeské. Podľa vzoru nebeského ustanovil Kristus Pán hierarchickú Cirkev. On sám si vyvolil dvanástich, potom sedemdesiatich učeníkov.
A z tých dvanástich si zvolil Petra za hlavu Cirkvi. Petrovi dal v prvom rade primát - vedúcu úlohu, ale nielen to. Predaním kľúčov - tebe dám kľúče od kráľovstva nebeského - ustanovuje Petrov úrad. Už tu narazíme na problémy a dokonca medzi katolíkmi sa dá naraziť na to, že Kristus Pán ustanovuje Petra iba ako človeka a nie úrad čo je blud. Všetky predkoncilové apológie o tom jasne hovoria.
Takto totiž veria pravoslávni a majú pekne vytvorenú celú teológiu o tom, že Petrovou smrťou sa končí pápežstvo. Protestanti sa k tomu radi pridávajú, ale práve symbol kľúčov bol u Izraelitov podstatný, pretože aj malé dieťa vedelo že kľúče sú znakom funkcie, úradu. Preto hneď po Petrovej smrti nastupuje ďalší Peter do úradu, Kristom Pánom ustanoveného.
Tu je problém pravoslávia. Pravoslávie zachovalo vieru, ale odtrhlo sa od pápeža, teda od úradu ktorý ustanovil Kristus. Tým pádom opovrhli Kristom a Jeho nariadením a uvrhli na seba nevôľu nebies, napriek tomu že ich viera je v mnohom správna.
Ježiš Kristus však ide ďalej a hovorí: Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ Mt 16:19
Toto je poslanie Cirkvi. Čokoľvek Cirkev zviaže na zemi, bude tak zviazané aj v nebi a čokoľvek rozviaže na zemi, bude rozviazané v nebi. Cirkev tu dostáva pod Petrovým primátom obrovskú moc. Už nie je podstatná židovská rada, už dokonca neplatia ani staré židovské nariadenia - ale Boh dáva celú svoju moc Cirkvi a židom túto moc berie. Najlepšie to vidíme v skutkoch apoštolov, kde Cirkev úplne mení nezlomnú tradíciu obriezky! Pre žida bolo nemysliteľné, žeby sa niekto odvážil siahnuť na obriezku, ale Cirkev túto moc dostala a ruší obriezku pre pohanov! Celá stará zmluva sa točí okolo obriezky a Cirkev ju zavrhuje a nahrádza obriezkou srdca.
Taktiež je nemysliteľné pre žida, že by mohol jesť bravčové mäso, ale Cirkev ustanovuje pre pohanov, aby jedli na čo sú navyknutí okrem jedla obetované modlám. Kde berie Cirkev túto smelosť, že švihom jednej ruky ruší staré overené zákony Božie? Pavol o tom píše Timoteovi: Ale ak sa omeškám, aby si vedel, ako si máš počínať v Božom dome, ktorým je Cirkev živého Boha, stĺp a opora pravdy. 1Tim 3:15
Pavol tu hovorí o Cirkvi ako o dome Božom a táto Cirkev - dom Boží, je stĺp a opora pravdy! Tu sa ukazuje útržok z tajného učenia Apoštolov o ktorom bola reč hore, kde každý kresťan vedel, akú významnú funkciu Cirkev má, že je stĺpom pravdy. Nikde sa o tom Pavol viac nezmieňuje, tu iba odkrýva učenie, ktoré kresťania mali a nie je zapísané.
Kto neposlúcha Cirkev, nech je ako pohan, hovorí inde Svätý Pavol. Cirkev a Kristus je jedno a to isté, je to jednoliaty celok a preto nepočúvať Cirkev a stavať sa proti nej je to isté, ako sa stavať proti samotnému Kristovi. Pavol píše o takých ktorí hrešia, aby boli v Cirkvi napomenutí: Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik. Mt 18:17
Nikde tu nemôže byť ani len reči o akejsi neviditeľnej Cirkvi ktorú si vymysleli protestanti. Ide tu o Cirkev viditeľnú, s Petrom na čele a keď rozjímame nad tým, prečo má byť Petra na čele - aj dnešné podniky majú riaditeľa, inak sa podnik rozpadne. Hierarchia dáva trvácnu hodnotu spoločenstvám a ak by nebol Peter ako viditeľná hlava Cirkvi, katolícka Cirkev by časom zanikla alebo sa rozdrobila.
