Pápež Lev XIV. -14.septembra 2025 -70 rokov...
Dnes má pápež Lev XIV -70 té narodeniny
Úrad pápeža má najvyššiu hodnotu,lebo ho založil sám Kristus a zveril sv.Petrovi a jeho nástupcom...A vždy má oveľa väčšiu hodnotu,ako aj ludské chyby a nedokonalostí pápežov...Bolo mnoho svätých pápežov,bolo aj zopár nehodných.
Doteraz sa v Katolíckej cirkvi uctieva 80 pápežov ako svätých a 8 ako blahoslavených.
Protipápežov bolo 38
Ale Cirkev žije a bude žiť až po koniec sveta,lebo v nej žije Kristus a je jedinou pravou cestou k spáse...V celých dejinách sa zlo snažilo Cirkev zničiť...bludári,rozkolníci aj pohoršenia...dnes liberálna satanistická svetovláda...ale Cirkev pekelné brány nepremôžu...ako premohli už bludárov,odpadlíkov a nepriateľov sv.Cirkvi a kresťanstva...Sme všetci v božej moci...Boh je stále absolútnym vládcom sveta a dejín...
Lev XIV. (vlastným menom Robert Francis Prevost, OSA; * 14. september 1955, Chicago) je 267. pápežom Katolíckej cirkvi a hlavou mestského štátu Vatikán. Je prvým pápežom zo Severnej Ameriky a USA.
Pred jeho zvolením za pápeža pôsobil ako rímskokatolícky kňaz, augustiniánsky rehoľník a misionár v Peru. V rokoch 2001 až 2013 slúžil ako generálny predstavený Rádu svätého Augustína. V roku 2014 bol vysvätený za biskupa a do roku 2023 viedol peruánsku diecézu Chiclayo. V roku 2023 ho pápež František menoval za prefekta Dikastéria pre biskupov a v tom istom roku ho menoval kardinálom.
Za pápeža bol zvolený 8. mája 2025 v konkláve po smrti pápeža Františka. Pápežské meno Lev si vybral najmä pre inšpiráciu pápežom Levom XIII., ktorý sa vo svojej encyklike Rerum novarum venoval sociálnej otázke v kontexte prvej veľkej priemyselnej revolúcie. Lev XIV. sa stal prvým pápežom pochádzajúcim zo Spojených štátov amerických, zároveň aj prvým pápežom s Peruánskym občianstvom a prvým pápežom z augustiniánskej rehole.
Život
Raný život a vzdelanie
Robert Francis Prevost sa narodil 14. septembra 1955 v Mercy Hospital v štvrti Bronzeville v Chicagu v americkom štáte Illinois matke Mildred Prevostovej, rodenej Martínezovej, a otcovi Louisovi Mariusovi Prevostovi, veteránovi amerického námorníctva z druhej svetovej vojny. Jeho otec bol talianskeho a francúzskeho pôvodu. Jeho matka bola dcérou rodičov kreolského pôvodu z Louisiany afrického, francúzskeho a španielskeho pôvodu. Má dvoch starších bratov, Louisa a Johna.
Vyrastal v Doltone v štáte Illinois, na predmestí hraničiacom s južným okrajom Chicaga. Vo farnosti Nanebovzatia Panny Márie chodil do školy, spieval v zbore a slúžil ako miništrant. Stredoškolské vzdelanie ukončil na strednej škole St. Augustine Seminary High School v Hollande v štáte Michigan v roku 1973.
V roku 1977 získal bakalársky titul z matematiky na augustiniánskej Villanova University na predmestí Philadelphie.V roku 1982 získal titul magister teológie na Catholic Theological Union v Chicagu, následne licenciát kánonického práva (1984) a doktor kánonického práva (1987) na Pápežskej univerzite svätého Tomáša Akvinského v Ríme. Jeho dizertačná práca mala názov „Úloha miestneho priora v Ráde svätého Augustína“. Univerzita Villanova mu v roku 2014 udelila čestný titul doktor humanitných vied.
Hovorí po anglicky, španielsky, taliansky, francúzsky a portugalsky a vie čítať po latinsky a nemecky.
