Svätý Ján Pavol II. a sviatok Božieho Tela

Bolo to jeho posledné Corpus Christi. V Ríme sa tento sprievod koná večer. Robí sa to tak, že Svätý Otec sa vezie na plošine auta, je tam kľakadlo a Najsvätejšia sviatosť. Svätý Otec sedel, pretože už nemohol chodiť, a my sme kľačali vedľa seba. V jednej chvíli spustil ruku s vreckovkou. Myslel som si, že mi ju chce podať, no pritiahol si ma k sebe a povedal:
- Chcel by som si kľaknúť.
Zatriasol som sa, pretože Svätý Otec si už nemohol kľaknúť. Bolo to nemožné. Odpovedal som, že možno trochu neskôr. Keď sa Svätému Otcovi niečo nepáčilo, vždy tak pekne zamrmlal. Vedeli sme, že sa mu to nepáči, ale akceptuje to. Nám ceremoniárom bol veľmi poslušný. Potom o chvíľu Svätý Otec opäť spustil vreckovku, bolo to znamenie, že sa mám priblížiť a povedal:
- Možno si predsa len kľaknem.
Povedal som, že je pred nami ešte dlhá cesta, možno pri vrchole kostola redemptoristov? A toto pápežské pradenie znova, takže som už vedel, že tu nie sú žiadne žarty. Tento moment sa nám ale podarilo trochu posunúť. A v jednom momente sa Svätý Otec bez akéhokoľvek znamenia otočil a rukou naznačil:
- Tu je Pán Ježiš, chcem si kľaknúť!
Potom sme pomohli Svätému Otcovi vstať a kľaknúť si na kľakadlo, čo nebolo jednoduché, pretože kolená už nedržali. Svätý Otec zo všetkých síl zvieral toto kľakadlo, no nevydržal, a tak táto chvíľa adorácie trvala možno 20 sekúnd.

Svedectvo Kardinála Konrad Krajewskeho
Zdroj: Kniha: Tajomstvo Jána Pavla II.
Matka Božia