Ak si to porovnávame s pravoslávnou cirkvou, tá je rozdrobená, nemá jednu hlavu, jednu autoritu, a napriek tomu že vykonáva aspoň liturgiu ako tak jednotne - jednotlivé katechizmy v štátoch sa rôznia, učenie sa rôznia, vmiešavajú sa do cirkvi národné zvyky a každá oblasť je iného rázu. Ruské pravoslávie je úplne odlišné od balkánskeho i keď sú veci, na ktorých sa dokážu zhodnúť. Toto v katolíckej Cirkvi nebolo (dnes v dobe zmätku aj katolícka Cirkev je na tom zle - dočasne), keď Rím vydal nariadenie, celá Cirkev sa ním okamžite podriadila.
Taktiež nadnárodnosť Cirkvi dávala obrovskú silu. Encyklika pápežov platila rovnako v Európe ako v Južnej Amerike a katolíci sa hneď prispôsobili tejto encyklike a počúvli pápeža. Povedzme encykliky o manželstve, viere, liturgii. Pravoslávie nemá žiadnu moc a silu, pretože nie je nadnárodné v tom zmysle, že by existoval nejaký patriarchát ktorý keď zavelí, všetci v pravosláví počúvnu, v každom štáte. Taký patriarchát nie je a poslúchanie by bolo tiež problematické, stačí sa pozrieť dnes ako po sebe štekajú pravoslávni na Ukrajine a v Rusku.
Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi. Mt 18:18
Týmto príkazom náš Pán ustanovuje právomoc Cirkvi ako bolo spomenuté. Keď Cirkev ustanovila svätené vodu, prekrižovanie, povinné modlitby, liturgiu, ročné Cirkevné obdobie, celibát, sviatky svätých - je to jej výsadné právo. Ak povie protestant že všetky tieto veci nie sú v biblii, opovrhuje Kristovým nariadením, keď Cirkev je nielen opora pravdy, ale má aj moc zväzovať a rozväzovať a nebom to bude prijaté.
Cirkev je hierarchická od pápeža smerom dolu - má biskupov a diakonov. Protestanti niečo také nemajú, i keď niekto môže namietať, že luteráni majú biskupa - tu ide o svetskú hodnosť, do ktorej sa nejaký človek zvolí a keď skončí jeho obdobie, prestáva biskupom byť. Ale Písmo hovorí: Dávajte si pozor na seba a na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu Cirkev, ktorú si získal vlastnou krvou. Sk 20:28
Cirkev je preto Apoštolská, pretože Apoštoli vkladali ruky na hlavy biskupov a tí ustanovili ďalších biskupov a diakonov a takto vznikla Apoštolská postupnosť. Všetci dnešní kňazi a biskupi, sú v jednej línii od apoštolov, dostávajú pečať nebies presne tú istú, ako dostali prví vysvätení muži od Apoštolov.
Petrovi náš Pán zvlášť kladie na srdce, aby sa o Cirkev staral svedomito a poctivo. A toto nehovorí Kristus Pán iba Petrovi, ale každému ďalšiemu Petrovi v úrade, ktorý Kristus ustanovil. Preto to čo hovorí Petrovi, sa vzťahuje na každého ďalšieho pápeža a pápež si musí v prvom rade uvedomiť, že Ježiš Kristus pri jeho zvolení, mu toto kladie na srdce - Keď sa najedli, Ježiš sa opýtal Šimona Petra: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?“ Odpovedal mu: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje baránky.“ Opýtal sa ho aj druhý raz: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“ On mu odpovedal: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!“ Pýtal sa ho tretí raz: „Šimon, syn Jánov, máš ma rád?“ Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: „Máš ma rád?“, a povedal mu: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce! Jn 21:15-17
Sedem sviatostí
Ježiš Kristus ustanovuje cez Cirkev sedem sviatostí. Prvou je krst, kde náš Pán káže krstiť všetkých vodou v mene Trojjediného Boha Otca, i Syna, i Ducha Svätého.