Začiatok služby v Cirkvi
Do augustiniánskeho noviciátu vstúpil 1. septembra 1977. Noviciát strávil v meste St. Louis a po roku zložil prvé rehoľné sľuby, dňa 2. septembra 1978.[9] V ďalšej formácii na kňazskú službu pokračoval v Chicagu. Popri štúdiu na čiastočný úväzok vyučoval matematiku na Mendel College Prep High School a príležitostne zastupoval aj fyziku na St. Rita of Cascia High School.
Doživotné rehoľné sľuby zložil 29. augusta 1981. Následne bol poslaný do Ríma študovať kánonické právo. V augustiniánskom kolégiu sv. Moniky v Ríme prijal kňazskú vysviacku 19. júna 1982 z rúk mons. Jeana Jadota, ktorý bol v tom čase pro-prezident Pápežskej rady pre nekresťanov (dnes Dikastérium pre medzináboženský dialóg).
Misie v Peru
Ešte počas štúdia doktorátu v rokoch 1985 – 1986 bol Robert Francis Prevost poslaný na misie do mesta Chulucanas v regióne Piura v Peru. Potom sa vrátil do Ríma dokončiť doktorát z kánonického práva a po jeho obhájení v roku 1987 sa vrátil do USA, kde bol zvolený za riaditeľa pre povolania a misie augustiniánskej provincie „Matky Dobrej rady“ v Olympia Fields, v štáte Illinois (USA). Už v roku 1988 bol však opäť vyslaný na misie do Peru, tentoraz do mesta Trujillo ako riaditeľ projektu formácie augustiniánskych kandidátov z vikariátov Chulucanas, Iquitos a Apurímac. Pôsobil tam aj ako prior komunity, formačný riaditeľ a súdny vikár v arcidiecéze Trujillo (1989 – 1998). Súčasne bol aj profesorom kánonického práva, patristiky a morálnej teológie v kňazskom seminári „San Carlos e San Marcelo“.
Popri týchto povinnostiach v peruánskom meste Trujillo bol Robert Francis Prevost aktívny aj v pastorácii. Venoval sa veriacim v chudobnej štvrti na okraji mesta, kde pomohol založiť farnosť sv. Rity z Cascie. Neskôr v rokoch 1992 až 1999 bol aj administrátorom farnosti Panny Márie z Monserratu.
Generálny prior augustiniánov
V roku 1999 sa vrátil do Chicaga, kde bol zvolený za provinciála provincie „Matky Dobrej rady“. Po dva a pol roku ho generálna kapitula zvolila za generálneho priora, ktorým bol až do septembra 2013. V októbri 2013 sa vrátil do svojej provincie v Chicagu, kde bol vychovávateľ profesov a provinciálny vikár.
Biskup v Chiclayo
Pápež František ho 3. novembra 2014 vymenoval za apoštolského administrátora peruánskej diecézy Chiclayo a povýšil do hodnosti titulárneho biskupa sufránneho. Biskupskú vysviacku prijal 12. decembra toho istého roku a 26. septembra 2015 bol vymenovaný za diecézneho biskupa. V rokoch 2020 až 2021 bol tiež administrátorom diecézy Callao.
Prefekt Dikastéria pre biskupov
Pápež František ho 30. januára 2023 menoval prefektom Dikastéria pre biskupov s titulom arcibiskup – emeritný biskup v Chiclayo. Súčasne bol vymenovaný za predsedu Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku. Do úradu nastúpil 12. apríla 2023.Ako prefekt jedného z najdôležitejších vatikánskych dikastérií zohral kľúčovú úlohu pri hodnotení a odporúčaní kandidátov na biskupov na celom svete, čím sa zároveň stal viac známym v rámci Katolíckej cirkvi.
Kardinál
Pápež František ho v konzistóriu 30. septembra 2023 vymenoval za kardinála – diakona s titulárnou diakoniou Santa Monica. 6. februára 2025 ho pápež František povýšil na kardinála – biskupa s titulárnym kostolom Albano.
Veľmajster Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu Fra’ John Dunlap ho 11. februára 2025 prijal za člena Maltézskeho rádu v hodnosti Bailiff Veľkého Kríža Cti a Oddanosti.