Ďalšou sviatosťou je svätá spoveď. V starej zmluve platilo, že hriechy stačí vyznať Bohu priamo, ale novou zmluvou sa to mení. Kristus Pán tu dáva moc cez Cirkev odpúšťať alebo zadržovať hriechy keď hovorí: Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Jn 20:23
Všetci heretici sa vyhli spovedaniu a zostali stáť na starej zmluve.
Ďalšou Sviatosťou je Eucharistia. Ježiš Kristus na zelený štvrtok ustanovil Eucharistiu nekrvavú. Veď povedal - toto je Moje Telo, toto je Moja krv. Protestanti tvrdia, že nejde o Kristovo telo a tu to musíme stopnúť - ak nejde o Kristovo telo - potom Kristus klame keď hovorí jasne - toto JE MOJE TELO! A práve Eucharistia je stredom Cirkvi, pretože je v nej prítomný sám Ježiš a platia slová ktoré povedal - budem s Vami až do skončenia sveta. Kde? V Eucharistii.
Ježiš jasne hovorí v 6 kapitole Jána, že kto JE JEHO TELO, bude mať život večný, kto PIJE JEHO KRV, tiež. Protestanti sa to snažia vysvetliť iba v duchovnom merítku, i keď je pravda, že to má aj duchovný podtext, že človek musí veriť v Krista Pána, ale aj veriť v Jeho prítomnosť Eucharistickú. Aké strašné je rúhanie protestantov keď tvrdia, že Eucharistia je iba oplátka - ani netušia ako drsne Krista Pána urážajú.
Eucharistia bola tou najviac utajenou vecou medzi kresťanmi, bolo to tajomstvo tajomstiev a preto všetci heretici nepochopili hlboký význam Eucharistie. Ak sa pozrieme na Cirkev dnes, kde diabol chce z Eucharistie urobiť iba pripomienku ako ju majú protestanti, nedarí sa mu v tomto poli. Kristus zostáva s Cirkvou napriek temným silám a zmena sa nedeje.
Kvôli Eucharistii opustili učeníci nášho Pána. Pán totiž povedal, že kto nebude jesť jeho telo piť jeho krv, nemôže byť jeho učeníkom a vtedy ho mnohí opustili. Takto ho opustili protestanti ktoré hovoria to isté čo tí židia ktorí odišli - tvrdá je toto reč, kto to môže počúvať?
Ďalšou sviatosťou je birmovanie. Apoštoli vkladali ruky na kresťanov a oni prijali Ducha Svätého, čítame v skutkoch.
Sviatosť kňažstva o tom sme sa už zmieňovali - Cirkev je hierarchicky ustanovená. Každý človek ktorý sa zasvätil cez Cirkev Bohu, je Božím kňazom.
Sviatosť manželstva ustanovil sám Ježiš Kristus, manželstvo posvätil svojou prítomnosťou na svadbe v Káne Galilejskej. Pritom povedal, že muž má mať jednu ženu a žena jedného muža.
Pomazanie chorých vykonávali apoštoli, spomína to Jakub vo svojom liste: Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu. Jak 5:14-15
Zhrnutie
A teraz ak sme prešli týmito základnými pravdami a verte že je toho ešte viac, odpovedzte si teraz jasne - je možná spása mimo tejto Kristom Bohom ustanovenej Cirkvi?
Ak toto pripustíme, potom opovrhneme všetkým tým dokazovaním hore. Potom opovrhneme Kristom ktorý ustanovil Petra a jeho úrad, keď mu dal kľúče. Opovrhneme Cirkvou, ktorá je stĺpom a oporou pravdy! Opovrhneme Apoštolmi a ich ustanoveniami, opovrhneme sviatosťami, opovrhneme Eucharistiou a prakticky sa staneme tými, ktorí opustili Krista Pána a povedali že je to tvrdá reč, aby sme mali jesť jeho telo a piť jeho krv.