Pápež
Vo štvrtok 8. mája 2025 bol na konkláve kardinálov v štvrtom kole hlasovania zvolený za 267. pápeža, pričom prijal meno Lev XIV.[1] Nebol považovaný za favorita, ale ako spojenec pápeža Františka bol vnímaný ako kompromisný kandidát. Po prijatí svojho zvolenia a odchode zo Sixtínskej kaplnky objal kardinálov.
Pápežské meno Lev XIV. je podľa riaditeľa tlačovej kancelárie Svätej stolice Mattea Bruniho jasným a zámerným odkazom na pápeža Leva XIII., autora encykliky Rerum Novarum z roku 1891. Tento dokument znamenal začiatok modernej sociálnej doktríny Cirkvi. Pápež sa objavil v tradičnej pápežskej červenej štóle a mozzette, rúchach, ktoré pápež František pri zvolení v roku 2013 nemal oblečené. Potom predniesol svoj prvý prejav v taliančine a španielčine a udelil požehnanie Urbi et Orbi v latinčine.
Pápež Lev XIV. predstavil v sobotu 10. mája 2025 na audiencii s kardinálmi vo Vatikáne víziu svojho pontifikátu. Vyjadril sa, že pápež je „pokorný služobník Boha a bratov, nič viac“. Potvrdil, že chce pokračovať v línii Druhého vatikánskeho koncilu, v ktorej kráčal aj pápež František a jeho predchodcovia. Osobitne zdôraznil snahu venovať sa misijnému poslaniu Cirkvi, synodalite, načúvaniu sensus fidei veriacich, starostlivosti o posledných a odvrhnutých a odvážny dialóg so súčasným svetom. Vývoj umelej inteligencie označil ako jednu z dôležitých výziev dnešnej doby, ktoré so sebou prinášajú aj nové otázky ohľadom ľudskej dôstojnosti a spravodlivosti.
18. mája 2025 odslúžil pred bazilikou svätého Petra (lat. Basilica Sancti Petri) inauguračnú svätú omšu na námestí sv. Petra (lat. Piazza San Piettro). Táto omša bola oficiálnym začiatkom pontifikátu pápeža Leva XIV. Počas nej mu boli odovzdané pálium a rybársky prsteň ako znaky jeho pastierskeho poslania a apoštolskej moci, ktoré boli zverené apoštolovi Petrovi.
Katolícka cirkev na Slovensku
Menovanie nových biskupov a ordinárov
Biskup
Dátum menovania
Úrad
Mons. Pavol Šajgalík OFMCap.
27. máj 2025
Ordinariát OS a OZ SR
ordinár
Znak
Po svojom vymenovaní za biskupa si zvolil osobný znak. Štít je delený pošikmo, v pravej modrej polovici strieborná ľalia, v ľavej striebornej kniha prirodzenej farby, na ktorej leží červené horiace srdce prestrelené červeným šípom. Strieborná ľalia v modrom poli je odkazom na diecézu Chiclayo, ktorej patrónkou je Panna Mária vo svojom nepoškvrnenom počatí, kniha s horiacim srdcom je znakom augustiniánskeho rádu.
Tento znak si zachoval aj ako arcibiskup a kardinál. Menili sa iba honosné kusy. Heraldické figúry si ponechal aj v pápežskom znaku, významnejšou zmenou prešla len farba stuhy s heslom, a to zo zlatej na striebornú. Rovnako ako Benedikt XVI. a František do svojho znaku umiestnil mitru namiesto tiáre.
(2014–2023)
(2023)
(2023–2025)
pápež
(od 2025)
Lev XIV. a Slovensko
Pápež Lev XIV. bol viackrát na Slovensku ešte v pozícii generálneho predstaveného augustiniánov. V roku 2005 navštívil kláštor augustiniánov v Košiciach.[22] Slovensko plánoval navštíviť ako kardinál aj v roku 2025 – v Košiciach mal 1. júna slúžiť svätú omšu, v júli plánoval navštíviť Levoču, kde mal byť hlavným celebrantom slávnostnej odpustovej omše na Mariánskej hore, ale aj júlovú Cyrilo-metodskú púť v Nitre