Ak povieme že protestanti môžu byť spasení v tej viere v akej zotrvávajú, sviatosti a hierarchia Cirkvi je v tom okamžiku nezmyselná, neplatná, smiešna. Lenže toto nie je nezmyselné Božiemu Slovu, na ktoré sa síce protestanti odvolávajú, ale verše ktoré sme tu spomenuli ohľadom Cirkvi a sviatostí, prehliadajú alebo prekrúcajú.
Tiež nepoznajú mystagógiu (tajné učenie) Cirkvi a preto čokoľvek konajú z viery, ich viera je nedostatočná, nejasná a slepá. Preto je ich na 40 000 rozdrobených hašteriacich sa siekt.
Ak toto poprú protestanti, dá sa to od nich čakať. Ale ak pochybujú o učení Cirkvi samotní katolíci, je to zlé znamenie ich viery. Nie je možná spása mimo katolíckej Cirkvi, pretože má plnosť poznania a plnosť vysluhovania sviatostí. Viera je prvotina, ale Pavol v nepísanom učení hovorí najviac o posväcovaní (o tvrdom pokrme) a bez sviatostí to jednoducho nejde. Človek totiž musí byť v stave milosti Božej, v stave milosti posväcujúcej - čo je tiež jedno z tajných učení Apoštolov a to žiaden protestant nemôže byť keďže nevykonal svätú spoveď, ľútosť nad hriechmi a neprijal Krista Kráľa v Eucharistii.
Preto sa Cirkev modlí za rozkolníkov a protestantov zvlášť, aby sa vrátili do Kristovho ovčinca, do jeho svätého tela bez ohľadu toho, či je dnes - alebo bola v minulosti - na tom Cirkev zle čo sa týka učenia a viery. Kristus Pán záverom hovorí, že brány pekla Cirkev nepremôžu, i keď sú obdobia kedy to tak vyzerá že by aj mohli.
Ak si katolík a máš pochybnosť o správnom učení svojej Cirkvi, či môže byť spasený protestant tam kde zatvrdilo zostáva, vo svojej heretickej viere - ani nevieš ako si urazil Krista a jeho ustanovenia, ktoré vždy Cirkev učila a ich zdrojom sú Apoštoli, Kristus Pán, Sväté Písmo a všetci Svätí.
Ak môže byť spasený protestant - načo chodiť na Eucharistiu keď to ide bez nej? Je to podobné ako veriť, že aj mimo Krista u židov či moslimov je možná spása.
Aj je to tak, potom je možná spása mimo Cirkev - teda mimo Eucharistiu, mimo spoveď, mimo krst, mimo birmovanie, mimo posledné pomazanie, mimo kňažstvo, mimo manželstvo. Nezdá sa ti to? Ale to sám tvrdíš, ak poprieš že je mimo Cirkev možná spása.
Preto sa horlivo modli za protestantov a sekty, pretože nepoznajú silu Krista a Jeho svätého učenia, za ktoré vylievali kresťania toľko svätej Krvi. Protestanti však neveria na orodovanie Svätých a nevedia o ich moci. A napokon nepoznajú ani učenie o Panne Márii a o jej úchvatnej moci, ktorú jej dal Pán a posiela ju často ako posla na zem. Všetko toto protestanti odmietajú, pravoslávni nemajú plné poznanie našej nebeskej Matky.
Zapamätaj si akú veľkú moc dalo nebo Cirkvi, keď tento zmätok ktorý je okolo nás a v Cirkvi samotnej dnes, je možné hneď odvrátiť - stačí vyplniť požiadavku Panny Márie z Fatimy, ktorá nebola podnes splnená. Nebesia dali pápežovi moc okamžite odvrátiť bezbožnosť a zmätok v katolíckych krajinách. Túto moc nedostalo pravoslávie, tobôž nie protestantizmus.
Preto platí dogma - mimo Cirkvi katolíckej nie je možná spása a bodka. Nie je potrebné nad tým rozumovať. Každý odpadlík od katolíckej Cirkvi sa musí nutne do nej vrátiť ak chce byť spasený a nič nie je ľahšieho ako to urobiť. Nie je to nejaká zarúbaná ťažká cesta, neprístupná iným vierovyznaniam. Akurát v tom ľuďom bráni pýcha, pýcha ako prvý hriech zo siedmych ťažkých hriechov.
zdroj